Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010140
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5816010140.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov Mgr.
Miroslava Mazúcha a JUDr. Marcely Malatkej na neverejnom zasadnutí konanom 17. mája 2018
prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/45/2016 z
21.12.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.

4T/45/2016 z 21.12.2017.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný D. R. podľa § 285 písm. b)

Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo z 2.6.2016, sp.zn. Pv
526/15/5507, zo skutku právne kvalifikovaného ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., na
tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pretože skutok nie
je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodenú Ing. G. E. s nárokom na náhradu škody na civilné

sporové konanie.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol,
že v rámci nového prejednania okresný súd vypočul obžalovaného R. a znalca Ing. Rabčana
a následne vydal napadnutý rozsudok. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje v podstate
rovnaké skutočnosti ako v pôvodnom odvolacím súdom už raz zrušenom rozsudku, a to že konanie

obžalovaného nie je možné kvalifikovať ako trestný čin, nakoľko nemožno vyžadovať, aby pred tým
ako sa s vozidlom pohol, skontroloval jeho okolie tak, že by sa nadvihol a predklonil spôsobom, ktorý
výrazne sťažuje riadenie vozidla. V ďalšom poukázal na určitú mieru zavinenia zo strany chodkyne.
Obžalovanému ako vodičovi nemožno klásť za povinnosť predvídať, že chodkyňa, ktorú predtým
registroval, sa v priebehu pár sekúnd ocitne pri jeho vozidle. Predmetné odôvodnenie rozsudku
prokurátor považoval za nedostatočné, neúplné a arbitrárne. Súd sa jasne a zrozumiteľne nevysporiadal

so všetkými vykonanými dôkazmi a nevysvetlil, prečo podľa jeho názoru konaním opísaným v obžalobe
nedošlo k naplneniu zákonných znakov prečinu, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa prokurátora
vykonaným dokazovaním bolo v potrebnom rozsahu preukázané, že skutku sa dopustil obžalovaný tak,
ako je uvedené v obžalobe. Svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu usmrtenia podľa §
149 ods. 1 Tr. zák. Napadnutý rozsudok bol vydaný v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov
uvedenou v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní boli vyhodnotené

jednostranne v prospech obžalovaného. Takýto postup súdu mal za následok jeho nesprávny právny
záver o tom, že skutok popísaný v obžalobe nie je trestným činom. Rozsudok, resp. jeho odôvodnenienespĺňa náležitosti upravené v ust. § 168 ods. 1 Tr. por. Ako už bolo preukázané, a na uvedenom sa nič
nezmenilo ani po doplnení dokazovania, obžalovaný s nákladným motorovým vozidlom zastavil a stál v
bezprostrednej blízkosti autobusovej zastávky, teda na mieste, kde to priamo ust. § 25 ods. 1 písm. f)

zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení zakazuje, pretože vodič nesmie zastaviť a stáť
na zastávke pravidelnej verejnej dopravy osôb a priľahlom nástupišti v úseku, ktorý sa začína dopravnou
značkou pred zastávkou a končí 5 m za jej označníkom, a tam, kde takáto dopravná značka nie je,
vo vzdialenosti kratšej ako 30 m pred označníkom zastávky a 5 m za ním. V čase, keď na uvedenom
mieste obžalovaný zastavil v bezprostrednej blízkosti označníka autobusovej zástavky stála chodkyňa,

osoba vysokého veku, o ktorej prítomnosti obžalovaný jednoznačne vedel. V prípade ďalšieho pohybu
vozidla mal tejto situácii prispôsobiť svoje správanie, čo sa však nestalo. Argumentácia súdu, že nie
je namieste vyžadovať od obžalovaného, aby pred tým, ako sa s vozidlom pohol, skontroloval jeho
okolie, a to nadvihnutím a predklonením, nakoľko takýto manéver by podľa názoru súdu bol v rozpore
s pravidlami bezpečnosti premávky, neobstojí. Tu súd už neuviedol, s akými konkrétnymi pravidlami
bezpečnosti premávky by to bolo v rozpore. Na rozdiel od názoru prezentovaného prvostupňovým

súdom mal prokurátor za to, že obžalovanému ako profesionálnemu vodičovi pravidelne podrobujúcemu
sa školeniam a preskúšaniam muselo byť známe, že pri výhľade z vozidla existuje určitý mŕtvy uhol,
z dôvodu existencie ktorého sú na novších vozidlách namontované zrkadlá typu VI. Uvedenej situácii
mal prispôsobiť správanie. O to viac, že v jeho bezprostrednej blízkosti sa nachádzala osoba vysokého
veku. Mal konať s vyššou mierou opatrnosti, čo sa nestalo. Obžalovaný vzhľadom na charakter vozidla

bol povinný pri zachovaní potrebnej miery opatrnosti za danej situácie minimálne sa nadvihnúť a
predkloniť, aby skontroloval priestor pred vozidlom, prípadne aj vystúpiť z vozidla a skontrolovať jeho
okolie vzhľadom na to, že stál v tesnej blízkosti zastávky verejnej dopravy, na ktorej stála osoba
vysokého veku. Prípadnému skontrolovaniu okolia vozidla nič nebránilo a po jeho skontrolovaní mohol
vykonať prípadné opatrenia, napr. upozornenie chodkyne, že sa ide pohnúť s vozidlom, aby predišiel

následnej kolízii. Prokurátor vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že obžalovaný svojím
nedbanlivostným konaním naplnil všetky zákonné znaky stíhaného prečinu, a preto bolo na mieste
rozhodnúť o vine obžalovaného za súčasného uloženia spravodlivého trestu. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a
rozhodnutie.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prokurátora
uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade so zákonnými
normami aj s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
je zrejmé, že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dostatočne, riadne a úplne zistil

skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a svoje rozhodnutie odôvodnil zrozumiteľným
spôsobom opierajúc sa o ustanovenia relevantných právnych predpisov. Vykonaným dokazovaním,
najmä výsluchom znalca Ing. Rabčana bolo zistené, že úkon, ktorý mal obžalovaný bezprostredne pred
skutkom uskutočniť, aby zabránil zrážke s chodkyňou, a teda aby sa nadvihol a zároveň posunul, je
čisto teoretická alternatíva, v praxi dosť nezvyčajná, ba až nemožná, pretože na takýto manéver by sa

musel postaviť na nohy. Keďže sa vozidlo pohybovalo, bolo by to proti pravidlám bezpečnosti premávky.
Podľa znalca by išlo o neobvyklé riešenie danej situácie. Zastavenie a státie obžalovaného s nákladným
motorovým vozidlom v bezprostrednej blízkosti autobusovej zástavky vynútila situácia, z dôvodu výjazdu
iného vozidla z objektu, do ktorého obžalovaný smeroval. Obžalovaný preto navrhol, aby odvolací súd
odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadol aj na chyby, ktoré neboli
odvolanímvytýkané,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniaazistil,žeodvolaniebolopodanévzákonom

stanovenej lehote, oprávnenou osobou a je dôvodné.

Preskúmaním spisu nadriadený súd zistil, že prvostupňový súd po zrušení predchádzajúceho rozsudku
doplnil dokazovanie výsluchmi obžalovaného a znalca z odboru doprava cestná. Oslobodzujúci
rozsudok založil opätovne na závere, že obžalovaný sediac na mieste vodiča nevidel bezprostrednú

oblasť okolo svojho nákladného motorového vozidla a chodkyňu v nej sa nachádzajúcu. Od
obžalovanéhonemožnovyžadovať,abypredrozjazdomsvozidlomskontrolovaljehookolienadvihnutím
a predklonením sa zo sedadla vodiča, pretože to sťažovalo jeho riadenie. Obžalovaný zároveň nemalpovinnosť predvídať, že chodkyňa, ktorú pri príjazde videl stáť pri označníku zastávky, sa v priebehu pár
sekúnd pohne a dostane do blízkosti jeho vozidla.

Krajský súd sa nestotožňuje s uvedenými úvahami a závermi. Okresný súd sa nedostatočne zaoberal
tým, že obžalovaný je stíhaný pre nedbanlivostný trestný čin. Nedbanlivosť je druhou, ľahšou formou
zavinenia než úmysel. Môže mať podobu vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti. Pre obidve formy
nedbanlivosti je spoločné, že chýba zložka vôle, t.j. že páchateľ nechce spôsobiť následok a nie je
uzrozumený s tým, že ho spôsobí. Uplatňuje sa len zložka vedomostná. Vedomá nedbanlivosť je

vybudovaná na vedomí možnosti vzniku následku pri spoliehaní sa bez primeraných dôvodov, že k
následku nedôjde. To znamená, že páchateľ vie o možnosti vzniku následku, avšak bez primeraných
dôvodov vylučuje možnosť porušenia alebo ohrozenia chráneného záujmu. Nevedomá nedbanlivosť
je vybudovaná na povinnosti a súčasnej možnosti predvídať, že spôsobenie poruchy alebo ohrozenie
chráneného záujmu môže nastať. Vedomostná zložka je tu vyjadrená len ako povinnosť a možnosť
vedieť, nie ako skutočná vedomosť rozhodujúcich skutočností.

Zavinenie z nedbanlivosti je vybudované na zložke vedomostnej. Teda na psychickom vzťahu páchateľa
k podstatným skutočnostiam zakladajúcim trestný čin a súčasne na zachovaní potrebnej miery
opatrnosti. Miera opatrnosti je určovaná spojením objektívneho a subjektívneho hľadiska pri predvídaní
spôsobenia následku. Objektívne hľadisko vyžaduje spravidla od každého rovnakú mieru opatrnosti,

ktorá je v spoločnosti ustanovená alebo uznávaná. Zvýšená miera opatrnosti sa výnimočne požaduje
od niektorých skupín osôb podľa povahy povolania alebo zamestnania. Jej rozsah vyplýva zvyčajne z
osobitných právnych predpisov (napr. o pravidlách cestnej premávky). Subjektívne hľadisko je miera
opatrnosti, ktorú môže a je schopný vynaložiť práve ten, o ktorého zodpovednosť ide. Ide o individuálne
hľadisko, ktoré je u každej osoby iné, lebo je dané hlavne znalosťami, skúsenosťami, duševnými a

telesnými schopnosťami i možnosťami. Trestná zodpovednosť pri vedomej
aj nevedomej nedbanlivosti je vymedzená spojením oboch hľadísk, pričom medzi porušením potrebnej
miery opatrnosti a následkom musí byť príčinná súvislosť.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu so zameraním najmä na doplnené dokazovanie pred

okresným súdom znova konštatuje, že podľa § 4 ods. 1 písm. e), ods. 2 písm. g), § 13 ods. 2, § 25 ods.
1 písm. f) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke obžalovaný ako vodič nákladného motorového vozidla
mal povinnosť dbať na zvýšenú opatrnosť voči starým osobám a na úseku zastávky pravidelnej verejnej
dopravy osôb neohroziť chodcov prechádzajúcich cez cestu, na ktorú odbočoval, i pri odbočovaní na
miesto mimo cesty a nesmel zastaviť a stáť vo vzdialenosti kratšej ako 30 metrov pred označníkom

zastávky a 5 metrov za ním.

Záver o zavinení, ktorý je právnym záverom, vyplýva z vykonaného dokazovania. Okresný súd však
výsledky dokazovania dôsledne nerešpektoval a komplexne sa nezaoberal preukázanými skutkovými
okolnosťami.

Obžalovaný je profesionálny vodič. Viedol nákladné motorové vozidlo bez zrkadiel radu VI. Mal preto
vedomosť, že nevidí celý priestor okolo vozidla. Pred odbočovaním doprava s vozidlom zastavil i cúval v
bezprostrednej blízkosti zastávky. Pri jej označníku videl poškodenú chodkyňu. Pri opätovnom rozjazde
s vozidlom poškodenú už nevidel. Tá sa k miestu zrážky začala pohybovať prvá - 5,2 sekundy pred
zrážkou. Obžalovaný až následne - 4,2 sekundy pred zrážkou (obrázok 14 znaleckého posudku). Aj

svedok N. vypovedal, že už pri jeho výjazde z objektu chodkyňa išla smerom do priestoru vjazdu a
výjazdu vo vzdialenosti do jedného metra od vozidla obžalovaného. Miesto stretu nákladného vozidla
a poškodenej bolo na komunikácii, na ktorú obžalovaný odbočoval. Pred opätovným rozjazdom, keď
vozidloeštenebolovpohybe,obžalovanémuničnebránilo,abysazosedadlavodičanadvihol,predklonil
a skontroloval situáciu okolo vozidla. Poškodená bola podľa znaleckého skúmania a súladnej výpovede

svedka N. v tom okamihu už 1 sekundu v pohybe popri jeho vozidle smerom k miestu zrážky. Podľa
znalca mal obžalovaný dokonca možnosť, aj keď za sťažených podmienok, všímať si situáciu okolo
vozidla aj po rozjazde. V čase 1 sekundy pred zrážkou s poškodenou mohol obžalovaný ešte cez spätné
zrkadlo vidieť, že poškodená sa už pri označníku zastávky SAD nenachádza (obrázok č. 16 znaleckého
posudku).

Napriek týmto skutočnostiam sa obžalovaný spoliehal, že poškodená je naďalej na mieste, na ktorom
stála, prípadne sa nenachádza v blízkosti jeho vozidla. Možnosť, že poškodená sa bude pohybovať,
keďže obžalovaný s vozidlom zastavil a stál, bola pritom predvídateľná.Prvostupňový súd sa nezaoberal s vyššie uvedenými skutkovými okolnosťami v ich súhrne, možnosťou
predvídať spôsobený následok, primeranosťou dôvodov, na základe ktorých sa obžalovaný spoliehal,

že k následku nedôjde, zachovaním potrebnej miery opatrnosti a príčinnou súvislosťou medzi konaním
obžalovaného a spôsobeným následkom.

Okresný súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou, či obžalovaný už s poukazom na vyššie uvedené
okolnosti konal so zvýšenou mierou opatrnosti, ktorú mohol a mal v danej situácii vynaložiť. Ak s

potrebnou mierou opatrnosti nekonal, v akej miere spoluzavinil spôsobený následok, lebo ak pri vzniku
následku spolupôsobilo viac príčin (konanie obžalovaného a poškodeného) je konanie obžalovaného
príčinou následku aj vtedy, keď by následok bez konania poškodeného nenastal. V týchto súvislostiach
nadriadený súd uvádza, že podľa záverov znaleckého skúmania, ak mal obžalovaný počítať s tým, že
chodkyňa mohla z miesta kde stála, začať pohyb smerom do koridoru vozidla a tomuto mal prispôsobiť
techniku jazdy, potom chodkyňa nevytvorila obžalovanému prekážku náhlu z technického hľadiska.

Z týchto všetkých dôvodov a úvah bude úlohou súdu prvého stupňa v rámci nového prejednania a
rozhodnutia zaoberať a vysporiadať sa najmä s tým, či obžalovaný ako vodič nákladného motorového
vozidla s určitými konkrétnymi konštrukčnými vlastnosťami, ktoré poznal (najmä nedostatočný rozhľad),
v danej situácii v bezprostrednej blízkosti zastávky vidiac pred kolíznou situáciou poškodenú -

staršiu osobu, konal alebo nekonal s vyššou mierou opatrnosti pri odbočovacom manévri. Rovnako
bude treba zhodnotiť, či obžalovaný vzhľadom na svoje znalosti, skúsenosti, duševné a telesné
schopnosti a možnosti bol schopný takúto potrebnú mieru opatrnosti vynaložiť. Z obsahu doposiaľ
vykonaného dokazovania vyplýva záver, že obžalovaný mal možnosť ešte pred rozjazdom nadvihnutím
a predklonením sa z miesta vodiča skontrolovať aj priestor pri vozidle, ktorý z obvyklej polohy sediaceho

vodiča nevidel a mohol tak s určitými ťažkosťami urobiť aj po rozjazde. Poškodená pritom vykročila
smerom k miestu zrážky skôr, ako sa obžalovaný s vozidlom pohol a začal odbočovať. Navyše nemusela
predpokladať, že bude odbočovať s vozidlom doprava.

V prípade, ak okresný súd po znovu prejednaní veci dospeje po dôslednom vyhodnotení všetkých

vykonaných dôkazov k rozhodnutiu o vine, bude tiež potrebné vyhodnotiť do úvahy pripadajúce výrazné
spoluzavinenie poškodenej na kolíznej situácii, ktoré bolo primárnou príčinou spôsobeného následku a
zohľadniť ho v rámci výrokov o treste a náhrade škody.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný

právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. napadnutý
rozsudok zrušil a vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.