Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/191/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516201439
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3516201439.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: F., a.s., so sídlom M. XX, N., IČO:
XX XXX XXX, proti žalovanej: U. H. (predtým E.), trvale bytom W.. XX, W., o zaplatenie 2.978,14 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
5. decembra 2018, č. k. 4C/38/2016-53, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalovaná je
p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.712,62 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti výroku II. p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 2.978,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 2.978,14 eur a
nezaplatených úrokov 209,78 eur od 11.07.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo
výške 3,59 eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom
II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % a
dopĺňacím rozsudkom zo dňa 23.05.2019, č. k. 4C/38/2016-81 doplnil napadnutý rozsudok o výrok,
ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 209,78 eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia
istiny 2.978,14 eur spolu s príslušenstvom na tom základe, že so žalovanou uzatvoril úverovú zmluvu,
ktorú žalovaná porušila, následkom čoho bola vyzvaná žalobcom na predčasné zosplatnenie dlhu, ktorý
žalovaná žalobcovi neuhradila. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami
sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná neuhradila z dlžnej sumy žiadnu
čiastku, dostala sa tým s platbami do omeškania. Nakoľko nedošlo zo strany žalovanej k dobrovoľnému
a včasnému plneniu, súd ju zaviazal na úhradu dlžnej pohľadávky vo výške 2.978,14 eur spolu s

príslušenstvom,ktorébolourčenévsúlade s§3nariadeniač.87/1995Z.z.platnéhovrozhodnomčase.
Vo zvyšku súd žalobu zamietol vzhľadom k tomu, že úrok vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny
patrí žalobcovi iba do predčasného vyhlásenia splatnosti úveru, t. j. do 10.07.2013. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Dopĺňacím rozsudkom v zmysle § 225 CSP, nakoľko nerozhodol
o celom žalobou uplatnenom nároku, súd žalobcovi priznal úroky vo výške 209,78 eur, ktoré vznikli z
neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru. Proti dopĺňaciemu rozsudku stranami

sporu odvolanie nebolo podané.2. Proti zamietajúcej časti tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Konštatoval, že
nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po
predčasnom zosplatnení. Obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky,

ale aj zmluvné úroky, ktoré nemožno stotožňovať so základnými úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou
za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník je povinný platiť ich od okamihu
ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote, alebo v omeškaní.
Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka ani prípadné zosplatnenie dlhu, ktoré
je skutočnosťou zakladajúcou vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom nárok na úrok z úveru

neovplyvňuje. Rozhodovacia prax a aj odborná literatúra je jednotná v tom, že úroky dohodnuté pri
poskytnutí peňažnej pôžičky alebo úveru predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Pokiaľ sú
dohodnuté úroky odmenou za používanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za
omeškanie s platením istiny a na rozdiel od dohodnutého úroku ich môže veriteľ požadovať, aj
keby neboli zmluvne dohodnuté, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Využitie práva veriteľa na zosplatnenie mení len splatnosť úveru, t. j. peňazí, nie ich cenu vyjadrenú v

úrokuanemôžesamoosebeveriteľoviprivodiťzhoršeniejehopráv.Poukázalvtejtosúvislostinaviaceré
rozhodnutiasúdov.Natomtozákladežiadalodvolacísúd,abyrozhodnutievnapadnutomrozsahuzmenil
tak, že žalovanú zaviaže uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a prizná mu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 379 a
§ 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. sčasti podľa § 388 CSP

zmeniť a sčasti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku podľa dopĺňacieho rozsudku odvolaním
napadnutý nebol, preto je v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

6. Žalobca podaným odvolaním napadol záver súdu prvej inštancie o nepriznaní zmluvných úrokov vo
výške17,90%ročneznezaplatenejistinyvovýške2.978,14eur od11.07.2013,tedapozosplatnení,
až do zaplatenia. Dôvodil, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až
po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení.

7. Otázka existencie a výšky nároku na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení je
predmetom dlhodobej odbornej diskusie. Rozhodovacia prax súdov sa k tejto otázke stavala rôzne a
nejednotne, nakoľko táto otázka nebola riešená dovolacím súdom (Najvyšší súd SR), ktorý by túto
nejednotnú prax zjednotil. Dňa 16.06.2020 však Najvyšší súd SR vydal uznesenie sp. zn. 5 Cdo 42/2020,
v ktorom riešil túto otázku a zaujal k nej jednoznačný postoj. Závery z tohto rozhodnutia musia byť

aplikované na tento prípad; odvolací súd úvodom z tohto dôvodu odkáže na jeho kľúčové argumenty.

8. Najvyšší súd SR dôvodil, že pokiaľ dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver,
následkom čoho došlo k jeho zosplatneniu, platí, že „neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník
nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom

dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou, dlžník disponuje, zmluvné
povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie
ako úroky z omeškania“ (bod 21. citovaného rozhodnutia).

9. Ďalej Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zdôraznil, že inštitút zosplatnenia slúži na ochranu

veriteľa,pričom„podstataúverovéhovzťahuajehoexistenciazostávazachovaná,veriteľnemápeňažné
prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny
zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania
úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti
platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania“ (bod 22. citovaného rozhodnutia).

Preto Najvyšší súd SR prijal záver, že „dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho
dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k
omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo“ (bod 22. citovaného rozhodnutia).10. Najvyšší súd SR však upozornil, že pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia
istiny, nakoľko „dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny,
jeho postavenie zhorší“ (bod 23.1 citového rozhodnutia). Takéto dojednanie, „ktorým sa dlžník -

spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods. 1 OZ“ (bod 23.2
citovaného rozhodnutia).

11. Tieto argumenty následne viedli Najvyšší súd SR k záveru, podľa ktorého „v prípade vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí“ (bod 24. citovaného rozhodnutia).

12. Odvolaciu otázku, či patrí žalobcovi zmluvný úrok i po zosplatnení do zaplatenia istiny úveru, treba
posúdiť, ako bolo zdôraznené v bode 7. tohto rozhodnutia, optikou týchto záverov Najvyššieho súdu

SR, z ktorých vyplýva, že veriteľovi náleží úrok i po predčasnej splatnosti úveru. Neprináleží mu však
zmluvný úrok až do úplného zaplatenia istiny, ale iba do termínu konečnej splatnosti úveru, ktorý bol v
tomto prípade dohodnutý v zmluve o úvere na deň 18.11.2022, nakoľko pri riadnom plnení povinnosti
by dlžník túto sumu zaplatil ako cenu peňazí. Odvolací súd však priznal tento úrok žalobcovi iba do
rozhodnutia odvolacieho súdu, nakoľko pri nasledujúcich úrokoch po tomto dni ešte nie je isté, či vzniknú

z dôvodu, že žalobca žiada v podanej žalobe tento úrok zaplatiť do zaplatenia istiny (ktorá môže byť
uhradená po rozhodnutí odvolacieho súdu, následkom čoho by došlo k splneniu dlhu). Na
tomto základe odvolací súd zmenil napadnutý výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 3.712,62 eur žalobcovi do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.Tátosumapredstavujedohodnutýzmluvnýúrok17,90%ročnezosumynezaplatenejistinyvo

výške 2.978,14 eur od predčasnej splatnosti úveru zo dňa 11.07.2013 do dňa rozhodnutia odvolacieho
súdu, teda do dňa 25.06.2020. Nakoľko však je nárok žalobcu napadnutým výrokom II. rozsudku súdu
prvej inštancie správne zamietnutý v časti zmluvného úroku po dni rozhodnutia odvolacieho súdu až do
úplného zaplatenia istiny, odvolací súd túto časť výroku II. ako vecne správnu potvrdil.

13. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP nasledovne:

14. Žalobca podanou žalobou žiadal priznať (i) istinu vo výške 2.978,14 eur, (ii) zmluvné úroky vo výške
209,78 eur do dňa predčasnej splatnosti úveru, (iii) úroky z omeškania vo výške 3,59 eur do dňa

predčasnej splatnosti úveru, (iv) úrok vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.978,14
eur od 11.07.2013 do zaplatenia, (v) úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 2.978,14
eur od 11.07.2013 do zaplatenia a (vi) úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatených úrokov
209,78 eur od 11.07.2013 do zaplatenia. Platí, že pre posudzovanie pomeru úspechu a neúspechu
strán sporu v konaní je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine, pričom sa prihliada

na príslušenstvo, ak ho žalobca v žalobe kapitalizuje (názor zhodný s rozhodnutím Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2018, sp. zn. 41Co/1/2018). Odvolací súd preto pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania vychádzal iba z kapitalizovaného úroku a istiny. Žalobca podanou žalobou
žiadal priznať mu sumu 3.191,51 eur (2.978,14 + 209,78 + 3,59 = 3.191,51) a súd túto sumu žalobcovi
i priznal. Na základe § 255 ods. 1 CSP preto žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu proti žalovanej. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov bude rozhodovať súd
prvej inštancie.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).