Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 22, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119210293
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3119210293.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: J. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom
Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, proti žalovaným: 1./ L.. E. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., M. A., 2./ Z. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., R. XX/XX a 3./ R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom

P. XXX, právne zastúpenej: JUDr. Peter Žilinčík, advokát, so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum I.
57/132, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej 3./ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín
č.k. 20C/39/2019-48 zo dňa 21. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie, v napadnutej časti výroku II., ktorým žalobcovi priznal proti žalovaným
1./, 2./ a 3./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 3./.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie proti žalovaným 1./, 2./
a 3./ zastavil. Výrokom II. rozhodol, že žalobca má proti žalovaným 1./, 2./ a 3./ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% a výrokom III. rozhodol o vrátení súdneho poplatku zo žaloby vo výške 43,05
eur žalobcovi. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že žalovaná

1./ je podielovou spoluvlastníčkou podielu zapísaného pod por.č. XX vo výške X/XXX-ín, evidovaného
na žalovanú 3./, v parc. KNE XXX/X-trvalé trávnaté porasty o výmere 579 m2, zapísanej na LV č.
XXXX k.ú. P.. Okrem toho sa domáhal určenia, že žalovaná 2./ je podielovou spoluvlastníčkou podielu
zapísaného pod por.č. XX vo výške X/XXX-ín, evidovaného na žalovanú 3./, v parc. KNE XXX/X-trvalé
trávnaté porasty o výmere 4331 m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. P. Ďalej poukázal na to, že žalovaná
1./ a 2./ previedli uvedené spoluvlastnícke podiely na žalovanú 3./ na základe kúpnej zmluvy zo dňa

20.10.2017 bez toho, aby tieto podiely pred tým ponúkli na kúpu žalobcovi, ktorý je tiež spoluvlastníkom
týchto nehnuteľností, pričom žalované 1./, 2./ a žalovaná 3./ nie sú navzájom blízke osoby, čím žalované
porušili predkupné právo žalobcu v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Preto sa predmetnou žalobou
dovolával relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2017, ktorá bola zavkladovaná
Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom pod č. V XXXX/XXXX.. Podaním doručeným súdu prvej
inštancie, dňa 08.04.2020, zobral žalobca žalobu pred začatím pojednávania späť a žiadal konanie voči

nim zastaviť. Ako dôvod svojho späťvzatia uviedol, že žalované 1./ až 3./ na základe výziev- dovolania
sa relatívnej neplatnosti odstúpili od kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2017 a na LV č. XXXX, k.ú. P. je
opätovnezapísanáakopodielovýspoluvlastníkžalovaná2./arovnakonaLVč.XXXX,k.ú.P.jeopätovne
ako podielový spoluvlastník zapísaná žalovaná .1/, ktorej odstúpenie bolo zaevidované na základe
záznamovej listiny Z XXX/XXXX zo dňa 03.02.2020, čím odpadol predmet sporu. Zároveň si žalobca
uplatnilnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%apožiadalovráteniealikvotnejčastizaplateného

súdneho poplatku zo žaloby. Súd prvej inštancie, s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, 2 CSP a § 146
ods. 1 CSP, vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu voči žalovaným 1./ až 3./ späťv celom rozsahu pred začatím pojednávania, kedy nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaných k
späťvzatiu žaloby, konanie výrokom I. zastavil. O trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP. V
tejto súvislosti uviedol, že ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom

je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať,
že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Keďže v prejednávanom prípade došlo k späťvzatiu
žaloby v celom rozsahu pre správanie žalovaných 1./ až 3./, súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok

na plnú náhradu trov konania voči žalovaným. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nevidel
súd prvej inštancie existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi nemal nárok
na náhradu trov konania priznať. Po preskúmaní návrhu žalovanej 3./ na uplatnenie ustanovenia §
257 CSP súd prvej inštancie skonštatoval, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania má v
danom prípade zásadný význam skutočnosť, že v prvom rade žalovaní 1./ až 3./ svojim konaním porušili
zákonné predkupné právo žalobcu, čo následne aj uznali, s tým, že žalobca nemá zákonnú povinnosť

pred podaním tohto druhu žaloby doručiť dovolanie sa relatívnej neplatnosti žalovaným, nakoľko podľa
ustálenej judikatúry súdov právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho
podielu nastávajú hoc aj doručením žaloby, v ktorej je dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu obsiahnuté, ako tomu bolo v tomto prípade. Napokon dodal, že žalovanej 3./ pred uzatvorením
predmetnej kúpnej zmluvy v rámci bežnej obozretnosti nič nebránilo, aby pred uzavretím kúpnej zmluvy

vyzvala žalované 1./ a 2./ na preukázanie riadneho splnenia si svojej zákonnej ponukovej povinnosti
(v písomnej forme) voči ostatným podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností (vrátane
žalobcu) obsahujúcej oznámenie všetkých podmienok, za ktorých ponúkajú svoj podiel na kúpu. Na
základe uvedeného rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným
1./ až 3./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Napokon súd prvej inštancie rozhodol o vrátení

časti zaplateného súdneho poplatku žalobcovi vo výške 43,05 eur, s poukazom na § 11 ods.
3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb..
2. Proti uvedenému uzneseniu, v časti výroku II., podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná 3./, s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietala, že žalobca nepostupoval spôsobom,
ktorým by predišiel sporu, ale naopak, najskôr podal žalobu a až potom upovedomil žalované 1./ až

3./, že si uplatňuje svoje predkupné právo. Následne si pri späťvzatí žaloby uplatnil trovy konania.
Žalované 1./ až 3./ považovali toto správanie žalobcu za také, ktoré by súd mohol zohľadniť pri aplikácii
§ 257 CSP. Žalované aj keď porušili predkupné právo žalobcu toto jeho právo nespochybnili a stav
dobrovoľne na základe listu zo dňa 28.11.2019, ešte pred doručením žaloby napravili zápisom do
katastra nehnuteľností. Vzhľadom k tomu sa žalovaným javí ako neprimerane tvrdé, aby znášali trovy

súdneho konania, keď protiprávny stav vyriešili mimosúdne a vznik súdneho sporu zo strany žalobcu
sa im javí ako samoúčelný, sledujúci vznik súdnych trov. Z uvedených dôvodov žalovaná 3./ žiadala,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, vo výroku II. zmenil tak, že žalobcovi náhradu trov
konania neprizná.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej 3./ písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

Namietal, že tvrdenie žalovaných, že ho oslovili pred uzavretím kúpnych zmlúv a on o kúpu nemal
záujem, je nepravdivé. Mal za to, že žiadna zo žalovaných ho neoslovila a nedala mu ponuku,
ako podielovému spoluvlastníkovi, a to v písomnej forme, s navrhovanou cenou za predávané
spoluvlastnícke podiely so súčasným dodržaním 2-mesačnej lehoty. Ďalej dodal, že žalobu podal preto,
aby mohla byť na katastri zabezpečená poznámka pri sporných podieloch, čo mohlo byť zrealizované

len na základe predloženie potvrdenia o podaní žaloby. Takto mal žalobca zabezpečené, že žalované
nemohli urobiť ďalší prevod sporných nehnuteľností na blízku osobu. Až po týchto úkonoch vyzval
žalované formou dovolania sa relatívnej neplatnosti zo dňa 28.11.2019 o nápravu daného stavu. Keďže
žalované zjednali nápravu ako požadoval, odpadol dôvod pokračovania v súdnom konaní, a preto zobral
žalobu späť. Na posúdenie nároku na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP nevidel dôvod, nakoľko

podanie žaloby bolo podľa neho dôvodné a vôbec nemal v úmysle robiť nedôvodné trovy konania. Dal do
pozornosti, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade
trov konania je potrebné v prvom rade prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
účastníkov konania Tieto žalované vo svojom odvolaní neprezentovali. Dal do pozornosti rozsudok
Najvyššieho súdu SR 3MCdo/5/2006 a dodal, že práve žalované boli tie, ktoré porušili ich povinnosť

vyplývajúcu z § 140 Občianskeho zákonníka, a preto je dôležitý skúmať aj postoj účastníkov priebehu
konania. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie, v časti výroku II., potvrdil
a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania.4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385
CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie, v napadnutej časti výroku II., je potrebné

ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Súd prvej inštancie v danej veci zastavil konanie v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom (§ 145 a §
146 CSP) a následne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP, keď mal
za to, že žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaných 1./ až 3./, a teda zastavenie konania z
procesného hľadiska zavinili žalované 1./ až 3./

6. Odvolací súd sa, v rozsahu podaného odvolania voči výroku II., o trovách konania, stotožňuje s
právnym záverom súdu prvej inštancie o procesnom zavinení zastavenia daného konania žalovanými
1./ až 3./ a vzniku nároku na náhradu trov konania žalobcovi.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
8.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.
9. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1./ až 3./ určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalovaná 3./ sa k podanej žalobe vyjadrila prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, žalobu považovala za nedôvodnú a navrhovala ju zamietnuť. Namietala,
že žalobca sa pred podaním žaloby nepokúsil mimosúdne urovnanie sporu a dala do pozornosti, že

žalované 1./ až 3./ nakoniec uznali, že dovolaním sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy k sporným
nehnuteľnostiam zanikol právny úkon, na základe ktorého boli prevedené a požiadali o zápis tejto
skutočnostiajpríslušnýkatastrálnyúrad.Dňa08.04.2020doručilžalobcasúduprvejinštanciespäťvzatie
žaloby o určenie vlastníckeho práva, z dôvodu, že keďže žalované 1./ až 3./ na základe výzvy o dovolaní
sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy k sporným nehnuteľnostiam (t.j. po podaní žaloby) odstúpili od

uvedenej kúpnej zmluvy a táto skutočnosť bola zaevidovaná aj v katastri nehnuteľnosti, odpadol tým
predmet sporu. Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého uznesenia, v zmysle § 145 ods. 1 a §
146 CSP, konanie zastavil. Výrokom II. rozhodol o trovách konania, s poukazom na § 256 ods. 1 CSP,
tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným 1./ až 3./ nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a
výrokom III. rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku za podanú žalobu žalobcovi. Predmetom tohto

odvolacieho konania je odvolanie žalovanej 3./, podané v zákonom stanovenej lehote, ktorým napáda
výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie, o trovách konania.
10. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Pri rozhodovaní o trovách konania je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ale aj žalovaného. Pokiaľ žalobca

žalobu vzal späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí
konania alebo splnení toho, čoho sa domáhal, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne
zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby
išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša
trovy žalovaného žalobca.

11. Procesné zavinenie v zmysle § 256 ods. 1 CSP sa posudzuje iba po procesnej stránke a zavinenie
je potrebné vykladať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom je správanie sa strany sporu príčinou a
vznik trov konania protistrany je následkom. Ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia žaloby,
musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo
byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárok vyplývajúcim nie z hmotného, ale

procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného
hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku konania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa
(žalobcu).
12. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a
odzásadyzodpovednostizazavinenie(§256CSP).Vjehozmyslesúdvýnimočnenepriznánáhradutrov

konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Vtedy súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu
na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby
tieto trovy nahradila protistrane. Nakoľko použitie § 257 CSP negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá
by inak mala právo na náhradu trov konania, musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Dôvody hodné osobitného zreteľa

môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť dané charakterom určitej procesnej
situácie, prípadne sa môžu týkať celkom špecifických skutkových či sociálnych aspektov strán sporu.
Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré bypri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu
konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,
pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení

sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného
zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana
v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana
neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS

SRsp. zn. I. ÚS 196/09).
13. Po preštudovaní veci sa odvolací súd plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalované 1./
až 3./ z procesného hľadiska zavinili späťvzatie žaloby. Žalobca využil svoje zákonné právo domáhať sa
ochrany svojich práv prostredníctvom súdu, podaním predmetnej žaloby. V prípade zastavenia konania
z dôvodu späťvzatia žaloby, súd iba skúma to, či ku dňu podania žaloby bola žaloba podaná dôvodne,
rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania žaloby. V danom prípade možno konštatovať, že

v čase podania žaloby skutočne bolo vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam určené spôsobom, ktorý
sa žalobca snažil podaním žaloby zmeniť. Zákonné ustanovenia § 144 CSP rešpektuje žalobcu ako
dominus litis. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej
nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania, otázku
dôvodnosti podanej žaloby môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného

práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd
ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej. Kritérium procesného zavinenia je potom treba
posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,
resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť
s tým, aby konanie bolo zastavené. V danom prípade má odvolací súd za preukázané, že späťvzatie

žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaných 1./ až 3./, ktoré sa v celom rozsahu zachovali
v zmysle žalobného petitu žalobcu (zmenili vlastnícke práva k nehnuteľnostiam spôsobom akým ich
požadoval určiť žalobca). Vzhľadom k tomu je potrebné konštatovať, že žaloba žalobcu bola, v čase
jej podania, podaná dôvodne a žalované 1./ až 3./ až po jej podaní pristúpili k právnym úkonom, ktoré
zmenili vlastnícke práva k sporným nehnuteľnostiam tak, ako to žalobca žiadal v žalobe.

14. S poukazom na ďalšie odvolacie námietky žalovanej 3./ odvolací súd dodáva, že rovnako sa stotožnil
aj s názorom súdu prvej inštancie, v tom zmysle, že nebolo možné vo veci aplikovať ustanovenie §
257 CSP. Keďže súd prvej inštancie nevidel dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, neskúmal
ani podmienky hodné osobitného zreteľa na strane žalovaných 1./ až 3./, ktoré by bol inak povinný
skúmať v prípade aplikácie § 257 CSP. V predmetnom prípade bolo jednoznačne preukázané, že

žalované 1./ až 3./ porušili zákonné predkupné právo žalobcu, resp. nedokázali spoľahlivo preukázať, že
k jeho porušeniu nedošlo. K spätnému prevodu spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam
žalované pristúpili až po podaní žaloby, resp. potom, čo ich na to žalobca vyzval a dovolával sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd má za to, že nie je možné
ako dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 CSP) vyhodnotiť skutočnosť, že žalobca sa pred podaním

žaloby nepokúsil o mimosúdne urovnanie sporu, čím mohol predísť vzniku trov súdneho konania.
15. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, v časti výroku II. o trovách
konania, podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu

trov odvolacieho konania voči žalovanej 3./, ktorá ako jediná zo žalovaných 1./ až 3./ podala odvolanie
avšak úspech v odvolacom konaní nemala.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).