Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 16, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/318/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315206854
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2315206854.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: I. R., W..

XX.X.XXXX,L.XXX/XX,J.,zastúpený:JUDr.JanaKompišová-advokátka,Jakubovonám.9,Bratislava,
proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava,
za účasti intervenienta: H. H., W.. X.X.XXXX, Q. L. Č.. XXXX, zastúpená: JUDr. Jana Kompišová -
advokátka, Jakubovo nám. č. 9, Bratislava, o žaloba o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania , ktorú sumu
určenú samostatným uznesením je povinný zaplatiť žalobca žalovanému do troch dní od právoplatnosti
uznesenia o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd prostredníctvom svojej právnej zástupkyne si uplatnil 30.
marca 2015 zaplatenie ušlého zisku vo výške 42 360,96,-Eur, zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 16
000,-Eur, náhradu nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku žalobcu na náhradu škody
vo výške 656,94,-Eur a uplatnil si náhradu trov konania.

2. Žalobu žalobca skutkovo vymedzil tak, že na tunajšom súde sa proti nemu viedlo exekučné konanie
od roku 1997 do roku 2014 na základe platobného rozkazu sp. zn. X C. XXX/XXXX A. XX. L. XXXX.
Počas tejto doby žalobca nemohol disponovať svojim majetkom. Vo svojom okolí pôsobil ako neplatič,
neseriózna osoba. V čase začatia exekúcie žalobca bol vo veku 25 rokov. Žil u svojej mamy v malom
trojizbovom byte. Nachádzal sa v trvalom strese v dôsledku čoho sa mu poškodil trojklanný nerv. Takmer
tri mesiace mal zdeformovanú tvár. Musel byť hospitalizovaný v nemocnici. Na základe tejto skutočnosti
mu vznikla škoda , a to ušlý zisk a nemajetková ujma. Pri výpočte ušlého zisku žalobca vychádzal z

inkasu minimálnej mzdy od januára 1998 do januára 2014, čo predstavuje 16 rokov, t. j. 220,63 x 12
mesiacov x 16 rokov = 42 360,96,-Eur. Nemajetkovú ujmu vypočítal ako 16 rokov neefektívnej činnosti
tunajšieho súdu á 1 000,-Eur = 16 000,-Eur. Žalobca dal do pozornosti výrazný a ťažko reparovateľný
moment masívneho poškodenia jeho dobrého mena, povesti, osobnej integrity, moment dlhoročného
stresu,pocityfrustrácie,akoajstratudôvery,tedajednásaomorálnuujmu.Vzhľadomnatútoskutočnosť
žalobca podal sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky / ďalej len ústavný súd /, ktorý jeho
sťažnosti vyhovel a na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podal návrh na predbežné

prerokovanie podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z . z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, avšak bezvýsledne.
3. Právne žalobca vec odôvodnil podľa zákona č. 514/2003 Z. z. , § 420 Občianskeho zákonníka / ďalej
len OZ /.X. H. H. návrhom zo 7. októbra 2015 deklarovala svoj záujem vstúpiť do konania v pozícii vedľajšej
účastníčky z dôvodu jej právneho záujmu na výsledku konania.
5. Žalobca návrhom z 30. septembra 2016 predložil návrh na prerušenie konania s tým, aby súd predložil

Súdnemu dvoru Európskej únie nasledovnú prejudicionálnu otázku: je v justičnej praxi Slovenskej
republiky prípustné - v podmienkach platného znenia ZoZVM a CSP - prípustné, aby všeobecné súdy
eliminovali judikatúru ESĽP- Konkrétne judikát ESĽP / Angelina Apicella proti Taliansku / Application no.
64890/01 / o silnej, hoci vyvrátiteľnej domnienke / strong but rebuttable presumption /, že neprimeraná
dĺžka súdneho procesu / procesu poznamenaného až extrémnymi prieťahmi / preukázateľne podľa

konkrétneho nálezu ÚS SR / znamená pre účastníka morálnu ujmu a že v tomto ohľade sa nevyžadujú
žiadne dôkazy.
6. Žalovaný nesúhlasil s prerušením konania z dôvodu, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou
iura novit curia / súd pozná právo /, teda právne predpisy nemôžu byť predmetom dokazovania. Žalobca
musí akceptovať skutočnosť, že domnienka o tom, že neprimeraná dĺžka konania znamená vznik
morálnej ujmy je vyvrátiteľná a je pochopiteľné, že z pohľadu žalovanej je možné argumentovať v

prospech vyvrátenia tejto domnienky.
7. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko nárok žalobcu neuznáva. Nárok na náhradu ušlého zisku
žalovaný neuznal, pretože žalobca pri podaní návrhu na predbežné prejednanie si uplatnil inú výšku
ušlého zisku ako pri podaní žaloby, čo nie je možné, pretože podmienka predbežného prerokovania je
splnená, len ak v oboch konaniach si poškodený uplatňuje rovnaký nárok, a to v rovnakom rozsahu

a z rovnakého titulu. V návrhu na predbežné prerokovanie si žalobca uplatnil z tohto titulu 3 530,12,-
Eur a v súdnom konaní žiada priznať 42 360,96,-Eur. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sa
žalovaný vyjadril tak, že túto náhradu nie je možné priznať automaticky. Podľa jeho názoru ústavným
súdom bola žalobcovi v roku 2014 priznaná suma 2 500,-Eur ako primerané zadosťučinenie . Pokiaľ
ústavný súd považoval túto sumu za primeranú neexistuje žiaden rozumný dôvod domnievať sa, že

žalobcovi patrí ďalšia finančná čiastka. Okrem toho žalovaný namietal neexistenciu príčinnej súvislosti
medzi úradným postupom a vznikom škody na strane žalobcu. Nárok na náhradu trov súvisiacich s
predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody žiadal zamietnuť z dôvodu, že zákon č. 514/2003
Z. z. tento nárok vylučuje. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania.
8. Súd za účelom zistenia skutkového stavu vo veci vypočul právneho zástupcu žalobcu a intervenienta,

zástupcu žalovaného, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu a zistil.
9. Žalobca a v tomto konaní intervenient podali ústavnú sťažnosť na ústavný súd prostredníctvom
právneho zástupcu proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa § 46 a nasl. v spojení s čl. 127
Ústavy Slovenskej republiky. Nálezom ústavného súdu z 19. marca 2014 č. k. I. ÚS 749/2013-32 ústavný
súd rozhodol, že 1. základné právo I. R. E. H. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom
pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX porušené bolo, 2. Okresnému súdu Galanta v konaní vedenom pod sp.
zn. XEr/XXXX/XXXX prikazuje konať bez zbytočných prieťahov, 3. I. R. E. H. H. priznáva primerané
zadosťučinenie každému po 2 500,-Eur, ktoré je Okresný súd Galanta povinný vyplatiť im do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, 4. I. R. E. H. H. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v

sume 529,64,-Eur, ktorú je Okresný súd Galanta povinný vyplatiť na účet ich právnej zástupkyni JUDr.
Jany Fridrichovej, Advokátska kancelária, Jakubovo námestie 9, Bratislava, do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu,5. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovuje. Ústavný súd rozhodol na základe
sťažnosti po tom, ako zistil, že okresný súd porušil zákonné povinnosti dané mu právnymi predpismi a
konanie bolo poznačené ako celok neprimeranou dĺžkou konania, neefektívnosťou a nesústredenosťou.

Okresný súd vykonával mechanicky jednotlivé administratívne úkony, ale vec meritórne neposudzoval.
Postupom okresného súdu už len z dôvodu celkového trvania konania / viac ako 16 rokov / došlo u
sťažovateľov k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 ústavy. Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému
po16000,-Eur.Ústavnýsúdpriprerokovanítejtovýškyvychádzalzozásadyspravodlivostiaplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so
zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. V danom prípade ústavný súd považoval priznanie sumy vo
výške 2 500,-Eur každému za primerané.
10. Právna zástupkyňa žalobcu 27. augusta 2014 predložila Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky žiadosť na predbežné prerokovanie podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci na náhradu škody.
11.Ministerstvospravodlivostioznámiloprávnejzástupkynižalobculistomz21.januára2015,žežiadosti
nebolo vyhovené, lebo nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa predmetného zákona.12. Žalobca do spisu založil prepúšťaciu správu Infekčnej kliniky FN Trnava zo 7. septembra 2005, z
ktorej vyplýva, že žalobca bol chorý s ušným nálezom, ktorý bol hodnotený ako herpes auriculae.
13. Súd na návrh žalovaného lustráciou zistil, že na tunajšom súde sa proti žalovanému viedlo 20

exekučných konaní v rozpätí rokov 2003 až 2015.
14. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne vec uzatvára.
15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť
ju inak.
17. Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom
uplatnení.
18. Podľa § 18 ods. 3 druhá veta zákona súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

19. V danom prípade predmetom konania bol nárok žalobcu na priznanie nemajetkovej ujmy, ktorá mu
vznikla následkom nesprávneho úradného postupu a prieťahov v konaní tunajšieho súdu sp. zn. XEr/
XXXX/XXXX, ktorú skutočnosť konštatoval aj ústavný súd Nálezom č. k. I. ÚS 749/2013-32 z 19. marca
2014. V prvom rade sa v danej veci súd zaoberal, ktorú právnu normu subsumuje na zistený skutkový
stav vo veci. Podľa nálezu ústavného súdu prieťahy v konaní trvali od roku 1997 do 14. januára 2014,

kedy bolo exekučné konanie zastavené. K prieťahom v konaní došlo za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb.
účinného do 30. júna 2004 a v ďalšom období za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla
2004. Ak prieťahy v konaní vznikli za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. a trvali do doby po nadobudnutí
účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné rozhodnúť podľa tohto zákona.
20. Žalobca si uplatnil v konaní škodu, a to ušlý zisk a nemajetkovú ujmu. V danom prípade nie je

možnéžalobcovipriznaťušlýzisk,pretožežalobcavžiadostiopredbežnéprerokovanienárokusiuplatnil
náhradu ušlého zisku vo výške 3 530,12,-Eur a v súdnom konaní si uplatnil ušlý zisk vo výške 42 360,96,-
Eur.Podľa§16ods.4zákonač.514/2003Z.z.priuplatnenínárokunasúdemôžepoškodenýpožadovať
úhradu len v rozsahu, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný, ktorú
požiadavku žalobca nesplnil. Je pravdou, že žalobca tento omyl vysvetľoval administratívnou chybou

pri počítaní, keď základ nároku nebol vynásobený mesiacmi, ale len rokmi. Podľa názoru súdu sa v
danom prípade nejednalo o zjavný omyl spočívajúci pri počítaní alebo písaní, pretože pokiaľ by žalobca
základ nároku nevynásobil aj mesiacmi uplatnil by si sumu 3 530,08,-Eur / 220,63 x 16 = 3 530,08 / a nie
ako si túto náhradu žalobca uplatnil pri predbežnom prerokovaní vo výške 3 530,12,-Eur, čo by mohlo
znamenať chybu pri počítaní. V tomto smere súd uvádza, že žalobca v konaní o predbežné prerokovanie

bol zastúpený právnym zástupcom a nič mu nebránilo, aby svoj omyl opravil. Z tohto dôvodu súd nárok
žalobcu o nároku na ušlý zisk zamietol.
21. Súd je toho názoru, že prieťahy v konaní pre poškodeného môžu znamenať i materiálnu ujmu.
Dôsledkom každého porušenia základného práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky je
určitá ujma. V prípade nemajetkovej ujmy súd v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva predpokladá, že existuje silná, hoci vyvrátiteľná domnienka, že roky trvajúce konania na súde
môžu mať za následok priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri uplatnení tohto nároku súd
vychádzal z citovaného ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona. Priznanie nemajetkovej ujmy nemôže byť
automatické. Pokiaľ žalobca chcel byť úspešný v konaní musel jednoznačne preukázať, že spôsobenú
ujmu nie je možné odstrániť inak ako priznaním náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V tomto

smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce na jeho strane. Žalobca pri podaní ústavnej
sťažnosti si uplatnil priznanie primeraného zadosťučinenia vo výške 16 000,-Eur. Ústavný súd z titulu
uplatneného nároku žalobcovi priznal primerané zadosťučinenie vo výške 2 500,-Eur. Pri určení tejto
výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,
ktorý spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu. Pri zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené všetky podmienky, a to: a/ nesprávny
úradný postup súdu, b/ vznik škody a c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu
a vznikom škody. Žalovaný namietal neexistenciu príčinnej súvislosti ako základného predpokladu pre
úspech žalobcu v konaní. Žalobca príčinnú súvislosť preukazoval dlhotrvajúcim exekučným konaním adôsledkami pre žalobcu. Súd zistil, že proti žalobcovi sa okrem predmetnej exekúcii viedlo ďalších 20
exekučných konaní v rokoch 2003 až 2015. Žalobca poukazoval na svoj vek v čase začatia predmetnej
exekúcie, okolnosti nemožnosti podnikania, ktoré skutočnosti vyvolávali pre žalobcu stres, z ktorého

dôvodu ochorel. Je nesporné, že akékoľvek súdne konanie je pre stranu stresujúce. Exekučné konanie
sa viedlo neprimerane dlhú dobu v zmysle konštatovania ústavného súdu, za ktorú skutočnosť bolo
žalobcovi priznané primerané zadosťučinenie. Skutočnosť, že žalobca v dôsledku exekúcie nemohol
podnikať alebo sa zamestnať žiadnym dôkazom nepreukázal. Tiež nepreukázal, že v dôsledku práve
tohto exekučného konania bol hospitalizovaný v nemocnici v roku 2005, keď súd zistil, že od roku

2003 sa proti žalobcovi viedli ďalšie exekučné konania. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom škody, čo bol dôvod na zamietnutie nároku žalobcu na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
22. Súd nárok žalobcu na náhradu trov súvisiacich s predbežným prerokovaním nároku na náhradu
škody zamietol podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., pretože tento nárok žalobcovi je zo zákona
vylúčený.

23. Žalobca v priebehu konania žiadal konanie prerušiť z dôvodu vyššie opísaného v rozsudku. Súd
návrh na prerušenie konania zamietol, pretože platí zásada iura novit curia, a teda právne predpisy
nemôžu byť predmetom dokazovania. Súd pozná judikát Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
Angelina Apicella proti Taliansku, z ktorého vyplýva, že existuje silná, ale vyvrátiteľná domnienka, že
neprimeraná dĺžka súdneho konania znamená pre účastníka ujmu a že žiadne dôkazy sa v tomto smere

nevyžadujú.
24. V konaní mal plný úspech žalovaný, ktorému súd priznal náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1
Civilného sporového konania / ďalej len CSP /. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.