Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 18, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218202955
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7218202955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľa U. P. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho na Y. ul. č. X v M. zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Kožiakom so sídlom
na Murgašovej ul. č. 3 v Košiciach proti povinnému U. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu na G. ul. č. X v M.
zastúpenému advokátom JUDr. Jurajom Kula so sídlom na Mäsiarskej ul. č 30 v Košiciach v konaní o
zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice
II z 9.9.2019 č.k. 43Pc/35/2018 - 152 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného, dlžnom

výživnom a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 6.2.2015
č.k. 27P/131/2014 - 59 vo výroku o výživnom pre navrhovateľa tak, že zo strany povinného (otca)
zvýšil výživné pre navrhovateľa zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 210 Eur mesačne počnúc dňom
1.9.2018 do budúcna, ktoré povinnému uložil prispievať navrhovateľovi vždy do 15-tého dňa v mesiaci
vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2018 do 31.8.2019 vo výške 720 Eur uložil povinnému uhradiť
navrhovateľovi do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a zamietnutí návrhu
v prevyšujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uplatnil odvolacie dôvody podľa
ust. § 356 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku a teda, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ považuje zvýšenie výživného na
210 Eur mesačne za nepostačujúce, dostatočne nezodpovedajúce jeho odôvodneným potrebám vo

vzťahu k rastu životných nákladov od poslednej úpravy výživného, najmä vo vzťahu k započatiu
jeho štúdia na vysokej škole v zahraničí a rovnako nezodpovedajúce možnostiam, schopnostiam,
majetkovým a zárobkovým pomerom a životnej úrovni povinného otca. Konštatoval, že od 1.9.2018
je študentom I. s čím sú spojené ním preukázané zvýšené náklady na cestovanie, stravu, internát
a študijné potreby. Na týchto výrazne zvýšených nákladoch súvisiacich s jeho prípravou na budúce
povolanie sa nevyhnutne musí spolupodieľať aj povinný zvýšenými platbami výživného. Súdom zvýšené
výživné zároveň nezohľadňuje preukázané náklady na jeho športovú činnosť. Ďalej uviedol, že na strane

povinného došlo oproti predchádzajúcej úprave výživného k zvýšeniu jeho priemernému mesačného
zárobku zo sumy 1045 Eur na sumu 1180 Eur a navyše povinný sa stal titulom dedenia podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území X. D., ktoré konkretizoval. Namietal, že výrazné
zlepšenie majetkových pomerov povinného nebolo súdom prvej inštancie nijako zohľadnené. Navrholrozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a zo strany povinného zvýšiť výživné na sumu 300 Eur od
1.9.2018 do budúcna a na základe takto zvýšeného výživného rozhodnúť o dlžnom výživnom.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4.KonaniavoveciachvýživnéhoplnoletýchosôbsaprejednávajúarozhodujúpodľaZákonač.161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí
zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s
nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo podľa § 65 a 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
v spojení s 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 CSP vyhodnotil dôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie

rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

9. Odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného
rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili
podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším

spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného
rozhodnutia o výživnom je potrebné považovať aj nárast odôvodnených potrieb oprávneného, ku ktorým
môže dôjsť buď ihneď napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, nástupu do školy atď. alebo
aj postupne v dôsledku vyššieho veku dieťaťa. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú
zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 ods. 1, 2,4 a 5 a

ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základnými kritériami
určenia rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a
majetkové pomery rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len potreby na zabezpečenie výživy
vo vlastnom zmysle slova, ale aj šatstvo, obuv, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami a so zdravotným stavom. Ust. § 62 ods. 2

Zákona o rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je
životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok
aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj
zvýšeným potrebám dieťaťa.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť povinného (otca) k navrhovateľovi bola naposledy
upravovaná rozsudkom Okresného súdu Košice II z 6.2.2015 č.k. 27P/131/2014 - 59, ktorým bola
zvýšená vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenému zo sumy 130 Eur na sumu 150 Eur
mesačne. V čase poslednej úpravy výživného bol navrhovateľ žiakom strednej školy a povinný bol
zamestnanývH.,s.r.o.spriemernýmmesačnýmpríjmomvobdobíod5/14do12/2014vovýške1045,85

Eur. Matka navrhovateľa bola zamestnaná v Základnej škole Y. X, M. s priemerným mesačným príjmom
v období od 6/2013 do 5/2014 vo výške 700,82 Eur, v období od 6/2014 do 9/2014 vo výške 601,54
Eur a v období od 9/2014 do 12/2014 vo výške 809,61 Eur. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie
bol navrhovateľ študentom gymnázia, čím sa oproti predchádzajúcej úprave výživného nepochybnezvýšili jeho odôvodnené potreby súvisiace s jeho vyšším vekom, rastom ale najmä s nástupom na ďalší
stupeň vzdelávania a jeho záujmami. Z uvedeného je zrejmé, tak ako správne konštatoval aj súd prvej
inštancie, že v danom prípade sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom, keďže

došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb navrhovateľa. Odvolací súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje,
že určené výživné musí zodpovedať nie len odôvodneným potrebám oprávneného, ale aj schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, pričom je vždy potrebné prihliadnuť aj k počtu,
druhu,výškeadôvodnostiinýchvyživovacíchpovinnostípovinného.Vprípade,akschopnostipovinného
rodiča nepostačujú na uspokojenie potrieb oprávneného dieťaťa v plnom rozsahu, je potrebné určiť

výživné tak, aby boli jeho potreby uspokojené v takej miere, ktorá odzrkadľuje schopnosti a možnosti
povinného rodiča, pretože len takto určené výživné je zákonné, správne a zohľadňuje všetky zákonné
podmienky nevyhnutné pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa Zákona o
rodine. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zvýšenie výživného na sumu 210
Eur mesačne pre navrhovateľa zo strany povinného zohľadňuje celkové majetkové pomery povinného,
výšku jeho čistého mesačného príjmu, ktorý v období od 1/2017 do 11/2018 predstavoval sumu 1 180

Eur a v období od 12/2018 do 7/2019 sumu 1 160 Eur a taktiež výšku jeho deklarovaných mesačných
výdavkov, ktoré je nevyhnutné vynaložiť. Súd prvej inštancie správne prihliadol aj na skutočnosť, že
povinný má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi U., na ktorého výživu prispieva sumou 170
Eur mesačne (uznesenie Okresného súdu Košice II z 24.6.2018 č.k. 19Pc/35/2018). Takto stanovená
výška výživného podľa názoru odvolacieho súdu zároveň zodpovedá aj odôvodneným potrebám

navrhovateľa so zreteľom na jeho právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (ust. § 62 ods.
2 Zákona o rodine) a to aj s prihliadnutím na príjem matky navrhovateľa, ktorý je vyšší ako v dobe
predchádzajúcej úpravy (v roku 2018 predstavoval približne sumu 993 Eur) a jej zákonnú povinnosť
participovať a dopĺňať zo svojho príjmu zdroj výživy navrhovateľa, teda podieľať sa na jeho výžive
nielen výkonom osobnej starostlivosti, keďže navrhovateľ je už dospelý, a teda je schopný samostatne si

zabezpečovať všetky osobné potreby na rozdiel od detí v útlom veku. Vo vzťahu k odvolacím námietkam
navrhovateľa, že súdom zvýšené výživné nepostačuje na nepokryje všetky jeho mesačné výdavky a
výdavky na športovú činnosť, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ má síce preukázateľne vyššie
výdavky v súvislosti s jeho štúdiom mimo miesta jeho trvalého bydliska a z tohto dôvodu je nútený platiť
poplatky za ubytovanie na internáte, cestovanie domov a späť, stravu atď., avšak pri rozhodovaní o

výživnom je vždy nutné prihliadnuť aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča,
ktoré predstavujú limitujúce kritérium vo vzťahu k odôvodneným potrebám dieťaťa (ust. § 75 ods. 1
Zákona o rodine).

11. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zákonne rozhodol o zvýšení výživného rešpektujúc pritom

zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti a správne ustálil aj
dlh na výživnom, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zvýšení
výživného,dlžnomvýživnomazamietnutínávrhuvprevyšujúcejčastiakovecnesprávnypodľaust.§387
ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).