Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 10, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/187/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118288973
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Vnuková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:6118288973.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: P. F., narodený XX.X.XXXX, bytom F. 4, Z., právne zastúpený: P.. J.

O. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom V. XX, B., D.: XX XXX XXX proti žalovanej: V. L., narodená
XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, D. pri Z., právne zastúpená: P.. X. A., advokát, so sídlom G. F. XX, Z., o
zaplatenie XX XXX,XX eura s príslušenstvom , sudkyňou P.. V. V. takto

r o z h o d o l :

I. I. sa z a m i e t a .

II. I. sa voči žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu XXX %.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žalobou doručenou H. súdu B. B. ako

súdu upomínaciemu požaduje od žalovanej zaplatenie sumy 18 316,75 eur . Žalobu odôvodnil tým,
že žalovanej dlhodobo požičiaval bezúročné pôžičky, Každou ďalšou dochádzalo k novácii dovtedy
splatného záväzku. K poskytnutiu poslednej pôžičky došlo dňa 7.10.2011, ktorou bola žalovanej
požičaná suma 32 700,00 eur a to bezúročne do 31.7.2011. Žalovaná požičané peniaze do tohto termínu
ani čiastočne nesplatila a odo dňa 1.8.2011 teda došlo k úročeniu požičanej sumy zákonným úrokom vo
výške 9,5% ročne. Žalovaná neskôr po malých častiach splácala dlžnú sumu a pri každej čiastke došlo k
uznaniu dlhu žalovanou, preto nikdy neprišlo k premlčaniu nároku ani na zaplatenie istiny pohľadávky ani

k nej prislúchajúcemu úroku z omeškania. Ďalej uviedol, že ku dňu podaniu žaloby žalovaná nezaplatila
ani celú dlžnú istinu v sume 300,00 eur , ani úrok z omeškania z dlžnej sumy, ktorý vyčíslil vo výške
18 016,75 eura.

2. Žalobca bol upomínacím súdom vyzvaný na odstránenie vád návrhu, ktoré spočívali v chybách v
počítaní, ktoré spôsobili nesprávnosť žalobcom uplatňovaného nároku. Následne žalobca odstránil vadu
žaloby a výšku požalovaného úroku z omeškania vyčíslil v sume 17 795,89 eura a istinu v sume 300,00

eur si naďalej neuplatňoval, keďže zostatok na istine bol po správnom prepočte 0,00 eur.

3. Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica v
upomínacom konaní č. k. 11Up/376/2018 zo dňa 27.8.2018, ktorý bol však podľa § 11 ods. 5 zákona
č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoUK“) zrušený
podaním odporu s vecným odôvodnením v zákonom stanovenej lehote a vec bola postúpená tunajšiemu
súdu ako súdu príslušnému na prejednanie podľa § 15 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

X. V podanom odpore žalovaná , prostredníctvom svojho právneho zástupcu, uviedla, že sa pred rokom
XXXX ocitla v zložitej finančnej situácii a požiadala žalobcu, aby jej požičal určitú finančnú čiastku, ktorú
jej aj poskytol , a to počínajúc dňom XX.XX.XXXX, v jednotlivých rôznych splátkach , až do XX.X.XXXXcelkom sumu XX XXX,XX eur. K. skutočnosť žalovaná nepopiera. I. najprv na splácaní dlhu netrval a
pre poriadok podpísali posledným písomný doklad, ktorý je priložený k žalobe, z ktorého vyplýva, že si
od žalobcu požičala sumu XX XXX,XX eur a túto mu vráti najneskôr do XX.X.XXXX. X. dlh mu začala

splácať v splátkach ako sú uvedené v žalobe, počínajúc dňa, XX.X.XXXX, kedy zaplatila XXX,XX eur,
dňa XX.X.XXXX sumu XXX,XX eur, dňa XX.XX.XXXX sumu XXXX,XX eur, dňa XX.XX.XXXX sumu
XXX,XX eur, dňa XX.XX.XXXX sumu XXX,XX eur, dňa XX.X.XXXX sumu XXX,XX eur, dňa XX.X.XXXX
sumu XXX,XX eur, dňa XX.X.XXXX sumu XXX,XX eur , dňa XX.X.XXXX sumu XXX,XX eur. Do tohto
termínu teda zaplatila sumu XXXX,XX eur v období, kedy dlh ešte nebol premlčaný. Od XX.X.XXXX v

splátkach platila dobrovoľne dlh, ktorý už v tom čase bol premlčaný a takto to robila až do XX.X.XXXX,
kedy mu zaplatila poslednú splátku vo výške XX XXX,XX eur, čím mu splatila celú dlžnú sumu XX
XXX,XX eur. R., že už splátkou zo dňa X.X.XXXX plnila premlčaný dlh, hoci tak urobiť nemusela, pretože
medzi ňou a žalobcom nikdy nebol spísaný doklad o uznaní dlhu a nikdy, v súlade s § 558 H. zákonníka,
nedošlo k písomnému uznaniu dlhu, a to jednak čo do dôvodu ako aj čo do výšky. X., že nikdy počas celej
doby splácania sa so žalobcom nebavili o úrokoch z omeškania. X. na to, že žalobca nesprávne uviedol

dlh na istine XXX,XX eur. X. uplatnenému nároku v plnom rozsahu vzniesla námietku premlčania,
pretože k premlčaniu dlhu došlo najskôr k XX.X.XXXX a táto skutočnosť sa jednoznačne vzťahuje aj na
uplatnené úroky z omeškania. Z. je pravdou, že podpísaním jednotlivých čiastočných plnené dlh uznala
a z jednotlivých potvrdení to ani nevyplýva, pretože žalobca si písal potvrdenia, v ktorých napísal , že v
konkrétny deň od nej prevzal splátku v konkrétnej sume. Z. sa o nejakú nováciu a už vôbec nie uznanie

dlhu tak , ako to má na mysli § 558 OZ. Zo zaužívanej praxe , ako i z ustanovenie § 121 ods. X OZ
vyplýva, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky. To znamená, že nie sú jeho súčasťou,
ale iba príslušenstvom, z toho potom Z. súd SR vyvodil názor, že úroky z omeškania „ žijú vlastným
životom“ a neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka úroky z omeškania pre prípad, že došlo k
premlčaniu hlavného záväzkového právneho vzťahu. Ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového

vzťahu, nemôže sa takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať na vedľajší ( akcesorický)
záväzok. I keď premlčanie úrokov z omeškania môže plynúť samostatne, je nepochybné, že sa premlčí,
ak dôjde k premlčaniu záväzku dlžníka, vrátiť z dôvodu pôžičky poskytnuté peňažné prostriedky. H.
zákonník vo vzťahu k úrokom z omeškania ustanovuje, že úroky z omeškania sa premlčujú po troch
rokoch a ak by aj došlo k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce,

aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť ( § 521 OZ ) . I. takáto
dohoda neexistuje.

X. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že je rád, že žalovaná uznala svoj dlh v celej výške. I. na
jednom mieste uviedla, že žalobca jej požičal sumu XX XXX,XX eur a zároveň uviedla, že nemal trvať na

splácaní dlžnej sumy . K. tvrdenia sa však vylučujú. I. od začiatku požičanú sumu považoval za pôžičku
a teda, že mu bude suma v stanovenej lehote vrátená , a to nie v splátkach ale jednorazovo. R., že
nikdy nedošlo k premlčaniu jeho nároku voči žalovanej , čo dokázal dôkazmi priloženými k žalovanému
návrhu. I. opakovane uznávala svoj dlh voči žalobcovi, čím dochádzalo k novácii jej záväzku. X. na to,
že opraveným návrhom upustil od vymáhania zostatku istiny XXX,XX eur. I. mu pôvodne mala vrátiť dlh

jednorazovo avšak pri každom termíne, kedy mala vrátiť žalobcovi celá zvyšok dlžnej sumy, mu vrátila
ibačasť.Z.malpodozrenie,žesapokúšadostaťzostatokdlhudopremlčania,trvalnapísomnomuznaní
zvyšku jej dlhu voči nemu pri každom čiastočnom zaplatení dlžnej sumy. I. vzniesol námietku zaujatosti
voči celému H. súdu Z., z dôvodu, že manželka právneho zástupcu žalovanej je predsedníčka súdu
a žalobca má dôvodnú obavu, že právny zástupca žalovanej bude prostredníctvom svojej manželky

ovplyvňovať súdneho konanie v prospech žalovanej.

X. Uznesením sp.zn. XNcC/X/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX A. súd v Z. rozhodol, že sudkyňa H. súdu
Z. P.. V. V. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na H. súdu Z. pod sp.zn
XXC/XXX/XXXX.

X. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu k odporu zotrvala na svojej námietke premlčania. X. na to ,
že k písomnému uznaniu jej dlhu voči žalobcovi nikdy nedošlo, a teda pôžička sa premlčala do troch
rokov od jej poskytnutia, teda najneskôr k XX.X.XXXX. Od tohto dátumu splácala premlčaný dlh a s
poukazom na § 521 OZ, ak žalobca chcel, aby ako dlžník v splátkach plnila aj úroky z omeškania, musela

by sa táto skutočnosť výslovne dohodnúť, pričom žiadna takáto dohoda neexistuje. I. k uvedenému
neuviedol, žiadny protiargument, nevyužil svoje právo na tzv. procesný útok a nepredložil žiadny dôkaz
o existencii takejto dohody. X. požadované úroky z omeškania z jednotlivých splátok sú premlčané. I
poukázala na § 121 ods. X OZ, z ktorého vyplýva, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky,tieto „ žijú vlastným životom“ a neumožňujú veriteľovi požadovať úroky z omeškania pre prípad, že došlo
k premlčaniu hlavného záväzkového vzťahu.

X. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili právny zástupcovia strán sporu. X. zástupca
zotrval na podanej žalobe. . X. akékoľvek prípadné premlčanie nároku žalobcu, pričom sa odvoláva na
§ 517 ods. X OZ, ktorý určuje, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo na
úroky z omeškania. Z predložených dokladov je zrejmé, že pri každej čiastkovej úhrade dlhu došlo k
novácii záväzku. K. by nebolo možné, aby došlo k premlčaniu akejkoľvek časti žalovaného nároku. I.

vo svojom odpore proti vydanému PR výslovne uznala, že jej bola poskytnutá suma XX XXX.- eur a
rovnako písomne uznala, že išlo o pôžičku. Q., že pôžička bola pôvodne dohodnutá ako bezúročná
bola viazaná na to, že ju žalovaná vráti v riadne dohodnutom termíne. Z. ju však v riadne dohodnutom
termíne nesplatila, a to ani čiastočne, začal žalobcovi plynúť zákonný nárok na úrok z omeškania v
zákonnej výške tak, ako bolo uvedené v žalobnom návrhu resp. v opravnom žalobnom návrhu. Z. teda v
priebehu tohto súdneho konania došlo k písomne uznanému záväzku žalovanej v celej výške a nakoľko

príslušné ustanovenia H.. zákonníka zakladajú nárok žalobcu na úrok z omeškania, žalobca trvá na
svojom návrhu tak, ako už uviedol v žalobnom návrhu. I. predložil v žalobnom návrhu aj uznanie dlhu
žalovanej. I. dňa XX.XX.XXXX vyslovene uznala svoj dlh voči žalobcovi, kde napísala, že dlh zo sumy
XX XXX.- eur bude splácať v splátkach po XXX.- eur mesačne. I. tvrdí, že došlo k dohode o splátkach,
k tejto dohode nikdy nedošlo. Z. peniaze iba čiastkovo, každá splátka bola inej výške. T. dohoda o

splátkach uzatvorená nebola. B. to iba svojvôľa žalovanej, že nezaplatí dlžnú sumu naraz. X. nemožno
aplikovať § 521 OZ. A je potrebné aplikovať § 517 OZ.

X. Právny zástupca žalovanej viedol, že považuje žalobu za nedôvodnú. Po skutkovej a najmä právnej
stránke dôvody tvrdené žalobcom sú právne neudržateľné , k čomu sa bližšie vyjadril v odpore. V odpore

klientka neuznala dlh, tak uvádza právny zástupca žalobcu, len uviedla, že si od žalobcu požičala sumu
XX XXX.- eur a svoj dlh v tejto výške aj splatila. Je potrebné si vyhodnoť čestné prehlásenie zo dňa
XX.XX.XXXX, kde je napísané, že si požičala sumu XX XXX.- eur, ktorú vráti do XX.XX.XXXX. A v
prípade nedodržania termínu vrátenia peňazí bude pripočítaný XX%-ný úrok za každý začatý mesiac.
C. doklad je zmätočný, nakoľko v októbri XXXX mala žalovaná potvrdiť, že svoj dlh zaplatí v júli

XXXX. K. skôr ako bol doklad vyhotovený. Už aj samotný úrok je možné považovať za úžernícky,
dohodnutý v rozpore s dobrými mravmi. Je pravda, že žalovaná si požičala peniaze v rôznych sumách
napr. XX.XX.XXXX sumu X XXX.- eur, dňa XX.XX.XXXX sumu XXX.- eur a ak žalobca uvádza, že
došlo k novácii , tak súhlasil v tom zmysle, že bolo jasne stanovené v predmetnom doklade (čestné
prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX), že klientka dlhovala žalobcovi sumu XX XXX.- eur. K., že na úroky z

omeškania je potrebné aplikovať § 110 ods. X OZ. L. zo dňa XX.XX.XXXX nie je uznaním dlhu. Q. dlh
a aj úrok z omeškania sa premlčuje v lehote X rokov. Ak mala žalovaná sumu vrátiť do XX.XX.XXXX a
takto si žalobca aj nárok uplatňuje, už od XX.XX.XXXX platila premlčaný dlh a keby vzniesla námietku
premlčania, žalobcovi nemusela uhradiť ani samotnú istinu. L. dôvodom prečo je žaloba nedôvodná je,
že žalovaná sa ani do omeškania so splatením úrokov z omeškania nedostala k čomu poukázal na §

521 OZ. F. existovať dohoda, že aj úroky z omeškania sa budú uhrádzať v splátkach. L. mala žalovaná
splatiť do XX.XX.XXXX v celej sume, čo však neurobila a minimálne ústne sa strany dohodli, že bude
svoj dlh splácať v splátkach, čo vyplýva aj z čestného prehlásenia žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX. V. z
toho, že zanikla pôvodná splatnosť dlhu a všetky doklady priložené k žalobe nie sú uznaním dlhu, sú to
len potvrdenia o tom, že žalovaná splácala dlh v splátkach. V danom prípade teda platí ust. § 521 OZ.

A ak žalobca chcel, aby žalovaná splácala aj úroky z omeškania, musela by na to existovať dohoda.
Z. medzi stranami sporu žiadna dohoda, že žalovaná mala platiť aj úroky z omeškania, preto veriteľovi
nárok na úroky z omeškania ani nevznikol. V uvedenej otázke sa vyjadruje aj komentár a rôzna literatúra
v obdobnom zmysle. Je teda nesporné, že minimálne ústne alebo konkludentne sa strany dohodli na
splácaní dlhu v splátkach. K. spôsobom prestáva byť žalovaná v omeškaní a do omeškania sa ani nikdy

nemohla dostať. X. by žalobca nebol súhlasil so splácaním v splátkach, prečo potom peniaze prijímal.
I. a žalovaná sa dohodli minimálne konkludentne, že bude dlh splácať v splátkach. X. zo dňa XX.XX.
nie je uznaním dlhu, je len ďalším dôkazom o tom, že sa dohodli na splátkach. Z. ani nekorešponduje
so skutočnosťou, keďže v tej dobe bolo už viac peňazí splatených. I. na tom tvrdení, že bola dohoda o
plnení dlhu v splátkach a dlh je premlčaný.

XX. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu zotrvala na žalobnom návrhu v celom rozsahu. X.,
že dlh žalovanej premlčaný nebol, nakoľko dňa XX.XX.XXXX dlh žalovaná v celom rozsahu uznala.
X. uzavretie dohody o splátkach medzi žalobcom a žalovanou. I. mala dlžnú sumu zaplatiť žalobcovijednorazovo a bola iba jej svojvôľa , že dlžnú sumu platila po častiach. Z. dohody o splátkach preukazuje
skutočnosť, že splátky boli platené nepravidelne a v rôznej výške . Ak by existovala akákoľvek dohoda
o splátkach, ktorá by zbavovala žalovanú platiť úroky z omeškania, celkom určite by nebola uzavretá

na nepravidelné intervaly a na nepravidelné výšky splátok. T. žalovanej považoval žalobca za právne
aj fakticky nezmyslené a v rozpore z predloženými dôkazmi. I. na podporu svojich tvrdení nepredlžila
akýkoľvek dôkaz a pri jej argumentácii selektívne vynechávala a nekomentovala podstatné dôkazy
predložené žalobcom. X. názoru žalobcu, ak by žalovaná mala akékoľvek dôkazy a argumenty na svoju
obhajobu, mohla a mala ich predložiť.

XX. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči zotrval na názore, že žaloba je podaná nedôvodne.
H. sa všetky svoje argumenty, ktoré vyslovil na pojednávaní a rovnako aj písomných argumentov, ktoré
doposiaľ predložil.

XX. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu, čestným

prehlásením zo dňa XX.X.XXXX, čestným prehlásením zo dňa X.XX.XXXX, čestným prehlásením zo
dňa XX.X.XXXX, potvrdeniami o čiastočnej úhrade, vyhlásením zo dňa X.X.XXXX, detailom pohybov a
zistil nasledovný skutkový a právny stav :

XX. Z čestného prehlásenia zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaná si požičala od žalobcu sumu XX

XXX,XXeur,ktorúsazaviazalavrátiťdoXX.X.XXXX.B..Vprípadenedodržaniatermínuvráteniapeňazí,
bude pripočítaný XX%-ný úrok za každý začatý mesiac. X. bolo podpísané oboma stranami a jedným
svedkom a bolo opatrení overením podpisu žalovanej a svedka.

XX. Čestným prehlásením zo dňa X.XX.XXXX žalovaná potvrdila, že si od žalobcu požičala sumu

XX XXX,XX eur, ktorú vráti do XX.X.XXXX. B.. V prípade nedodržania termínu vrátenia peňazí, bude
pripočítaný XX%-ný úrok za každý začatý mesiac.. X. bolo podpísané žalobcom a žalovanou.

XX. Čestným prehlásením zo dňa XX.X.XXXX žalobca prehlásil, že prevzal od žalovanej sumu XXX,XX
eur ako prvú splátku z dlžnej sumy. Z. žalobca uviedol, že dňa XX.X.XXXX prevzal splátku XXXX,XX

eur ( spolu XXXX eur) , dňa XX.XX.XXXX tretiu splátku XXX,XX eur ( spolu XXXX,XX eur ) ,dňa
XX.XX.XXXX sumu XXX,XX eur , dňa XX.XX.XXXX sumu XXX,XX eur ( spolu XXXX,XX eur, dňa
XX.X.XXXX sumu XXX,XX eur ( spolu XXXX,XX eur) , dňa XX.X.Y. sumu XXX,XX eur ( spolu XXXX,XX
eur ) , dňa XX.X.XXXX sumu 40X,XX eur ( spolu XXXX,XX eur ), dňa XX.X.XXXX sumu XXX,XX eur
( spolu XXXX,XX eur), dňa X.X.XXXX sumu XXX,XX eur ( spolu XXXX,XX eur ) , dňa XX.X.XXXX

sumu XXX,XX eur ( spolu XXXX,XX eur), dňa X.XX.XXXX sumu XXX,XX eur ( spolu XXXX,XX eur),
dňa XX.XX.XXXX sumu XXX,XX eur ( spolu XXXX,XX eur), dňa XX.XX.XXXX sumu XXX,XX eur
( spolu XXXX,XX eur ) , dňa XX.X.XXXX spolu XXXX,XX eur, dňa X.X.XXXX sumu XXX,XX eur ( spolu
XXXX,XX eur ) dňa XX.X.XXXX sumu XXX,XX eur ( spolu XXXX,XX eur ).

XX. Na samostatnej listine zo dňa X.X.XXXX sa nachádza označenie žalovanej , ďalej je tam uvedené :
„ splácanie pôžičky XX XXX,XX eur z XXXX roku“ a pod uvedeným zápisom je rukou písaný text:
Zo sumy XX tisíc bude mesačne splácať po XXX,XX eur“ a podpis. Z. sa na uvedenej istine nachádza
informácia, že dňa X.X.XXXX žalobca prevzal od žalovanej sumu XXX,XX eur , dňa X.X.XXXX sumu
XXX,XX eur , dňa X.X.XXXX sumu XXX,XX eur.

XX. Z detailu pobytu na účte SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX s dátumom spracovania XX.X.XXXX
vyplýva, že v prospech účtu bola pripísaná suma XX XXX,XX eur s informáciou pre príjemcu: splatenie
pôžičky p. P. F. od V. L. a v rovnaký deň XX.X.XXXX bola v prospech účtu pripísaná suma X XXX,XX eur.

XX. Podľa § 657 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. H. zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„OZ“ ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník
sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

XX. Podľa § 658 ods. X OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

XX. Podľa § 121 ods. X OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.XX. Podľa § X00 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
100 až XXX)). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

XX. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

XX. Podľa § 110 ods. X OZ úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o

práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a
opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

XX. Podľa § 516 ods. 1, X OZ účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Ak z dohody
nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový
záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

XX. Podľa § 517 ods. X,X OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

XX. Podľa § 521 OZ ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ
chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť.

XX. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. X. premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

XX. Podľa § 570 ods. X OZ ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým
záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

XX. Na základe vykonaného dokazovania má súd za nesporne preukázané, že žalobca ku dňu
X.XX.XXXX žalovanej požičal sumu celkom vo výške XX XXX,XX eur, ktorú sa žalovaná zaviazala

vrátiť do XX.X.XXXX, tak ako uviedli obe strany sporu vo svojich písomných vyjadreniach a uvedená
skutočnosť tiež vyplýva z čestného prehlásenia zo dňa X.XX.XXXX. F. stranami sporu nebolo sporné ani
tvrdenie, že v dojednanom termíne k splateniu pôžičky nedošlo a žalovaná túto sumu vracala žalobcovi
v splátkach od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, tak ako sú vyššie špecifikované a dňom XX.X.XXXX bola
suma XX XXX,XX eur žalovanou v celom rozsahu uhradená. X. žalobou si žalobca uplatnil nárok na

úroky z omeškania, ktoré si vyčíslil vo výške X,X% ročne od X.X.XXXX , vyčíslené z jednotlivých dlžných
súm až do zaplatenia. O. obranou žalovanej v konaní bola vznesená námietka premlčania a druhým
dôvodom nedôvodnosti žaloby je podľa názoru žalovanej, že sa ani do omeškania s platením úrokov z
omeškania nedostala s poukazom na § XXX OZ, pretože medzi stranami malo dôjsť k dohode o splácaní
dlhu v splátkach, no neexistuje dohoda o tom, že žalovaná spolu so splátkami bude splácať aj úroky z

omeškania , preto veriteľovi nárok na úroky z omeškania nevznikol.

XX. Tvrdenie žalovanej, že medzi stranami mala byť uzatvorená dohoda o splácaní dlhu v splátkach , v
rámciktorejnebolodohodnutésplácanieúrokovzomeškania, nebolovkonanípreukázanédostatočným
spôsobom . I. uzatvorenie takejto dohody popieral, dôkazné bremeno ohľadom tohto tvrdenia bolo na

žalovanej, pričom táto na preukázanie nenavrhla žiadny dôkaz, len poukazovala na listinné dôkazy
predložené žalobcom a uvádzala vlastné tvrdenia, z ktorých však vyvodenie takéhoto záveru nie je
možné. Je možné sa stotožniť aj s názorom právneho zástupcu žalobcu, že neexistencii takejto dohody
svedčí aj skutočnosť, že splátky boli platené nepravidelne a v rôznej výške a ak by akákoľvek dohoda
o splátkach existovala, celkom určite by nebola uzatvorená na nepravidelné intervaly a na nepravidelné

výšky splátok. V. na uvedené obranu žalovanej v tejto časti nepovažoval súd za dôvodnú.

XX. Ďalej súd pristúpil k preskúmaniu vznesenej námietky premlčania a dospel k záveru, že námietka
premlčania je dôvodnou a nárok žalobcu je premlčaný. Y. z omeškania nie sú samostatnými právami,ktorým by plynula samostatná premlčacia doba. A. sú v zmysle § 121 ods. X OZ príslušenstvom
pohľadávky, znášajú osud hlavnej pohľadávky, a preto sa premlčujú spolu s hlavnou pohľadávkou. X.
platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň

trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto
záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí
ako celok. V prejednávanej veci tak nevznikla povinnosť platiť úroky z omeškania samostatne, ale
v súvislosti s istinou a premlčacia doba začala plynúť splatnosťou istiny ako hlavného záväzku a jej
uplynutím sa právo na úroky z omeškania premlčí ako celok. V rámci rozhodovacej činnosti Z. súdu

Q. republiky je možné stretnúť sa i s opačným názorom, no v danom súd poukazuje na rozhodovaciu
činnosť Z. súdu SR ( napr. XCdo/XXX/XXXX) i na zjednocujúce stanovisko Z. súdu SR vyslovené v
rozhodnutí R XX uverejneným v I. stanovísk Z. súdu a rozhodnutí súdov SR č. X/XXXX, že povinnosť
platiť úroky z omeškania, vyplývajúca z vedľajšieho (akcesorického) právneho vzťahu, nemôže trvať
dlhšie, než trvá hlavný záväzok, pretože uplynutím premlčacej doby sa právo premlčí ako celok. X.,
ak dôjde k premlčaniu hlavného právneho vzťahu, nemôže sa potom takýto právny následok uplynutia

času nevzťahovať i na úroky z omeškania, ak povinný subjekt vzniesol námietku premlčania vo vzťahu
k úrokom z omeškania. Z obsahu spisu i z vyjadrení strán sporu je zrejmé, že splatnosť pôžičky bola
dohodnutá ku dňu XX.XX.XXXX a dňom nasledujúcim začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula
dňa XX.XX.XXXX. I. si žalobou uplatnil nárok na úroky z omeškania až dňa XX.XX.XXXX, t.j. po uplynutí
premlčacej lehoty, preto nebolo možné žalobcovi uplatnený nárok, pre dôvodne vznesenú námietku

premlčania priznať.

XX. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že pri každej splatenej čiastke došlo k uznaniu dlhu
žalovanou, preto nikdy neprišlo k premlčaniu nároku ani na zaplatenie istiny pohľadávky ani k nej
prislúchajúcemu úroku z omeškania. Z predložených listinných dôkazov ( potvrdení o prevzatí splátok)

nie je možné vyvodiť záver, že by každou predmetnou splátkou žalovaná písomne svoj dlh uznala. X.
žalobcu, že prevzal od žalovanej splátku v tam uvedenej sume a uvedenie sumy doposiaľ žalovanou
uhradenej, hoci podpísané žalovanou, nie je možné považovať za uznanie dlhu a nie je možné sa
stotožniť ani s tvrdením, že by týmto úkonom dochádzalo k novácii záväzku . Z predmetných potvrdení
nevyplývajú podstatné náležitosti uznania dlhu a to označenie účastníkov a dlhu, príp. práva , ktoré má

byť predmetom uznania, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie uznávaného dlhu čo do dôvodu
vzniku a výšky. X. žalovanej že zo sumy XX tisíc bude mesačne splácať po XXX eur ( čl. XX) rovnako
nie je možné považovať za uznanie dlhu , pretože na platné uznanie dlhu je potrebné, aby jednostranný
právny úkon dlžníka spĺňal predpoklady na vznik platného právneho úkonu. R. dlhu musí byť určité a
zrozumiteľné, aby nevznikali pochybnosti o obsahu prejavu vôle. X. úkon na ktorý žalobca poukázal

ako na uznanie dlhu nie je z tohto pohľadu dostatočne zrozumiteľným a určitým. I. je v ňom vyjadrená
výška dlhu, ktorú mala žalovaná uznať, nakoľko v technicky písanom texte sa uvádza, že ide o splácanie
pôžičky XX XXX,XX eur, pričom však už z ručne písaného textu vyplýva dlh vo výške XX XXX,XX eur.
Z. z preukázaných listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že v čase vyhotovenia daného textu dlh
nemohol predstavovať XX XXX,XX eur ani XX XXX,XX eur. X. uznania môže byť len existujúci a platný

záväzok. Ak dlžník uzná určitý záväzok zo zmluvy, hoci zo zmluvy preňho žiadny nevyplýva, alebo by
išlo o už zaniknutý záväzok potom by uznal neexistujúci záväzok. S takýmto uznaním nemožno spájať
žiadneprávnenásledkyuvedenév§558OZ.Sohľadomnauvedenénie jesprávneanitvrdeniežalobcu,
že žalovaná v rámci svojho písomného vyjadrenia v konaní písomne uznala svoj dlh v celej výške. K. jej
vyjadrenie je možné považovať len za potvrdenie skutočnosti, že si predmetnú sumu požičala, no nie

že by týmto podaním uznala svoj dlh tak ako to má na mysli ust. § 558 OZ , navyše dlh v čase vyjadrenia
žalovanej už neexistoval, zanikol splnením.

XX. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, súd žalobe pre dôvodne vznesenú námietku premlčania
nemohol vyhovieť, preto žalobu zamietol.

XX. Podľa § 255 ods. X C. súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

XX. Podľa § X62 ods. X C. o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

XX. Podľa § 262 ods. 2 C. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.XX. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. X C. v spojení s § 255 ods. X
C. a žalovanej , ktorá mala plný úspech vo veci priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
XXX% , o výške ktorých rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým isteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.