Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Mário Pivarči

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220202346
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4220202346.1

Uznesenie

Okresný súd Komárno, v právnej veci žalobkyne: F. Z., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. N. XXX/XX,
XXX XX N., občianska SR, v konaní zastúpená JUDr. Zuzanou Smatanovou, advokátkou, so sídlom
Námestie Európy, Estónsky dom 36, 945 01 Komárno, proti žalovaným v rade 1/: G. K., rod. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX R., adresa na doručovanie: L.N. XXX/X, XXX XX N.,
občan SR, a v rade 2/: F.Y. K., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX R., adresa na

doručovanie: L. XXX/X, XXX XX N., občianka SR, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o vypratanie nehnuteľnosti z a s t a v u j e .

II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. Súd žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 05.06.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobkyne, na základe ktorého žiadala, aby súd
uložil žalovaným povinnosť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vypratať a odovzdať
uvoľnené nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Komárno,
katastrálny odbor pre okres Komárno, obec N. a katastrálne územie N. na liste vlastníctva č. XXXX - byt

č.XnaX.poschodíobytnéhodomusosúp.č.XXXnaL.U.O.N.,č.vchoduX,ktomuprislúchajúcipodiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7001/442000, na liste vlastníctva č.
XXXX - spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ KN č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 765 m2.

2. Dňa 24.06.2020 o 10:05 hod. bolo súdu zo strany žalobkyne, ešte pred doručením žaloby žalovaným,

doručené späťvzatie žaloby zo dňa 24.06.20, v ktorom žalobkyňa uviedla, že berie žalobu späť v celom
rozsahu a žiada, aby súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Dňa 24.06.2020 o 12:44 hod bol súdu žalobkyňou doručený návrh, ktorým sa voči žalovaným v
rade 1/ a 2/ domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovaným v rade 1/ a 2/ uloží
povinnosť, aby v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, vypratali

a odovzdali uvoľnené nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom
Komárno, katastrálny odbor pre okres Komárno, obec N. a katastrálne územie N. na liste vlastníctva
č. XXXX - byt č. X na X. poschodí obytného domu so súp. č. XXX na L. U. O. N., č. vchodu X, k tomu
prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7001/442000, na
liste vlastníctva č. XXXX - spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ KN č. XXX, zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 765 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“). Zároveň žiadala, aby súd žalovaným

v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť do 3 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia zložiť do úschovy Okresného
súdu Komárno sumu 1.324,34 eura.4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti. Žalobkyňa a žalovaní sa v auguste 2018 ústne dohodli na tom, že žalovaní budú bývať v

nehnuteľnosti. Žalobkyňa ako matka žalovanej v rade 2/ súhlasila s takouto dohodou za podmienky, že
žalovaníbudúriadneavčasplatiťpoplatkyspojenésužívanímbytu.Nájomnémedzistranamidohodnuté
nebolo a ani bola uzatvorená písomná zmluva o tejto dohode strán sporu. Žalovaní sa do nehnuteľnosti
nasťahovali dňa 19.03.2019, nakoľko od augusta 2018 vykonávali na nehnuteľnosti rekonštrukciu
svojpomocne a na vlastné náklady so súhlasom žalobkyne. Žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľnosti

udelila súhlas na vykonanie rekonštrukcie. V období od augusta 2018 do 19.03.2019 žalovaní obývali
byt žalobkyne na I.W. N. XXX/XX v N. spoločne so žalobkyňou. Žalovaní sa nepodieľali na úhrade
nákladov za bývanie v tomto období a všetky platby znášala výlučne žalobkyňa. Od 19.03.2019 žalovaní
obývajú nehnuteľnosť. Spočiatku uhrádzali žalobkyni poplatky za služby spojené s užívaním bytu.
Opakovane však žalobkyňa musela žalovaných vyzývať na úhradu zameškaných platieb. Žalovaní
odmietali so žalobkyňou komunikovať napriek tomu, že sú rodina. Žalobkyňa zastúpená právnou

zástupkyňou listom zo dňa 31.01.2020 vyzvala žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 467,78
eura ako aj na uzatvorenie zmluvy, ktorej obsahom bola pôvodná ústna dohoda o užívaní bytu. Výzvu
prevzal žalovaný v rade 1/ dňa 05.02.2020. Žalovaná v rade 2/ výzvu neprevzala a táto sa vrátila ako
neprevzatávodbernejlehote.Následnesadňa21.02.2020uskutočniloosobnéjednanie,avšakžalovaní
nepristúpili k uzatvoreniu zmluvy a ani neuviedli, kedy dlžnú sumu uhradia. Listom zo dňa 27.02.2020

zástupkyňa žalobkyne opätovne vyzvala žalovaných na uzatvorenie zmluvy a oznámila im, že v prípade,
ak do 31.03.2020 nedôjde k uzatvoreniu zmluvy, majú tento list považovať za výzvu na vypratanie
nehnuteľnosti a majú sa do 30.04.2020 vysťahovať. Výzva bola doručená žalovaným dňa 02.03.2020.
Žalovaní požiadali zástupkyňu žalobkyne o zaslanie návrhu zmluvy a k predloženiu návrhu Zmluvy
o výpožičke došlo elektronickou formou dňa 19.04.2020. Ani do 13.05.2020 sa žalovaní nevyjadrili

či súhlasia s návrhom Zmluvy o výpožičke a ani neuhradili dlžnú sumu. Dňa 18.05.2020 zástupkyňa
žalobkyne opätovne zaslala žalovaným výzvu na zaplatenie dlžnej sumy a uzatvorenie Zmluvy o
výpožičke. Žalovaní v rade 1/ sa vecným spôsobom nevyjadril. Dňa 01.06.2020 zástupkyňa žalobkyne
zaslala žalovanému v rade 1/ email, v ktorom žalovaných vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy 1249,50
eura (dlžoba ku dňu 01.06.2020) a oznámila žalovaným, že žalobkyňa požiadala dodávateľa elektrickej

energie o odpojenie nehnuteľnosti, aby tak predišla vzniku ďalších výdavkov. K odpojeniu elektromera
došlo dňa 22.06.2020. Žalovaná v rade 2/ kontaktovala žalobkyňu s tým, že sa z nehnuteľnosti nemienia
odsťahovať a nech žalobkyňa požiada Stavebné bytové družstvo Komárno o splátkový kalendár tak,
aby žalobkyňa vedela túto dlžobu splácať. Dňa 16.06.2020 žalovaní uhradili na účet žalobkyne sumu
93,- eur. Listom zo dňa 15.06.2020 žalovaní reagovali na výzvu žalobkyne na úhradu dlžnej sumy, kde

uviedlinesprávnusumuapretožalobkyňalistomzodňa17.06.2020oznámilažalovanýmskutočnúdlžnú
sumu (775,16 eura titulom zameškaných platieb za obdobie od 20.02.2020 do 20.06.202 a sumu 548,18
eura titulom vyúčtovania nedoplatku SBD za rok 2019). V tomto liste žalobkyňa zároveň žalovaných
vyzvala na zaplatenie sumy 775,16 eura a uzatvorenie Zmluvy o výpožičke a Dohody o urovnaní. Zo
strany žalobkyne je neudržateľné, aby platila za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti, ktorú obývajú

žalovaní.Vzhľadomnato,žežalovaníodfebruára2020dníuhradiťžalobkynipoplatkyzaslužbyspojené
s užívaním bytu a ani nepristúpili k uzatvoreniu zmluvy, ktorej návrh im bol predložený dňa 19.04.2020,
žalobkyňa nemá inú možnosť ako domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Žalobkyňa sa
opakovane v období od 19.03.2019 snažila so žalovaným dohodnúť na tom, aby pravidelne platili platby
za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti. Žalobkyňa si u žalovaných nenárokovala nájomné, jediné

čoodžalobyodnichpožadovalabolouhradenievýdavkovspojenýchsužívanímnehnuteľnosti.Žalovaní
opakovane platili výdavky s omeškaním. Ďalšie zotrvanie žalovaných v nehnuteľnosti bez toho, že
budú uhrádzať žalobkyni platby, je neprijateľné a zaťažujúce žalobkyňu natoľko, že vystavená platobnej
neschopnosti voči banke ako aj správcovi - Stavebné bytové družstvo Komárno za svoj byt ako aj za
nehnuteľnosť, ktorú obývajú žalovaní. Žalovaní užívajú nehnuteľnosť bez právneho titulu a vzhľadom

na to, že žalovaní nie sú ochotní mimosúdne sa dohodnúť, že žalobkyňa sa domáha svojich práv
prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia, z dôvodu potreby bezodkladne upraviť
pomery účastníkov konania ako aj z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na §
324 ods. 1, ods. 3 § 325 ods. 1 ods. 2, § 326 Civilného sporového poriadku ako aj s poukazom na
§ 126 ods. 1 a § 123 Občianskeho zákonníka, sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia domáha toho, aby bola žalovaným uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosť a odovzdať ju
do užívania žalobkyne a zároveň uložená povinnosť zložiť do úschovy súdu sumu 1.323,24 eura na
zabezpečenie nároku žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy titulom služieb spotrebovaných žalovanými
na nehnuteľnosti. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je potrebné bezodkladne úpravu pomerov medzi stranamisporu, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať. Nariadením neodkladného
opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobkyne ako aj zabezpečené to, že
nebude ohrozený výkon exekúcie na dlžnú sumu. Žalobkyňa pristúpila k podaniu návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia z dôvodu nevyhnutnosti bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi stranami
sporu, čo neznesie časový odklad. Nariadením neodkladného opatrenia sa skonzumuje samotné merito
veci a tým sa rýchlym a účinným spôsobom zabráni vzniku škody na majetku žalobkyne. Zdôraznila,
že žalovaní užívajú nehnuteľnosť bez právneho titulu, neplatia dohodnuté splátky - poplatky za služby
spojené s užívaním bytu od 20.02.2020 a zároveň navrhované neodkladné opatrenie v časti zloženia

sumy 1324,34 eura do úschovy súdu zabezpečí to, že výkon exekúcie na túto sumu nebude ohrozený.

5. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila potvrdenie o uhradení súdneho
poplatku vo výške 33,- eur, plnomocenstvo na zastupovanie zo dňa 30.01.2020, emailovú komunikáciu
zástupkyne žalobkyne so žalovaným v rade 1/ zo dňa 18.05.2020 až 01.06.2020, predpis mesačnej
zálohovej úhrady za užívanie bytu platný k 01.05.2020 vo výške 160,90 eura, predpis mesačnej

zálohovej úhrady za užívanie bytu platný k 01.08.2020 vo výške 194,17 eura, vyúčtovanie nákladov
spojených s užívaním bytu za rok 2019 s nedoplatkom k 30.04.2020 vo výške 850,87 eura, email
zo dňa 19.04.2020, Zmluvu o výpožičke, email žalovaného 1/ zo dňa 13.05.2020, email zástupkyne
žalobkyne zo dňa 18.05.2020, email žalovaného v rade 1/ zo dňa 18.05.2020, stanovisko žalovaných zo
dňa 15.06.2020, čiastočný výpis z listu vlastníctva č.XXXX, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX,

vyjadrenie zástupkyne žalobkyne zo dňa 17.06.2020, oznámenie a výzvu na uzatvorenie nájomnej
zmluvy zo dňa 27.02.2020 spolu s doručenkami zo dňa 02.03.2020, výzvu na úhradu dlžnej sumy a
uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 31.01.2020.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) , žalobca môže

vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. V predmetnej veci žalobkyňa vzala žalobu späť pred jej doručením žalovaným v rade 1/ a 2/. Na
prípadný nesúhlas žalovaných so späťvzatím žaloby by súd neprihliadal a preto súd konanie vo veci

samej zastavil tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.13. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. V rámci civilného sporového
konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných
predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla

bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska
je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená.

15. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

16. Citovanými zákonnými ustanoveniami upravujúcimi neodkladné opatrenie je možné rýchlo a pružne
riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je
súd povinný vykonávať dokazovanie výsluchom účastníkov, vychádza z preukázaných, alebo aspoň
osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Rozhodnutie o
neodkladnom opatrení má však len dočasný charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie neodkladných

účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom.

17. Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam,
kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí
ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ

musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť
skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým spôsobuje
navrhovateľovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne
preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou

riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k
nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca
tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie

vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných
predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať,
či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb,
a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované
obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa a nesmie nad nevyhnutnú mieru

limitovať odporcu. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má
len navrhovateľ.

18. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí
ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi navrhovateľom a

odporcom, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po
právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené
konkrétnymiskutočnosťami.Navrhovateľmusíopísanímrozhodujúcichskutočnostípresvedčiťopotrebe
nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred

nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi
stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, navrhovaným neodkladnýmopatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,
právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a
nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne

vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s
vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa,
vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Pokiaľ dospeje k záveru, že navrhovateľ sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných

neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd
pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu
a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní
o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe
dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Navrhovateľ je
povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak navrhovateľ

neosvedčil svoj nárok a ak nepripojil listiny, na ktoré sa odvoláva.

19. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenia v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd posudzuje, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú

osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie možno nariadiť pred začatím
konania, a to aj bez potreby následnej žaloby, počas konania vo veci samej, ako aj po právoplatnom
skončení konania vo veci samej. Pokiaľ § 325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti alebo
obmedzenia strane, ide vždy o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou

vo väčšine prípade bude žalovaný vo veci samej, resp. osoba, proti ktorej má v budúcnosti žaloba
smerovať. Nemožno však vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, napr. pri
neodkladných opatreniach po začatí konania, kedy je už uzavretý okruh strán a prípadným neodkladným
opatrením má byť uložená povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe. Takúto tretiu osoba je však potom
potrebné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z čoho jej

vyplývajú príslušné procesné práva. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP obsahuje demonštratívny výpočet
povinností a obmedzení, ktoré súd môže neodkladným opatrením uložiť. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha
niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, súd bez ďalšieho skúma splnenie
všeobecných podmienok jeho nariadenia. V opačnom prípade, teda pri „neštandardných“ neodkladných
opatreniach, je súd povinný zaoberať sa aj otázkou procesnej a vecnej prípustnosti súdnej ochrany,

ktorej sa navrhovateľ domáha spôsobom, ktorý zákon výslovne nepredpokladá.

20. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP prichádza do úvahy vtedy, ak je predmetom
(budúceho) sporu hnuteľná vec alebo zaplatenie peňažnej sumy. Rozhodne však nejde o solučnú
úschovu podľa § 568 OZ, na ktorú je oprávnený výlučne notár v zmysle § 68a NP. Úschova na základe

neodkladného opatrenia má vždy dočasný a zabezpečovací charakter, pričom sa realizuje na súde prvej
inštancie, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol. Nevyhnutným predpokladom
poskytnutia efektívnej súdnej ochrany je to, že osoba, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, má
spornú vec u seba. Danú skutočnosť musí navrhovateľ osvedčiť popri splnení ostatných zákonných
podmienok (držbu peňažných prostriedkov nie je potrebné osvedčovať).

21. Neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 325 ods. 1 písm. d) CSP spočíva v uložení
povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak, strpieť určité
obmedzenia. S výnimkou povinnosti niečo dať (dare) ide v podstate o zovšeobecňujúce transformovanie
hmotnoprávneho ustanovenia o obsahu záväzku v zmysle § 494 OZ. V jeho intenciách možno

interpretovať aj samotný § 325 ods. 2 písm. d) CSP. Výrok neodkladného opatrenia môže znieť na
individuálny výkon alebo zákaz niektorej z uvedených agilít, prípadne na kumuláciu všetkých alebo
niektorých z nich. Pomerne široký zákonný obsah umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych
skutkových situáciách (susedské spory, spory o ochranu osobnostných práv, spory z nekalej súťaže apod.). Rovnako ako pri neodkladnom opatrení na obmedzenie dispozičného oprávnenia podľa § 325
ods. 2 písm. c) CSP je však súd povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom
na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby.

22. Žalobca žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným v rade 1/ a 2/ uloží
povinnosť aby v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, vypratali
a odovzdali uvoľnené nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom
Komárno, katastrálny odbor pre okres Komárno, obec N. a katastrálne územie N. na liste vlastníctva

č. XXXX - byt č. X na X. poschodí obytného domu so súp. č. XXX na L. U. O. N., č. vchodu X, k tomu
prislúchajúci podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7001/442000, na
liste vlastníctva č. XXXX - spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela registra „C“ KN č. XXX, zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 765 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“). Zároveň žiadala, aby súd žalovaným
v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť do 3 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia zložiť do úschovy Okresného
súdu Komárno sumu 1.324,34 eura.

23. Vlastnícke právo žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti mal súd za preukázané z pripojených
čiastočných výpisov z listov vlastníctva č. XXXX, kde je žalobkyňa evidovaná ako výlučná vlastníčka
bytu č. X, v X. vchode na X. poschodí a ako spoluvlastníčka podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti podielu 7001/442000 obytného domu

súpisné č. XXX na parcele č. XXX pre okres, obec a katastrálne územie obce N.. Žalobkyňa je
podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre okres, obec a katastrálne územie obce N. podielovou
spoluvlastníčkou zastavanej plochy a nádvoria s parcelným č. XXX o výmere 765 m2 o veľkosti jej
podielu 7001/442000. Žalobkyňa žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným
v rade 1/ a 2/ uloží povinnosť aby v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto

uznesenia, vypratali a odovzdali uvoľnené vyššie uvedené nehnuteľnosti. Zároveň žiadala, aby súd
žalovaným v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť do 3 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia zložiť do úschovy
Okresného súdu Komárno sumu 1.324,34 eura. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov vidí žalobkyňa v
tom, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť bez právneho titulu a vzhľadom na to, že žalovaní nie sú ochotní
mimosúdne sa dohodnúť, že žalobkyňa sa domáha svojich práv prostredníctvom návrhu na nariadenie

neodkladné opatrenia, z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania ako aj z
dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobkyňa uviedla, že je potrebné bezodkladne úpravu
pomerov medzi stranami sporu, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať.
Žalobkyňa pristúpila k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu nevyhnutnosti
bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi stranami sporu, čo neznesie časový odklad. Nariadením

neodkladného opatrenia sa skonzumuje samotné merito veci a tým sa rýchlym a účinným spôsobom
zabráni vzniku škody na majetku žalobkyne. Zdôraznila, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť bez právneho
titulu, neplatia dohodnuté splátky - poplatky za služby spojené s užívaním bytu od 20.02.2020 a zároveň
navrhované neodkladné opatrenie v časti zloženia sumy 1324,34 eura do úschovy súdu zabezpečí to,
že výkon exekúcie na túto sumu nebude ohrozený.

24. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Vzájomná kumulácia týchto
dôvodov nie je vylúčená. Neodkladné opatrenie je opatrením dočasným a jeho nariadením nemôže byť
vytvorený nenávratný stav. Právne účinky neodkladného opatrenia nemôžu obmedziť povinnú osobu

neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

25. V daných súvislostiach je podľa názoru súdu nevyhnutne dôležité prihliadnuť na skutočnosť, že
žalovaní v 1/ a v 2/ rade majú v nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa žalobkyňa domáha, svoje obydlie. Ide
tu o ústavou chránené právo každého človeka na nedotknuteľnosť obydlia a právo na súkromie (čl. 16,

21 Ústavy Slovenskej republiky). To sa prejavuje aj v tom, že žiadna osoba nemôže byť zbavená svojho
obydlia inak ako zákonom prípustným spôsobom, bez ohľadu na to, či žalovaní v 1/ a v 2/ rade bývajú v
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Bez právoplatného rozhodnutia súdu o vyprataní nemôžu byť tohto
obydlia iným postupom zbavení. Je preto podľa názoru súdu neprípustné, aby neodkladným opatrením
bola žalovaným uložená povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť a tým vytvorený nenávratný stav

bez riadneho súdneho konania a vykonania patričného dokazovania. Vydaním neodkladného opatrenia
by podľa názoru súdu boli porušené základné práva žalovaných na spravodlivú súdnu ochranu, ochranu
nedotknuteľnosti obydlia ako aj práva na súkromie.26.Súdďalejdospelpopreskúmanínávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaaknemupripojených
listín k záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný, keďže na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je naplnený základný atribút neodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, a to

hrozba reálnej a bezprostrednej ujmy. Napriek tomu, že žalobkyňa na účely nariadenia neodkladného
opatrenia dostatočným spôsobom osvedčila svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, má súd za to, že
žalobkyňou tvrdené skutočnosti neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z
ohrozeniaexekúcie(niejetedadanýprincípopodstatnenostineodkladnéhoopatrenia),keďžežalobkyňa
neosvedčila, že by jej žalovaní v rade 1/ a 2/ na majetku spôsobovali škodu. Žalobkyňa sama v

žalobe uviedla, že sa do žalovanými v auguste 2018 ústne dohodla na tom, že žalovaní budú bývať v
nehnuteľnosti (na adrese L. O. N.). Žalobkyňa ako matka žalovanej v rade 2/ súhlasila s takouto dohodou
za podmienky, že žalovaní budú riadne a včas platiť poplatky spojené s užívaním bytu. Nájomné medzi
stranami dohodnuté nebolo a ani bola uzatvorená písomná zmluva o tejto dohode strán sporu. Žalovaní
od augusta 2018 vykonávali na nehnuteľnosti rekonštrukciu svojpomocne a na vlastné náklady so
súhlasomžalobkyne.Žalobkyňaakovlastníčkanehnuteľnostiudelilasúhlasnavykonanierekonštrukcie.

Žalovaní sa do nehnuteľnosti nasťahovali dňa 19.03.2019, spočiatku uhrádzali žalobkyni poplatky za
služby spojené s užívaním bytu. Žalobkyňa potrebu dočasnej úpravy odôvodňovala obavou, že žalovaní
jej spôsobia škodu na majetku. Podľa názoru súdu však žalobkyňa dôvodnosť svojich obáv nijako
nepreukázala, práve naopak, napriek tomu, že sa javí, že nehnuteľnosti v súčasnosti užívajú žalovaní
bez právneho dôvodu, z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalovaní niekoľko

mesiacov pred nasťahovaním sa do spornej nehnuteľnosti investovali svoje vlastné finančné prostriedky
do rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti, a to so súhlasom žalobkyne. Súd nemá za osvedčené
tvrdeniežalobkyne,ženariadenímneodkladnéhoopatreniasaúčinnýmspôsobomzabránivznikuškody,
a to predovšetkým na skutočnosť, že žalovaní investovali do rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti
svoje vlastné finančné prostriedky, a súd nemá z listinných dôkazov predložených žalobkyňou ani za

osvedčené, že by žalovaní podnikali kroky, ktorými by poškodzovali majetok žalobkyne, do ktorého
investovali aj svoje vlastné finančné prostriedky. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neosvedčila žiadne také konkrétne správanie sa niektorého zo žalovaných, ktoré by žalobcovi
mohlo spôsobiť nenahraditeľnú ujmu. Uvedené nevyplýva ani zo žiadneho zo žalobkyňou predložených
dôkazov. Obava žalobkyne, že by žalovaní spôsobili škodu na jej majetku, tak nie je ničím podložená.

Zákonná úprava postupu pri nariaďovaní neodkladných opatrení vyžaduje, aby žalobca súdu osvedčil
jednak sám nárok, ako i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom obe tieto podmienky musia
byť splnené kumulatívne. V tomto smere je významné, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť
neodpadajú ani v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, i keď môže byť niekedy pre stranu sporu
zvlášť obtiažna. Treba však s týmito povinnosťami počítať v každom sporovom konaní.

27. Žalobkyňa ďalej žiadala, aby súd žalovaným v rade 1/ a 2/ uložil povinnosť do 3 dní od vykonateľnosti
tohto uznesenia zložiť do úschovy Okresného súdu Komárno sumu 1.324,34 eura. Úschova na
základe neodkladného opatrenia má vždy dočasný a zabezpečovací charakter, pričom sa realizuje
na súde prvej inštancie, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol. Z návrhu na

nariadenie tohto neodkladného opatrenia žalobkyne však súdu prvej inštancie nevyplýva dočasnosť
tohto neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa uviedla, že peniaze majú byť zložené do úschovy
súdu, pričom z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec nevyplýva, akým spôsobom a
predovšetkým dokedy majú byť peňažné prostriedky zložené v úschove súde, keďže žalobkyňa návrh
vo veci samej vzala späť a neodkladným opatrením žiadala konečnú úpravu pomerov medzi stranami

sporu. Naviac súd konštatuje, že z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a rovnako
tak z listinných dôkazov pripojených k neodkladnému opatreniu nemal súd za osvedčené tvrdenie
žalobkyne, že výkon rozhodnutia bude ohrozený. Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom
na nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by
bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty

jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Z pripojených listinných dôkazov pripojených k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia tieto skutočnosti nevyplynuli, práve naopak, z listu žalovaných
zo dňa 15.06.2020 na č. l. 84 spisu vyplýva snaha žalovaných v záujme zachovania si dobrých vzťahov
o uhradenie dlžnej sumy v čiastkach, pričom z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 17.06.2020 na č. l. 91 ako

odpovede na list žalovaných vyplýva, že žalovaní dňa 16.06.2020 uhradili na účet žalovanej sumu 93,-
eur. Z uvedeného nemal súd ani za osvedčené, že by žalovaní znižovali hodnoty svojho majetku.28. Keďže žalobkyňa dostatočným spôsobom neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov, ani
nebezpečenstvo bezprostredne jej hroziacej ujmy, na odvrátenie ktorej by bolo potrebné nariadiť
neodkladné opatrenie a neosvedčila ani existenciu obavy z ohrozenia exekúcie, a žalobkyňou

požadované obmedzenie žalovaných by bolo neprimerané poskytnutej ochrane žalobkyne, pretože by
žalovaných obmedzovalo neprimeraným spôsobom, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia ako nedôvodný zamietol.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

32. V danom prípade žalobkyňa vzala žalobu vo veci samej späť pred jej doručením žalovaným. V časti
zastavenia konania žalobkyňa zavinila zastavenie konania a preto súd postupujúc podľa § 256 ods. 1
CSP zavinenie zastavenia konania v tejto časti pripísal na vrub žalobkyne. Keďže však v zastavujúcej
časti žalovaným v rade 1/ a 2/ žiadne trovy konania nevznikli, súdu im v tejto časti náhradu trov konania

nepriznal. Čo sa týka trov konania v zamietajúcej časti, tak súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu zamietol. Aplikujúc pravidlá stanovené v § 255 ods. 1 CSP by nárok na
náhradtrovkonaniapodľapomeruúspechuvoveciprináležalžalovaným.Keďževšakžalovanýmžiadne
trovy konania v súvislosti so zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli, súd
žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v tejto časti nepriznal. Na základe uvedených

úvah aplikáciou vyššie uvedených zákonných ustanovení preto súd rozhodol tak, ako uviedol v treťom
výroku tohto uznesenia a žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu - Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so

sídlom Štúrova 9, 950 48 Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.