Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžfk/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200870
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7017200870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a

členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu
(sťažovateľa): OXYN, s.r.o., (do 01.08.2018 pod obchodným menom BARBARA Slovensko, s.r.o.),
so sídlom Železničná 2, Čaňa, IČO: 45 568 669, právne zastúpený: JUDr. Marián Prievozník, PhD.,
advokát, s.r.o., so sídlom Krmanova 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101711425/2017 zo dňa 7. augusta 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/105/2017-98 zo dňa 28. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/105/2017-98 zo dňa 28. februára 2019 z a m i e t a .

Účastníkom sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 6S/105/2017-98
zo dňa 28.02.2019 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len ,,S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101711425/2017 zo dňa 07.08.2017. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167

ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.

2. Napadnutým rozhodnutím č. 101711425/2017 zo dňa 07.08.2017 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č.
100734953/2017 zo dňa 02.05.2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku
určenýrozdielvsume70378,30€nadanizpridanejhodnoty(ďalejajako„DPH“)zazdaňovacieobdobie

september 2012, keď žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet DPH v sume 70 263,11 € a vyrubil vlastnú
daňovú povinnosť v sume 115,19 €. Správca dane neuznal žalobcovi odpočet DPH z faktúr za dodanie
sóje vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., Kežmarok, Slavkovská cesta 54:
- č. 6120101244 zo dňa 17.09.2012, základ dane 88 317,45 €, DPH 17 663,49 €,
- č. 6120101279 zo dňa 26.09.2012, základ dane 111 922,34 €, DPH 22 384,47 €,
- č. 6120101299 zo dňa 30.09.2012, základ dane 50 428,85 €, DPH 10 085,77 €,
- č. 6120101300 zo dňa 30.09.2012, základ dane 101 222,95 €, DPH 20 244,59 €.

3. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane v priebehu daňovej
kontroly preveroval opodstatnenosť uplatneného odpočtu dane a vykonal za týmto účelom rozsiahle
dokazovanie. Pri miestnom zisťovaní v spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., zistil, že tovar mal byťnadobudnutý od dodávateľa SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Konateľ spoločnosti k obchodným vzťahom so
spoločnosťou SLOVAKIA FARMA, s.r.o. a k neúplným, resp. nečitateľným dokladom uviedol, že oslovil
konateľa spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o. (P. V.), aby objasnil informácie o pôvode sóje, a zistil,

že pôvodcom je spoločnosť Louis Dreyfus Commodities Polska Sp. z o.o.. CMR doklady mali vypisovať
samotní vodiči kamiónov, a tí na ich vypisovanie zrejme neboli preškolení.

4. Správca dane zo spisu z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2012 zistil,
že spoločnosť Podtatranská hydina, a.s., nie je na Slovensku registrovaná ako výrobca krmív. Na výzvu

správcu dane žalobca uviedol, že neobjednával transport prepravovaného tovaru, a z toho dôvodu nemá
žiadne doklady, alebo identifikačné údaje o prepravcovi. Tieto údaje má Podtatranská hydina, a.s., spolu
s potvrdenými CMR o prevzatí tovaru.

5. Správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií poľskú daňovú správu, z odpovede ktorej
vyplynulo, že tovar bol nakúpený od pôvodcu Louis Dreyfus Commodities Poslak Sp. z o.o.. V rámci

medzinárodnej výmeny informácií s poľskou daňovou správou preveril aj prepravcov tovaru, ktorými boli
TRANS-CO V. R., Q. R., B. Q., K.. B. A.Ó., R., T. Q., K. XXB, F. G., T. E., B. XX, K., V. N., B. X, L.-V.,
G. B., A. - V., Q. R., T. R., Y. X, G. K.. Prepravcovia T. Q., T. E., V. N. P. G. B. mali prepravu vykonať
pre objednávateľa TRANS - CO V. R., Q. R.. Prepravca TRANS - CO V. R., Q. R., mali prepravu tovaru
vykonať pre objednávateľa SLOVAKIA FARMA, s.r.o., pričom platby boli uskutočnené aj z bankového

účtu č. B. vedeného v ČSOB a.s.. Prepravca T. R. mal prepravu vykonať pre objednávateľa SLOVAKIA
FARMA, s.r.o., pričom kontakt na objednávateľa bol prijatý od spoločnosti Firma handlowo-produkcyjna
„BARBARA“Sp.zo.o.,33-167Turza195,ktorábolaod18.05.2010do27.12.2012spoločníkomžalobcu,
tzn., že ide o personálne prepojené osoby. U prepravcu T. E. poľský správca dane nepotvrdil, že tovar
bol prepravený na území Slovenska. Ale nebol si istý, pretože nerozumie, a ani nehovorí po slovensky.

6. Podľa zistení správcu dane zakladateľom a disponentom účtov spoločnosti SLOVAKIA FARMA
s.r.o. bola P. V., od 13.06.2012 bol na disponovanie splnomocnený MVDr. W. K., ktorý je súčasne
aj predsedom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina, a. s.. Správca dane taktiež získal
informáciu z vypočutia P. V., ktorá pred orgánmi činnými v trestnom konaní dňa 25.09.2015 uviedla,

že MVDr. W. K. nakupoval od rôznych spoločností z Poľska a z Českej republiky mäsové výrobky,
živú hydinu, prípadne kŕmne zmesi, cez spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., a iné spoločnosti, z
dôvodu, aby mal na vstupe spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., vysokú DPH, a týmto spôsobom
si ponižoval vlastnú daňovú povinnosť. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., bola do obchodného
registra zapojená len z dôvodu navýšenia DPH na vstupe pre Podtatranskú hydinu, a.s.. Reálne táto

spoločnosť s nikým neobchodovala, nevykonávala žiadnu činnosť, nemala žiadnych zamestnancov, ani
prostriedky, aby mohla deklarovanú činnosť vykonávať, sídlo spoločnosti bolo len fiktívne, išlo o takmer
prázdne kancelárske priestory. Zamestnankyňa Podtatranskej hydiny, a.s., B. W. pred Kriminálnym
úradomfinančnejsprávyuviedla,žespoločnosťmákdispozíciipečiatkyspoločnostiSLOVAKIAFARMA,
s.r.o., ktorá je jej sprostredkovateľskou spoločnosťou.

7. Okrem uvedeného správca dane nahliadol do spisu z vyrubovacieho konania vykonávaného u
spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., za zdaňovacie obdobie január 2013. Svedkyňa P. V. do zápisnice
o ústnom pojednávaní zo dňa 02.07.2015 uviedla, že v obchodných prípadoch nikdy s nikým zo
spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., nerokovala, MVDr. W. K. nepozná, nikdy s ním obchodne

nejednala, stretla sa s ním raz v Kežmarku z dôvodu udelenia disponovania s účtom inej spoločnosti.
P. V. nevedela uviesť, čo bolo predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti SLOVAKIA FARMA,
s.r.o., vo vzťahu k spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., nemala vedomosť o obchodných transakciách
spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., v období roka 2012, kedy jej bola udelená generálna plná moc
konať za túto spoločnosť. Menovaná nemala vedomosť o toku tovaru spoločnosti SLOVAKIA FARMA,

s.r.o., a nevedela kto bol objednávateľom prepravy tovaru. Tiež tvrdila, že nikdy nevlastnila pečiatku
spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., nepozná spoločnosť Louis Dreyfus Commodities Polska Sp. z
o.o., nikdy o nej nepočula, a s obchodnými spoločnosťami neobchodovala.

8. Správca dane nahliadol tiež do spisu z daňovej kontroly spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., za

zdaňovacie obdobie mesiacov január - jún, august - október 2012, a protokolu z daňovej kontroly zo
dňa 17.6.2015 č. 20383538/2015 zistil, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., má zapísané sídlo na
adrese Popradská 66, Košice, jej jediným spoločníkom a konateľom od 23.10.2012 je T. M., bytom W.
X, V. XXXX/X. V období od 20.05.2011 bola 16.08.2011 jediným spoločníkom tejto spoločnosti P. V.,bytom K., V. X, ktorá bola zároveň aj jej konateľkou v období od 20.05.2011 do 16.08.2011. V období
od 17.08.2011 do 22.10.2012 bol konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti T. B., pochádzajúci z V.. V
období od 26.07.2012 do 10.02.2013 bola podľa informačného systému správcu dane splnomocnenou

zástupkyňou spoločnosti P. V., bytom K., J. X. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., nespolupracuje s
daňovými orgánmi, nepredkladá doklady k vykonávaným kontrolám, nepreberá písomnosti, na adrese
sídla sa nezdržiava, dňa 30.09.2013 jej bola zrušená registrácia platiteľa dane, za zdaňovacie obdobie
september 2012 vykázala vysoké obraty na vstupe a výstupe, s výslednou nízkou daňovou povinnosťou,
ktoránebolauhradená.SprávcabudovynaPopradskej66vKošiciachuviedol,žespoločnosťSLOVAKIA

FARMA, s.r.o., nepozná, táto v priestoroch fyzicky nesídli a neeviduje ani žiadnu zmluvu o nájme,
zásielky určené tejto spoločnosti sa vracajú ako nedoručené. Daňovou kontrolou bolo preukázané,
že za činnosťou spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., stojí P. V., ktorá na základe plnomocenstva
podľa potreby vykonávala účelové úkony, napríklad preberala poštu, podpisovala zmluvy, vyhotovovala
faktúry, disponovala účtami, no na druhej strane nemala znalosť o týchto dokladoch a iných dokladoch,
ktoré mala spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., predložiť k výkonu daňovej kontroly. Nepredložila

ani plnomocenstvo, resp. mandátnu zmluvu, ktoré by deklarovali jej konanie za uvedenú spoločnosť.
Správca dane zároveň spochybnil jej konanie za spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., z dôvodu, že
jediný konateľ a spoločník tejto spoločnosti v období, za ktoré sa vykonávala kontrola, T. B., občan
V., potvrdil, že za určitú sumu peňazí sa stal výkonným riaditeľom tejto spoločnosti, podpisoval za ňu
doklady, ktorým nerozumel, nakoľko nehovorí slovensky. Uviedol, že nepoveril žiadnu osobu konať v

mene tejto spoločnosti, a nevie, kto sú partneri SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Z uvedených skutočností
vyplynulo, že obchody, v ktorých figurovala spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., boli uskutočňované
len za jediným účelom, a to za účelom znižovania daňovej povinnosti spoločnosti Podtatranská hydina,
a.s.,azískaniadaňovejvýhodyvpodobeodpočtuDPHnazákladejejvystavenýchfaktúr.Prespoločnosť
SLOVAKIA FARMA, s.r.o., nemohli slúžiť jej vykonávané obchody za účelom dosiahnutia zisku, ako to

definuje Obchodný zákonník, nakoľko tovar nadobudnutý prostredníctvom intrakomunitárnych dodávok
od zahraničných dodávateľov ďalej predávala svojmu odberateľovi Podtatranská hydina, a.s., pod jeho
nákupnú cenu. Vystavovanie faktúr v mene spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., pre daňový subjekt
Podtatranská hydina, a.s., bolo účelové, t.j. bez preukázania uskutočnenia zdaniteľných obchodov touto
spoločnosťou.

9. Uvedené dôkazy podľa správcu dane preukázali to, že Podtatranská hydina, a.s., mala vedomosť o
transakciách poznačených podvodom, a priamo sa na nich podieľala tým, že dojednávala a vykonávala
obchodné transakcie v mene inej spoločnosti, t.j. spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., ktorá bola za
týmto účelom umelo vytvorená. Príslušný daňový úrad, ktorý daňovú kontrolu vykonával, skonštatoval,

že spoločnosť Podtatranská hydina, a.s., si v zdaňovacom období september 2012 neoprávnene
odpočítala daň na vstupe na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou SLOVAKIA
FARMA, s.r.o.. Týmto postupom došlo k porušeniu § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods.1 v nadväznosti
na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o DPH“), pretože spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., nikdy nevykonávala skutočnú

ekonomickú činnosť, nikdy nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, a preto následne
nemohlo spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., vzniknúť ani právo na odpočítanie dane v sume 400
309,03 eur z dodania tovaru spoločnosťou SLOVAKIA FARMA, s.r.o.

10. Správca dane, ktorý daňovou kontrolou preveroval deklarovaný nákup tovaru - sóje od dodávateľa

Podtatranská hydina, a.s., na základe vykonaného dokazovania zistil pohyb tohto tovaru v reťazci
dodávateľov: nezistené daňové subjekty - Louis Dreyfus Commodities Polska Sp. z o.o. - SLOVAKIA
FARMA, s.r.o. - Podtatranská hydina, a.s. - BARBARA SLOVENSKO, s.r.o., pričom preprava tovaru
mala byť uskutočnená z prístavov v Poľsku do Čane žalobcovi. Deklarovaným nadobúdateľom tovaru z
iného členského štátu je spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., a žalobca je v tomto obchodnom reťazci

daňovým subjektom, ktorý si v podanom daňovom priznaní uplatnil odpočet DPH.

11. Prílohu faktúr č. 6120101244, č. 6120101279, č. 6120101299 a č. 6120101300 vystavených
spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., tvorili dodacie listy opečiatkované a podpísané žalobcom, v
jednomprípadeajspoločnosťouPodtatranskáhydina,a.s..Najednotlivýchdodacíchlistochoznačených

číslom dodacieho listu uvedeného na faktúre je uvedený dodávateľ Podtatranská hydina, a.s., odberateľ
BARBARA SLOVENSKO, s.r.o., dátum výdaja, číslo a názov tovaru, merné jednotky, množstvo tovaru,
jednotková cena a cena spolu. Okrem dodacieho listu k faktúre č. 6120101299 všetky dodacie listyk predmetným faktúram vystavila B. W.. Na jednotlivých dodacích listoch je uvedené „nerealizovaný
doklad“.

12. Na základe doručenej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa
preverenia dodaní sóje spoločnosťou Louis Dreyfus Commodities Polska Sp. z o.o. s miestom vykládky
Čaňa - BARBARA SLOVENSKO, s.r.o., bolo zistené, že V. V. a B. W. sa kontaktovali v súvislosti
s objednávkami v mene spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., pričom B. W. bola nielen osobou
objednávajúcou tovar v mene spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., ale taktiež vystavila faktúry

spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., pre žalobcu.

13. Na CMR dokladoch dokladujúcich prepravu sóje fakturovanej spoločnosťou Podtatranská hydina,
a.s., žalobcovi, je ako dodávateľ uvedená spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., ako odberateľ je
uvedený žalobca, miesto nakládky Gdaňsk, alebo Gdyňa, Poľsko, miesto vykládky Čaňa, Slovensko, a
tieto CMR doklady boli potvrdené žalobcom ako príjemcom. Z uvedeného vyplýva, že žalobca tým, že

potvrdil CMR doklady ako príjemca, mal vedomosť o tom, že tovar - sója bola dodaná priamo z Poľska,
a nemohla byť vyskladnená do skladu Podtatranskej hydiny, a.s., tak, ako je to uvedené na dodacích
listoch, ktoré tvorili prílohy faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., pre žalobcu.

14. Správca dane z protokolu z daňovej kontroly, ktorú vykonal Daňový úrad Prešov v spoločnosti

Podtatranská hydina, a.s., za zdaňovacie obdobie september 2012, zistil, že táto spoločnosť nákup
sóje deklarovala len predloženými faktúrami, pričom vystavovanie faktúr bolo účelové, bez preukázania
uskutočnenia zdaniteľných obchodov zo strany spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Uvedená
spoločnosť, nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, nemala žiadne reálne sídlo, a nemala vytvorené
žiadne podmienky na vykonávanie ekonomickej činnosti.

15. Po zohľadnení všetkých dôkazov týkajúcich sa deklarovaných dodaní tovaru v reťazovom obchode,
kde deklarovaným dodávateľom tovaru mala byť spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., správca dane
skonštatoval,ženastranetejtospoločnostinemohlodôjsťkdodaniutovaruprespoločnosťPodtatranská
hydina, a.s., a následne k dodaniu tovaru pre žalobcu. S uvedeným záverom sa po podaní odvolania

žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane stotožnil žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane potvrdil.

16.Žalobcavosvojejžalobenamietalto,žebypotvrdenímCMRdokladovzjehostranybolopreukázané,
že mal vedomosť o tom, že sa jedná o transakciu poznačenú podvodom, resp. o tom, že mu sója
bola dodaná priamo z Poľska a nemohla byť dodaná zo skladu Podtatranskej hydiny, a.s., tak, ako je

to uvedené na dodacích listoch s poznámkou „Nerealizovaný doklad“. Žalobca potvrdením dodacích
listov a CMR dokladov potvrdil len to, že mu tovar bol dodaný do jeho skladu v Čani, čo v daňovom
konaní nebolo spochybnené akýmkoľvek dôkazom. Tvrdil, že bol povinný potvrdiť prevzatie tovaru,
lebo mu táto povinnosť vyplývala z kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k žalobcovi bol tovar dodaný zo strany
dodávateľa Podtatranská hydina, a.s. pričom žalobca nebol oprávnený skúmať, za akých okolností

alebo od koho ho tento dodávateľ predtým nadobudol. Osoba uvedená ako dodávateľ na faktúre
bola totožná s osobou, ktorá reálne dodala tovar žalobcovi. Žalobca taktiež namietal nesprávnosť
skutkového zistenia žalovaného, že mal vedomosť o spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s. r. o., resp.
jej zapojení do tohto konkrétneho zdaniteľného obchodu na základe toho, že prijal platbu vo výške
70 000,- € z účtu tejto spoločnosti. Podľa žalobcu jeho vedomosť o zapojení subjektu SLOVAKIA

FARMA nevyplývala ani z vyjadrenia prepravnej spoločnosti T. R., ktorý uviedol, že kontakt na
spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o. získal od spoločnosti Firma handlowo-produkcyjna „BARBARA“
sp. z o. o., ktorá bola v tom čase spoločníkom žalobcu. Toto vyjadrenie žalobca považuje za nepresné,
resp. zavádzajúco interpretované, konštatoval, že materská spoločnosť žalobcu poskytla prepravcovi
informácie o predstaviteľoch spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., pričom ale nemala vedomosť o

tom, že tie isté osoby konajú súčasne za spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Žalobca v žalobe
uviedol, že záver žalovaného o tom, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o. nemohla nadobudnúť a
ani nenadobudla právo nakladať s deklarovaným tovarom a preto nemohla previesť vlastnícke právo
na spoločnosť Podtatranská hydina, a.s., ktorá ho následne z toho dôvodu nemohla previesť na
spoločnosť žalobcu, je v rozpore s ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním

bolo preukázané, že za spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o. objednávali tovar pracovníci spoločnosti
Podtatranská hydina, a.s., pre ktorú bol tovar v skutočnosti určený. Tovar sa objednával takýmto
spôsobom - cez tzv. „sprostredkovateľov“, výlučne z dôvodu, aby Podtatranská hydina, a.s. získala pre
seba daňovú výhodu v podobe uplatnenia odpočítania DPH na vstupe. Právny úkon - kúpna zmluvamedzi predávajúcim Louis Dreyfus Commodities Polska Sp. z o. o. a kupujúcim SLOVAKIA FARMA,
s.r.o. je nepochybne neplatný právny úkon, keďže chýba prejav vôle kupujúceho. Jedná sa súčasne
o tzv. simulovaný právny úkon - tovar skutočne bol objednaný a následne aj dodaný len dodanie

spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., ku ktorému by inak smerovala vôľa strán bolo zastreté dodaním
tovaru „nárazníkovi“ SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Vychádzajúc zo zákona v takom prípade platí tento
zastretý právny úkon, tzn. kúpna zmluva medzi predávajúcim Louis Dreyfus Commodities Polska Sp.
z o. o. a kupujúcim Podtatranská hydina, a.s., ktorého predstaviteľ tovar v Poľsku skutočne objednal a
aj prevzal, zaplatil kúpnu cenu. Podľa názoru žalobcu spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. vlastníctvo

k tovaru v občianskoprávnom zmysle nadobudla. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že podľa ust. § 446
Obchodného zákonníka žalobca k tomuto tovaru vlastnícke právo nadobudol momentom, keď mu tento
tovar bol dodaný bez ohľadu na to, či spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. sa stala vlastníkom tovaru
- sóje momentom jeho prevzatia v Poľsku. V daňovom konaní nebolo preukázané, že žalobca v čase,
keď mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je jeho vlastníkom, že súčasne nie
je ani oprávnený s týmto tovarom nakladať za účelom jeho predaja. Ani zo znenia CMR dokladov

nebolo možné túto skutočnosť vyvodiť. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že ako registrovaný
výrobca krmív musel byť oboznámený s detailmi transakcií týkajúcich sa dodaní sóje a preto bol povinný
vykonať opatrenia, aby zabránil svojej účasti na pochybných transakciách s DPH. Konštatoval, že medzi
právnymi povinnosťami týkajúcimi sa výroby krmív a daňovými povinnosťami neexistuje žiadny právny
súvis. Eventuálne porušenie právnych predpisov na úseku krmív, pre konštatovanie ktorého žalovaný

nemá právomoc a ktoré nebolo na to príslušným orgánom nikdy konštatované, nemôže vyvolávať
daňovo-právne následky. Žalovaný napriek tvrdeniu, že v daňovom konaní sa prihliada na skutočný
obsah právnych úkonov, resp. reálnosť transakcií, ktorá má mať prednosť pred formálnou deklaráciou
dodania tovaru na faktúre postupoval presne opačne, tzn., že uprednostnil formálnu deklaráciu pred
skutočnosťou. V daňovom konaní bolo preukázané, že tovar bol žalobcovi reálne dodaný, čo žalovaný

nespochybnil a dokonca to v napadnutom rozhodnutí uznal, pričom z vykonaného dokazovania je
evidentné, že tento tovar žalobcovi skutočne dodala spoločnosť Podtatranská hydina, a.s., ktorej
predstavitelia predtým objednali tovar v Poľsku. Všetky tieto skutkové zistenia však v napadnutom
rozhodnutí boli znegované, výlučne s poukazom na to, že formálne tento tovar spoločnosť Podtatranská
hydina, a.s. papierovo nadobudla od nárazníkovej spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Napadnuté

rozhodnutia teda favorizoval formálnu deklaráciu dodania tovaru na faktúre (vo vzťahu medzi SLOVAKIA
FARMA, s.r.o. a Podtatranskou hydinou, a.s.) pred skutočným dodaním tovaru (vo vzťahu medzi
Podtatranskou hydinou, a.s. a žalobcom). K tvrdeniu žalovaného, že nespochybnil existenciu, resp.
dodanietovaru,alespochybniljehododaniezapodmienok,ktoréžalobcadeklarovalspornýmifaktúrami,
žalobca konštatoval, že toto odôvodnenie je zavádzajúce, lebo vytvára nesprávnu predstavu, ako keby

si žalobca sám vystavil fiktívne faktúry, pričom ten istý tovar súčasne nadobudol iným spôsobom alebo
od iného subjektu. Vo vzťahu k žalobcovi však bolo nepochybne preukázané, že tento tovar skutočne
dodala spoločnosť Podtatranská hydina, a.s., ktorá je uvedená na faktúre a ktorej predstavitelia
predtým reálne tovar objednali, prevzali aj zaplatili. Vo vzťahu k rozsahu dôkazného bremena žalobcu
poukázalžalobcanarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Sžf/1/2011(R1/2011,rozsudokEurópskeho

súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, spojené konanie C-354/03, C-355/03 a C-484/03, zo dňa 06.02.2014
C-33/13). Žalobca poukázal na ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH
a konštatoval, že všetky zákonné podmienky pre odpočet dane boli splnené. Žalobca uniesol svoje
dôkazné bremeno preukázať nielen fakturáciu, ale aj skutočné dodanie tovaru, ktoré nespochybnil
ani žalovaný. Konštatoval, že akékoľvek nedostatky zistené daňovými orgánmi sa týkajú výlučne

iných daňových subjektov a nie žalobcu. Žalovaný voči žalobcovi uplatnil princíp kolektívnej viny za
pochybenia iných daňových subjektov, na činnosť ktorých nemá žalobca žiadny dosah. Žalovaný vo
vzťahukžalobcovineuviedolžiadneporušeniepovinností,svýnimkoutoho,žebolzapojenýdoreťazovej
obchodnej transakcie, v rámci ktorej došlo k podvodnému konaniu. Žalobca však nezískal z toho žiadnu
daňovú výhodu a súčasťou toho údajne „podvodného reťazca“ sa stal až potom, čo už bol podvod

ukončený zo strany predchádzajúcich subjektov.

17. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na to, že účelom daňového konania je zistiť,
či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu
rozpočtu. Ide o fiškálne záujmy štátu, preto Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania,

preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik
daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné
uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu. V daňovom konaní dôkazná povinnosť
prioritne patrí daňovému subjektu. Jeho dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnostidoložiť svoje tvrdenia dôkazmi. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní
nároku na odpočítanie DPH sa opakovane vyjadril Najvyšší súd SR napríklad v rozsudku sp.zn.
2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010.

18. Správny súd k žalobnej námietke, že by potvrdením CMR dokladov z jeho strany bolo preukázané,
že mal vedomosť o tom, že ide o transakciu poznačenú podvodom uviedol, že túto námietku vzhľadom
na zistenia správcu dane nepovažuje za opodstatnenú. Správca dane aj žalovaný vo svojom rozhodnutí
dostatočne odôvodnili vedomosť žalobcu o podvodnej transakcii. Logicky zdôvodnili to, že ak by žalobca

nadobudol sóju priamo z Poľska od poľského dodávateľa, ktorý by bol odosielateľom tovaru, vznikla
by žalobcovi povinnosť odviesť daň a tiež právo na odpočet tejto dane. Preto výsledný vplyv na jeho
daňovú povinnosť by bol nulový. Žalobca tým, že nakúpil sóju od slovenského dodávateľa cez ďalšiu
spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s. r. o., ktorá je zmiznutou spoločnosťou uplatnil si odpočet dane
z faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s.. Správca dane aj žalovaný pritom pri
hodnotení dôkazov vzali do úvahy to, že štatutárnymi orgánmi žalobcu sú občania Poľska, pritom

žalobca nakupoval tovar z Poľska sprostredkovane cez slovenské spoločnosti, pričom fakturácia
medzi spoločnosťami vo vnútri ekonomického reťazca nemala žiadne ekonomické opodstatnenie. Bola
vytvorená umelo za účelom získania nadmerného odpočtu. Krajský súd tiež nepovažoval za dôvodné a
opodstatnené tvrdenie žalobcu, že nemal vedomosť o zapojení spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o. do
obchodnéhoreťazca,pretožetátospoločnosťbolauvedenánaCMRdokladochapríjemcomtohtotovaru

bol samotný žalobca. Súhlasil so záverom žalovaného, že za týchto okolností žalobca nemohol nevedieť
o účasti spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o. na obchode so sójou v preverovanom zdaňovacom
období. Navyše tak, ako to sám uviedol aj žalobca v žalobe, kontakt na túto spoločnosť získal prepravca
od spoločnosti Fyrma Handlovo-Produkcyjna BARBARA Sp. z o. o., ktorá bola spoločníkom žalobcu.

19. Námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci tvrdiac, že právny záver o
nadobudnutí vlastníckeho práva odporuje príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, krajský
súd vyhodnotil ako nedôvodnú a k argumentácii žalobcu, že kúpna zmluva medzi predávajúcim Louis
Dreyfus Commodities Polska Sp. z o.o. a kupujúcim SLOVAKIA FARMA, s.r.o. je simulovaným právnym
úkonom v zmysle § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, že tovar bol skutočne objednaný a následne

dodaný a len dodanie spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. ku ktorému inak smerovala vôľa strán
bolo zastreté dodaním tovaru „nárazníkovi“ SLOVAKIA FARMA, s.r.o. uviedol, že úlohou správcu dane,
žalovaného a ani v súdnom konaní úlohou správneho súdu nie je posudzovať charakter právneho
úkonu, na základe ktorého mala obchodná spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., nadobudnúť tovar od
poľského dodávateľa, ale skúmať, či žalobca splnil zákonné podmienky pre priznanie práva na odpočet

DPH na základe predmetných faktúr v zdaňovacom období september 2012. Žalobca v žalobe citoval
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011, rozsudky Európskeho súdneho dvora z 12.01.2006
v spojených konaniach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a uznesenie Európskeho súdneho dvora vo
veci C-33/13 zo dňa 06.02.2014 bez toho, aby konkretizoval, ktoré právne názory uvedených súdnych
orgánov sú v jeho prospech. Konštatoval, že nie je úlohou správneho súdu, aby na základe obyčajnej

citácie judikatúry v prospech žalobcu vyhľadával právne závery, ktoré podporujú jeho argumentáciu
v súdnom konaní. Z touto žalobnou námietkou sa súd zaoberal aj v rozsudku sp.zn. 8S/43/2017, v
ktorom rozhodoval v obdobnej právnej veci žalobcu a v ktorom uviedol, že: „Napriek tomu správny
súd je toho názoru, že právne závery uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ na obchody uzavreté
medzi dodávateľom HYDINA SLOVENSKO, s.r.o, a žalobcom nedopadajú. Boli by aplikovateľné iba v

prípade, ak by žalobca preukázal reálne uskutočnenie ním deklarovaných obchodov a zároveň by bola
nespochybniteľná dobrá viera žalobcu a jeho dobromyseľnosť vo vzťahu k jeho dodávateľovi. Judikatúra
Súdneho dvora vo veciach DPH totiž zohľadňuje požiadavku, aby daňový subjekt vyvinul maximálne
možné úsilie na preverenie svojho obchodného partnera tak, aby mu nebolo možné vytknúť zanedbanie
potrebnej dobromyseľnosti, dôslednosti a prezieravosti. Daňový subjekt môže voľne vstupovať do

obchodnoprávnych vzťahov v rámci realizácie svojho práva na slobodné podnikanie, ale pri výbere
obchodných partnerov a následných vstupoch do obchodnoprávnych vzťahov si musí byť vedomý
potreby vlastnej právnej ochrany pre daňové účely, vrátane nároku na odpočítanie DPH. V tomto smere
žalovaný vo svojom rozhodnutí správne poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v jeho rozsudku
sp.zn. 4Sžf/1/2016 zo dňa 07.03.2017, podľa ktorých štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen

dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale
aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa.
Najvyšší súd SR v tomto rozsudku zdôraznil povinnosť obozretného prístupu k vzniku zdaniteľných
súkromno-právnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácietýkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez prístupné obchodné a živnostenské či daňové registre,
zoznamy dlžníkov úpadcov, atď.). Správca dane pri preverovaní písomných dokladov, ktoré predložil
žalobca v rámci daňovej kontroly spochybnil ich vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť, vykonal rozsiahle

dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., ktorá nikdy nevykonávala
žiadnu skutočnú ekonomickú činnosť, nenadobudla právo nakladať s tovarom (sója) ako vlastník a
preto nemohlo právo nakladať s tovarom ako vlastník prejsť ani na spoločnosť Podtatranská hydina, a.
s., a následne na žalobcu. Správca dane nespochybnil dodanie tovaru žalobcovi, ani existenciu tohto
tovaru, ale spochybnili jeho dodanie za takých podmienok, ako to žalobca deklaroval predloženými

písomnými dôkazmi. Súd sa so záverom u správcu dane, ktoré akceptoval aj žalovaný stotožnil, keďže
zákonné podmienky, ktorých splnenie zakladá platiteľovi právo na odpočet dane, nemôžu spočívať len
vo formálnom deklarovaní - predložení dokladov s predpísanými náležitosťami.

20. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie
zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a preto

jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm.
g/ a h/ S.s.p. kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V súvislosti s odôvodnením rozsudku

krajského súdu uviedol, že takéto odôvodnenie nepovažuje za konkrétne a dostačujúce vo vzťahu k
posúdeniu otázky, či sťažovateľ uniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní, čo bolo súčasťou jeho
dôkazného bremena a či nedošlo k prenosu dôkazného bremena späť na správcu dane v súlade s
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2011. V danom prípade boli dôvodom
pre vydanie daňových rozhodnutí výlučne okolnosti zistené správcom dane v rámci daňových kontrol

vykonaných u subjektov Podtatranská hydina, a.s. a SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Krajský súd sa vo svojom
rozsudku nezaoberal žalobnou námietkou, že tieto skutočnosti nemôžu spadať pod rámec dôkaznej
povinnosti žalobcu, a z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, ako bola táto skutočnosť po právnej stránke
posúdená. K okolnostiam nadobudnutia tovaru uviedol, že daňové orgány nikdy nekonštatovali, že by to
bol sťažovateľ, ktorý by vytvoril nejaký fakturačný reťazec s nárazníkovými spoločnosťami - nepriznanie

práva na odpočet dane bolo odôvodnené výlučne tým, že sťažovateľ mal údajne vedomosť o tom,
že sa jedná o transakciu poznačenú podvodom, zrealizovanom na inom stupni obchodu, nie že by
sťažovateľ sám takýto podvod zorganizoval. Tvrdenie súdu, že to bol sťažovateľ, ktorý takýto fakturačný
reťazec vytvoril nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a je naopak v zásadnom rozpore s
viacerými dôkazmi, ktoré boli počas daňového konania zabezpečené. Sťažovateľ taktiež považoval za

otázne, či sa len zo samotného CMR dokladu mohol dozvedieť, kto predtým, a ako tovar zdaňoval z
hľadiska DPH, nakoľko táto skutočnosť sa tam vôbec neuvádza. Rovnako bez opory vo vykonanom
dokazovaní a nad rámec napadnutého rozhodnutia žalovaného je odôvodnenie krajského súdu, že
štatutárni zástupcovia sťažovateľa sú z Poľska, a preto ak nakupovali tovar z Poľska sprostredkovane
cez slovenské spoločnosti, tak táto transakcia nemá ekonomické opodstatnenie. Taktiež neobstojí

konštatovanie krajského súdu o daňovej výhode, ktorú mal sťažovateľ takto získať. Žalovaný ako
jeden zo zásadných dôvodov, pre ktoré nepriznal sťažovateľovi právo na odpočet dane uviedol tú
skutočnosť,žespoločnosťSLOVAKIAFARMA,s.r.o.nemohlapreviesťvlastníckeprávonaPodtatranskú
hydinu, a.s., ktorá ho následne nemohla previesť na sťažovateľa. Sťažovateľ tieto skutočnosti namietal
vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že sťažovateľ

vlastníckeprávonadobudol,týmtosavšakkrajskýsúdvodôvodnenírozsudkuodmietolzaoberať.Pokiaľ
sa týka tvrdenia krajského súdu, že sťažovateľ nekonkretizoval právne závery vyplývajúce z judikatúry v
jeho prospech sťažovateľ uviedol, že už súčasťou žaloby neboli celé rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ale
iba ich časti, ktoré považoval za argumentáciu v jeho prospech. Konkrétne išlo o argumentáciu, v zmysle
ktorého je potrebné každú jednu transakciu v rámci určitého reťazca posudzovať samostatne a prípadné

pochybenia alebo podvodné konania na jednom stupni reťazca nie je možné prenášať na iné články
v tomto reťazci. Vo vzťahu ku krajským súdom zmienenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4Sžf/1/2016 zo dňa 07.03.2017, v ktorom bola zdôraznená povinnosť obozretného
prístupu pri výbere obchodného partnera pred realizáciou zdaniteľného plnenia sťažovateľ uviedol, že
vyvinul primerané úsilie okolnostiam prípadu, aby si preveril svojho obchodného partnera - spoločnosť

Podtatranská hydina, a.s.. Záverom poukázal na to, že krajský súd sa odchýlil od rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011, ale aj Súdneho dvora EÚ vo veciach C-354/03, C-355/03,
C-484/03 ale aj C-33/13.22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že správca dane vychádzajúc zo základných
zásad daňového konania vykonal dokazovanie a získal dostatočne množstvo relevantných dôkazov,
ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, podrobne sa zaoberal skúmaním jednotlivých

skutočností, faktúr, vyjadrení, ktoré vyhodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo, pričom dospel k správnemu záveru, že
deklarované zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak, ako to bolo deklarované predloženými faktúrami.
Krajský súd tieto skutočnosti posúdil správne a preto žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým
postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z
toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas
(§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442
ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho

vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
(§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

24. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 438 ods. 1 S.s.p. kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského

súdu.

26. Podľa § 454 S.s.p. na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

27. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu
sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101711425/2017 zo dňa 07.08.2017, ktorým
žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100734953/2017 zo dňa 02.05.2017, ktorým
bol sťažovateľovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 70 378,30 € na DPH
za zdaňovacie obdobie september 2012, keď sťažovateľovi nepriznal odpočet DPH v sume 70 263,11

€ a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 115,19 €. Správca dane tak sťažovateľovi neuznal
odpočet dane z faktúr za dodanie sóje vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s.:
- č. 6120101244 zo dňa 17.09.2012, základ dane 88 317,45 €, DPH 17 663,49 €,
- č. 6120101279 zo dňa 26.09.2012, základ dane 111 922,34 €, DPH 22 384,47 €,
- č. 6120101299 zo dňa 30.09.2012, základ dane 50 428,85 €, DPH 10 085,77 €,

- č. 6120101300 zo dňa 30.09.2012, základ dane 101 222,95 €, DPH 20 244,59 €,
keď po preverení pohybu tohto tovaru v reťazci dodávateľov: nezistené daňové subjekty - Louis Dreyfus
Commodities Polska Sp. z o.o. - SLOVAKIA FARMA, s.r.o. - Podtatranská hydina, a.s. - sťažovateľ
dospel k záveru, že zo strany sťažovateľa došlo k porušeniu § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods.
1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH, keďže spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., nikdy

nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť, nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, a
preto ho následne nemohla dodať ani spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., z čoho vyvodil, že nedošlo
k ani k dodaniu tovaru sťažovateľovi, tak ako to deklaroval predloženými dokladmi.

28. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval za potrebné posúdiť správnosť

záverov krajského súdu, ktorý po vyhodnotení žalobných námietok sťažovateľa ako nedôvodných
konštatoval, že v prípade sťažovateľa neboli splnené podmienky na odpočet DPH v zmysle § 49 ods.
1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH. V tejto súvislosti bolo
(zohľadniac vnútroštátnu judikatúru ako i judikatúru Súdneho dvora EÚ) potrebné zaujať právny názor
k otázke rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a sťažovateľa s ohľadom na skutočností

týkajúce sa nielen dodávateľa, ale i ďalších daňových subjektov zapojených do vyššie označeného
reťazca spoločností, resp. posúdiť či zo strany sťažovateľa išlo o vedomé zapojenie sa do obchodných
transakcií postihnutých podvodným konaním, čoho dôsledkom malo byť neuznanie odpočtu DPH.29. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že daňové orgány za účelom preverenia dôvodnosti
sťažovateľom uplatneného odpočtu DPH vykonali rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého bolo
zistené, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., nemohla dodať tovar spoločnosti Podtatranská

hydina, a.s. a preto ani táto spoločnosť nemohla dodať tovar sťažovateľovi tak, ako to deklaroval
predloženými dokladmi. Správca dane v tejto súvislosti poukázal na viaceré zistenia (vyplývajúce aj
z iných konaní týkajúcich sa jednotlivých daňových subjektov zapojených do posudzovaného reťazca
dodávok tovaru), keď z výpovede P. V. zo dňa 25.09.2015 (ktorá mala byť v rozhodnom období
splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o.,) podanej pred orgánmi činnými v

trestnom konaní vyplynulo, že MVDr. W. K. (člen štatutárneho orgánu spoločnosti Podtatranská hydina,
a.s. - dodávateľ sťažovateľa) nakupoval tovar rôzneho druhu, mäsové výrobky, hydinu, krmivo z Poľska
a Českej republiky okrem iných aj prostredníctvom spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., sledujúc tak
zníženie vlastnej daňovej povinnosti s tým, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o. bola založená,
len za týmto účelom. Uvedená spoločnosť reálne nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, nemala
žiadnych zamestnancov ani reálne sídlo, ktoré by nasvedčovalo ekonomickej aktivite tejto spoločnosti.

Taktiež zo svedeckej výpovede P. V. zo dňa 02.07.2015 podanej v daňovom konaní týkajúcom sa
spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. vyplynulo, že svedkyňa nemala vedomosť o žiadnych obchodných
transakciách spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o. zo spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., resp.
ani o žiadnych obchodných rokovaniach s MVDr. W. K.. Taktiež nemala vedomosť o dodávkach tovaru
z pre SLOVAKIA FARMA, s.r.o., z Poľska, nemala žiadne informácie o preprave tovaru pre spoločnosť

a nemala k dispozícii ani pečiatku tejto spoločnosti. P. V. však správcovi dane nepredložila plnú moc,
ktorá by ju oprávňovala konať za spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o., pričom konateľ tejto spoločnosti
T. B., občan Maďarskej republiky sa stal jej riaditeľom len za určitú odplatu, bez toho, aby mal vedomosť
o udelení plnej moci na zastupovanie P. V., vo vzťahu k spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., bolo
správcom dane taktiež zistené, že táto spoločnosť nespolupracuje s daňovými orgánmi, dňa 30.09.2013

jej bola zrušená registrácia platiteľa dane a za posudzované zdaňovacie obdobie vykázala vysoké
obraty na vstupe aj výstupe, výsledkom čoho bola nízka a neuhradená daňová povinnosť. Spoločnosť
SLOVAKIA FARMA, s.r.o., dodávala tovar odberateľovi - spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. iba
fakturačne a pod nákupnú cenu. Zmienené skutočnosti tak vniesli do posudzovanej veci zásadné
pochybnosti o reálnej ekonomickej aktivite spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o., resp. o jej podvodnom

zapojení do reťazca dodávok tovaru. Závery o umelom charaktere spoločnosti SLOVAKIA FARMA,
s.r.o., boli správcom dane podporené i výsledkami daňovej kontroly v spoločnosti Podtatranská hydina,
a.s. za totožné zdaňovacie obdobie, t.j. september 2012, z ktorej vyplynulo, že kontrolovaný daňový
subjekt dojednával a uzatváral obchody v mene jeho dodávateľa, t.j. spoločnosti SLOVAKIA FARMA,
s.r.o., s tým, že výstupom tejto daňovej kontroly bolo neuznanie odpočítania DPH na základe faktúr za

dodanie tovaru od spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Tieto skutočnosti boli potvrdené i výstupmi z
medzinárodnej výmeny informácií týkajúcej sa preverovania dodávok sóje spoločnosťou Louis Dreyfus
Commodities Polska Sp. z o.o., keď miestom dodania tohto tovaru malo byť sídlo sťažovateľa, pričom
objednávky tovaru boli realizované zamestnancami spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. v mene
spoločnosti SLOVAKIA FARMA, s.r.o.. Títo zamestnanci zároveň vystavovali faktúry v mene spoločnosti

Podtatranská hydina, a.s. pre sťažovateľa. Zistenie správcu dane, že prepravca Rafal Literski mal
prepravu vykonať pre objednávateľa SLOVAKIA FARMA, s.r.o., pričom kontakt na objednávateľa bol
prijatý od spoločnosti Firma handlowo-produkcyjna „BARBARA“ Sp. z o.o., 33-167 Turza 195, ktorá
bola od 18.05.2010 do 27.12.2012 spoločníkom sťažovateľa taktiež nasvedčuje vzájomnej kooperácií
dotknutých daňových subjektov v reťazci dodávok tovaru a vedomosti samotného sťažovateľa umelom

začlenení SLOVAKIA FARMA, s.r.o. do tohto reťazca. Pokiaľ ide o zistenia týkajúce sa CMR dokladov
viažucich sa k preprave sóje z týchto vyplýva, že tieto doklady mali deklarovať prepravu tovaru, ktorý
sťažovateľovi fakturovala spoločnosť Podtatranská hydina, a.s., avšak ako dodávateľ je v nich uvedená
spoločnosť SLOVAKIA FARMA, s.r.o. s miestom nakládky v Poľsku, resp. s miestom vykládky v sídle
sťažovateľa. Pokiaľ teda sťažovateľ takto označené dodanie tovaru potvrdil, nepochybne musel mať

vedomosť o tom, že pohyb tovaru nekorešponduje s fakturačným tokom tak, ako ho deklaroval a to
aj s poukazom na označenie dodacích listov ako nerealizovaných dokladov. Zistenia správcu dane
preukázali, že síce deklarovaným nadobúdateľom tovaru, ktorý mal pôvod v Poľsku bola spoločnosť
SLOVAKIA FARMA, s.r.o. avšak jeho preprava mala byť zrealizovaná priamo k sťažovateľovi bez toho,
aby sa tovar dostal do dispozície dodávateľa, resp. subdodávateľa sťažovateľa, t.j. uvedené daňové

subjekty s týmto tovarom nemohli nakladať ako jeho vlastník.

30. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že
podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určenýchna uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. DPH je súčasťou ceny, čo zároveň na
každom výrobnom a dodávateľskom stupni odráža jej nevyhnutnú proporcionalitu k nadobúdacej cene,
preto je ňou zdaňovaný každý predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie. Platiteľ si môže

od dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a
služieb vyúčtoval iný platiteľ ako súčasť ceny. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,
tovar alebo služby boli reálne dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na
faktúre, tzn. zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH

uvedeným na faktúre.

31. V súvislosti s posudzovaním oprávnenosti uplatnenia práva na odpočet DPH zo zdaniteľných
obchodov na vstupe sa ako jeden z kľúčových problémov od počiatku javí otázka rozloženia dôkazného
bremena, teda posúdenie, ktoré skutočnosti významné pre správne posúdenie práva uplatneného
sťažovateľom ako daňovým subjektom preukazuje daňový subjekt a kedy naopak dôkazné bremeno

zaťažuje správcu dane.

32. Túto otázku si musí správca dane vyriešiť už pri prvých skutkových zisteniach, ktoré naznačujú, akú
právnu daňovú normu pre posúdenie oprávnenosti uplatnenia práva na odpočet DPH z preverovaných
zdaniteľných obchodov správca dane chce ďalej uplatniť.

33. V uvedenej súvislosti musí ďalej kasačný súd zdôrazniť, že daňový subjekt v procese správy daní
(t.j. aj počas daňovej kontroly) zásadne preukazuje skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1
v spojení s § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku) okrem iného, že vykonal ekonomickú činnosť (§ 3
ods. 2 zákona o DPH) najmä vo forme kvázi prevodu vlastníckeho práva k tovaru alebo dodania služby

za protihodnotu (§ 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o DPH), v rozsahu, kvalite a spôsobom vyplývajúcim
z predložených účtovných dokladov (§ 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve) a od dodávateľa
zákonným spôsobom uvedeného na faktúre (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Dôkazná povinnosť
správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. V prípade pochybností,
správca dane je oprávnený overovať celý obchodný reťazec. Ak preukáže uskutočnenie zdaniteľného

obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na
odpočetdanelenzdôvodusplneniapodmienokpreukazujúcichzneužitieprávaaleboúčasťnadaňovom
podvode.

34. Zatiaľ čo v prípade preukazovania vzniku práva na odpočítanie dane (vychádzajúc najmä z vyššie

uvedených ustanovení § 3 ods. 2 zákona o DPH) zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1
Daňového poriadku zásadne daňový subjekt, ktorý si uvedené právo uplatnil, v prípade preukazovania
zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä § 3 ods. 6 Daňového poriadku) je dôkazné
bremenolennasprávcovidane.Pretojedaňovýsubjektužvdostatočnomčasovompredstihuoprávnený
vedieť, na akom skutkovom základe má znášať dôkazné bremeno. Samozrejme že daňový subjekt je aj

v týchto prípadoch oprávnený navrhovať správcovi dane ďalšie dôkazné prostriedky na preukázanie, že
sa nezúčastnil zneužívajúceho alebo podvodného konania spojeného s daňovým únikom, prípadne že o
tom nevedel; predkladanie takýchto dôkazných prostriedkov je však jeho oprávnením, nie povinnosťou,
t.j. môže odmietnuť sa k týmto veciam vyjadriť.

35. Najvyšší súd v niektorých rozhodnutiach (napríklad sp.zn. 4Sžf/16/2010, 3Sžf/1/2010) odkázal na
ďalšie rozhodnutia Súdneho dvora (najmä rozsudky vo veciach
C-354/03OptigenLtd.,C-353/03FulcrumElectronicsLtd.,C-484/03BondHouseSystemsLtd.,podobne
C-80/11, C-142/11 Mahagében kft. a Péter Dávid), v ktorých sa najmä uvádza, že „uplatnenie nároku
na odpočet dane na vstupe u povinných osôb k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s

úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto
osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý“.

36. V uvedenej súvislosti nie je možné kasačným súdom prehliadnuť to, že Súdny dvor stanovil, že
nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho

možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na
daňovom podvode (napríklad C-409/04 Teleos a i. - citované v bode č. 43, ďalej sp.zn. C-499/10
Vlaamse Oliemaatschappij, tiež už citované rozsudky sp.zn. C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta
Recycling).37. Súdny dvor prostredníctvom svojej judikatúry (Axel Kittel, Recolta Recycling SPRL sp.zn. C-439/04
a C-440/04 zo dňa 06.07.2006) naznačil, že subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné

dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli súčasťou podvodu, musia mať
možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení. V posudzovanej veci tak daňové orgány ako aj
krajský súd sťažovateľovi nepripísali vytvorenie podvodného fakturačného reťazca tak, ako to namietal
v kasačnej sťažnosti, ale poukázali na to, že sťažovateľ bol článkom tohto koordinovaného reťazca
spoločností, v ktorom malo dochádzať k nedovolenému úniku na DPH, k neoprávnenému odpočítaniu

dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti, pričom v rozhodnutiach daňových orgánov bol popísaný
mechanizmus tohto podvodného konania s uvedením subjektov, na strane ktorých dochádzalo k
úniku, resp. neodvedeniu dane. Je dôležité pripomenúť, že sťažovateľovi nebolo v daňovom konaní
preukázané ani to, že sa úmyselne zapojil do podvodného reťazca spoločností obchodujúcich s
predmetným tovarom. Daňové orgány sa však sústredili na preukázanie, že sťažovateľ musel, resp.
mal vedieť, že sa prijatými plneniami zapája do podvodného reťazca spojeného s daňovým únikom.

Posúdenie tejto otázky súvisí najmä s vyhodnotením opatrení, ktoré daňový subjekt prijal, resp. mal
prijať v rámci obvyklej obozretnosti, aby zabránil svojej i nevedomej účasti na daňovom podvode. Ako
kasačný súd - predovšetkým s poukazom na údaje v CMR dokladoch - uviedol, sťažovateľ si musel
byť vedomý, že pohyb tovaru nezodpovedá jeho fakturačnému toku tak, ako ho deklaroval a to aj s
poukazom na označenie dodacích listov ako nerealizovaných dokladov, t.j. musel vedieť, že sa zapája

do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený podvod na dani. Tieto
závery boli daňovými orgánmi zdôvodnené skutočnosťami opísanými vo vydaných rozhodnutiach, resp.
kasačnou sťažnosťou napadnutom rozsudku krajského súdu. Predmetné dôkazy a indície vyhodnotili
daňové orgány jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a z tohto vyhodnotenia je možné i podľa názoru
kasačného súdu súhlasiť so záverom, že sťažovateľ konal neobozretne, keď za zistených okolností

vstúpil do predmetných obchodných transakcií. Pokiaľ sťažovateľ uviedol, že vyvinul primerané úsilie
okolnostiam prípadu, aby si preveril svojho obchodného partnera - spoločnosť Podtatranská hydina, a.s..
kasačný súd nespochybňuje, že sťažovateľ nedisponuje právomocami, ktoré by ho oprávňovali zisťovať
subdodávateľov svojich dodávateľov, rozhodne však mal právo pýtať sa svojich dodávateľov na ich
subdodávateľov, ako aj na pôvod tovaru, s ktorým mal obchodovať. Taktiež objem dodávky tovaru, resp.

jeho fakturovaná cena mala sťažovateľa (majúceho záujem na uplatnení odpočtu DPH a uvedomujúc
si možné negatívne dopady z toho plynúce v daňovom konaní) primäť k vyššej obozretnosti pri vstupe
do predmetnej obchodnej transakcie, ktorá nepochybne zahŕňala i potrebu venovať osobitnú pozornosť
údajom v prepravných dokladoch.

38. K námietke sťažovateľa, ktorý ako nedostatočné považoval odôvodnenie krajského súdu, že
štatutárni zástupcovia sťažovateľa sú z Poľska, a preto ak nakupovali tovar z Poľska sprostredkovane
cez slovenské spoločnosti, tak táto transakcia nemá ekonomické opodstatnenie kasačný súd uvádza,
že táto skutočnosť (pri posudzovaní splnenia podmienok na odpočet DPH sťažovateľom) v konečnom
dôsledku nebola vyhodnotená ako kľúčová, ale iba ako možná indícia, keď s ohľadom na ďalšie zásadné

skutkovézisteniabolvytvorenýucelenýobrazofakturačnomtoku(zahŕňajúcimumelovčlenenýsubjekt),
ktorý nemal ekonomické opodstatnenie.

39. Spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. je priamym dodávateľom sťažovateľa, ktorý v zmysle zákona
o DPH musí taktiež vedieť preukázať nadobudnutie predmetného tovaru, aby ho mohol ďalej fakturovať

a dodávať, v tomto prípade sťažovateľovi. V predmetnej veci nešlo o obchod, v ktorom by bola
spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t.j. existencia prevádzaného tovaru a s tým spojený
reálny základ deklarovaného zdaniteľného obchodu. Pokiaľ teda nebolo preukázané dodanie tovaru
dodávateľovi sťažovateľa - Podtatranská hydina, a.s., nemohla tomuto dodávateľovi pri dodaní tovaru
vzniknúť daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH. Ak nevznikla dodávateľovi pri dodaní tovaru

daňová povinnosť, nemohla sťažovateľovi vzniknúť právo na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona
o DPH.

40. Kasačný súd s poukazom na uvedené nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých

v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku
rozsudku. Kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli
ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Námietky sťažovateľa boli v zásadetotožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe a s ktorými sa krajský súd náležite
vysporiadal.

41. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky
sťažovateľa vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú
podľa § 461 S.s.p. zamietol.

42. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a §

175 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu
v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v
spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.