Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jana Burešová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/32/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119206941
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119206941.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobkyne: V.. U. P., O.. XX.XX.XXXX, V. Z.. Š. X,
XXX XX P., zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o
primerané finančné zadosťučinenie 880,75 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 16Csp 88/2019-108 zo dňa 07.05.2020, takto
r o z h o d o l :
Mení rozsudok prvoinštančného súdu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 50,- eur v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške
tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) v poradí druhým napadnutým rozsudkom rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 400 eur všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Prvoinštančný súd tak rozhodol
o žalobe, ktorou sa žalobkyňa pôvodne domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 880,75 eur.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, §
52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3 5 a podľa ust. § 297 písm. b), § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom v prejednávanej veci č. k. 16Csp 88/2019-32 zo
dňa 15.10.2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 400,- eur, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a rozhodol o trovách konania. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 17Co 133/2019-49 zo dňa
28.01.2020 tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rozsahu priznanej
sumy 400 eur a trov konania. Právoplatným ostal zamietavý výrok v rozsahu 480,75 eur.
Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení nespochybnil základ nároku žalobkyne na primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., avšak prvoinštančný súd náležite
nezdôvodnil výšku priznanej sumy 400 eur.3. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal žalobkyni nárok vo výške 400,- eur na primerané
finančné zadosťučinenie.
Zistil, že súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 14C 56/2016-46 zo dňa 11.10.2017 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni 880,75 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, určil neprijateľnosť
zmluvných podmienok a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 5.7.2018.
Uplatnenie práva na primerané finančne zadosťučinenie považoval za dôvodné z dôvodu, že zo strany
žalobcu došlo k takému porušeniu právu spotrebiteľského práva, spotrebiteľského práva, ktoré bolo
bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky
a teda k strate finančných prostriedkov. Pri finančných službách je odopreté plnenie veriteľovi na
základe jeho žaloby výlučne z dôvodu, že sa vyžaduje bez platného právneho dôvodu (nedostatok
zmluvnej náležitosti) alebo ide o nekalú obchodnú praktiku, príp. neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Žalovaný zneužil svoje postavenie tým, že do zmluvy nezahrnul všetky náležitosti v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch, čo spôsobilo, že bol právoplatne zaviazaný vydaním bezdôvodného
obohatenia. Žalobkyňa musela aktívne uplatňovať svoje práva podaním žaloby.
Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva
žalobkyne ako spotrebiteľa a s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 53/2016,
v zmysle ktorého minimálna výška primeraného finančného zadosťučinenia by mala byť 50 % sumy,
o ktorú chcel dodávateľ spotrebiteľa pripraviť, považoval za primeranú sumu 400,- eur. Uviedol, že
účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv nemá byť na jednej strane
len odradenie dodávateľa od nekalých praktík, ale na druhej strane nemá byť ani nástrojom obohatenia
sa pre druhú stranu sporu, pričom žalovanej už bolo bezdôvodné obohatenie v sume 880,75 eur vydané.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.
4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nepreskúmateľnosť
a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia pokiaľ ide o základ nároku na finančné zadosťučinenie ako aj
jeho výšku z dôvodu absencie skutkových tvrdení žalobcu odôvodňujúcich uplatnený nárok. Žalobkyňa
si nesplnila svoju dôkaznú povinnosť. Nie je zrejmé, ako súd dospel k sume 400,- eur a ani ju bližším
spôsobom nezdôvodnil. Ďalej namietal, že súd sa nezaoberal tvrdeniami žalovaného. Navrhol aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov
právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že jedinou podmienkou priznania práva na primerané
finančné zadosťučinenie je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, bez ohľadu na to, aké právo
spotrebiteľa bolo porušené. Túto podmienku žalobkyňa splnila svojou úspešnosťou v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, kde rozsudkom Okresného
súduPrešovsp.zn.14C56/2016zodňa11.10.2017boldefinovanýajrozsahporušeniaspotrebiteľského
práva. Poukázala na judikatúru Krajského súd v Prešove a navrhla rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť a priznať jej náhradu odvolacích trov.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
Podľaust.§388CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa ust. § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak po a) rozhodnutie súdu prvej inštancie
bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a po b)
ak odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného
obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmyspotrebiteľov“). Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi.
7. Odvolací súd nespochybňuje základ nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie v
zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z z. o ochrane spotrebiteľa. V tejto časti odvolací súd
nepovažoval uplatnené námietky vznesené žalovaným za dôvodné. Je nesporné, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14C 56/2016 zo dňa 11.10.2017 sa žalobkyňa úspešne domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že návrh žalobkyne na uzavretie zmluvy nekorešponduje s návrhom prijatým
žalovaným, ktorý už žalobkyňa neakceptovala a preto je úverová zmluva uzatvorená neplatne. Úroková
sadzba vo výške 70,01 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o revolvingovom úvere
č. 8300063511 z 30.10.2013 ďalej neobsahuje obligatórne náležitosti, a to predpoklady pre výpočet
RPMN, konečnú splatnosť úveru a rozpis splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, čo má za
následok, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Prvoinštančný súd ďalej určil, že poplatok za odklad
splátok vo výške 14,38 % z celkovej výšky poskytnutého úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
pretože ten predstavuje potencionálnu službu, ktorú spotrebiteľ ani nemusí využiť a profituje z nej
iba dodávateľ. Za týchto okolností možno konštatovať, že došlo k porušeniu práva žalobkyne ako
spotrebiteľa pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy, pretože tá bola jednak neplatne uzatvorená,
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky pričom žalobkyňa má nárok na to, aby v úverovej zmluve boli
uvedenénáležitostipožadovanézákonom,aabysnimibolaoboznámenáeštepreduzatvorenímzmluvy.
Takýmto spôsobom k porušeniu práva žalobkyne ako spotrebiteľa nepochybne došlo. Nemožno mať
preto pochybnosti o tom, že žalobkyni podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
voči žalovanému vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie.
Žalovaný porušil spotrebiteľské práva žalobkyne zakomponovaním takých zmluvných podmienok do
zmluvy o úvere, ktoré boli súdom vyhodnotené ako neprijateľné v dôsledku čoho hrozilo, že žalovaný si
ponechá od žalobkyne plnenie bez právneho dôvodu, čím sa by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
V súvislosti s výkladom samotného pojmu úspešné uplatnenie práva zo strany spotrebiteľa sa
poukázalo na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 4Obdo/45/2012, zo dňa 24.06.2013, podľa ktorého pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa.
8. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia priznanej súdom prvej inštancie, odvolací
súd nepovažuje primeranú sumu 400,- eur za primeranú. Z hľadiska výšky priznávaného primeraného
finančného zadosťučinenia musí odôvodnenie priznanej výšky byť presvedčivé, lebo výška primeraného
finančného zadosťučinenia podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spočíva na voľnej
úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná. Pri stanovení výšky treba vychádzať zo závažnosti porušenia
práv, povinností, z okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k
porušeniu práv, povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné
obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať
na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.
Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k
porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia
práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové
okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na porušenie
práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na súde, ako aj
s ohľadom na výšku nedôvodne požadovanej sumy žalovaným je priznanie finančného zadosťučinenia
plne dôvodné. Žalobkyňa z dôvodu žalovaným nedôvodne podanej žaloby na zaplatenie 880,75 eur
bola vystavená súdnemu konaniu, bola nútená podniknúť kroky na ochranu svojich spotrebiteľských
práv, pričom samotné súdne konanie je stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného
zadosťučinenia, pretože nemožno s istotou predpokladať výsledok konania ani prípadnú povinnosť
náhrady trov konania. Žalobkyňa však svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
odôvodnil len svojou úspešnosťou v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 880,75 eur a určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky a tým, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej práv ako
spotrebiteľky, ktoré bola nútená brániť. Žalobyňa neuviedla, a to ani v priebehu odvolacieho konania,či konanie žalovaného a následné domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia súdnou cestou
viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom živote. Takýmito
negatívnymi dôsledkami resp. nepriaznivým okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s
nekalým konaním žalovaného je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom
čase, odkázanosť na iných alebo psychická záťaž a pod. Ako už odvolací súd viac krát uviedol, nie sú
pochybnosti o tom, že spotrebiteľské práva žalobkyne boli porušené a tak jej vznikol nárok na primerané
finančné zadosťučinenie, to však neznamená, že jej patrí v takej výške ako sama požadovala. Pri určení
výšky priznaného zadosťučinenia odvolací súd prihliadal na všetky okolností prípadu a je toho názoru, že
primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 50,- eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu,
teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od ďalšieho porušovania
práv spotrebiteľov.
Názor, ktorý aplikoval prvoinštančný súd, že výška primeraného finančného zadosťučinenia by mala
predstavovať viac ako 50 % sumy, o ktorú chcel dodávateľ „spotrebiteľa pripraviť“ je aplikovateľný
v konkrétnej veci, kde bol vyslovený za skutkových okolností, ktoré nie je jasné, či sú totožné s
prejednávanou vecou v tomto konaní.
Úvaha súdu musí korešpondovať skutkovým okolnostiam zisteným v tejto veci a nevychádzať len z
právnych záverov bez znalostí skutkových okolností vo veci 3Co 53/2016.
Preto odvolací súd s poukazom na zistené okolnosti prípadu, kedy žalobkyňa bližšie okolnosti pre
určenievýškybezdôvodnéhoobohatenianeuviedlapovažovalzaprimeranéjejpriznaťnároknafinančné
zadosťučinenie v sumy 50 eur a v prevyšujúcej časti jej nárok zamietol.
Odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil podľa § 388 CSP, keďže neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie.
9.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§396ods.1CSPvspojenísust.§255ods.
1 CSP a 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobkyňu treba považovať za plne úspešnú, keď mala plný úspech čo do
základu uplatneného nároku. Výška plnenia vyplývajúca z tohto procesného úkonu závisela výlučne od
úvahy súdu. V predmetnom konaní výška priznaného finančného zadosťučinenia závisela nepochybne
od úvahy súdu. Hoci bola výška finančného zadosťučinenia odvolacím súdom znížená, žalobkyňa bola v
odvolacom konaní úspešná čo sa týka nároku na jeho priznanie, a preto jej odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP)
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 2 : 1.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.