Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/252/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810205611
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5810205611.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: G. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XXX/X, právne právne zastúpený JUDr. Veronikou Leppovou, advokátkou
so sídlom v L., T. XX/XX, proti žalovanej: T. O., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XXX/X, právne
zastúpená JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom v B., T. XXX/XX, o odstránenie prístrešku k
rodinnému domu a betónového plota, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
z 29. marca 2018 sp.zn. 8C/194/2010-170, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorá sa domáhala uloženia
povinnosti žalovanej odstrániť stavbu - krytý drevený prístrešok k rodinnému domu súp. č. XXX k.ú. O.,
ktorý je situovaný na pozemku vedenom na LV č. XXXX, parc. reg. ,,C“ č. 516/1, zastavané plochy a
nádvoriaovýmere78m2abetónovýplotpostavenýnapozemkužalobcu,vedenéhonaLVč.XXXXparc.
reg. ,,C“ č. 527/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 179 m2, k.ú. O. v dĺžke 7,90 m. Vykonaným
dokazovaním zistil, že žalobca je bezpodielovým spoluvlastníkom parciel zapísaných na LV č. XXXX

k.ú. O., a to KN-C parc. č. 527/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 144 m2, KN-C parc. č. 527/2
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2 a KN-C parc. č. 527/3 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 179 m2. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou parciel zapísaných na LV č. XXXX k.ú. O. - KN-C
parc. č. 516/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2, KN-C parcely č. 516/2 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 103 m2 a KN-C parc. č. 536/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 111 m2.
Na parcele KN-C č. 516/2 je postavený rodinný dom súp. č. XXX. Žalobca (pôvodne so žalobkyňou 2/
Q. L.) tvrdil, že drevený prístrešok, postavený žalovanou medzi jej rodinným domom súp. č. XXX na

KN-C parc. č. 516/2 a jeho rodinným domom, zasahuje do jeho vlastníctva - KN-C parcely č. 527/1.
Taktiež, pokiaľ žalovaná postavila v zadnej časti pozemku betónové oplotenie, uvedené zasahuje do
jeho vlastníckeho práva - KN-C parc. č. 527/3. Vzhľadom na rozdielne tvrdenie strán sporu ohľadom
možnosti zásahu žalovanej do vlastníckeho práva žalobcu vybudovaním dreveného prístrešku, ako
aj oplotenia s betónovým základom v zadnej časti pozemku, nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru Geodézia a kartografia Ing. Pavlom Krišpinským. Znalec Ing. Pavol Krišpinský vypracoval
Znalecký posudok č. 59/2011 dňa 14.11.2011, ktorý v závere v odpovedi na zadanú úlohu uviedol, že

hranica medzi pozemkami KN-C parcelami č. 527/1 a 527/3, zapísanými na LV č. XXXX k.ú. O. na
jednej strane a pozemkom KN-C parcelou č. 516/1 zapísanou na LV č. XXXX na strane druhej, má
prechádzať bodmi A, B, C a čiernou čiarou tak, ako je vyznačené v priloženom znaleckom nákrese,
čo znamená, že hranica medzi uvedenými parcelami ide po múre rodinného domu žalobcu a ďalejprechádza medzi bodmi B a C po vonkajšej strane oplotenia s betónovým múrikom. Z uvedeného
vyplýva záver, že pletivové oplotenie v betónovom múriku je postavené na parcele žalovanej a taktiež
prístrešok žalovanej je postavený na jej pozemku, KN-C parcele č. 516/1. V súvislosti s vypracovaním

znaleckého posudku uviedol, že na stanovenie správneho priebehu hraníc pozemkov bolo potrebné
použiť presnejšie metódy a kvalitnejšie podklady, na základe čoho si vyžiadal z archívu Geodetického
a kartografického ústavu v Bratislave zoskenované a transformované originály máp bývalého katastra
z roku 1871 a reambulovanej mapy z roku 1934. Vzhľadom na vznesenie námietok zo strany žalobcu
pre výkon vypracovania znaleckého posudku, znalec sa následne vyjadroval aj k možnosti zamerania

pôvodných parciel na základe poľného náčrtu č. 20/a z roku 1934, z ktorého vyvodil, že tento náčrt bol
vyhotovený za účelom zamerania stavby domu na parcele č. 527 a v žiadnom prípade tu neboli riešené
zmeny vo výmerách parciel. Podľa tohto poľného náčrtu nie je možné určiť hranicu medzi parcelami
č. 527/3 a 516/1 a platného stavu, ktorý je uvedený v mape C-KN. Vzhľadom na výsledok znaleckého
dokazovania žalobca navrhol kontrolné znalecké dokazovanie s tým, že znalecký posudok predloží
súdu. Do rozhodnutia súdu žalobca žiadny znalecký posudok nepredložil. Vychádzajúc z takto zisteného

skutkovéhostavudospelkzáveru,žežalobcadôvodnosťuplatnenéhonárokunaodstráneniedreveného
prístrešku, ako aj oplotenia s betónovým základom, v konaní na základe svojej dôkaznej iniciatívy
nepreukázal. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnej
žalovanej priznal náhradu trov v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol,
že súd sa vôbec nezaoberal stavebným povolením vydaným mestom Trstená č. 2008/1328-T zo dňa
22.07.2008, ktoré bolo zrušené Krajským stavebným úradom v Žiline. Doteraz neobdržal od znalca Ing.
PavlaKrišpinskéhouspokojivúodpoveď,pretopožiadalsúdoustanoveniekontrolnéhoznalca.Súdprvej
inštancie na pojednávaní dňa 17.01.2017 síce kontrolného znalca neustanovil, ale povolil mu, aby v 30-

dňovej lehote predložil nový znalecký posudok. Napriek tomu, že oslovil viacerých znalcov, ani jeden z
nich nebol ochotný znalecký posudok vyhotoviť. Uvedenú skutočnosť oznámil súdu dňa 20.03.2017 s
tým, že má vedomosť o tom, kde sa nachádza sporných 40 cm pozemku. Podľa geometrického plánu
Ing. L. J. č. 63/2003 zo dňa 24.03.2003, je šírka domu súp. č. XXX 9,03 m, dĺžka domu 12,04 m a
po odpočítaní nezastavanej plochy (5,2 m x 1,3 m), výmera domom zastavanej plochy súhlasí s listom

vlastníctva č. XXXX k.ú. O.. Žalovaná predložila súdu projekt, podľa ktorého je šírka domu 9,5 m, čo
vlastne zodpovedá skutočnému stavu šírky domu súp. č. XXX, a tu je vlastne chýbajúcich 40 cm z
pozemku žalobcu. Skutočná plocha domu súp. č. XXX k.ú. O. tak predstavuje 119,70 m2. Preto je
dôvodné predpokladať, že pozemok žalovanej bol rozšírený o 40 cm po celej dĺžke. Podľa jeho názoru
nie je potrebný znalec z odboru Geodézia a kartografia, ale znalec, ktorý by zameral pozemky žalobcu

a žalovanej a porovnal ich výmeru s listami vlastníctva. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny
potvrdiť. Poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolaní uvádza na tie isté skutočnosti, ktoré už viackrát

predniesol na súde prvej inštancie, kde pre svoje tvrdenia dôkazné bremeno neuniesol. Samotná
nespokojnosťžalobcusoznaleckýmposudkomnemôžebyťdôvodom,prektorýbysúdnariadilkontrolný
znalecký posudok. Podľa jej názoru súd nedôvodne poskytol žalobcovi na pojednávaní dňa 17.01.2017
možnosť v lehote 30 dní podať súkromný znalecký posudok, keďže nebol spokojný so znaleckým
posudkom Ing. Pavla Krišpinského. Žalobca ani do skončenia konania na súde prvej inštancie, viac ako

1 rok, znalecký posudok nepredložil. Znalecký posudok Ing. Krišpinského č. 59/2011, ako aj doplňujúce
vyjadrenie znalca zo dňa 02.01.2012 a zo dňa 04.12.2014, vyčerpávajúco a presvedčivo preukazuje, že
prístrešok a plot je zriadený na pozemkoch v jej vlastníctve.

4.Žalobcavreplikekpodanémuvyjadreniužalovanejuviedol,ževkonanísaviackrátdomáhaldoplnenia

znaleckého posudku a žiadal, aby sa znalec pri vyhotovení znaleckého posudku opieral o poľný list č.
20/a z roku 1934. Aj napriek tomu, že požiadal o vypracovanie znaleckého posudku viacerých znalcov,
žiadny z nich nebol ochotný bez príkazu súdu tento znalecký posudok vyhotoviť. Všetku dokumentáciu
odovzdal znalkyni Ing. Márii Blahovcovej zo spoločnosti MB znalec, s.r.o. Čadca, ktorá však znalecký
posudok nevyhotovila, iba perom na znaleckom nákrese naznačila, kde sa sporná výmera nachádza. V

odvolaníuviedolsvojupochybnosťotom,žepozemokžalovanejmávskutočnostiväčšiuvýmeru.Znalec
by uvedenú skutočnosť zistil, keby sa zaoberal nielen jeho pozemkami, ale aj pozemkami žalovanej,
ktoré by premeral. Žiadal preto odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť.5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362
ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c) CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako vecne správny
potvrdil.

6. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca

v konaní neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní tvrdenia, že prístrešok k rodinnému domu súp.
č. XXX, ako aj betónový plot postavený na hranici pozemkov, zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu,
je dôvodný.

7. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní nebolo
preukázané jeho tvrdenie a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť
strany (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane ustanovením § 185 ods. 1 CSP a nasl.) vôbec
(objektívne vzaté nemohla byť) preukázaná a kedy teda výsledok vyhodnotenia dôkazov neumožňuje
súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

8. V danom prípade, odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že na
základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu nebolo preukázané tvrdenie
žalobcu v žalobe, že vybudovaním dreveného prístrešku a oplotenia s betónovým základom, žalovaná
zasiahla do vlastníckeho práva žalobcu. Za účelom preukázania alebo vyvrátenia tvrdenia žalobcu o

tomtozásahubolonariadenéznaleckédokazovanieabolvypracovanýZnaleckýposudokč.59/2011Ing.
Pavlom Krišpinským, ktorý dospel k záveru, že na základe toho, ako prebieha hranica medzi pozemkami
žalobcu a žalovanej, postavený drevený prístrešok medzi KN-C parc. č. 516/2 a KN-C parc. č. 527/1,
ako aj betónový základ s oplotením v zadnej časti pozemku, je postavený na pozemkoch žalovanej.
Znalecvznaleckomposudkupodrobneuvádzal,zakýchpodkladovprivypracovaníznaleckéhoposudku

vychádzal a ďalej sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne vyjadril aj k predneseným námietkam
žalobcu, s ktorými sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal v bodoch 9 - 13 odôvodnenia rozsudku.
V zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 CSP je dôvodné hodnotiť uvedený znalecký posudok za úplný vo
vzťahu k jeho zadaniu, logicky zdôvodnený a v súlade aj s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ sa
žalobca domnieval, že je potrebné preukazovať svoje tvrdenia ďalšími skutočnosťami a dôkazmi, mal

súdom prvej inštancie vytvorený dostatočný priestor k tomu, aby svoje práva v konaní realizoval.

9. Na základe uvedených skutočností, keďže na základe výsledkov vykonaného dokazovania a
zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť
uplatneného nároku na základe podanej žaloby a z týchto dôvodov jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol,

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)