Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Terézia Mecelová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/264/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316220697
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2316220697.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o.,
Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján
Šoltés, Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: E. A., nar. XX. M. XXXX,
bytom P. XXXX/X H, R., o zaplatenie 2.978,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Galanta z 19. júna 2018 č. k. 30Csp/246/2016-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 100 ods. 1,
§ 101, § 103, § 524 ods. 1 a 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky
zákonník“ alebo len „O. z.“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSÚ).
Vecnedôvodiluzavretouzmluvouoúveremedziprávnoupredchodkyňoužalobkyne(ConsumerFinance

Holding, a.s.) a žalovaným dňa 2.7.2013, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo
výške 3.000 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť pôžičku v pravidelných mesačných splátkach vo výške
124,23 eur, s poistením vo výške 127,83 eur (počet splátok 36). Ročná úroková sadzba bola dojednaná
vo výške 32 %. Žalovaný prvú splátku za mesiac august 2013 zaplatil až 24.9.2013 (suma 128 eur)
a ďalšie splátky za mesiace september 2013, október 2013, november 2013, december 2013 už
nezaplatil (pričom dňa 28.1.2014 vykonal úhradu vo výške 250 eur a dňa 28.2.2014 vo výške 94

eur). Pôvodná žalobkyňa listom zo dňa 27.11.2013 vyzvala žalovaného k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorazovo. V priebehu konania bola predmetná pohľadávka postúpená zo spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s. na Intrum Slovakia s.r.o. Predmetná zmluva bola súdom prvej inštancie
kvalifikovaná ako spotrebiteľská zmluva (§ 52 a nasl. O. z.) a zároveň ako zmluva o spotrebiteľskom
úvere podľa ZoSÚ. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, zaoberal sa súd prvej
inštancie prednostne plynutím premlčacej doby. Konštatoval, že podľa bodu 12.4 zmluvných podmienok

mal veriteľ právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky, ak bol klient v omeškaní so zaplatením
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a upozornil na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.
Účelom ust. § 103 O. z. je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa § 565 O. z. pri
omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. Žalovaný
ako prvú nezaplatil splátku splatnú dňa 20.8.2013, ktorú zaplatil až 24.9.2013, pričom nezaplatil ďalšie
splátky splatné 20.9.2013, 20.10.2013, 20.11.2013, 20.12.2013 a pôvodný veriteľ celý dlh zosplatnil

listom zo dňa 27.11.2013. Vzhľadom na dátum listu (27.11.2013) tak k zosplatneniu mohlo dôjsť v
dôsledku omeškania so splátkou splatnou 20.9.2013, keďže od jej splatnosti do 27.11.2013 uplynuli viacako tri mesiace. Potom v zmysle ust. § 103 O. z. plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie
od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej
splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prejednávanej veci išlo o

splátku splatnú 20.9.2013, týmto dňom začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku
dlhu žalovaného a trojročná premlčacia doba tak uplynula 20.9.2013. V prejednávanej veci si právna
predchodkyňa žalobkyne právo na zaplatenie sumy 2.978,78 eur s príslušenstvom voči žalovanému
uplatnila na súde dňa 16.11.2016, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby. Za premlčané považoval
súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky. Súd prvej inštancie dodal,

že neskúmal splnenie predpokladov ust. § 53 ods. 9 O. z., pretože cieľom ustanovenia je chrániť
spotrebiteľa, nie veriteľa, teda aj následky jeho porušenia je potrebné posudzovať tak, aby to bolo
na prospech spotrebiteľovi. Nedodržanie podmienok uplatnenia tohto ustanovenia nemôže mať za
následok absolútnu neplatnosť zosplatnenia. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalobu
zamietol.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne úspechom žalovaného v plnom rozsahu
(nezistiac dôvody hodné osobitného zreteľa). Nakoľko však žalovanému žiadne trovy nevznikli, nebola
mu náhrada trov konania priznaná.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa s

návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
Právny názor súdu prvej inštancie nie je správny. Listom zo dňa 27.11.2013 bol zosplatnený celý
úver a to pre nezaplatenie splátky splatnej 20.11.2013. Žaloba bola podaná na súd dňa 16.11.2016 a
teda časť zosplatneného úveru pozostávajúca zo splátok splatných od 20.11.2013 premlčaná nie je.
Ustanovenie § 53 ods. 9 O. z. neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby a vyplýva z neho len

obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565 O. z. žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre
neplnenie splátok až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Podporne poukázala
na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/228/2016 a Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 9Co/44/2018, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/456/2006. Pri mnohosti
omeškanýchsplátokanáslednejzročnosticeléhodlhujepotrebnépovažovaťnanesplatenúsplátku,odo

dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba, ktorá bezprostredne predchádza zročnosti celého
dlhu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom

(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnou

predchodkyňoužalobkyneažalovanýmakospotrebiteľskouzmluvou,keďžetátospĺňaladefiničnéznaky
takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok bol plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné na
daný prípad aplikovať občiansko-právnu úpravu premlčania, ktorá s prihliadnutím na dĺžku premlčacej

doby tri roky, je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšia.

7. Podľa § 103 O. z. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorých zo splátok stane zročným celý dlh (§
565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

8. Podľa § 565 O. z. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.9. Ustanovenie § 103 O. z. rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, ktorá
umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon stanovuje,

kedy v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok a to
tak, že jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť
odo dňa zročnosti jednotlivej splátky). Ustanovenie § 103 O. z. však treba vykladať vo väzbe na právne
dôsledky uvedené v ustanovení § 565 O. z., ktoré obmedzuje veriteľa v práve požadovať splnenie
celého dlhu. Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ použiť len do splatnosti najbližšej

nasledujúcej splátky. Ak by veriteľ svoje právo nevyužil, pokračovala by premlčacia doba iba vo vzťahu k
neuhradenej splátke. Samotnú realizáciu splatnosti dlhu ustanovenie § 565 O. z. podmieňuje žiadosťou
veriteľa (nenastáva automaticky zo zákona).

10. Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, kedy veriteľ mohol
dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky (alebo jej zostatku) najskôr

požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne
požiadal.

11. Od dohody zmluvných strán, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, je potrebné odlíšiť dohodu, že nezaplatením jednej zo splátok nastáva splatnosť celého

zostatku dlhu určeným dňom v tejto dohode, teda naplnenie zákonom stanovených podmienok pre
splatnosť celého zostatku dlhu. Je potrebné rozlíšiť už nastalú splatnosť jednotlivých splátok úveru
(splatných do doby splatnosti celého zostatku dlhu) a splátok splatných na základe jednostranného
úkonu veriteľa.

12. Ustanovenie § 103 O. z., upravujúce plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, výslovne odkazuje na ustanovenie § 565 O. z., podľa ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva
automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej poslednej úhrade). Ustanovenie § 565
O. z. len umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať zaplatenie celej
pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je

pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do
jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o
splátkach(niesúdotknutédôsledkyomeškaniastouktorousplátkou).Totoprávovšakveriteľopäťzíska,
ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje právo

neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky.

13. Je však potrebné skúmať zákonom stanovené podmienky ustanovené v § 565 O. z. v spojení s
ustanovením § 53 ods. 9 O. z. (upozornenie dlžníka na uplatnenie práva podľa § 565 O. z.), najmä
či veriteľ právo na zaplatenie celého dlhu uplatnil podľa zákonom stanovených pravidiel a kedy sa tak

stalo. Okrem kumulatívnych predpokladov splatnosti celého dlhu (nesplnenie niektorej zročnej splátky,
jednostranný adresovaný právny úkon veriteľa, ktorým žiada o zaplatenie celej pohľadávky, ak to
bolo veriteľom a dlžníkom takto dohodnuté), ak ide o plnenie so spotrebiteľskej zmluvy, môže veriteľ
(dodávateľ) uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§

53 ods. 9 O. z.).

14. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozlíšiť splátky (na základe konkretizácie uplatňovaného
peňažného plnenia), ktorých splatnosť nastala samostatne (pred splatnosťou celého zostatku dlhu),
u ktorých začína plynúť premlčacia doba odo dňa ich zročnosti, teda samostatne u každej jednotlivej

splátky. Následne skúmať naplnenie kumulatívnych predpokladov splatnosti celého zostatku dlhu podľa
§ 565 O. z. a § 53 ods. 9 O. z. a až potom sa zaoberať aplikáciou ustanovenia § 103 O. z. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie v tomto smere postráda náležitú argumentáciu.

15. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný
zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
(uverejneného oznámením FMZV č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z.) je aj právo účastníka na takéodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť ako sa vysporiadal s

rozhodujúcimiazistenýmiskutočnosťamianaakomzákladeprijalprávnezávery.Pretoakjerozhodnutie
súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje náležité dôvody, prichádza do úvahy iba
zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (sp. zn. I.ÚS 226/03).

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude na základe vykonaného dokazovania posúdiť postup
veriteľa voči spotrebiteľovi z hľadiska naplnenia zákonom stanovených podmienok (viazaný názorom
odvolacieho súdu), okrem ustanovenia § 565 aj podľa ustanovenia § 53 ods. 9 O. z. Teda, či veriteľ
(dodávateľ) uplatnil právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky, pre ktorú využil svoje právo podľa tohto dotknutého ustanovenia a či upozornil žalovaného v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (t. j. upozornenie na uplatnenie práva požadovať
zaplatenie celého dlhu). Po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok pre nastalú zročnosť
uplatňovaného dlhu bude môcť pristúpiť k posúdeniu premlčania.

18. Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne
deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda keď je actio nata.
Uvedený moment nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t. j. dňom, keď má dlžník
prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Zákon určuje, že premlčacia doba každej splátky začína
plynúť odo dňa jej splatnosti. Ustanovenie § 103 O. z. predpokladá práve možnosť aj takej dohody

zmluvných strán, podľa ktorej, ak dlžník nesplní niektorú zo splátok, stane sa zročným celý dlh (dohoda
o strate výhody splátok). V takom prípade premlčacia doba (vo vzťahu k celému dlhu) začne plynúť
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (pri strate výhody splátok začína beh premlčacej doby ohľadne
nesplnenej časti dlhu odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky).

19. Na rozdiel od uvedeného v prípade dohody o práve veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky (dohoda podľa § 565 O. z.), k splatnosti celej pohľadávky dochádza až
na základe doručenia žiadosti na zaplatenie celej pohľadávky. Je na veriteľovi, či a prípadne kedy svoje
oprávnenie požadovať zaplatenie celej pohľadávky (zostatku úveru s príslušenstvom) využije, pričom
splatnosť celej pohľadávky nemôže nastať skôr, kým veriteľ nepožiada dlžníka o jej zaplatenie z dôvodu

omeškania so zaplatením splátky, príp. splátok (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 21 Cdo 426/2005). Pre splatnosť celej pohľadávky nie je významné, kedy veriteľ mohol dlžníka o
zaplatenie celej pohľadávky požiadať, ale či a kedy tak urobil (inak by mal voči dlžníkovi naďalej nárok
len na dohodnuté splátky).

20. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami

strán konania.

21. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí
rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

22. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu

koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.