Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200460
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3816200460.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu:
Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a,
825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, proti žalovanému: MAGNUS gallery s.r.o., Ďurgalova 2, 831 01
Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 665 398, právne zastúpeného: advokátska kancelária
Hulín s.r.o., Hurbanova 20, 911 01 Trenčín, IČO: 50 647 679, v spore o zaplatenie 27.322,89 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 17Cb/1/2016-272 zo
dňa 7. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 17Cb/1/2016-272 zo dňa 07.01.2019 v spojení s
opravným uznesením č. k. 17Cb/1/2016-291 zo dňa 07.02.2019 a v spojení s opravným uznesením č.
k. 17Cb/1/2016-317 zo dňa 28.06.2019 p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým, v poradí druhým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č. k.
17Cb/1/2016-291 zo dňa 07.02.2019 a v spojení s opravným uznesením

č. k. 17Cb/1/2016-317 zo dňa 28.06.2019 rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie
27.244,36 Eur s príslušenstvom uplatneného titulom neoprávneného odberu plynu tak, že žalobu
proti žalovanému zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom
rozsahu. Vychádzal zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, podľa ktorého žalobca
je dodávateľom zemného plynu a na základe zmluvy
o dodávke plynu zo dňa 11.06.2013 dodával plyn obchodnej spoločnosti G. na odbernom mieste
polyfunkčného objektu na ulici G.. D. XXXX v H., ktorého vlastníkom bola v tom čase obchodná

spoločnosť G. H., a.s. a ktorá kúpnou zmluvou previedla vlastnícke právo k predmetnému objektu na
žalovaného a ten sa stal jeho vlastníkom dňa 17.01.2014. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané,
že v čase prevodu bol tento polyfunkčný objekt prenajatý obchodnej spoločnosti V. s.r.o., ktorá následne
objekt prenajímala obchodnej spoločnosti G. s.r.o. Obchodná spoločnosť G. s.r.o. žalobcu požiadala dňa
20.11.2013 (žiadosť v spise na č.l. 111) o ukončenie odberu plynu
zdôvoduzmenydodávateľa.Žalobcažiadosťzaevidoval,nokzmenedodávateľanedošlo,keďžežiaden
iný dodávateľ nepožiadal o pridelenie distribučnej kapacity na odbernom mieste. Preto žalobca dodávku

k 31.12.2013 neprerušil, neodmontoval meradlo, pokračoval
v dodávkach plynu a následne obchodnej spoločnosti G. s.r.o. vystavil čiastkové faktúry, ktoré
stornoval až v marci 2014. Žalobca faktúru obchodnej spoločnosti G. s.r.o. za odber od 10.09.2013 do
31.12.2013 vystavil až dňa 01.04.2014, pričom ešte dňa 25.02.2015 žalobca komunikoval s obchodnouspoločnosťou L. H. s.r.o., ktorej žalovaný prenechal objekt do užívania tak, že túto spoločnosť navádzal,
aby ho požiadala o zmenu odberateľa
z obchodnej spoločnosti G. s.r.o. na obchodnú spoločnosť L. H. s.r.o. od 01.02.2014. Dňa 19.02.2014

bolo vykonané prerušenie dodávky plynu v objekte z dôvodu neplnenie finančných záväzkov odberateľa,
hoci dôvodom takéhoto postupu mohol byť aj neoprávnený odber plynu odberateľom tak, ako to vyplýva
z formuláru zápisu (v spise na
č.l.26).Súdprvejinštancievodôvodnenísvojhorozhodnutiapoukázalnaskutočnosť,žepodľaprávneho
názoru odvolacieho súdu vysloveného v tejto veci v rozhodnutí zo dňa 21.03.2018, ktorým odvolací súd

zrušil jeho v poradí prvý rozsudok, tým, že žalovaný bol
v období od 17.01.2014 do 28.02.2014 vlastníkom polyfunkčného domu, v ktorom dochádzalo k odberu
zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy a v ktorom sa nachádzalo odberné miesto, kde bol žalobcom
plyn dodávaný, išlo o neoprávnený odber plynu bez uzatvorenej zmluvy podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod
2 zákona o energetike, pričom vlastník nehnuteľnosti, v ktorom sa nachádza odberné miesto plynu,
zodpovedá za to, aby bol do jeho nehnuteľnosti dodávaný plyn v súlade so zákonom, teda na základe

zmluvného vzťahu, keďže vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že v jeho nehnuteľnosti s odberným
miestom došlo
k neoprávnenému odberu zemného plynu - bez uzavretej zmluvy. Z uvedeného právneho názoru je
zrejmé, že odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie vychádzali
z toho, že na odbernom mieste dochádzalo od 01.01.2014 do 28.02.2014 k neoprávnenému odberu

plynu,pričomsúdprvejinštancievychádzalztoho,žezatentoodbernezodpovedážalovanýakovlastník
objektu, zatiaľ čo odvolací súd dospel k opačnému záveru. Žalovaný potom v ďalšom priebehu konania
tvrdil, ďalšie, medzi stranami nesporné skutočnosti,
ktorými preukazoval, že nešlo o neoprávnený odber plynu. Prvoinštančný súd uviedol, že
z vykonaného dokazovania vyplynuli nové, dovtedy netvrdené a právnym posúdením do úvahy

nezobraté, medzi stranami nesporné skutočnosti, z ktorých vyplynulo, že obchodná spoločnosť G. s.r.o.
žalobcu požiadala dňa 20.11.2013 o ukončenie odberu plynu
z dôvodu zmeny dodávateľa, že žalobca túto žiadosť zaevidoval, avšak k zmene dodávateľa nedošlo,
nakoľko žiaden iný dodávateľ nepožiadal o pridelenie distribučnej kapacity na odbernom mieste. Tieto
skutkové zistenia súd prvej inštancie posúdil podľa § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o energetike“), podľa ktorého zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v
dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za
dodaný plyn dohodnutú cenu; ďalej podľa ust. § 15 ods. 16 (zrejme nedopatrením bolo uvedené ust.
§ 16 ods. 16) zákona o energetike, podľa ktorého pri zmluve o dodávke plynu, uzatvorenej na neurčitý

čas, je výpovedná lehota jeden mesiac, ktorá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho
po doručení písomnej výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného mesiaca a tiež
podľa § 17 ods. 9 zákon o energetike, podľa ktorého odberateľ plynu má právo zmeniť dodávateľa
plynu a podmienkou na zmenu dodávateľa plynu je ukončenie zmluvy o dodávke plynu uzatvorenej
s pôvodným dodávateľom plynu najneskôr ku dňu vykonania tejto zmeny a uzatvorenie zmluvy o

dodávke plynu s novým dodávateľom plynu s účinnosťou ku dňu vykonania zmeny dodávateľa plynu.
Súd prvej inštancie s poukazom na citované zákonné ustanovenia konštatoval, že pre ukončenie
zmluvného vzťahu odberateľa s dodávateľom plynu zákon o energetike rozlišuje dve samostatné
skutkové podstaty. Prvú podľa § 15 ods. 16 zákona o energetike, keď dochádza k ukončeniu zmluvného
vzťahu výpoveďou bez toho, aby sa na odbernom mieste vôbec pokračovalo v oprávnenom odbere

plynu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obchodná spoločnosť G. s.r.o. zmluvný vzťah so
žalobcom týmto spôsobom neskončila, keďže dôvodom žiadosti o ukončenie odberu plynu bola snaha
o zmenu dodávateľa plynu. Druhá skutková podstata podľa § 17 ods. 9 zákona o energetike spája
skončenie zmluvného vzťahu s dodávateľom s následným kontinuálnym odberom plynu od iného
dodávateľa. Takýto spôsob skončenia zmluvného vzťahu so žalobcom iniciovala obchodná spoločnosť

G. s.r.o., pričom predpokladom ukončenia zmluvy so žalobcom bolo to, aby obchodná spoločnosť G.
s.r.o. uzatvorila zmluvu o dodávke plynu s novým dodávateľom.
K naplnenie tejto zákonnej podmienky ukončenia zmluvného vzťahu žalobcu s obchodnou spoločnosťou
G. s.r.o. však nedošlo, keďže táto spoločnosť neuzavrela zmluvu s novým dodávateľom plynu. Preto
žiadosť obchodnej spoločnosti G. s.r.o. o ukončenie odberu

z dôvodu zmeny dodávateľa nespôsobila zánik zmluvného vzťahu so žalobcom a nemôže ísť o
neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike. Dôkazom toho,
že žalobca sa aj po 01.01.2014 považoval za dodávateľa plynu obchodnej spoločnosti G. s.r.o. sú
i po rozhodnutí odvolacieho súdu ustálené nesporné skutkové zistenia toho, že žalobca dodávku k31.12.2013 neprerušil, neodmontoval meradlo, pokračoval v dodávkach plynu; v januári a februári 2014
obchodnej spoločnosti G. s.r.o. vystavil čiastkové faktúry, ktoré následne stornoval; žalobca faktúru
obchodnejspoločnostiG.s.r.o.zaodberod10.09.2013do31.12.2013vystavilaž01.04.2014,hocipodľa

§ 69 ods. 1 písm. p) zákona o energetike bol povinný zaslať odberateľovi plynu vyúčtovaciu faktúru
najneskôrdošiestichtýždňovodvykonaniazmenydodávateľa.Prvoinštančnýsúdtiežpoukázalnato,že
ešte 25.02.2015 žalobca komunikoval s obchodnou spoločnosťou L. H. s.r.o., ktorej žalovaný prenechal
objekt do užívania tak, že túto spoločnosť navádzal, aby ho požiadala
o zmenu odberateľa z obchodnej spoločnosti G. s.r.o. na obchodnú spoločnosť

L. H. s.r.o. od 01.02.2014 a dôvodom prerušenia dodávky plynu v objekte 19.02.2014 bolo neplnenie
finančných záväzkov odberateľa, hoci dôvodom takéhoto postupu mohol byť aj neoprávnený odber
plynu odberateľom. Je zrejmé, že neoprávnený odber plynu žalovaného pre zánik zmluvného vzťahu
s obchodnou spoločnosťou G. s.r.o. žalobca následne simuloval z dôvodu, že obchodná spoločnosť
G. s.r.o. si ako zmluvná strana neplnila svoje povinnosti pravidelne uhrádzať preddavkové platby sa
dodávku plynu žalobcovi. Z dôvodov vyššie uvedených dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba

proti žalovanému je nedôvodná, preto ju zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 255
ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. §
365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Poukázal na znenie ust. § 220 ods. 2 CSP upravujúceho náležitosti

odôvodnenia súdneho rozhodnutia, na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, citoval rozhodnutia Európskeho súdu
a Ústavného súdu SR týkajúce sa zdôvodnenia rozhodnutí súdov a uviedol, že odôvodnenie rozsudku
prvoinštančného súdu je nedostatočné a nepreskúmateľné, keďže súd v odôvodnení, a to predovšetkým
na strane 2 a 3 len stručne zhodnotil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a čo bolo rozhodujúce
pre posúdenie nároku uplatneného žalobou, bez toho, aby poskytol zrozumiteľný výklad právneho

posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Poukázal na to, že v zmysle
dostupných komentárov, pod právnym posúdením veci sa rozumie proces subsumpcie,
t.j. zaradenia súdom zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. V odôvodnení rozsudku
musí súd uviesť, podľa akej právnej normy vec posúdil, teda pod hypotézu akej právnej normy
subsumoval ním zistený skutkový stav. Po subsumpcii dochádza k tzv. aplikácii a interpretácii práva.

Súd musí uviesť, ako daný skutkový stav právne posúdil, ktorú právnu normu na daný stav aplikoval a
ako ju v intenciách konkrétneho prípadu interpretoval. Žalobca bol názoru, že právne posúdenie veci
v tomto zmysle však v odôvodnení rozsudku absentuje, a že napadnuté rozhodnutie nemožno označiť
ako jasné, právne korektné a zrozumiteľné, ktorým by sa súd prvej inštancie vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné. V tomto kontexte mal za to, že následkom takéhoto nenáležite odôvodneného rozsudku
je jeho nepreskúmateľnosť, čím v konečnom dôsledku došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces, čo je jedným z dôvodov pre zrušenie prvoinštančného rozhodnutia. Prvoinštančný súd sa tiež
nevysporiadal s jeho argumentom, že uplatnil svoj nárok v súdnom konaní podľa skutkovej podstaty
podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2, zákona o energetike v tom zmysle, že neoprávneným odberom plynu je

odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu. V uvedenom zákonnom ustanovení zákon nevyžaduje
zavinené protiprávne konanie odberateľa, z čoho vyplýva, že v danom prípade sa jedná výlučne o
objektívnu zodpovednosť.
Zodpovednosť je v tomto prípade potrebné pripísať osobe objektívne zodpovednej za spôsobenie škody,
teda vlastníkovi nehnuteľnosti/odberného miesta, v ktorom dochádzalo k neoprávnenému odberu, a to z

dôvodu, že vlastníctvo zaväzuje. Vlastník má v tomto prípade povinnosť užívania svojej nehnuteľnosti v
súlade so zákonom. Ak tomu tak nie je, nesie za takýto rozpor so zákonom sám vlastník nehnuteľnosti.
Podľa názoru žalobcu sa prvoinštančný súd s uvedenou argumentáciou nezaoberal a posúdeniu
dôkazov sa vôbec nevenoval, resp. venoval sa tomu iba okrajovo, v dôsledku čoho dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho
žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
27.322,89 Eur s príslušenstvom, spolu s trovami súdneho konania vrátane trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie sa

dostatočne vysporiadal s argumentom žalobcu, že žalobca uplatnil svoj nárok v súdnom konaní podľa
skutkovej podstaty podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2, zákonao energetike v tom zmysle, že neoprávneným odberom plynu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke
plynu. O objektívnej zodpovednosti vlastníka odberného miesta (nehnuteľnosti), na ktorom dochádza k
neoprávnenému odberu podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona

o energetike je možné hovoriť iba v prípade, ak by si tento vlastník realizoval svoje vlastnícke právo
v rozpore so zákonom. V danom prípade sa však jednalo o diametrálne odlišnú situáciu. Žalovaný si
ako vlastník riadne v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami vykonával svoje vlastnícke právo.
Naopak, žalobca jednoznačne postupoval v uvedenej veci v rozpore
s platnými právnymi predpismi, a to najmä v súvislosti s jeho snahou o uzatvorenie antidatovanej zmluvy

o dodávke zemného plynu s novým odberateľom (L. H., s.r.o.), resp. s jednoznačne platným ukončením
zmluvného vzťahu k odbernému miestu
v nehnuteľnosti žalobcu so spoločnosťou G. s.r.o. až po 28.02.2014. K uvedeným skutkovým
okolnostiam žalovaný produkoval v novom prvostupňovom konaní viaceré dôkazné prostriedky. Práve
na základe realizácie nového podrobného dokazovania súd správne ustálil skutkový stav veci.
Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil.

Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca sa na posledných dvoch pojednávaniach vôbec
nezúčastnil, a žiadne dôkazy ani len písomne nenavrhoval, ani nenamietal dôkazy vykonané v novom
prvoinštančnom konaní. Súd prvej inštancie poskytoval opakovane žalobcovi dostatočný priestor na
označenie nových dôkazov, resp. na reakciu na podania a návrhy na dokazovanie produkované
žalovaným (na namietanie a spochybnenie tvrdení žalovaného a ním produkovaných dôkazov, a to:

- na pojednávaní dňa 29.10.2018, na ktorom sa žalobca nezúčastnil a súhlasil, aby sa konalo bez
jeho prítomnosti; - odročením pojednávania na pojednávaní dňa 29.10.2018 na deň 03.12.2018, pričom
podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie mohol rozhodnúť o ukončení dokazovania a rozhodnúť
už priamo na pojednávaní dňa 29.10.2018 vo veci samej; - zaslaním štyroch otázok žalobcovi k
dôkazom produkovaným žalovaným položených súdom žalobcovi na pojednávaní dňa 29.10.2018 pred

vytýčeným pojednávaním na deň 03.12.2018; - vyhovením žiadosti žalobcu zo dňa 28.11.2018, kedy
žalobca žiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty na zaslanie vyjadrenia k nezodpovedaným otázkam; -
na pojednávaní dňa 07.01.2019, na ktorom sa žalobca nezúčastnil. Žalobca zrejme preto, že nemal
žiadne vecné argumenty, resp. nevedel navrhnúť žiadne dôkazy, čo by len čiastočne podporili jeho
argumentáciu o neexistencii zmluvného vzťahu v rozhodnom období so spoločnosťou G., s.r.o., ktorá

bola jeho riadnym odberateľom. Taktiež neuviedol žiadne tvrdenia a nenavrhol žiadne dôkazy
k podrobnému písomnému stanovisku žalovaného „vyjadrenie a predloženie dôkazov“ zo dňa
06.10.2018, v ktorom on, žalovaný ozrejmil súdu postavenie a konanie žalovaného ako vlastníka objektu
s odberným miestom v rozhodnom období, čo preukázal predložením dôkazov o jeho zodpovednom
prístupe ako vlastníka nehnuteľnosti. Žalovaný uviedol, že sa ohľadne existencie platnej zmluvy o

dodávke zemného plynu medzi žalobcom a spoločnosťou G. s.r.o. v celom rozsahu pridržiava svojich
doterajších tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní. Zdôraznil, že v období od 17.01.2014 do
28.02.2014 bola stále
v platnosti zmluva o dodávke zemného plynu uzatvorená dňa 11.06.2013 medzi žalobcom
a spoločnosťou G. s.r.o. Samotná žiadosť spoločnosti G. s.r.o. zo dňa 20.11.2013 ako dôkaz platného

ukončenia zmluvy o dodávke zemného plynu ku dňu 31.12.2013 neobstojí, a to vzhľadom na obsahovú
konštrukciu formulára žiadosti a žiadosti spoločnosti G. s.r.o. zo dňa 20.11.2013, ktorá nespĺňala
zákonom kumulatívne stanovené podmienky na zmenu dodávateľa plynu v zmysle § 17 ods. 9 zákona
č. 251/2012 Z. z. o energetike,
a to ukončenie zmluvy o dodávke plynu uzatvorenej s pôvodným dodávateľom plynu najneskôr ku

dňu vykonania tejto zmeny a uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu s novým dodávateľom plynu s
účinnosťou ku dňu vykonania zmeny dodávateľa plynu. Zdôraznil, že spoločnosť G. s.r.o. svojou
žiadosťou neprejavila vôľu ukončiť odberu zemného plynu od žalobcu bez súčasnej zmeny dodávateľa
plynu, teda spoločnosť G. s.r.o. mala záujem ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom výlučne za podmienky
kontinuálneho odoberania plynu od iného dodávateľa. Poukázal na to, že on označil a predložil

súdu prvej inštancie spolu so svojim podaním zo dňa 06.10.2018 dôkazy preukazujúce jednoznačne
existenciu
v rozhodnom období (od 17.01.2014 do 28.02.2014) ešte stále platnej zmluvy o dodávke zemného
plynu uzatvorenej 11.06.2013 medzi žalobcom a spoločnosťou G. s.r.o. a že nakoľko žalobca na
žiadosť spoločnosti G. s.r.o. zo dňa 20.11.2013 ku dňu 31.12.2013 nereagoval žiadnym prejavom

vôle; spoločnosť G. s.r.o. bola naďalej zmluvným partnerom žalobcu aj po 31.12.2013. Aj z e-mailovej
komunikácie z 25.02.2014, 26.02.2014, 28.02.2014, 10.03.2014 a 17.03.2014 medzi žalobcom a L.
H. s.r.o. je nepochybné, že spoločnosť L. H. s.r.o. podstatne neskôr žiadala iným formulárom žalobcu
„Žiadosťo zmenu odberateľa na odbernom mieste - prepis“ o zmenu odberateľa G. s.r.o. na
L. H. s.r.o. Žalobca napr. v e-maile z 25.02.2014 jednoznačne požaduje od spoločnosti L. H. s.r.o. uviesť
do žiadosti o zmenu odberateľa ako pôvodného odberateľa spoločnosť G. s.r.o. Žalovaný poukázal

na znenie ust. § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak dôjde k zmene vlastníctva
k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak
bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbližšom výpovednom období,
pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu
vypovedať aj nadobúdateľ. Žalovaný zdôraznil, že už vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach uviedol,

že polyfunkčný objekt nikdy neprevzal do držby, pričom v polyfunkčnom objekte nevykonával žiadnu
činnosťarovnakopolyfunkčnýobjektnikdyneprevádzkoval.Uviedol,žeonprodukovalvkonanídostatok
listinných dôkazov preukazujúcich jeho zodpovedné správanie sa ako vlastníka ihneď po nadobudnutí
objektu do vlastníctva žalovaného (uzatvorenie Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 01.02.2014 so
spoločnosťou L. H., s.r.o.). Je nesporné, že v momente nadobudnutia vlastníctva objektu žalovaným,
bol žalovaný viazaný

v súlade s § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka platnou nájomnou zmluvou uzatvorenou ešte jeho
právnym predchodcom, pričom je taktiež v konaní nesporné, že faktickým držiteľom objektu bola v čase
nadobudnutia vlastníctva objektu žalovaným spoločnosť G. s.r.o., ktorá bola v podnájomnom vzťahu so
spoločnosťou V. s.r.o. V období od 17.01.2014 do 28.02.2014 on nemal žiadny zákonný alebo zmluvný
dôvod na odstúpenie od nájomnej zmluvy so spoločnosťou V. s.r.o., nebol tu daný ani dôvod na výpoveď,

pričom aj výpovedná lehota prípadnej výpovede z nájmu by ubehla až po rozhodnom období. Ďalej
žalovaný uviedol, že on ako vlastník objektu dohliadal na to, že ním vlastnená nehnuteľnosť je užívaná
v súlade so zákonom. Zo strany žalobcu nebol v tejto súvislosti vyprodukovaný žiadny dôkaz o porušení
akejkoľvek povinnosti žalovaného (a teda ani povinnosti uvedenej
v § 415 Občianskeho zákonníka). Žalovaný nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu

so spoločnosťou G. s.r.o. Naopak žalobca mal nesporne založený zmluvný vzťah na odber zemného
plynu so spoločnosťou G. s.r.o., pričom spoločnosť G. s.r.o. žalobcovi pri vzniku zmluvného vzťahu
preukazovala právny dôvod užívania polyfunkčného objektu zmluvou uzatvorenou so spoločnosťou
V. s.r.o. Bol názoru, že žalobca mal od spoločnosti G. s.r.o. preukázané oprávnenia disponovania s
predmetom nájmu aj pre spoločnosť V. s.r.o., a to z toho dôvodu, že práve spoločnosť G. s.r.o. bola

novým odberateľom plynu po spoločnosti V. s.r.o. Akákoľvek následná zmluva na nájom polyfunkčného
objektu uzatvorená medzi žalovaným a iným subjektom nemala žiadnu právnu relevanciu bez toho, aby
bol platne ukončený predchádzajúci nájom, resp. podnájom. Preto sa fakticky a ani v právnej rovine na
situácii ohľadne užívania polyfunkčného objektu nič nezmenilo po nadobudnutí polyfunkčného objektu
žalovaným v období do 28.02.2014,

t.j. nájomcom objektu bola spoločnosť V. s.r.o. a podnájomcom objektu bola spoločnosť G. s.r.o. Dňa
19.02.2014 žalovaný nemal žiadne právo ním nadobudnutý polyfunkčný objekt užívať. Nie je pravdivé
tvrdenie žalobcu, že on ako dodávateľ nemal možnosť v rozhodnom období zistiť a identifikovať, ktoré
subjekty odoberali v rozhodnom období zemný plyn na odbernom mieste v objekte vo vlastníctve
žalovaného. Žalobca v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy (napr. dôkaz o tom, že sa domáhal v

rozhodnom období od 17.01.2014 - 28.02.2014 o informáciu od spoločnosti G. s.r.o. a/alebo V. s.r.o. a/
alebo od žalovaného a/alebo od právneho predchodcu žalovaného spoločnosti
G. H., a.s. či došlo k nejakej faktickej zmene ohľadne užívania objektu, t.j., či objekt už neužíva G. s.r.o.,
alebo či došlo k zániku právneho titulu užívania objektu spoločnosťou G. s.r.o., prípadne o informáciu
či je prípadne aktuálnym užívateľom objektu nejaký iný subjekt ako G. s.r.o. a na základe akého titulu

a pod.). Žalobca súdu odpovedal na súdom položené štyri otázky k okolnostiam platnosti zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou G. s.r.o. v súvislosti s komunikáciou medzi žalobcom
a spoločnosťou L. H. s.r.o., vystavovaním faktúr spoločnosti G. s.r.o. žalobcom, dôvodom neplnenia
finančných záväzkov odberateľa (pozn. odberateľom bola jednoznačne G. s.r.o.) pre ktorý malo dôjsť k
prerušeniu dodávky plynu tak, že súd prvej inštancie mal aj na základe vyjadrení žalobcu jednoznačne

ustálený skutkový stav veci. Žalobca totiž odpoveďami na otázky č. 1., 2., a 3 nijako nepodporil svoju
argumentácie o neexistencii platnej zmluvy o dodávke plynu na odbernom mieste v nehnuteľnosti
žalovaného počas rozhodného obdobia. Naopak, žalobca jasne vo „vyjadrení k výzve súdu“ zo dňa
20.12.2018 potvrdil existenciu platného zmluvného vzťahu so spoločnosťou G. s.r.o. Na otázku č. 4
žalobca vo svojej odpovedi na otázku súdu „z akého dôvodu 19.02.2014 malo dôjsť

k prerušeniu dodávky zemného plynu na odbernom mieste: dôvodu neplnenia finančných záväzkov
odberateľa, keď žalobca tvrdí, že už v tomto období dochádzalo na odbernom mieste k neoprávnenému
odberu. “podľa názoru žalovaného odpovedal účelovo a nepravdivo v prvom odseku svojej odpovede,
keď uviedol, že prerušenie dodávky zemného plynu bolo vykonané v zmysle ust. 82 ods. 1 písm. a) bod2. Zákona o energetike: podľa ktorého je neoprávneným odberom plynu odber plynu bez uzatvorenej
zmluvy o dodávke plynu.
V druhej časti odpovede na otázku č. 4 však už žalobca uviedol, že: „zároveň v zmysle obchodných

podmienok omeškanie odberateľa s úhradou platby za opakovanú dodávku plynu alebo nedoplatku
z vyúčtovacej faktúry sa považuje za neoprávnený odber v zmysle príslušných ustanovení zákona o
energetike. Ak odberateľ neuhradí fakturovanú sumu uvedenú vo faktúre za opakované dodávky plynu
alebo vo vyúčtovacej faktúre, resp.
v spoločnej faktúre za opakované dodávky alebo v spoločnej vyúčtovacej faktúre v stanovenej výške a

lehote splatnosti, dodávateľ je oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku plynu
a požiadať PDS o prerušenie alebo obmedzenie distribúcie plynu do všetkých OM odberateľa. Avšak
žalobca opomenul v tejto súvislosti uviesť, že by sa tu jednalo o neplnenie finančných záväzkov
zmluvného odberateľa, a to spoločnosti G. s.r.o. a nie žalovaného. Z formulára „ZÁPIS zo dňa
19.02.2014“ je totiž zrejmé, že pracovníci SPP Distribúcia, teda zmluvného partnera žalobcu uviedli,
že sa jedná: „o prerušenie dodávky zemného plynu neplnenie finančných záväzkov odberateľa“, a nie

napr.: - o vykonanej kontrole odberného miesta -
o neoprávnenom odbere zemného plynu u odberateľa. Podľa názoru žalovaného žalobca
v konaní nereagoval na rozsiahle dokazovanie uskutočnené na jeho návrh ohľadne preukázania
riadneho platného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou G. s.r.o. počas odberu plynu v
rozhodnom období spoločnosťou G. s.r.o. Nepreukázal, že on, žalovaný je objektívne zodpovedný za

žalobcom uplatňovanú škodu. Keďže žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť, nemôže existovať ani
žiadna príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdením vznikom škody a porušením povinnosti zo strany
žalovaného. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto vecne správne. Žalovaný ďalej v
súvislosti s tvrdením žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že podľa
jeho názoru rozsudok súdu prvej inštancie nemá vytýkané nedostatky a snaha žalobcu

o spochybnenie napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť sa mu javí aj s ohľadom na
prístup žalobcu k účasti na jednotlivých pojednávaniach a k jednoznačne zistenému skutkovému stavu
(odlišnému ako bol zistený v pôvodnom prvostupňovom konaní, v ktorom konaní zo strany žalovaného
nebolo potrebné produkovať také dôkazy, aké produkoval po odvolacom konaní, t.j. po vrátení veci súdu
prvej inštancie) ako značne účelová v snahe zvrátiť pre žalobcu nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej

bez jedinej vecnej argumentácie
k novo vykonanému dokazovaniu. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného a dostatočne zistil
skutkový stav veci, jasne a zrozumiteľne subsumoval príslušné právne normy na zistený skutkový
stav veci, pričom napadnuté rozhodnutie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Žalovaný preto navrhol
napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdiť a žalobcu zaviazať na náhradu trov odvolacieho

konania.

4. Žalobca na písomné vyjadrenie žalovaného nereagoval.

5. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 380 CSP v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že

rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP. O odvolaní žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý
verejný záujem.

6. Z úradnej povinnosti, vychádzajúc z ust. § 380 ods. 2 CSP odvolací súd skúmal, či konanie pred
súdom prvej inštancie nebolo zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Preskúmaním
procesného postupu prvoinštančného súdu predchádzajúceho rozhodnutiu vo veci odvolací súd nezistil
procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. a),
b) CSP.

7. Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho odvolací súd dospel k názoru,
že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania vyvodil
správny právny záver o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k žalobou
uplatnenému nároku na náhradu škody, ktorá podľa tvrdení žalobcu mu mala vzniknúť v dôsledku

neoprávneného odberu plynu žalovaným podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o
energetike v znení neskorších predpisov, teda v dôsledku odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy.8. Žalobca svoje odvolanie založil na tvrdení, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným
postupom znemožnil uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné a nepreskúmateľné, lebo
prvoinštančný súd len stručne zhodnotil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a čo bolo
rozhodujúce pre posúdenie nároku uplatneného žalobou, bez toho, aby poskytol zrozumiteľný výklad
právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. V tomto smere

poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj na rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že základnou súčasťou práva na súdnu ochranu je
dostatočné, náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Žalobca tiež súdu prvej inštancie vytýkal,
že sa nevysporiadal s jeho argumentom o tom, že on uplatnil svoj nárok na náhradu škody titulom
neoprávneného odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, kde zákon nevyžaduje zavinené
protiprávne konanie odberateľa, ale ide o výlučne objektívnu zodpovednosť za škodu vzniknutú takýmto

odberom. Keďže dochádzalo k takémuto odberu v odbernom mieste vo vlastníctve žalovaného a
vlastníctvo zaväzuje v prípade užívania nehnuteľnosti v rozpore so zákonom, ktorým je aj neoprávnený
odber dodávanej energie, za takýto rozpor nesie zodpovednosť sám vlastník nehnuteľnosti. Súd prvej
inštancie však k tejto argumentácii zaujal stanovisko iba okrajovo a jeho rozhodnutie v tejto otázke nie
je presvedčivé.

9. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní nestotožnil. Po prejednaní veci
v rozsahu podaného odvolania konštatuje, že skutkové zistenia prvoinštančného súdu uvedené v
odseku 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku majú oporu vo vykonanom dokazovaní, z ktorého
nepochybne vyplynulo, že v čase, kedy žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, do ktorej

žalobca dodával zemný plyn, k dodávke plynu dochádzalo na základe zmluvy o dodávke plynu zo
dňa 11.06.2013 uzavretej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou G. s.r.o., pričom zo žiadneho z
dôkazov produkovaných žalobcom v priebehu súdneho sporu nevyplynulo, že by predmetný zmluvný
vzťah bol ukončený niektorým zo spôsobov uvedených v príslušných ustanoveniach zák. č. 251/2012
Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. Zo žiadneho z dôkazov predložených žalobcom

nevyplynulo, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou G. s.r.o. zanikol výpoveďou zmluvy o
dodávke plynu a pokiaľ spoločnosť G. s.r.o. požiadala žalobcu dňa 20.11.2013 vyplnením formulára o
ukončení odberu plynu z dôvodu zmeny dodávateľa, ani na základe tejto žiadosti nedošlo k ukončeniu
dodávkyplynuprespoločnosťG.s.r.o.,nakoľkonebolisplnenézákonomstanovenépodmienkyuvedené
v § 17 ods. 9 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov.

10. Z ust. § 17 ods. 9 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov vyplýva, že
odberateľ elektriny a odberateľ plynu majú právo zmeniť dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu.
Dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu nesmie požadovať od odberateľa elektriny alebo odberateľa
plynu finančnú úhradu za vykonanie zmeny ani žiadne iné platby. Podmienkou na zmenu dodávateľa

elektriny alebo dodávateľa plynu je ukončenie zmluvy o dodávke elektriny uzatvorenej s pôvodným
dodávateľom elektriny alebo zmluvy
o dodávke plynu uzatvorenej s pôvodným dodávateľom plynu najneskôr ku dňu vykonania tejto zmeny
a uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny s novým dodávateľom elektriny alebo uzatvorenie zmluvy o
dodávke plynu s novým dodávateľom plynu s účinnosťou ku dňu vykonania zmeny dodávateľa elektriny

alebo dodávateľa plynu. Ustanovenia o zmluve
o dodávke elektriny a zmluve o dodávke plynu podľa tohto odseku a odsekov 10 a 11 platia aj pre zmluvu
o združenej dodávke elektriny a zmluvu o združenej dodávke plynu.

11. Z ust. § 17 ods. 10 citovaného ustanovenia vyplýva, že po uzatvorení zmluvy

ododávkeelektrinysnovýmdodávateľomelektrinyalebopouzatvorenízmluvyododávkeplynusnovým
dodávateľom plynu je odberateľ elektriny alebo odberateľ plynu povinný písomne alebo v elektronickej
podobe požiadať o zmenu dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu sám alebo prostredníctvom
svojho nového dodávateľa elektriny alebo nového dodávateľa plynu príslušného prevádzkovateľa
sústavy alebo prevádzkovateľa siete najneskôr 21 dní pred uplynutím výpovednej lehoty podľa § 15

ods. 16 alebo pred skončením
platnosti zmluvy o dodávke elektriny alebo zmluvy o dodávke plynu.12. Súd prvej inštancie s poukazom na citované ustanovenie § 17 ods. 9 správne dôvodil tým,
že skončenie zmluvného vzťahu s dodávateľom v dôsledku zmeny dodávateľa plynu je spojené s
následným kontinuálnym odberom plynu od iného dodávateľa, a že k takémuto spôsobu skončenia

zmluvného vzťahu založeného zmluvou o dodávke plynu medzi žalobcom a spoločnosťou G. s.r.o. zo
dňa 11.06.2013 nedošlo, nakoľko aj keď spoločnosť
G. s.r.o. požiadala o ukončenie zmluvného vzťahu z dôvodu zmeny dodávateľa plynu, neuzatvorila
zmluvu s novým dodávateľom plynu, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobca naďalej dodával
tejto spoločnosti do dohodnutého odberného miesta plyn, dodávku k 31.12.2013 neprerušil, meradlo

neodmontoval, v dodávkach plynu pokračoval aj v januári a februári 2014 a spoločnosti G. s.r.o. aj
fakturoval za dodávky plynu vystavením čiastkových faktúr. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že
žalobca aj po 01.01.2014 považoval spoločnosť G. s.r.o. za zmluvnú stranu v súvislosti s dodávkami
plynu a zo žiadneho z dôkazov ním predložených nevyplýva, že k dodávkam plynu dochádzalo do
predmetného odberného miesta bez uzatvorenej zmluvy, tak, ako to žalobca tvrdil v podanej žalobe.

13. Odvolací súd odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako
nedôvodné. V súvislosti s tvrdenou nepreskúmateľnosťou a nedostatočným odôvodnením napadnutého
rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku stručne a jasne
objasnil skutkový a právny základ svojho rozhodnutia, popísal dôkazy stranami navrhnuté, predložené
a vykonané, uviedol, ako tieto dôkazy vyhodnotil, k akým skutkovým zisteniam dospel a ktorú právnu

normu na zistený skutkový stav aplikoval. Skutočnosť, že žalobca - odvolateľ sa nestotožňuje s právnym
názorom prvoinštančného súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť k
záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti tohto názoru. O svojvôli pri výklade a aplikácii
zákonného predpisu súdom prvej inštancie by bolo možné uvažovať v prípade, ak by sa ten natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Súd prvej inštancie

sa v napadnutom rozsudku síce stručne, ale dôsledne vysporiadal s argumentáciou sporových strán,
vysvetlil, na základe čoho dospel k záveru o tom, že v spornom období, za ktoré sa žalobca domáhal
proti žalovanému náhrady škody titulom neoprávneného odberu plynu z dôvodu jeho dodávky do
nehnuteľnosti žalovaného bez uzatvorenej zmluvy, bol žalobca v skutočnosti v zmluvnom vzťahu, a
to so spoločnosťou G. s.r.o., s ktorou mal uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu od 11.06.2013 a ktorý

zmluvný vzťah nebol preukázateľne ukončený žiadnym zo spôsobov uvedených v zákone o energetike
v období, za ktoré si proti žalovanému žalobca uplatnil náhradu škody. Preto, z titulu aplikácie § 387 ods.
2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie isté skutkové
a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku prvoinštančného súdu. Odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že žalobca nielen v konaní pred súdom prvej inštancie, ale ani v odvolacom

konaní nezaujal stanovisko k skutočnostiam tvrdeným žalovaným o existencii zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a spoločnosťou G. s.r.o. v spornom období, z ktorého vyplývala povinnosť žalobcu dodávať
tejto spoločnosti plyn, čomu zodpovedala povinnosť spoločnosti G. s.r.o. ako odberateľa zaplatiť cenu
za jeho dodávku.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového
stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Žalovaný ani v
odvolaní proti rozsudku neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní
nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

15. Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

16. O nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.

1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný, má nárok na ich náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).