Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716200952
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716200952.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochu, v spore žalobcov: 1/ I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXX, R., 2/ Jozef R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, R., práv. zast. JUDr. Milan Sivý, advokát, Nám.
sv. Egídia 3006/116, Poprad, proti žalovaným: 1/ N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, R., 2/ I. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 171, R., obaja pr. zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám.

sv. Egídia 40/93, Poprad, o určenie vlastníckeho práva vydržaním s prísl., o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Poprad, č .k. 20C/35/2016-111 zo dňa 10.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobcovia v 1/ rade I. R., rod. Y., nar.
XX.XX.XXXXa2/radeN.R.,rod.R.,nar.XX.XX.XXXX,obajatrvalebytomR.,D.XXXsúbezpodielovými

spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2
vytvorenej z pôvodnej parcely parc. č. XX/XX orná pôda o výmere XXX m2, parcely reg. E zapísanej
na LV č. XXX pre obec a k.ú. R. a parcely parc. č. XX/XX orná pôda o výmere XX m2, parcely reg. E
zapísanej na LV č. XXX pre obec a k.ú. R., a to geometrickým plánom č. 51/2014 zo dňa 24.02.2014
vyhotoveným spoločnosťou GEO-SPIŠ s.r.o., ktorý bol autorizačne overený dňa 24.02.2014 a úradne
overený dňa 02.12.2014 pod č. 61-984/14 a vyslovil, že žalobcovia majú právo na náhradu trov konania

v celom rozsahu. Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia vlastníctva k
uvedeným parcelám z dôvodu ich užívania ešte ich právnymi predchodcami od roku 1980 na základe
neformálnych zmlúv.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil čl. 20 ods. 1, 3, 4 Ústavy SR, § 137 CSP, § 39, § 126, § 134 a §
136 ods. 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 56 a § 63 Notárskeho poriadku a výrok o trovách konania

§ 255 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že je nepochybné, že v prípade parcely č. 65/10 a 65/11 sa jedná o pozemky
nadväzujúce na dvor vo vlastníctve žalobcov. Tento bol vymedzený hranicou, ktorú vymedzili žalovaní a
žalovaní si tiež na parcele, ktorú sami užívajú zriadili oplotenie. Toto oplotenie logicky aj technicky bráni
žalovaným využívať predmet sporu, teda správať sa ako vlastník a predmet nerušene a dobromyseľne

užívať. Mal za to, že zriadením oplotenia žalovaní jasne špecifikovali rozsah vlastného majetku a nie
je zrejmý dôvod, pre ktorý vyvíjali snahy získať vlastnícke právo k predmetu sporu. Konštatoval, že
žalovaní nesplnili podmienky stanovené § 134 Občianskeho zákonníka, nakoľko nepreukázali faktickú
dobromyseľnú nerušenú držbu predmetu sporu. Naopak vypočutí svedkovia potvrdili, že predmet sporu
užívajú výlučne žalobcovia, resp. v minulosti predmet sporu užívali ich právni predchodcovia. Čo sa
týka kúpnej zmluvy uzavretej medzi N. Y. a Z. G., v tomto smere prisvedčil vyjadreniu, že pozemky

parc. č. XX/XX a XX/XX boli do kúpnej zmluvy zahrnuté omylom, kde v prospech tohto tvrdenia svedčískutočnosť, že Z. G. ani R. G. sa doposiaľ nedomáhajú prístupu či užívania predmetných parciel a to
napriek značnému časovému odstupu od uzavretia kúpnej zmluvy.

4. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní poukazujúc na § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. V
samotnomdovolaníuviedli,žeparc.XXX/Xjevytvorenápreúčelysúdnehosporugeometrickýmplátnom
a je časťou parciel XX/XX a XX/XX, ktoré sú zapísané v katastri. Pred týmto označením bol sporný
pozemok časťou parcely XXX/X a ešte predtým parcely XX/XX. Fyzicky ide stále o tú istú parcelu, resp.
jej časť. Pôvodná parcela XX/XX bola parcela s podstatne väčšou výmerou a fyzicky sa nachádzala za

záhradami všetkých rodinných domov na danej ulici. Vlastníci rodinných domov mali teda vo výlučnom
vlastníctve pozemky, na ktorých stáli ich rodinné domy a tiež za nimi sa nachádzajúce záhrady. Ďalší
pozemok - pozemok so záhradami vlastnili spoločne s ostatnými vlastníkmi domov vo vymedzených
spoluvlastníckych podieloch a fakticky ju užívali v tej šírke, v akej bola priľahlá k ich záhradám. Tento
právny a užívací stav bol potvrdený všetkými svedkami na pojednával 24.06.2016. Ak si spoluvlastníci
reálne rozdelia užívanie spoločného pozemku, je to vec ich dohody o hospodárení so spoločnou vecou

podľa § 139 ods. 2 OZ. Z takéhoto reálneho užívania však nikdy nemôže vzniknúť vlastnícke právo
vydržaním ani jedného spoluvlastníka k častiam pozemkov, ktoré takto užívajú. A to ani v prípade, ak
pozemok rozdelili plotom a ani vtedy, ak vypracovali geometrický plán vyznačujúci ich dohodu o užívaní
pozemkov. (Vlastníci so dokonca môžu dohodnúť aj tak, že jeden bude užívať pozemok výlučne a
druhý vôbec. Z takej dohody však mu nevznikne vlastnícke právo k celému pozemku a vlastnícke právo

druhého vlastníka nezanikne.) Jediným prípadom, kedy by spoluvlastníkom vzniklo výlučné vlastnícke
právo k vymedzeným častiam spoločného pozemku je zrušenie podielového spoluvlastníctva (nútene -
§ 142 OZ alebo písomnou dohodou § 141 OZ) a jeho vysporiadanie na základe geometrického plánu.
Okamihom zápisu do katastra nehnuteľností by zaniklo spoluvlastnícke právo k spoločnej parcele,
zanikla by pôvodná parcela, vznikli by dve nové parcely, ktorých samostatnými vlastníkmi by sa stali

pôvodní spoluvlastníci. Žiadny iný spôsob, ktorým by sa pôvodní spoluvlastníci mohli stať výlučnými
vlastníkmi jednotlivých častí spoločného pozemku nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky
prípustný. Faktické užívanie, okupácia časti spoločnej nehnuteľnosti spoluvlastníkov nezakladá vznik
dôvodu na jej vydržanie. V danom prípade nepochybne existuje corpus possesions, ale neexistuje
animus possidendi, pričom obe podmienky musia existovať súčasne. Je to obdobné ako pri nájme,

výpožičke, zálohu a pod., kde existuje nepochybne corpus (držba), ale chýba viera vo vlastníctvo
(animus) a preto detentor (napr. nájomca) nemôže vydržať vlastníkovu vec, hoci by ju reálne užíval
desiatky rokov. Vlastnícke vzťahy zapísané do katastra platia kým sa nepreukáže opak. Žiadna osoba,
ktorá je v katastri riadne zapísaná ako spoluvlastník pozemku nemôže pred súdom úspešne tvrdiť, že
mala dobrú vieru v to, že je výlučný vlastník jeho časti. V danej veci boli pozemky p.č. XX/XX. a XX/XX

(predtým v inom číslovaní) nepochybne v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Medzi
nichpatriliajžalovaní,ajpredchodcoviažalobcovN.Y.,ajiníspoluvlastníci-napr.ajsusediaG.,ktorícelý
podiel N. Y. v roku 2008 odkúpili. Skutočnosť, že pozemok XXX/X, vytvorený pre účely tohto súdneho
konania, nikdy nebol predmetom výlučného vlastníctva žalobcov, ani ich právneho predchodcu, ale bol
časťou spoločne vlastného pozemku, sa nedá vyvrátiť. Žalobný petit v konaní o určenie vlastníckeho

práva je možné vymedziť negatívne - žalovaný nie je vlastníkom alebo pozitívne - žalobca je vlastníkom.
Podstatne častejší je pozitívne vymedzený petit, nakoľko žalobca nemá spravidla právny záujem na
tom, aby súd určil, že žalovaný nie je vlastníkom veci, ale na tom, že vlastníkom veci je žalobca. Ak sa
žalobca domáha len určenia, že žalovaný nie je vlastníkom veci, postačí mu preukázať, že vlastnícke
právo žalovanému nepatrí. Svoje vlastnícke právo preukazovať nemusí. Ak sa žalobca domáha určenia,

že on je vlastníkom veci, musí preukázať jednak to, že vec nepatrí žalovanému a súčasne aj to, že
vec patrí jemu. Ak súd takejto žalobe vyhovie, musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť aké skutkové a
právne okolnosti ho viedli k záveru, že žalovaný nie je vlastníkom a súčasne aké skutkové a právne
okolnosti ho viedli k záveru, že vlastníkom veci je žalobca. S námietkami žalovaných sa súdu prvej
inštancie nevysporiadal vôbec. Žalovaní sa od začiatku konania domáhali, aby žalobcovia aspoň určili

právny dôvod, ktorý u nich založil dobrú vieru v to, že pozemok XXX/X patrí výlučne im. Žalobcovia v
samotnejžalobeuviedliakoprávnydôvodneformálnezmluvyzroku1980.Neskôrvpísomnomvyjadrení
zo dňa 20.05.2016 výslovne uviedli, že časť spoločného pozemku nadobudol ich predchodca N. Y.
„rôznymi neformálnymi zmluvami" v rokoch 1998 - 2003, pričom tieto „zhoreli v kozube“. Na pojednávaní
dňa 24.06.2016 samotný N. Y. uviedol, že pozemok za záhradou kúpil od viacerých osôb na základe

písomných zmlúv, avšak konanie o vklad vlastníckeho práva bolo zastavené. Viac k titulu nadobudnutia
žalobcovia neuviedli. Obe tvrdenia sú však ľahko vyvrátiteľné. Nadobudnutie nehnuteľnosti neformálnou
zmluvou, teda zmluvou, ktoré nie je v písomnej forme, je v slovenskom právnom poriadku vylúčené
odvtedy, od kedy bola zavedená obligatórna písomná forma nadobúdacieho titulu. Takáto neformálnazmluva nezakladá dokonca ani len dôvod dobrej viery pre vydržanie, nakoľko platí prezumpcia znalosti
práva. Táto otázka bola okrem iného vyriešená rozhodnutím NS SR 6Cdo/78/2011, kde súd konštatuje,
že omyl vo forme právneho úkonu v tak závažnej veci ako je prevod spoluvlastníckeho podielu k

nehnuteľnosti,...nemôževyvolaťdobrúvierudržiteľa,žemuvecpatríatoanivprípade,akjesubjektívne
presvedčený, že ústna zmluva na prevod nehnuteľností postačuje. (Podobne aj NS SR 3 MCdo 7/2010
a iné.) Dobrá viera vo vlastnícke právo z neformálnej zmluvy teda vzniknúť nemohla. Ak sa vezme za
pravdivé druhé tvrdenie, teda to, že zmluva (zmluvy?) boli v písomnej forme, ale nedošlo k zavŕšeniu
vkladového konania a následne došlo aj k strate (zničeniu) zmlúv, toto tvrdenie rovnako v plnom rozsahu

vyvrátiteľné. Na pojednávaní dňa 24.06.2010 N. Y. nevedel uviesť ani jednu jedinú osobu, od ktorej mal
pozemok (časť pozemku? podiel k pozemku?) kúpiť. Žalobcovia pritom na pojednávanie dňa 24.06.2016
predvolali takmer 10 svedkov, ani jedného však takého, ktorý by potvrdil, že podiel alebo pozemok
formálne alebo neformálne predal. Navyše správa katastra archivuje aj zastavené konania, preto nič
nebránilo žalobcom preukázať existenciu predmetných zmlúv aj týmto spôsobom - vyžiadaním zmlúv
od správy katastra prostredníctvom súdu. Zničená zmluva nie je prekážkou preukázania jej existencie,

ak na jej základe bolo vedené vkladové konanie. Žalobcovia nenavrhli zabezpečenie tohto dôkazu ani
prostredníctvom svedkov, ani prostredníctvom orgánu štátnej správy. Z uvedeného je nepochybné, že
svedok N. Y. vo svojej výpovedi neuvádzal pravdu. Tvrdenie žalobcov o existencii nadobúdacích zmlúv
nebolo preukázané,hoci objektívne preukázané byť mohlo, ak by bolo pravdivé. Ide o učebnicový príklad
neunesenia dôkazného bremena. Okrem toho, aj napriek zmätočnej a krajne nepresvedčivej výpovedi

svedka N. Y. - blízkeho príbuzného žalobcov, je aj z jeho výpovede zrejmé, že nehovorí o kúpe pozemku
v celosti, ale len o kúpe podielov k spoločnej veci. Ešte aj táto jeho výpoveď teda vyvracia základné
žalobné tvrdenie, že právny predchodca žalobcov N. Y. v určitom čase nadobudol časť pozemkov XX/XX
a XX/XX v presnej výmere aká bola vytýčená pre účely tohto konania, v celosti. Takéto tvrdenie dokonca
nepredniesol ani samotný N. Y., nie je teda zrejmé, z čoho odvodzujú žalovaní svoju dobrú vieru. (Na

tomto mieste žalovaní dodávajú, že na dobu 10 rokov potrebujú žalobcovia aj dobu dobromyseľného
užívania svojho predchodcu, u nich samotná 10 ročná lehota nie je splnená, nakoľko nadobudli rodinný
dom so záhradou neskôr, ako vyplýva z listu vlastníctva. Preto je právne významné zameriavať sa na
dobromyseľnosť N. Y. a nie žalobcov.)Žalovaní viackrát počas konania, naposledy v záverečnej reči
apelovali na súd, aby v prípade, ak rozhodne v prospech žalobcov, presvedčivo uviedol, na základe

akého právneho dôvodu mal N. Y. získať dobrú vieru v to, že je vlastníkom a nie len spoluvlastníkom
časti pozemku, ktorý užíval. Súd sa však dôsledne vyhol povinnosti vysporiadať sa s touto podstatnou
námietkou žalovaných. Súd odôvodnil len to, z akého dôvodu nie sú podľa jeho názoru vlastníkom
žalovaní. Nikde však neuviedol, z akého dôvodu sú vlastníkmi žalobcovia. Súd v tomto ohľade iba
uviedol, že žalobcovia sú vlastníkmi preto, lebo pozemok dlhodobo užívajú. Žalovaní však zdôrazňovali,

že samotná držba pre vydržanie nestačí, lebo je potrebné preukázať aj dôvod dobromyseľnosti, teda
dôvod, pre ktorý sa držiteľ môže oprávnene domnievať, že mu užívaná vec patrí. Otázka splnenia
druhej podmienky vydržania nie je preukázateľne nikde v odôvodnení rozsudku súdu vyriešená. Súd
nie je povinný osvojiť si názor žalovaných, nemôže sa zbaviť povinnosti presvedčivo ho vyvrátiť. Súd
rozhodol vec v podstate jednoducho. „Odňal“ pozemok tým, ktorí ho podľa jeho názoru neužívali a

prisúdil“ ho tým, ktorí ho podľa jeho názoru užívali. Otázkou dobromyseľnosti držby a predchádzajúceho
spoluvlastníctva sa nezaoberal. V prípade pozitívne vymedzenej určovacej žaloby súd nemôže vyhovieť
žalobe len na základe toho, že dospeje k presvedčeniu, že vec žalovanému nepatrí a vôbec nezaoberať
sa otázkou, či ten, komu vec patrí je žalobca. S ohľadom na vyššie uvedené, žalovaní opakovane
žiadajú, aby odvolací súd, v prípade, ak by rozsudok súd prvej inštancie potvrdil, sa vyporiadal s

týmito námietkami a presvedčivo uviedol, aký bol konkrétny právny dôvod dobromyseľnosti N. Y. a aké
vykonané dôkazy tento dôvod preukazujú. V ďalšom poukázali na ich námietky, s ktorými sa súd prvej
inštancie vysporiadal nesprávne. Podľa odvolateľa žalobcovia nemohli pokračovať v dobromyseľnej
držbe N. Y. preukázateľne preto, lebo tento všetky svoje podiely k parcelám XX/XX a XX/XX, ktorých
časťou je pozemok XXX/X (predmet sporu) dňa 18.07.2008 predal Z. G. s manželkou za 3.420,- korún.

Uvedené vyplýva zo žalovanými predloženej kúpnej zmluvy. Súd v tomto ohľade konštatoval, že N.
Y. tieto podiely predal „omylom“. Na základe čoho dospel súd k tomuto názoru nie je zrejmé. Súd
bez zjavného dôvodu prijal tento krajne nepravdepodobný a najmä nepreukázaný skutkový záver, hoci
existencia tejto kúpnej zmluvy vyvracia celé žalobné tvrdenie a tým aj celý rozsudok. Táto zmluva (riadne
vložená do katastra nehnuteľností) totiž preukazuje že N. Y. nebol vlastníkom, ale spoluvlastníkom

„pozemku za záhradou“ a v čase, kedy scudzil dom so záhradou N. Y. a ten následne žalobcom už
nebol ani len spoluvlastníkom tohto pozemku, teda žalobcovia nemali ako po ňom získať dobromyseľnú
držbu. N. Y. teda najneskôr od 18.07.2008 (resp. od vkladu 18.08.2008) preukázateľne nebol ani len
vlastníkom podielu k pozemku, ktorý je predmetom konania. Parcela XXX/X je časťou parciel XX/XX aXX/XX tak, ako vyplýva z GP priloženého k žalobe. Najneskôr dňa 18.07.2008 ho právny predchodca
žalobcov v zákonnom predpísanej forme predal tretím osobám, hoci ho ďalej fakticky užíval. Samotná
existencia tejto zmluvy (žalovaní opätovne poukazujú na to, že táto nezhorela v kozube“, ani neskončila

zastavením vkladového konania), postačuje na to, aby súd žalobu žalobcov zamietol. Aby mohol súd
konštatovať omyl pri jej uzatváraní, musel by mať na to predložený aspoň jeden dôkaz okrem účelového
tvrdenia svedka Y.. Okrem toho by súd musel mať za preukázané, že právny úkon konajúca osoba
urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba,
ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť - § 49a OZ. Žiadne

takého dokazovanie navrhnuté ani vykonané nebolo. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, ak budú splnené podmienky, aby
rozhodol sám, a žalobu zamietol.

5. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia tak, že podstatou odvolania žalovaných je tvrdenie, že žalobcovia
nemali splniť podmienky vydržania pre určenie vlastníckeho práva formou rozsudku. V rámci odvolania

napádajú žalovaní tú skutočnosť, že žalobcovia podľa názoru žalovaných nepreukázali dostatočne
dobromyseľnosť užívania veci a že pre určenie vlastníckeho práva vydržaním nepostačuje len samotné
užívanie, pričom držbu napádajú z toho dôvodu, že časť parcely mal predchádzajúci právny predchodca
žalobcov odpredať akousi kúpnou zmluvou do vlastníctva iným osobám, ako aj tú skutočnosť, že
žalobcovianemohlibyťdobromyseľnívužívanínehnuteľnosti.Malizato,žedôvodyuvedenéžalovanými

v odvolaní spracovaného písomným podaním zo dňa 25.10.2016 sú právne irelevantné a sú len
pokusom prekryť vlastné protiprávne konanie, ktorým sa zmocnili dočasu vlastníckeho práva taktiež
„vydržaním“, a to vykonaním prehlásenia o vydržaní u príslušného notára, pričom pre potreby vydržania
už od vtedy funkciu vykonávajúceho starostu obce Hozelec zabezpečili si falošné potvrdenie o užívaní
parcely a na základe týchto nepravdivých a vedome pozmenených údajov vykonali aj vyhlásenie o

vydržaní u príslušného notára, na základe ktorého vyhlásenia o vydržaní bola žalovaným dočasu
zapísaná do vlastníctva parcela vyslovene dlhodobo užívaná a vlastnená žalobcami a ich právnymi
predchodcami. V rámci súdneho konania súd úplne a riadne zistil skutkový stav a na základe
správne zisteného skutkového stavu aj správne rozhodol. V rámci vykonania dokazovania súd vykonal
dokazovanie výsluchom svedkov N. Y., U., ako aj listinným dôkazmi a správne zistil skutkový stav

špecifikovaný v odôvodnení rozsudku. Súd správne zistil, že dňa 17.7.2014 žalovaná v 2. rade
v kancelárii Notárskeho úradu JUDr. V. Q. v Poprade vyhlásila, že žalovaní sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX ako pare. č. XX/XX s podielom X/XXX, X/XXX,X/
XXX, X/XXX, X/XX. Vlastníctvo si žalovaní odvodili z titulu prevodu realizovaného v roku 1976. Dňa
22. 08.2014 žalovaná v 2. rade prostredníctvom JUDr. V. Q. v Poprade osvedčila vlastnícke právo

žalovaných k parcele č. XX/XX zapísanej na LV č. XXX s podielom X/XXX, X/XXX,X/XXX, X/XXX,X/
XX pričom vlastnícky titul bol taktiež uvedený prevodom realizovaným v roku 1976. Oni ako žalobcovia
boli nútení na základe zápisov, ktoré boli v prospech žalovaných vykonané u príslušného katastra,
podať žalobu na určenie vlastníckeho práva, pretože k častiam parciel, ku ktorým žalovaná vyhlásila, že
tieto užívajú nerušene v dobrej viere ako vlastné, nikdy vlastnícke právo vydržať nemohli, pretože tieto

parcely žalovaní nikdy a žiadnym spôsobom neužívali a vyhlásenie vykonané u JUDr. V. Q. vykonali
vedome nepravdivo v snahe získať do vlastníctva majetok, ktorý nikdy neužívali, ktorý nemohli vydržať
a ku ktorému nemohli byť dobromyseľní v užívaní vlastníckeho práva, pretože išlo o parcely, ktoré
boli v užívaní nás - žalobcov a našich právnych predchodcov po dobu viac ako 20 rokov. Predmetná
parcela, ku ktorej si žalovaní nárokovali určenia vlastníckeho práva vydržaním a dobromyseľným

správaním, je súčasťou ich domového pozemku a súčasťou spodnej parcely, ku ktorej súd právne
určil vlastnícke právo žalobcom a ktorú oni užívajú ako vlastnú dobromyseľne, túto spravujú po dobu
viac ako 20 rokov a túto užívajú výlučne žalobcovia a ich rodinní príslušníci. Žalobcovia nadobudli
podiely kúpnou zmluvou v roku 2010 a 2011, pričom podiely k predmetu sporu pôvodne kúpil brat
žalobkyne v 1. rade, pričom k zápisu jeho vlastníckeho práva nedošlo z dôvodu špecifikovaného v bode

4 rozsudku Okresného súdu Poprad, avšak predmetné parcely boli jednoznačne dobromyseľne užívané
ako vlastné so splnením všetkých atribútov pre určenie vlastníckeho práva vydržaním v prospech
žalobcov a ich právnych predchodcov. Súd v rámci dokazovania riadne, správne zistil skutkový stav
aj výsluchom svedka N. Y., kde zistil, že pozemok, ktorý je predmetom sporu, užíval pôvodne so
svojou rodinou, predovšetkým pre účely odstavenie nákladných motorových vozidiel a návesov. Rodinný

dom a pozemok kúpil v rámci exekúcie a v čase kúpy mali žalovaní už svoj pozemok v zadnej časti
ohradený. Žalovaní v predmetnom spore sporný pozemok nikdy neužívali a nemohli splniť podmienky
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaní pretože užívali svoje parcely, ktoré boli v úplne inom
geometrickom rozložení a svoje parcely majú ohradené svojím plotom, ktorý vybudovali samostatnea ktorým oddelili svoje vlastníctvo a svoje užívacie parcely od parciel vo vlastníctve žalobcov a túto
hranicu dlhodobo po dobu 20 rokov akceptovali. Je preto pre žalobcov nepochopiteľné z akého dôvodu
žalovaní pristúpili k „vedomému“ protiprávnemu konaniu, že si zabezpečili od starostu obce nepravdivé

potvrdenie o užívaní časti parciel, ktoré nikdy neužívali zároveň sa dožadovali zápisu vlastníckeho
práva na základe listiny o vyhlásení o vydržaní spracovanej príslušným notárskym úradom. Zároveň
obidvaja potvrdili tú skutočnosť, že predmetné pozemky boli dlhodobo v užívaní v dobrej viere vlastnené
len rodinnými príslušníkmi a právnymi predchodcami žalobcov. Súd správne zistil tú skutočnosť, že
dopočutím N. Y. zistil, že vlastníkom pozemku v minulosti bol N. Y., ktorý nehnuteľnosť nadobudol od

nebohých pôvodných vlastníkov, a to T., R. s tým, že zmluvy boli uzatvorené v písomnej podobe,
resp. aj na základe dohôd, avšak po rozvodovom konaní bývalá manželka tieto zničila spálením. Z
výsluchu svedka N. Y. súd správne a úplne zistil, že pôvodný pozemok za domom odkúpil od pani
R., Y., F., T. a od Y., pričom podiely odkupovali postupne od 1983 a hranica pozemku sa nemenila,
tento bol ohradený a bola vymedzená kovovými stĺpikmi. Predmetné parcely takto vytýčené a takto
uhradené užívala vyslovene rodina žalobcov a ich právni predchodcovia. Kvôli finančným problémom

právneho predchodcu dom a pozemky odkúpil N. Y. a následne žalobkyňa s rodinou. Súd sa správne
vysporiadal aj s predloženou kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi N. Y. a Z. G. s manželkou R. zo
dňa 18.07.2008, kde súd zistil, že predmetom predaj má byť o.i. podiel N. Kovalčíka na parc. č.
XX/XX a XX/XX. K tomu sa N. Y. vyjadril v rámci svedeckej výpovede, že je pravdou, že rodine G.
odpredával časť parciel, avšak jednalo sa o parcely za potokom a pravdepodobne došlo pri identifikácii

predmetu kúpy a predaja k omylu, pretože jednoznačne pre potreby do vlastníctva G. odpredával časti
parciel, ktoré boli mimo užívanej parcely, ktorá je predmetom sporového konania, pričom žiadnym
spôsobom predmetnou kúpou nedošlo k zmene užívacích a vlastníckych vzťahov k novovytvorenej
parcele č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, ktorá bola vytvorená z pôvodnej parcely
č. XX/XX a XX/XX geometrickým plánom spoločnosti GEO.SPIŠ, s.r.o., ktorý bol autorizačne overený

dňa 24.02.2014, pretože v rámci predmetnej zmluvy uzatvorenej s Z. G. došlo k odpredaju ďalšej
časti parcely za potokom, teda za časťou a za parcelou vytvorenou geometrickým plánom, ktorá je
predmetom sporu medzi žalobcami a žalovaným. Tvrdenie svedka Y. o tom, že postupne odkupoval
spoluvlastnícke podiely potvrdila tiež svedkyňa S. R., Anna M. a I. R.. Vykonaným dokazovaním
bola jednoznačne potvrdená skutočnosť, že parcela, ktorá je predmetom prevodu a ku ktorej určil

vlastnícke právo súd v prospech žalobcov, jednoznačne užívali len žalobcovia a ich predchodcovia bez
akéhokoľvek možného vstupu užívania alebo akéhokoľvek iného reálneho dosahu, či už užívacieho
alebo vlastníckeho zo strany žalovaných. Po preštudovaní odvolania žalovaných sú žalobcovia nútení s
údivom konštatovať tú skutočnosť, že žalovaní sa ani slovom nezmienia o svojom protiprávnom konaní,
ktorým si zabezpečili „falošné“ a nepravdivé podkladové materiály zo strany obce Hozelec, na základe

ktorých mal z neznámych dôvodov vtedy funkciu vykonávajúci starosta obce potvrdiť užívanie časti
parciel v ich užívacom titule, na základe ktorých sa žalovaní nerozpakovali zabezpečiť si podvodné
a nepravdivé vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva od príslušného notárskeho úradu, ktorý tieto
podklady zabezpečil a vydal na základe vedome nepravdivých listín. Sú to práve žalovaní, ktorí svojím
aktívnym konaním bez akéhokoľvek užívacieho a vlastníckeho vzťahu zasiahli do výkonu užívacích

a vlastníckych práv žalobcov do takého rozsahu, že žalobcovia boli nútení podať žalobu na určenie
vlastníckeho práva, aby konečne reálnym spôsobom ustálili svoj užívací a vlastnícky titul, ktorý fakticky,
reálne a dobromyseľne užívajú po dobu cca 20 rokov. Námietky žalovaných sú snahou o získanie
vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti, ktorú nikdy neužívali, nevlastnili a žiadnym iným spôsobom
nevydržali a uplatnenie ich práv je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Obč. zákona, pretože

nie je mysliteľné, aby na základe protiprávnych dokladov bolo chránené akési právo žalovaných, ktoré
nikdy neexistovalo. Práve konaním žalovaných títo donútili žalobcov konať a preukázať pred súdom
tú skutočnosť, že domový majetok, ktorého súčasťou je aj novovytvorená parcela č. XXX/X, užívajú
žalobcovia a ich právni predchodcovia po dobu cca 20 rokov ako ohradený, samostatne odčlenený
a uzavretý majetok, ktorý si odkúpili samostatnými čiastkovými zmluvami, ku ktorému okrem iného aj

získali vlastnícke právo vydržaním, pretože ho dobromyseľne spravujú a užívajú ako vlastný po dobu
viac ako 10 rokov. Súd úplne a komplexne zistil skutkový stav v predmetnej veci a na základe riadne
a úplne zisteného skutkového stavu vo veci aj správne rozhodol. Uplatňovanie akýchsi práv zo strany
žalovaných je len ďalším pokusom o uzurpáciu majetku, ktorý nikdy neužívali a nevlastnili, pretože tento,
ako bolo zistené súdom, ako je viackrát tvrdené žalobcami v predmetnom konaní, jednoznačne boli

odkupované právnym predchodcom žalobcov N. Y. štandardným spôsobom, pričom tento uvedené časti
parciel od pôvodných vlastníkov odkúpil, pozemok upravoval, vykonával terénne úpravy, kosil trávu,
navážal zeminu, sadil stromy, založil ovocný sad, ktorý bol preukázaný v rámci dôkazného konania, kde
podľa obvodu stromov je možné určiť ich vek na dobu cca 20 rokov, ďalej vysadil ihličnaté stromy, ktoréboli v roku 2010 zrezané, avšak do dnešného dňa je možné vidieť pne týchto stromov. Je zarážajúce, že
aj napriek tomu, že na hranici pozemku medzi žalobcami a žalovanými bol v roku 2005 vystavený plot,
ktorý tvorí hranicu medzi reálnym užívaním parciel žalobcov a žalovaných, ktorí doteraz rešpektovali

súčasný stav, uzurpujú si títo akési vlastnícke právo k takto vyčlenenej parcele. Podľa správneho
zistenia súdu ďalším vlastníkom nehnuteľnosti je právny predchodca žalobkyne v 1) rade N. Y. - ktorý
je brat žalobkyne, ktorý nehnuteľnosť odkúpil v snahe pomôcť bratovi N. Y. z problémov, taktiež tieto
pozemky od roku 2008 do 2010 užívali, upravovali, používali na parkovanie motorových vozidiel a
ich príslušenstvá, keďže vykonával prácu autodopravou. Žalobcovia užívajú predmetné nehnuteľnosti

štandardne od roku 2010 ako vlastníci, na pozemku vysadili stromčeky, pestujú zeleninu, na pozemku
vykonávajú úpravy, vozia zeminu a predmetné časti parciel užívajú ako súčasť domového majetku
patriaceho im a právnym predchodcom dlhodobo. Súd v rámci rozsudku správne poukázal na platnú
právnu úpravu, ktorá upravuje možnosť získania vlastníckeho práva vydržaním, súd správne konštatuje
tú skutočnosť, že vlastnícke právo, ako aj absolútne právo pôsobí voči všetkým a ako najzákladnejšie
subjektívne právo je v podstate chránené priamo či nepriamo celým právnym poriadkom. Súd správne

zistil splnenie podmienok naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, že tento je
nepochybne daný súčasným, skutkovému stavu a zákonu nezodpovedajúcim, zápisom vlastníctva k
nehnuteľnostiam, lebo napriek tomu, že sami nepreviedli vlastnícke právo k pozemku na iného, nie sú
v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci je zrejmé, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem
na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre

vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Toto stanovisko súdu plne korešponduje splatnou
judikatúrou, napr. rozsudkom NS SR č. 1 Cdo 56/2003. Súd v odôvodnení rozsudku správne konštatoval
skutočnosť, že jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho
práva zo zákona je držba, ktorá je oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť
faktické ovládanie veci spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi

táto vec patrí s tým, že pri oprávnenej držbe musí byť splnená aj podmienka dobrej viery držiteľa že
mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne,
a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Súd v rámci dokazovania skúmal aj
napr. psychický stav účastníkov konania, ako aj vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe
nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento

psychický stav navonok prejavuje a z okolností užívania parciel, ktoré sú predmetom sporu. Súd správne
konštatoval aj nesprávnosť notárskych zápisníc s tým, že v zmysle bodu poukázal na tú skutočnosť, že
notárske zápisnice sú vyhotovované ako listiny pri notárskej činnosti, kde je len osvedčená skutočnosť,
ktorá by mohla byť podkladom pre uplatnenie práv a osvedčuje vyhlásenia účastníkov, ktoré pred
notárom osoby vyhlásia. Súd správne uviedol, že činnosť notára pri vydávaní osvedčenia je daná

tým, že zaznamenáva dej, ktorý sa pred ním odohráva, pričom pri osvedčovaní notár nezasahuje do
deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného
vyhlásenia je v súlade so zákonom alebo realitou. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním
urobené vyhlásenie prieči resp. neprieči zákonu. Vzhľadom na tento právny úkon súd správne vyhodnotil
aj tú skutočnosť, že zrejme by neprichádzalo do úvahy podanie žaloby o určenie neplatnosti osvedčenia

vydaného notárom, pričom jediný možný spôsob, ako mohli žalobcovia uplatniť svoj zákonný platný
nárok je podanie žaloby na určenie vlastníckeho práva vydržaním. Súd sa správne vysporiadal s tou
skutočnosťou, že žalovaní získali sporné nehnuteľnosti do vlastníctva bez skutkových tvrdení a dôkazov,
resp. na základe nepravdivého vyhlásenia. Správne poukázal aj na tú skutočnosť, že vzhľadom na
to, že bolo predmetné osvedčenie vydané na základe nepravdivých tvrdení, je toto možné kedykoľvek

napadnúť, pričom po zistení skutkového stavu správne poukázal na tú skutočnosť, že s ohľadom na
citovanú právnu úpravu a vykonané dokazovanie mal za preukázané, že nárok žalobcov je oprávnený
a odôvodnený s tým, že v rámci dokazovania bolo jednoznačne preukázané to, že v prípade parc. č.
XX/XX a XX/XX sa jedná o parcely nadväzujúce na dvor vo vlastníctve žalobcov, tento bol vymedzený
hranicou, ktorú vymedzili žalovaní a žalovaní si tiež na parcele, ktorú sami užívajú, zriadili oplotenie.

Toto oplotenie logicky aj technicky bráni a bránil žalovaným využívať predmet sporu, teda správať
sa ako vlastník a predmet nerušenie a dobromyseľne užívať. Riadne zistil, že zriadením oplotenia
žalovaní jasne špecifikovali rozsah vlastného majetku a nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by vyvíjali snahy
získať vlastnícke právo k predmetu sporu. V tomto smere súd riadne zistil aj tú skutočnosť, že žalovaní
nesplnili podmienky stanovené § 134 Obč. zákonníka, nakoľko nepreukázali faktickú dobromyseľnú

nerušenú držbu predmetu sporu, pretože parcely, ktorú sú predmetom sporu nevyužívali, už vôbec
nie ako vlastné, naopak, svedkovia potvrdili, že predmet sporu užívajú výlučné žalobcovia, napr. v
minulosti predmet sporu užívali jednoznačne len ich právni predchodcovia. Súd správne po vykonaní
dokazovania dopočutím svedkov, ako aj predložených listinných dôkazov zistil tú skutočnosť, čo satýka kúpnej zmluvy uzavretej medzi N. Y. a Z. G., že má dôvod prisvedčiť vyjadreniu, že pozemky
parc .č. XX/XX a XX/XX boli zahrnuté do kúpnej zmluvy omylom, minimálne v časti, v ktorej tvoria súčasť
novovytvorenej parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2. V prospech tohto tvrdenia

svedčili skutočnosti, že Z. G. a R. G. sa doposiaľ nedomáhali prístupu či užívania predmetných parciel,
a to aj napriek značnému časovému odstupu od uzavretia kúpnej zmluvy v časti, v ktorej tieto zabiehajú
do novovytvorenej parcely, ktorá je predmetom sporu, teda pare. č. XXX/X. Súd správne záverom
dodal, že je nepochybné, že strany sporu ako bezprostrední susedia by svoje záležitosti mali riešiť
predovšetkým vzájomnou dohodou bez vyvolávania zbytočných sporov. Rozsah užívania jednotlivých

parcielbolvymedzenýpreddesiatkamirokovaneodôvodnenéapodvodnézískavaniespoluvlastníckych
podielov k parcelám, ktoré fyzicky nevyužívajú formou zabezpečenia akýchsi osvedčením vydaných
na základe nepravdivých údajov, vydržania, je šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi, Čím žalovaní
zbytočne prispeli k vyvolaniu sporu a konfliktu, ako aj k zbytočným výdajom zo strany žalobcov v snahe
ochrániť svoje vlastnícke právo. Na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu súd správne a
komplexne rozhodol, vyhovel žalobcom preto je rozsudok Okresného súdu v Poprade, č. k. 20C/35/2016

správny, komplexný a úplný vydaný na základe úplne a riadne zisteného skutkového stavu v súlade
so zisteným skutkovým stavom s výpoveďami svedkov. Tiež procesný postup súdu bol jednoznačne
správny, konanie nemalo žiadnu vadu, ktorá by mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Zistený skutkový stav bol jednoznačne zistený správne a úplne. Súd komplexne právne posúdil vec
na základe správneho právneho, ako aj vecného posúdenia a zistenia veci. Odvolanie žalovaných je

len ďalším pokusom o zvrátenie stavu o uzurpovanie si časti parciel do vlastníctva bez akéhokoľvek
hmotného, formálneho a právneho základu. Navrhujeme, aby odvolací súd podľa § 387 ods. l CSP
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako správne vo výroku, ako aj obsahu a zároveň navrhujeme,
aby odvolací súd v rámci rozhodovania zaviazal žalovaných k náhrade trov odvolacieho konania, ktoré
bude vyčíslené samostatným písomným podaním.

6. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP) oprávneným subjektom, teda žalovanými, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a násl. CSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaných je dôvodné.

7. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o
hnuteľnosť,apodobu10rokov,akideonehnuteľnosť.Taktonemožnonadobudnúťvlastníctvokveciam,
ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo

zákonom určených právnických osôb. Do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca § 134 OZ.

8. Súd prvej inštancie založil svoj záver o vlastníctve žalobcov k predmetu sporu na zistení, že žalovaní
nesplnili podmienky stanovené § 134 Občianskeho zákonníka pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním,

nakoľko nepreukázali faktickú dobromyseľnú nerušenú držbu predmetu sporu, ale že naopak svedkovia
potvrdili, že predmet sporu užívali výlučne žalobcovia, resp. v minulosti ich predchodcovia. Prevod
podielov z predmetu tohto sporu (parc. č. XX/XX a XX/XX) právnym predchodcom žalobcov na tretie
osoby, súd prvej inštancie vyhodnotil ako omyl.

9. Takto založené závery súdu prvej inštancie sú „ab absurdum“, nezodpovedajú doteraz zistenému a
preukázanému skutkovému stavu, zákonom a konštantnou judikatúrou ustáleným kritériám viaznucim
na kladnú určovaciu žalobu, na základe ktorej sa žalobca domáha určenia vlastníctva. Tu totiž nestačí
preukázať, že vlastníctvo nesvedčí žalovaným, ale práve naopak je potrebné spoľahlivo a bezpečne
preukázať, že vlastníctvo svedčí žalobcom. Pokiaľ má vlastníctvo svedčiť žalobcom titulom vydržania,

nemožno opomenúť, že ku nadobudnutiu vlastníctva vydržaním dochádza v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu, ktorá je v prípade nehnuteľnosti 10 rokov.
Základnou podmienkou vydržania je teda držba veci, a to držba oprávnená. Pre vznik držby je
nevyhnutné splnenie dvoch predpokladov, a to: vôle s vecou nakladať ako s vlastnou (držobná vôľa) a
faktické ovládanie veci, pričom otázka, či držiteľ veci bol v dobrej viere, nie je otázkou skutkovou, ale

otázkou právnou. Preukázanie splnenia týchto podmienok zaťažuje žalobcov. Dokonca ani neplatnosť
právneho úkonu o prevode vlastníctva (v tomto prípade pre prípadný omyl) nie je okolnosťou vylučujúcou
nadobudnutie vlastníctva vydržaním.10. Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie sa uspokojil zo zistením, že žalovaným nesvedčí
vlastníctvo k predmetu sporu titulom vydržania. Takto potom prisvedčil vlastníctvu žalobcom, zrejme
titulomvydržania,avšakbeztoho,abyžalobcoviaspoľahlivoabezpečnepreukázalisplneniepodmienok,

ktoré zákon vyžaduje pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním. V tomto smere bude mať veľký význam
opätovné posúdenie otázky nadobudnutia vlastníctva zo strany právneho predchodcu žalobcov k
predmetu sporu - N. Y., teda to, či, ak áno, potom akým titulom, a v akej forme nadobudol vlastníctvo
k premetu sporu (výlučné, podielové), ako aj otázka následnej dobromyseľnosti žalobcov, keďže ich
právny predchodca preukázateľne scudzil svoje vlastníctvo k predmetu tohto sporu iným osobám. Aj

otázke vyhodnotenia/platnosti tohto scudzovacieho úkonu je porobené venovať náležitú pozornosť.

11. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP
zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

12. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať na základe žalobcom preukázaných
skutočností (ich úlohou bude produkovať v konaní také dôkazy, ktorými preukážu oprávnenosť svojho
nároku), vyporiadať sa so všetkými vytýkanými nedostatkami, ďalej sa vyporiadať aj so všetkými
odvolacími námietkami žalovaných, a následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite v
zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.

13. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396
ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).