Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2020

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2CoE/22/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4406214009
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4406214009.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a členiek senátu
JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v exekučnej veci oprávneného:
A., s.r.o., so sídlom A. XX, N., L.: XX XXX XXX, proti povinnému: O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
U., prechodne bytom U. č. XX, o vymoženie sumy 722,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti výroku III. uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/987/2006 zo dňa 14. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Er/987/2006 zo dňa 14. mája 2014 v
napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

III. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora (I. výrok), poveril JUDr. F. G., PhD. vykonaním exekúcie (II. výrok), zastavil exekúciu (III.
výrok) a rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi M.. Z. Z. z titulu odmeny a
náhrady trov exekútora 69,04 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (IV. výrok). Svoje rozhodnutie v
zastavujúcej časti odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2, § 35
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v účinnom znení (ďalej len ZoRK).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie
uviedol, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje § 52 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom, pričom dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podotkol, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv
je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny, pričom úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy
boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, keďže boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Súd prvej inštancie podrobil kontrole rozhodcovskú doložku
berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či
rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že Súdny dvor Európskej
únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval, že čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.
apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách treba považovať za kogentné
ustanovenie; táto smernica musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd rozhodujúc o návrhu

na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa musí, pokiaľ
má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, pričom ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva. Ustanovenie § 45 ZoRK v sebe zakotvuje
osobitný prieskumný inštitút, exekučný súd je tak oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak,
akoby materiálne právoplatný nebol, môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK alebo či
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Poznamenal, že pokiaľ je zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, nemali by byť
žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Súd prvej inštancie
bol názoru, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu,
ak ho dodávateľ vyvolal ako prvý. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským
súdnym procesom niet ani zmienky, doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa
po vzniku sporu ale na začiatku zmluvného vzťahu. Taktiež podotkol, že rozhodnutie rozhodcu sa
javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodca akceptoval
aj neprimeraný poplatok za poskytnutý úver vo výške 0,25% denný úrok (91,25% p. a.), ktorý súd
prvej inštancie tiež považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku - neprijateľnú sankciu. Na základe
uvedeného rozhodol o zastavení exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu (v časti zastavenia exekúcie) podal oprávnený v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. V konkrétnostiach namietal odňatie možnosti konať pred súdom. Poukázal aj na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 140/2010 zo dňa 18. 4. 2010, ako aj
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Namietal odňatie možnosti konať pred súdom spočívajúce
v neumožnení účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie. Bol toho názoru, že
exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci výkladu čl. 3 ods. 1 Smernice č.
93/13/EHS, či rozhodcovská doložka, podľa ktorej musí spotrebiteľ riešiť spory s dodávateľom, ak tak
navrhne dodávateľ v rozhodcovskom konaní, je podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
neprijateľnou podmienkou. Zaoberajúc sa aktuálnou rozhodovacou činnosťou uviedol, že ak exekučný
súd už vydal poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie, nebolo možné, aby v následných procesných
fázach exekúcie posudzoval neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a na takéto posúdenie viazal
jej zastavenie. Zastavenie z takého dôvodu považoval za nezákonné. Okrem toho navrhol konanie
prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť konkrétne prejudiciálne otázky. Obsiahlo poukázal na
rozhodovaciu prax súdov SR, ČR ale aj celej EÚ, pričom mal za to, že samotné podriadenie sa
rozhodcovskému súdu na základe rozhodcovskej doložky nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán a že vnútroštátny súd musí informovať spotrebiteľa a požiadať ho o
uplatnenie neprijateľnosti. V ďalšom namietal, že exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci, nie je súdom v zmysle § 40 a
nasl. ZoRK, nekoná o zrušení rozhodcovského rozsudku ani nepokračuje v konaní. Tiež mal za to,
že ustanovenie § 45 ods. 2 ZoRK upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v
rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Tvrdil, že exekučný súd môže pristúpiť
k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu len na návrh účastníka konania,
aj v takom prípade je však pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu limitovaný ústavne konformnou
teleologickou interpretáciou ustanovenia § 40 a nasl. ZoRK. Ďalej namietal, že exekučný súd konal pri
revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, porušil princíp legality, ako aj
zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a
dvojinštančnosť súdneho konania. Tiež namietal, že exekučný súd dokazovanie nevykonával, respektíve
nevykonával ho zákonným spôsobom. Rozhodcovskú doložku považoval za platnú, nesúhlasil s
právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch, považoval posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania za nesprávne. Navrhol prerušiť
konanie s poukazom na ustanovenie §109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie konkrétne prejudiciálne otázky.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal

v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné
a že návrhy na prerušenie konania uplatnené oprávneným v odvolacom konaní je potrebné zamietnuť.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 21. 8. 2006 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na podklade
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom (podľa aktuálne ho
výpisu z obchodného registra) Slovenská arbitrážna, a.s., so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava,
IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 1083/2006 zo dňa 19. 4. 2006, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa
22. 5. 2006 a vykonateľnosť dňa 25. 5. 2006. Dňa 22. 9. 2006 vydal súd prvej inštancie poverenie
na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
uznesením.

6. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

7. Odvolací súd sa primárne zaoberal návrhmi oprávneného na prerušenie konania uplatnenými v
odvolaní. Na margo týchto návrhov oprávneného odvolací súd uvádza, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného
poriadku exekučné konanie nemožno prerušiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Takýmto osobitným
zákonom je predovšetkým zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, nie Občiansky súdny
poriadok, resp. Civilný sporový poriadok. Navyše povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu
dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny
súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti
rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok.

8. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva, že všeobecný súd má prerušiť
konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho
aktu Európskej únie len na návrh strany v konaní, pričom predpokladom takéhoto procesného postupu
nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v
Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom
povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle
ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva je pre
riešenie daného prípadu relevantná (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
388/2010 z 19. októbra 2010).

9. V danom prípade bolo predmetom odvolacieho konania preskúmanie uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, keďže zistil rozpor rozhodcovského rozsudku so
zákonom a s dobrými mravmi. S poukazom na to, že odvolací súd nie je súdom poslednej inštancie, v
konkrétnej veci bolo rozhodnuté na základe vnútroštátneho práva a na okolností prípadu a množstvo
doposiaľ obdobne rozhodnutých vecí, odvolací súd nevidel význam pre postup v zmysle čl. 267 Zmluvy
o fungovaní EÚ. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného nebolo zabezpečiť
jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných
súdov Slovenskej republiky.

10. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné, preto návrhy oprávneného na prerušenie konania
výrokom pod bodom II. zamietol.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o tom, že exekúciu je potrebné zastaviť a z toho dôvodu
bolo potrebné jeho rozhodnutie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.

15. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

16. V predmetnej veci ohľadne povahy právneho vzťahu, vzniknutého medzi účastníkmi zmluvy o
úvere č. 4550021 zo dňa 3. 10. 2005 predloženej oprávneným, je potrebné uviesť, že táto zmluva
je štandardnou formulárovou zmluvou používanou veriteľom na poskytovanie finančných prostriedkov
fyzickým osobám ako i podnikateľom, v ktorej sa vypisuje meno, priezvisko, bydlisko dlžníka, číslo
zmluvy, rodné číslo a podobne. Právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania na základe zmluvy
o úvere je nepochybne vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je potrebné uplatniť normy spotrebiteľského
práva. Normy spotrebiteľského práva vylučujú dojednanie neprijateľných zmluvných podmienok.
17. Veriteľ (oprávnený) musí preukázať nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, čo však v danom
prípade splnené nebolo. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie o tom, že
predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy a
teda medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Uvedenú zmluvu
uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorá
pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinného nepreukázal. Súd
prvej inštancie preto postupoval správne, keď na vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné právne
normy chrániace spotrebiteľa.

18. V predmetnom prípade boli súčasťou zmluvy o úvere aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
(ďalej len VPPÚ), kde v článku 17 je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej: ,,Všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so
sídlom Trnavská cesta 70, XXX XXX N., L.: XX XXX XXX, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel : Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len ,,rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných prepisov
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

19. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací
súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24. 2. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19,
že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci
spotrebiteľom osobitne vyjednaná, pretože bola uzavretá v ten istý deň ako úverová zmluva (dokonca
len ako súčasť VPPÚ napísaných drobných písmom), pričom možno skonštatovať, že táto mu bola
nanútená, v dôsledku čoho vznikol nerovnovážny stav medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
v neprospech povinného, ktorý je spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka vo VPPÚ znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal
žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku
uvedenú vo VPPÚ bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné
dojednania napísané - a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom - sama osebe podstatne

sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými.
Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a
výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej
podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto
plneniam.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, rozhodcovskú doložku
posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Exekučný
súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), keďže len platná rozhodcovská doložka môže
založiť právomoc na konanie rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ teda právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu boli
dôležité dôvody zastavenia exekúcie uvedené v napadnutom uznesení prvej inštancie, ktoré sa týkali
neplatnosti rozhodcovskej doložky a z nej plynúcej nespôsobilosti rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za
neopodstatnené a zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom a s dobrými mravmi, keďže zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené
a odporujúce dobrým mravom.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia rozhodol odvolací súd tak, ako
je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia, t. j napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že
náhradu trov odvolacieho konania v tomto konaní úspešnému povinnému nepriznal, pretože mu žiadne
nevznikli.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 7, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.