Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 4, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/99/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113209584
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113209584.16

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: N. H., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom Y. - G. I., B. Y. V., právne zastúpeného Advokátska kancelária Bauer s. r. o. so
sídlom Dénešova 19, Košice, IČO: 47254874 proti žalovanej: I.. H. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y.,
I. XX/Z. právne zastúpená advokátom JUDr. Martinom Salokom so sídlom v Košiciach, Zvonárska č. 8
v konaní o zaplatenie sumy 37 191 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanej právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 47 191 Eur spolu
s 9 % ročným úrokom z omeškania od 23.4.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v mesiaci jún 2008 sa prostredníctvom internetu, keď žil v Spojených
štátoch amerických zoznámil so žalovanou. Keďže zoznámenie prerástlo po 3 rokoch intenzívneho
písania si v citovú náklonnosť a v presvedčenie žiť spoločný život ako partneri, žalobca sa rozhodol na
pozvanie žalovanej vrátiť z USA domov a natrvalo spolu so žalovanou zdieľať spoločnú domácnosť v
Slovenskej republike na adrese jej trvalého pobytu, a to v rodinnom dome na ulici I. Č.. XX/A D. Y..

3. Žalobca dňa 8.12.2011 ešte pred svojím odchodom z USA na Slovensko zaslal po dohode so
žalovanou, nakoľko nemal inú osobu okrem rodiny, a ani iný účet, s ktorým by na Slovensku disponoval,
na jej bankový účet sumu 105 000 USD v prepočte 77 500 Eur z New Yorku prostredníctvom
spolupracujúcej advokátskej kancelárie Dinkes & Schwitzer law firm, 120 Medison Avenue, Manhattan,
New York. Uvedenú skutočnosť nepovažuje ani žalovaná za spornú a uznala ju čo do dôvodu i do výšky,

pričom opakovane ju ústne a aj písomne potvrdila, dokonca ju deklarovala pred príslušným trestným
súdom v zápisnici. Peňažné prostriedky boli výlučne finančnými prostriedkami žalobcu a chcel ich použiť
na živobytie a zábezpeku do budúcna na Slovensku, pričom tvorili časť finančnej kompenzácie za
pracovný úraz, ktorý žalobca predtým v USA utrpel a boli mu vyplatené na meno N. Y., nakoľko v USA
mal všetky doklady po úraze vystavené na toto meno a priezvisko, a pod týmto menom a priezviskom v
USA každodenne vystupoval. Žalovaná mala po celý čas ku dňu podania žaloby vedomosť, že N. H. je

v USA N. Y. a nemala voči tomu najmenšie výhrady. Uvedené skutočnosti potvrdila aj v trestnom konaní
vedenom na Okresnom súde Košice I pod č. k. 7T/51/2012.

4. Po vzájomných nezhodách v spolužití na Slovensku hlavne z dôvodu zistenia žalobcu, že žalovaná
sa chcela bezcharakterne na jeho úkor ako invalida bezdôvodne obohatiť, mu žalovaná po jeho
bezprostrednom vrátení sa z výletu z Prahy a so zákonnou účinnosťou až ku dňu 16.7.2012 zrušila

trvalý pobyt na adrese jej trvalého pobytu a 10.7.2012 ho bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, vecí
osobnej potreby, liekov a finančných prostriedkov v sume 77 500 Eur deložovala za asistencie políciena ulicu, čím sa stal fakticky žalobca bezdomovcom. So žalovanou sa následne žalobca opakovane
pokúšal skontaktovať za účelom vrátenia tak jeho osobných vecí, ale najmä finančných prostriedkov,
ktoré nevyhnutne potreboval na svoje živobytie na Slovensku, na ktorý účel boli pôvodne určené.

Žalovaná však uvedené využila vo svoj prospech, pričom na výzvy žalobcu, osobné a telefonické
kontaktovanie reagovala privolávaním hliadok Policajného zboru Slovenskej republiky a to v dňoch
10.7.2012, 12.7.2012, 14.7.2012, 15.7.2012, 20.7.2012, 21.7.2012 ako aj 23.7.2012 a navodila jeho
trestné stíhanie aj väzobné, z ktorého bol neskôr prepustený, pričom trestné konanie vedené voči
jeho osobe pre prečin nebezpečného vyhrážania nebolo ku dňu podania žaloby právoplatne skončené.

Po prepustení z väzby na slobodu sa žalobca opakovane pokúšal so žalovanou spojiť telefonicky,
nakoľko mu Okresný súd väzobným rozhodnutím zakázal sa ku nej úmyselne priblížiť na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov. Žalovaná po niekoľkých týždňoch kedy sa vyhýbala v telefonátoch riešiť vrátenie
zadržiavanýchfinančnýchprostriedkov,podalanajehoosobutrestnéoznámeniepreskutoknebezpečné
prenasledovanie, voči ktorému žalobca podal sťažnosť a predmetné uznesenie bolo v celom ako
nezákonné dozorujúcim prokurátorom zrušené.

5. So žalovanou sa žalobca pokúšal skontaktovať tiež prostredníctvom svojich právnych zástupcov, ktorí
mu boli ustanovení alebo ktorých si zvolil. Žalovaná pravdepodobne pod tlakom výčitiek a svedomia,
rozhodla sa vrátiť žalobcovi časť dlžnej sumy vo výške 24 000 Eur, a to 23 000 Eur vkladom na jeho
účet v banke, ktorý mu bol medzitým za asistencie právneho zástupcu zriadený a sumy 1 000 Eur v

hotovosti prostredníctvom tretej osoby.

6. Žalobca poukázal na to, že sumu 105 000 USD žalovanej poukázal na jej účet preukázateľne za
účelom jej dočasného uschovania pre jeho osobné potreby a jeho život na Slovensku, no žalovaná
mu aj napriek jeho viacerým prosbám a výzvam uvedenú sumu po odrátaní určitých súm odmieta

vydať. Žalobca uviedol, že žalobou nežiada od žalovanej vrátiť celú sumu 77 500 Eur, nakoľko so
žalovanou žil v spoločnej domácnosti 210 dní až pokiaľ ho nevysťahovala, a teda aj on sa podieľal jeho
finančným vkladom na chode domácnosti. Uviedol, že mesačný vklad žalobcu do spoločnej domácnosti
predstavoval sumu 2 100 Eur. Od uvedenej sumy 77 500 Eur odrátal všetky jeho osobné výdavky v
hodnote 4 209 Eur. Žalovaná vrátila žalobcovi časť sumy vo výške 24 000 Eur. Spolu suma, ktorú

nežiadal vydať od žalovanej tvorí sumu 30 309 Eur . Požadoval však vydanie zvyšku zo sumy 77500 Eur
a to vo výške 47 191 Eur s príslušenstvom. Žalovanú sumu žiadal žalobca vydať od žalovanej titulom
bezdôvodného obohatenia.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.1.2014 žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť

a priznať jej náhradu trov konania. Potvrdila, že sa v roku 2008 prostredníctvom internetu zoznámila so
žalobcom,ktorývtomčasežilvUSAaliečilsapovážnomúrazenohy.Ichvzájomnésympatieprerástlido
takej miery, že sa rozhodli po plánovanom návrate žalobcu na Slovensko zdieľať spoločnú domácnosť.
Poukázala na to, že v júni 2011 bol žalobca po potýčke v parku okradnutý a takmer na jeden mesiac
zadržaný políciou v New Yorku. Boli mu odobraté všetky osobné veci, telefón aj peňažné prostriedky a do

zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bol hospitalizovaný po úraze nohy sa už nemohol vrátiť. Prebýval
v zariadení pre sociálne slabých. Žalovaná sa ho počas celej doby snažila morálne a v rámci možností
aj finančne podporovať a zasielala mu finančné čiastky požičané od svojho syna C. K. a neskôr si
zobrala aj úver na dom, keďže zo svojho platu si nemohla dovoliť finančne pomáhať ďalšej osobe. Dcéra
žalovanej I. K. v septembri 2011 pri svojom návrate z USA na letisku v New Yorku odovzdala žalobcovi

na prežitie zostatok svojho zárobku vo výške 1 380 USD. Žalovaná žalobcovi v dobrej viere pomáhala
ako len vedela, aj keď bol pre ňu fakticky cudzou osobou bez materiálneho zabezpečenia. Situácia sa
zmenila v decembri 2011 kedy bolo žalobcovi vyplatené finančné odškodnenie za úraz nohy a to vo
výške 105 000 USD. Keďže žalobca nemal v USA ani na Slovensku založený vlastný bankový účet,
navrhoval žalovanej, že túto sumu, ktorá v eurách činila 77 556,52 Eur prevedie na jej účet ako dar,

keďže tvrdil, že on sám nemá k peniazom vzťah, čoho dôkazom je aj početná vzájomná korešpondencia
medzi účastníkmi. Žalovaná potvrdila prijatie vyššie citovanej finančnej čiastky na jej osobný účet dňa
9.12.2011. Žalovaná poukázala na to, že žalobca uvedenú čiastku nechcel poukázať svojej rodine ani
rodičom. Rovnako ich mohol na Slovensku priniesť v hotovosti, avšak žalobca jednoznačne trval na tom,
že tieto prostriedky prevedie na účet žalovanej a v emailovej komunikácii ju požiadal o oznámenie čísla

účtu, ktoré mu následne žalovaná dňa 7.11.2011 emailom oznámila. Žalobca sa viackrát v telefonickej
komunikácii so žalovanou vyjadril, že sú to prostriedky, ktoré si žalovaná zaslúži z dôvodu, že žalobcu
po celý čas ich korešpondencie podporovala, neskôr aj finančne a jednoznačne prejavoval vôľu, aby
si žalovaná túto finančnú čiastku so žalobcom užívala, pretože podľa jeho slov žalovaná „nepoznalabáječný život“. Žalovaná túto finančnú čiastku od počiatku brala ako žalobcov vklad pre ich spoločné
spolužitie s domnienkou, že sa žalobca po návrate na Slovensko zamestná alebo si vybaví invalidný
dôchodok a z predmetnej finančnej čiastky si budú v prípade potreby prilepšovať do budúcna (zdravotné

výdavky, dovolenky a pod.).

8. Žalovaná vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, že žalobca sa dňa 13.12.2011 vrátil na Slovensko a ona
ho vyzdvihla na letisku v Košiciach. Pomohla mu vybaviť potvrdenie o štátnom občianstve, občiansky
preukaz a prihlásila ho k trvalému pobytu do svojho domu na I. O. Č.. XX/A D. Y.. Opakovane naliehala

na žalobcu, aby si založil vlastný účet v banke, no ten to odmietal a neprejavil žiaden záujem disponovať
s finančnými prostriedkami, nakoľko žalovanej zdôrazňoval, že vedú spoločnú domácnosť a spoločne aj
hospodária. Pomerne skoro po začatí spoločného života na Slovensku sa vo vzťahu účastníkov začali
prejavovať nezhody, ktoré pramenili z toho, že žalobca nadmerne požíval alkoholické nápoje, a to doma
i v pohostinských zariadeniach. Domov sa často vracal pod vplyvom alkoholu v sprievode cudzích ľudí
a spôsobil viaceré škody na zariadení domácnosti. Žalobca si odmietol doriešiť vyšetrenia potrebné k

priznaniu invalidného dôchodku a taktiež odmietal na naliehanie žalovanej, aby si našiel prácu aspoň na
čiastočnýúväzok.Neustáletrvalnatom,abypeniazebolidomakdispozícii,vhotovostiatominimálnevo
výške 1 000 Eur a nútil žalovanú peniaze z jej účtu pravidelne vyberať, o čom svedčia výpisy z účtu, ktoré
žalovaná priložila do súdneho spisu. Žalobca počas spoločného života so žalovanou bohémsky míňal
finančné prostriedky na nákupy alkoholu, cigariet, elektroniky, drahého oblečenia, pôžičky kamarátom a

bujarý spoločenský život. Žalovanú opakovane nabádal, aby ani ona na sebe nešetrila a dopriala si jedlo,
osobné veci, aj potreby do domácnosti. Správanie žalobcu bolo čoraz neprispôsobivejšie a situácia sa
pre žalovanú stávala neúnosnou, preto už v marci 2012 podala žiadosť na zrušenie trvalého pobytu
žalobcu vo svojom dome. Túto však po naliehaní a sľubov žalobcu zobrala späť. V júli 2012 žalobca
odcudzil žalovanej 2 platobné karty, z ktorých vybral 2 000 Eur a tieto minul na alkohol a výlet do Prahy

so susedom I. W.. Žalovaná sa preto definitívne rozhodla ukončiť spolužitie so žalobcom a počas výletu
žalobcu v Prahe navštívila jeho rodičov, ktorým chcela poukázať zvyšné finančné prostriedky zo svojho
účtu,notítouvedenéfinancieprevziaťodmietliasúčasnesavyjadrili,žežalobcaunichaninemôžebývať
a navrhli žalovanej nech z finančných prostriedkov kúpi žalobcovi byt, aby sa z neho nestal bezdomovec.
Pri tejto príležitosti vrátila žalovaná rodičom žalobcu aspoň sumu 100 Eur, ktorú si od nich žalobca

požičal pri poslednej návšteve a ktorú následne požičal svojmu kamarátovi. Žalovaná zrušila v júli 2012
trvalý pobyt žalobcovi na adrese jej trvalého pobytu a dňa 10.7.2012 ho dala za asistencie policajnej
hliadky zo svojho domu legálne deložovať.

9. Žalovaná ďalej vo svojom vyjadrení poukázala na to, že tvrdenie žalobcu, že ho deložovala bez

akýchkoľvek finančných prostriedkov a veci osobnej potreby a liekov na ulicu sa nezakladá na pravde.
Žalovanásapokúšalasituáciuriešiťformoudohodysožalobcomadňa16.7.2012mupredložilapísomný
návrh dohody, v ktorej navrhla žalobcovi, že mu z peňažných prostriedkov kúpi byt a zvyšok mu
poukáže na účet v banke, žalobca však s uvedenou dohodou nesúhlasil. Kategoricky odmietal založenie
vlastného bankového účtu a denne žalovanú obťažoval prosbami o finančnú hotovosť v sumách okolo

100 Eur. Žalovaná zo strachu o svoju vlastnú osobu a majetok, nakoľko ju žalobca prenasledoval,
obťažoval a opakovane sa jej vyhrážal fyzickou likvidáciou, podpálením rodinného domu, či stratou
zamestnania iniciovala trestné konanie voči žalobcovi, ktoré vyústilo do jeho vzatia do väzby dňa
23.7.2012. Trestné konanie voči osobe žalobcu pre prečin nebezpečného vyhrážania a trestné konanie
pre prečin nebezpečného prenasledovania boli vedené na Okresnom súde Košice I. Po zrušení trvalého

pobytu vo svojom dome žalovaná uhradila žalobcovi poplatok za ubytovňu na I. O. D. Y. a týždenne mu
zasielala finančné prostriedky po 50 Eur, čiže spolu mu vyplatila 600 Eur. Dňa 31.10.2012 bol žalobca
prepustený z väzby a na pokyn žalobcu žalovaná dňa 2.11.2012 odovzdala žalobcovej sestre Z. B. sumu
1 000 Eur a osobné veci žalobcu. Žalovaná bezodkladne dňa 5.11.2012 poukázala na účet žalobcu
čiastku 23 000 Eur. Žalovaná poukázala na niektoré výdavky žalobcu v súvislosti s nákupom nových

vecí do jej bytu, na oblečenie žalobcu i pre jeho potrebu. Toto vyčíslila v sume 36 671,71 Eur. Žalovaná
priznala, že jej synovi C. K. žalobca daroval sumu 7 000 Eur na kúpu motorového vozidla a 3 000
Eur na jeho pobyt v USA, s čím však ona nesúhlasila, preto sa dohodla so svojím synom, že bude
splácať túto darovanú sumu po 500 Eur, čo skutočne aj činil v období od marca 2012 do júna 2012. V
liste z väzby dal žalobca pokyn žalovanej, aby previedla na účet svojej dcéry I. K. sumu 16 000 Eur.

Preto žalovaná namietala už len samotnú výšku finančnej čiastky, ktorú si žalobca nárokoval v tomto
konaní a aj keby bola dôvodná, hoci nie je, sa zakladá na neúplných a nepresných údajoch a sumách.
Žalovanápoukázalanazmätočné,nepresnéaneustálesameniaceurčenievýškynárokovanejfinančnej
čiastky v rôznych podaniach a v dokumentoch žalobcu, kde žiadal zaplatenie sumy 43 500 Eur, inokedysumy 45 940 Eur alebo 43 000 Eur. Žalovaná na záver uviedla vo svojom vyjadrení, že k jej údajnému
bezdôvodnému obohateniu nikdy nedošlo. Žalobca previedol sumu 77 556,52 Eur na jej účet ako dar,
ktorým prejavil úmysel viesť s ňou spoločný život a spoločnú domácnosť a vyjadril jej tým vďačnosť za

morálnu a finančnú podporu počas jeho pobytu v USA. Dar vo forme finančných prostriedkov v tomto
prípade slúžil ako odmena za poskytnutie rodinného zázemia a pocitu domova. Žalovaná prijala žalobcu
vo svojom vlastnom dome, za čo on cítil veľkú vďaku, keďže bol a dodnes je bez stabilného príjmu.
Žalobca jednoznačne prejavoval vôľu, aby si žalovaná túto finančnú čiastku užívala, tento jeho úmysel
bol viackrát deklarovaný aj v jeho listoch z väzby. Z tohto pohľadu podľa názoru žalovanej niet pochýb

o žalobcovom úmysle z vlastných prostriedkov rozmnožiť majetok žalovanej, teda darovať žalovanej
vyššie citovaný finančný obnos. Žalovaná ďalej napokon uviedla, že darované finančné prostriedky
boli výlučne použité na spoločnú domácnosť, respektíve podľa dohody a želania samotného žalobcu.
Prevyšujúcu ešte neskonzumovanú časť financií bez ohľadu na to, že tieto tvorili peňažný dar, z úcty
k žalobcovi mu žalovaná vrátila prostredníctvom jeho sestry a jeho právneho zástupcu spolu sumu 24
000 Eur. V každom prípade došlo k platnému darovaniu, ktoré spĺňa všetky zákonné náležitosti a preto

sa nemohla na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť.

10. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

11. Nespornou skutočnosťou v konaní bolo to, že žalobca zaslal na bankový účet žalovanej vedený v

Tatra banke a.s. sumu 77 556,52 Eur dňa 5.12.2011. Nepochybnou skutočnosťou bolo aj to, že v čase,
keď žil žalobca v USA vystupoval pod menom N. Y..

12. Žalobca predložil súdu dohodu o vrátení časti daru, ktorú vyhotovila žalovaná dňa 18.7.2012 a z
ktorej súd zistil, že žalovaná navrhla žalobcovi, že mu vráti časť daru vo forme finančných prostriedkov

v sume 10 000 Eur v lehote 3 dní a zároveň zabezpečí žalobcovi do 30.9.2012 doživotné bývanie v
byte zakúpenom z darovaných prostriedkov v tom prípade, že si žalobca bude plniť svoje povinnosti
spojené s úhradami za služby spojené s bývaním. Uvedenú dohodu však žalobca nepodpísal a s ňou ani
nesúhlasil. Ďalej žalobca predložil súdu dohodu, ktorú mu predložila žalovaná a ktorá je datovaná dňom
5.11.2012, v ktorej sa žalovaná zaviazala vrátiť časť daru poskytnutú žalobcom vo forme finančných

prostriedkov v sume 24 000 Eur v hotovosti v prítomnosti svedka. Rovnako žalobca na túto dohodu
nepristúpil a ani ju nepodpísal.

13. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 20.12.2012 zaslal žalovanej poslednú
výzvu, v ktorej ju žiadal, aby mu v lehote 7 dní od prevzatia tejto výzvy uhradila dlh vo výške 43 000 Eur

s príslušenstvom. Na uvedenú výzvu reagovala písomne žalovaná dňa 31.1.2013 a oznámila právnemu
zástupcovi žalobcu, že v jej prípade nešlo o žiadnu pôžičku medzi ňou a žalobcom, ale peniaze, ktoré jej
zaslal na jej účet brala ako dar, čo zdôvodňoval žalobca jednak ako odmenu za čas, ktorý mu venovala
viac ako 3,5 roka, dennodenne hodiny korešpondencie, kde psychicky mu pomáhala prekonať stav
jeho liečenia po vážnom úraze ako aj jeho vklad do spoločného žitia od 13.12.2011. V tej odpovedi

poukazovala na dohody, ktoré ponúka žalobcovi a ktoré žalobca predložil do súdneho spisu.

14. Žalovaná predložila súdu ako dôkazy, že v danom prípade išlo o dar zo strany žalobcu tým, že
poukázal vyššie citované finančné prostriedky na jej účet listy, ktoré jej písal z väzby, ďalej predložila
súdu ako dôkaz na aký účel míňala peniaze, ktoré boli poukázané na jej účet, výpisy zo svojho účtu

vedeného v Tatra banke a. s.

15. Žalobca vo svojej výpovedi dňa 28.3.2014 uviedol, že žalovanej nedaroval žiadne peniaze. Je
pravdou, že sumu 105 000 USD zaslal na jej účet z dôvodu, že 15 rokov nemal kontakt so Slovenskom,
pričomsasožalovanouspoznal27.6.2008prostredníctvomemailu,naktoromvystupovalpodmenomN.

Y.. Nepoznal nikoho na Slovensku tak dôveryhodne, aby poslal na účet vyššie citované peniaze, preto po
dohode s ňou poukázal na jej účet 105 000 USD. Uviedol, že nechcel, aby o jeho majetkových pomeroch
vedeli jeho rodičia ako jeho najbližší príbuzní, keďže sa s nimi dlhodobo nekontaktoval. Žalobca tvrdil, že
sa dohodol so žalovanou, že keď sa vráti na Slovensko tieto peniaze mu žalovaná odovzdá a tieto bude
užívať pre svoju potrebu. Dňa 13.12.2011 prišiel na Slovensko do Košíc, kde ho vyzdvihla žalovaná a

doviezlahoknejdojejrodinnéhodomu.Vopredbolomedzinímažalovanoudohodnuté,žebudebývaťu
žalovanej. Dispozičné právo s nakladaním finančných prostriedkov na účte žalovanej mala len žalovaná.
Dohodli sa, že bude prispievať na spoločnú domácnosť rovnako ako žalovaná. Okrem toho odovzdával
žalovanej sumu 153 Eur, ktorú dostával ako podporu v hmotnej núdzi. Jednoznačne žalobca vo svojejvýpovedi popieral, že by finančné prostriedky, ktoré zaslal na účet žalovanej bol dar pre žalovanú.
Uviedol, že si mohol založiť účet v banke v USA, kde bol nelegálne, avšak účet si nezaložil, lebo sa náhlil
k žalovanej na Slovensko s tým, že budú upevňovať svoj vzťah. Žalobca uviedol, že posielal žalovanej

balíky z USA a od 8.7.2011 každý 1,5 mesiaca zasielal žalovanej sumu 1 000 USD cez Wester Union
bank v New Yorku. Tieto peniaze a balíky zasielal na základe svojho vlastného rozhodnutia, pretože
žalovaná dokončovala stavbu domu a dlžila svojej priateľke sumu 3 000 Eur. Žalobca potvrdil, že legálne
chcel dostať sumu 105 000 USD na Slovensko, preto využil účet žalovanej a tieto peniaze mali slúžiť,
aby si usporiadal svoj život po návrate na Slovensko. Ďalej žalobca tvrdil, že nikdy nemal prístup k účtu

žalovanej, na ktorý poukázal finančné prostriedky a nikdy nedisponoval žiadnou hotovosťou. Potvrdil
vynaloženie niektorých výdavkov, ktoré predložila súdu žalovaná i to, že z účtu žalovanej vybral sumu
2 000 Eur, keďže vedel PIN kód na platobnej karte, ktorú zobral žalovanej. Žalobca poprel, že by bol
daroval synovi žalovanej sumu 10 000 Eur. O tejto skutočnosti ho informovala žalovaná až následne
potom, čo odovzdala tieto peniaze svojmu synovi. Poprel, aby sa bol dohodol so synom žalovanej, že
mu bude splácať sumu 10 000 Eur po 500 Eur. Ďalej potvrdil, že žalovaná zaplatila z týchto finančných

prostriedkov poukázaných na jej účet sumu 6 000 Eur na splatenie úveru. Potvrdil aj zámer, že chcel
darovať dcére žalovanej sumu 16 000 Eur. K dohode, ktorú mu predložila žalovaná 16.7.2012, že mu
zabezpečí byt a vráti mu sumu 10 000 Eur žalobca vyhlásil, že s takýmto návrhom nesúhlasil, keďže
byt, v ktorom mal mať právo doživotného bývania nemal byť kúpený do jeho vlastníctva.

16. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 3.10.2014 súd zistil, že finančné prostriedky, ktoré dostal
v USA za úraz, ktorý utrpel, nechcel zaslať svojim deťom pochádzajúcim z manželstva a to I. H. a M.
H., pretože jeho vzťah k deťom bol nulový a rovnako nechcel tieto peniaze zaslať ani na účet svojich
rodičov, keďže nechcel, aby rodičia a jeho sestra nepoznali jeho majetkové pomery. Žalobca tvrdil, že sa
so žalovanou ešte pred jeho návratom z USA na Slovensko telefonicky dohodol, že peniaze mu dá z účtu

žalovaná, keď sa vráti na Slovensko. Poprel to, že by bol niekedy požiadal žalovanú, aby mu vybrala
hotovosť z peňazí, ktoré jej poukázal a aby mu túto sumu odovzdala. Uviedol, že žalovaná disponovala
účtom, na ktorom mala peniaze, on nemal prístup k tomuto účtu, pričom svoj vlastný účet v banke si
nezaložil, pretože bol presvedčený, že si nemôže založiť účet a disponovať vlastnými peniazmi, lebo
by bol prišiel o všetko. K účtu žalovanej, na ktorom boli finančné prostriedky, ktoré jej zaslal z USA,

nemal vydanú platobnú kartu. Žalobca potvrdil aj to, že akékoľvek nákupy, ošatenie realizovala žalovaná
z jeho finančných prostriedkov a platila kartou z peňazí na svojom účte, rovnako podnikali so žalovanou
výlety mimo Košíc, ktoré hradila žalovaná zo svojho účtu. Zo sumy 24 000 Eur, ktoré dostal od žalovanej
žalobca vrátil dlhy, ktoré mal napríklad voči rodičom a ďalej zaplatil pohľadávky, ktoré mal v trestnom
konaní, pretože bol trestne stíhaný. Žalobca uviedol, že sumu 105 000 USD vložil na účet žalovanej,

lebo to bolo jediné východisko a mal úmysel po návrate na Slovensko žiť v spoločnej domácnosti so
žalovanou a tieto peniaze mali slúžiť na spolužitie v domácnosti so žalovanou. Podľa žalobcu žalovaná
si bola vedomá, že sú to jeho peniaze, že v prípade rozchodu urobí súpis a vyrovnajú sa a po odchode zo
spoločnej domácnosti mu sama žalovaná navrhla, že mu kúpi byt a okrem toho mu dá hotovosť 10 000
Eur. Vo svojej ďalšej výpovedi však vypovedal odlišne od predchádzajúcej výpovede, pretože uviedol, že

pre prípad rozchodu nebolo nič dohodnuté, čo bude s peniazmi, ak sa rozídu, keďže rozchod v tom čase
neprichádzal do úvahy. Žalobca uviedol, že v komunikácii so žalovanou nikdy nepoužili slovo dar, čo sa
týka finančných prostriedkov, ktoré vložil na účet žalovanej. Peniaze boli uložené pre spoločnú potrebu a
on nemal byť za čo vďačný žalovanej, preto nemohlo ísť o dar týchto finančných prostriedkov žalovanej.

17. Žalobca rozporne vypovedal na pojednávaní dňa 3.10.2014, keď tvrdil, že on zasielal žalovanej
peniaze cez Western Union bank, predtým tvrdil, že žalovanej on zasielal peniaze 3 x po 1 000 Eur
na účet žalovanej cez Western Union bank, avšak na tomto pojednávaní tvrdil, že mu takéto peniaze
zasielala žalovaná. Tieto peniaze mu zasielala na účet jeho známeho S. G..

18. Žalovaná na pojednávaní dňa 1.4.2015 podrobne opísala vzájomnú komunikáciu so žalobcom v
čase, keď bol v USA, ako aj opísala spoločný život po návrate žalobcu z USA na Slovensko. Keďže
ich komunikácia v čase, keď bol žalobca v USA bola intenzívna a trvala 3,5 roka dohodli sa, že ak
sa žalobca vráti na Slovensko budú žiť v spoločnej domácnosti. Potvrdila, že finančne podporovala
žalobcu v USA a to dokonca aj prostredníctvom svojej dcéry I. K., ktorá odovzdala žalobcovi sumu 1

300 USD. Po návrate žalobcu z USA mu vybavila štátne občianstvo, občiansky preukaz aj cestovný
pas, prihlásila žalobcu do Všeobecnej zdravotnej poisťovne a vybavovala mu aj invalidný dôchodok a
preukaz ZŤP. Keď bol žalobca v USA, prejavil vôľu peniaze zaslať na jej účet, daroval jej tieto peniaze
s odôvodnením, že mu obetovala 3,5 roka života, že mu finančne pomáhala a že ho držala nad vodou,pričom ona tento dar neodmietala. Žalobca poukázal na to, že je to vklad do spoločného spolužitia.
Po príchode na Slovensko žalobca nikdy neprejavil záujem, aby mal dispozičné právo k jej účtu, alebo
aby si zriadil svoj vlastný účet. Odmietal si zriadiť svoj vlastný účet, na ktoré by mu previedla finančné

prostriedky. Po návrate na Slovensko robil žalobca megalomanské nákupy potravín, alkoholu, vecí do
domácnosti, zobral jej platobné karty k účtu, pretože vedel PIN kód, ktorý mu ona oznámila. Všetky
finančné transakcie robili spoločne počas spolužitia. Pre neustále požívanie alkoholických nápojov zo
strany žalobcu bolo spolužitie so žalobcom v spoločnej domácnosti už neznesiteľné a preto zrušila
žalobcovi na Miestnom úrade Košice - Sever trvalý pobyt. Žalovaná poukázala na to, že mala predstavu,

žežalobcasikúpinejakúnehnuteľnosťazamestnásanaSlovensku.Potvrdila,žemupredložilapísomnú
dohodu, že mu zakúpi byt a dá mu aj sumu 10 000 Eur, čo však žalobca odmietol. Keďže ju neustále
dennodenne obťažoval, podala na žalobcu trestné oznámenia a prebiehalo trestné konanie. Odovzdala
osobné veci a sumu 1 000 Eur sestre žalobcu Z. B. a 23 000 Eur zaslala žalobcovi na jeho účet.

19. Žalovaná založila do súdneho spisu psychiatrické a psychologické posudky, ktoré boli vypracované

na osobu žalobcu v trestnom konaní a poukázala na to, že z nich vyplýva, že žalobca má poruchu
správania sa pod vplyvom alkoholu, má afektívne sklony a má vysoké lži skoré nad hranicu.

20. Zo znaleckého posudku č. 54/2014 vypracovaného súdnou znalkyňou v odbore psychológia C..
J. G. súd zistil, že v bode 2 tohto znaleckého posudku menovaná znalkyňa uviedla, že žalobca má

schopnosť vypovedať podľa skutočností tak ako ju sám vnímal a interpretoval, so sklonom k zakrývaniu
vlastných prejavov. Má sklon ku skresľovaniu tak, že seba dáva do sociálne lepšieho svetla. Sklon ku
klamaniu je u neho zistený (lži skorej nad hranicou štatistickej významnosti), čo môže nasvedčovať
tomu, že jeho výpovede môžu byť kombináciou reálne prežitých skutočností, klamania a zakrývania
ako aj skresľovania niektorých udalostí o sebe a iných. Má sklon k subjektívnemu hodnoteniu situácií.

Štruktúra jeho osobností je v popredí paranoidné ladenie, čo sa prejavuje ako podozrievavosť, pocit
nespravodlivosti, prenasledovania, žiarlivosti na iné osoby, cynizmus voči ľudskej povahe. Ide už o
patologické rozhranie, čo znamená, že menovaný nekriticky hodnotí životné situácie. V popredí je aj
psychopatické ladenie osobností, má menej zábran ako bežní ľudia, neprekáža mu nebezpečenstvo, či
kritika. Je menej empatický, citovo chladný, prejavuje sa nezodpovednosť, citová povrchnosť, absentujú

u neho dlhodobé ciele, emočne je nestabilný a menej citlivý. K iným sa správa s množstvom výhovoriek,
manipulatívne,sprehnanýmsebavedomým.Zvlastnejiniciatívysvojeinterpersonálnevzťahyutváratak,
aby ho uspokojovali, bez ohľadu na druhú stranu, to sa týka aj jeho vzťahov so ženami vo všeobecnosti,
ide u neho o vlastné záujmy a aj o bezcitnosť. Viacero vzťahov mu zlyhalo (manželstvo aj vzťah so
žalovanou). Jeho vzťah k žalovanej bol s veľkou pravdepodobnosťou účelový, bez väčšej citovanej

angažovanosti. Vnímal ju ako pomáhajúcu osobu.

21. Žalovaná vo svojom písomnom podaní zo dňa 31.10.2016 poukázala na to, že žalobca poukázal
žalovanú čiastku, ktorej jej vrátenie teraz požaduje na účet ako dar. Zo žiadnych listinných dôkazov
nevyplynulo, že by sa jednalo napríklad o pôžičku, naopak značne rozsiahla osobná korešpondencia

medzi ňou a žalobcom, ktorá je súčasťou súdneho spisu tieto skutočnosti iba potvrdzuje. Opakovane
poukázala na skutočnosť, že žalobcovi posielala peniaze ešte počas jeho pobytu v USA, rovnako mu
poskytla financie dcéra a jej syn. Mala k žalobcovi citový vzťah, ktorý vznikol ešte v čase, keď sa
osobne nepoznali. Žiaľ až počas jej spoločného života na Slovensku so žalobcom reálne spoznala jeho
charakter, zažila jeho opakované alkoholické excesy, jeho povahu a absolútnu nezodpovednosť a to

pokiaľ ide o vzťah k peniaze, ale aj o vzťah napríklad k vlastným deťom a rodičom.

22. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, žaloba neobsahuje označenie jediného listinného dôkazu ani
nenavrhuje vykonanie dokazovania vypočutím svedka, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že dar, ktorý
jej žalobca poukázal na účet a vrátenia ktorého sa v tomto konaní domáha by bol iného charakteru,

napríklad pôžičkou. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa jednalo o pôžičku medzi ňou
a žalobcom. Žalovaná poukázala na to, že hoci uvedené peniaze, ktoré jej zaslal žalobca na jej účet
považovala za dar, cítila z morálneho hľadiska, aby z týchto peňazí dala žalobcovi po odchode z
domácnosti sumu 10 000 Eur v hotovosti a chcela mu zakúpiť byt. Keďže na túto dohodu nepristúpil,
následne mu zaslala na jeho účet sumu 23 000 Eur a 1 000 Eur mu odovzdala prostredníctvom jeho

sestry Z. B..

23. V konaní boli vypočutí ako svedkovia deti žalovanej a to V.. C. K. a I.. I. K..24. Svedok V.K.. C. K. potvrdil, že matka mu požičala sumu 10 000 Eur, pričom túto jej vrátil a splácal túto
pôžičku po 500 Eur mesačne. Tvrdil, že požičal žalovanej finančné prostriedky, ktoré zaslala následne
žalobcovi do USA. Potvrdil aj to, že dostal od žalobcu dar a to snowboard, ktorý mu žalobca odovzdal

v USA.

25. Z výpovede svedkyne I. K. - dcéry žalovanej, súd zistil, že táto potvrdila, že od svojej matky obdržala
sumu 16 000 Eur a túto sumu jej matka darovala na rekonštrukciu svojho bytu. Potvrdila aj to, že
odovzdala žalobcovi v USA sumu asi 1 400 USD, ktoré si zarobila na brigáde v USA.

26. V konaní navrhla žalovaná aj vypočutie svedkov Z. B. a matky žalobcu, avšak pred rozhodnutím vo
veci samej netrvala na vypočutí týchto svedkov.

27. Žalobca v konaní tvrdil, že v danom prípade žalobca neposkytol dar žalovanej formou finančných
prostriedkov, ktoré zaslal na jej účet. Poukázal na to, že žalovaná si vyžadovala súhlas, či už na

požičiavanie peňazí pre svojho syna, pre svoju dcéru, vykonávala pokyny pri výberoch z peňazí a iných
úkonoch, a preto mal žalobca za to, že išlo v danom prípade o vzťah z príkaznej zmluvy medzi žalobcom
a žalovanou.

28. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

29. Podľa ustanovenia § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

30. Podľa ustanovenia § 628 ods. 2 citovaného zákona darovacia zmluva musí byť písomná, ak je

predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní.

31. Podľa ustanovenia § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre
príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

32. Podľa ustanovenia § 725 citovaného zákona príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa
svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to
nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

33. Podľa ustanovenia § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi
odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.

34. Darovaciu zmluvu definuje ustanovenie § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Darovacia zmluva
je dvojstranný bezodplatný právny úkon vyžadujúci konsenz zmluvných strán spočívajúci v bezplatnom

prenechaní daru alebo ponuke daru na jednej strane a bezplatnom prijatí daru alebo ponuky daru na
druhej strane. Pod bezodplatnosťou treba rozumieť plnenie poskytované bez akejkoľvek majetkovej
hodnoty, teda nielen peňažné plnenie. Vzniku záväzkového vzťahu sa preto nevyžaduje aj uskutočnenie
reálne plnenia, teda reálneho odovzdania a reálneho prijatia predmetu daru, ale stačí uvedený
dvojstranný prejav. Darcom aj obdarovaným môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba alebo aj

štát. nakoľko ide o dvojstranný právny úkon, zákon vyžaduje, aby prejavy zmluvných strán dospeli ku
konsenzu, z čoho nepriamo vyplýva aj požiadavka adresnosti uvedených prejavov.

35. Z príkaznej zmluvy v zmysle ustanovenia § 724 OZ a nasledujúcich musí byť zrejmé:
- akú vec alebo činnosť má príkazník obstarať,

- či pri obstaraní vystupuje príkazník ako priamy alebo nepriamy zástupca,
- či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu.

36. Zo znenia komentovaného ustanovenia v spojení s § 726 druhá veta OZ vyplýva, že príkazník, ktorý
je síce v zásade povinný vykonať príkaz osobne môže jeho vykonaním poveriť aj inú osobu. Tým však

nie je dotknutá jeho povinnosť konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí, možnosť
odchýliť sa od príkazcových pokynov len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu, ak nemôže včas
dostať jeho súhlas.37. Z vykonaného dokazovania bolo súdu preukázané že žalobca zaslal na účet žalovanej vedený v
Tatra banke a. s. v decembri 2011 sumu 105 000 USD, pričom táto čiastka v prepočte na eurá činila
sumu 77 556,52 Eur. Žalobca v konaní tvrdil, že tieto peniaze zaslal na účet žalobkyne z dôvodu toho,

že ich chcel po návrate na Slovensko použiť na svoje živobytie a zábezpeku do budúcna na Slovensku.
Tieto peniaze zaslal na účet žalovanej z toho dôvodu, že nikoho tak dôverne nepoznal na Slovensku
ako žalovanú. Tvrdil, že sa dohodol so žalovanou, že keď sa vráti na Slovensko, že tieto peniaze mu
žalovaná odovzdá a bude si ich užívať len pre svoju potrebu. Uvedenú skutočnosť tvrdil až v žalobe,
pričom v konaní tvrdil, že tieto peniaze zaslal na účet žalovanej z toho dôvodu, že tieto peniaze budú

používať pri spoločnom žití v dome žalovanej na ulici I. Č.. XX D. Y.. Žalobca ďalej tvrdil súdu, že si
mohol založiť svoj účet aj v USA, ale to neurobil, lebo sa náhlil k žalovanej na Slovensko. Ďalej žalobca
tvrdil, že nikdy nemal prístup k účtu žalovanej, avšak na druhej strane potvrdil, že vybral z jej účtu sumu
2 000 Eur na cestu do Prahy, pričom zobral jej platobné karty a vedel aj ich PIN kód. Žalobca tvrdil,
že sa dohodol so žalovanou ešte v USA, že po návrate na Slovensko mu žalovaná tieto peniaze vydá,
avšak túto skutočnosť súdu nepreukázal žiadnym dôkazom. Súd neuveril ani tvrdeniu žalobcu, že si účet

nezaložil na území Slovenska, pretože bol presvedčený, že si ho založiť nemôže. Žalobca síce popieral,
že uvedené finančné prostriedky neboli darom pre žalovanú, ale ak to nebol dar, súdu neoznačil dôkaz
ako sa mali dohodnúť, kedy a na aký účet mu tieto peniaze mala vrátiť žalovaná. Sám žalobca potvrdil vo
svojej výpovedi, že pre prípad rozchodu so žalovanou si nedohodli ďalšiu dispozíciu s peniazmi na účte
žalovanej. Žalovaná finančné prostriedky, ktoré jej zaslal žalobca na jej účet považovala za dar, pričom

z uvedených finančných prostriedkov časť peňazí použili počas spoločného žitia a z morálnych dôvodov
sa rozhodla, že mu dobrovoľne vráti z týchto finančných prostriedkov sumu 24 000 Eur, čo aj urobila a
to tak, že sumu 23 000 Eur poukázala na účet žalobcu a 1 000 Eur vrátila žalobcovi prostredníctvom
jeho sestry Z. B..

38. Súd mal za to, že v danom prípade došlo k platnému uzavretiu darovacej zmluvy medzi žalobcom a
žalovanou, došlo k ich vzájomnému konsenzu na tom, že tieto peniaze budú užívať po návrate žalobcu
na Slovensko a spoločne budú rozhodovať o ich použití. O tomto svedčí aj to, že žalobca súhlasil, aby
časť týchto peňazí bola darovaná tak synovi žalovanej, ako aj dcére žalovanej.

39. Súd nezistil, aby v danom prípade došlo k uzavretiu príkaznej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou
tak ako to majú na mysli ustanovenia § 724 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

40. Na základe týchto skutočností a vyššie citovaných právnych predpisov súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je nedôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.

42. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

43. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.