Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 9, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115210723
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115210723.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná,
a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpeného: GRABAN, TORMA &
PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná 3, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanej: Q. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XX, o zaplatenie sumy 1.775,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 7. decembra 2016 č.k. 14C/266/2015-82, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 1.775,66 eura s príslušenstvom titulom neoprávneného odberu elektrickej energie.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 46 ods.
1, 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, § 420 Občianskeho zákonníka.
1.2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca na základe kontroly odberného miesta E.
XXX, U. H. U. Q., zistil, že toto odberné miesto bolo pripojené bez platnej zmluvy. Tento neoprávnený
odber mal trvať od 21.08.2012, kedy bola na danom mieste urobená kontrola a zistený neoprávnený
odber, do 23.05.2013. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol.

1.3. Dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovanej, keďže
nepreukázal, že žalovaná predmetnú nehnuteľnosť obývala v uvedenom období a neoprávnene
odoberala elektrickú energiu. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že predmetná nehnuteľnosť patrí
spoluvlastníkom L. L. a K. L.. Z výsluchu žalovanej a svedka A. L., partnera žalovanej, mal preukázané,
že spoluvlastníci nehnuteľnosti sú deťmi G. L., ktorý mal tiež určité obdobie na dané odberné miesto
uzatvorenú zmluvu o odbere. Obaja zároveň uviedli, že žalovaná tam nikdy nebývala, lebo žijú prevažne

v D., a keď boli na E. tak bývali v byte matky svedka vo H. alebo u matky žalovanej v F.. Neskúmal
tvrdenie žalovanej, či skutočne neuzatvorila poslednú zmluvu o odbere elektrickej energie, nakoľko táto
skutočnosť bola irelevantná vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovanej. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná
je pasívne vecne legitimovaná vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 23. mája 2016
č.k. 12C/312/2015-56 považoval za nedôvodné, nakoľko v danom konaní bola žalovaná zaviazaná na
zaplatenie za neoprávnený odber elektriny (za iné obdobie) na základe rovnakých tvrdení žalobcu. Zistil,

že žalovaná sa tohto súdneho konania sa nezúčastnila, keďže nebol zistený jej pobyt, a preto jej v konaní
bol ustanovený opatrovník.
1.4. Uviedol, že odvodenie zodpovednosti žalovanej len od tej skutočnosti, že ako posledná mala
uzatvorený zmluvný vzťah so žalobcom, nemá žiadne právne opodstatnenie. Preto konštatoval, že
žalobca nepreukázal žiaden z predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej
povinnosti práve zo strany žalovanej. Od výsluchu žalobcom navrhnutého svedka L., spoluvlastníka

predmetnej nehnuteľnosti upustil z dôvodu, že tento sa na pojednávanie nedostavil bez ospravedlnenia
a ani nereagoval na výzvu súdu, aby zaslal písomnú výpoveď svedka na požadované otázky. Naviacz výsluchu svedka A. L. zistil, že v danej nehnuteľnosti bývajú rodičia L. L.. Preto výsluch navrhnutého
svedka nepovažoval za potrebný.
1.5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ale úspešnej

žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si žiadne trovy v konaní neuplatnila.

2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm.
b), d), e) a h) CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.2. Tvrdil, že vzhľadom na neúčasť žalovanej na pojednávaní dňa 25.07.2016 a skutočnosť, že
žalovaná svoju neprítomnosť neospravedlnila včas a vážnymi okolnosťami, respektíve neospravedlnila

ju vôbec, navrhol konajúcemu súdu vydať rozsudok pre zmeškanie a žalobe vyhovieť. Namietal, že
súd prvej inštancie sa na pojednávaní ani v rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal so vzneseným
návrhom na vydanie rozsudku pre zmeškanie. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky IV. ÚS 115/03 namietal, že uvedeným nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie
mu znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenie jeho

práva na spravodlivý proces.
2.3. Namietal, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Tvrdil, že navrhol výsluch svedka
L. L. na preukázanie skutočností, že žalovaná užívala odberné miesto v predmetnom čase. Súd prvej
inštancie mal úmysel vykonať tento dôkaz, od svojho úmyslu však upustil po tom, ako sa svedok na

pojednávanienedostavilapísomnesakvecinevyjadril,dôvodiacpasivitousvedkaazistením,žesvedok
v danej nehnuteľnosti nebýva. K tomu poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 26.01.2011 sp.zn. 6Cdo/259/2010.
2.4. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol iba na základe dôkazov vykonaných výsluchom žalovanej
a výsluchom svedka A. L. - druha žalovanej, ignorujúc základné princípy civilného sporového konania,

konkrétne článok 9. Tvrdil, že nebol oboznámený s návrhom na vykonanie dôkazu výsluchom svedka
A. L., nebol oboznámený ani s vyjadrením A. L., a vzhľadom na svoju neúčasť na pojednávaní nemal
ani právo sa k tomuto dôkazu vyjadriť. K tomu poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 49/01.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušiť a vec mu podľa § 391 CSP vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,

vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8.1. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v porušení jeho práva na spravodlivý
proces. Dôvodil, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s jeho návrhom na rozhodnutie rozsudkom prezmeškanie, keďže žalovaná sa na pojednávanie súdu dňa 25.07.2016 nedostavila a svoju neprítomnosť
neospravedlnila. Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil vadou
namietanou žalobcom.

8.2. V danej veci súd prvej inštancie úpravou zo dňa 17.05.2016 nariadil pojednávanie na deň
25.07.2016, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a opatrovníčku žalovanej. Na pojednávaní
dňa 25.07.2016 oboznámil právneho zástupcu žalobcu s tým, že žalovanej bola ustanovená
opatrovníčka (uznesenie na č.l. 27). Napriek uvedenému právny zástupca žalobcu uviedol, že
predpokladá, že žalovaná bola riadne predvolaná na pojednávanie a tým sú naplnené podmienky

rozsudku pre zmeškanie.
8.3. Podaním zo dňa 06.12.2016 žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 07.12.2016 a
zároveň navrhol súdu prvej inštancie vydať rozsudok pre zmeškanie v prípade, ak budú na pojednávaní
dňa 07.12.2016 splnené podmienky. Žalovaná sa na pojednávanie súdu dostavila.
8.4. Z uvedeného vyplýva, že v danej veci neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre
zmeškanie žalovanej. V prípade pojednávania dňa 25.07.2016 žalovaná volaná nebola, bola volaná

len ustanovená opatrovníčka, pretože pojednávanie bolo nariadené za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. V deň pojednávania dňa 25.07.2016 však už bol účinný Civilný sporový poriadok, ktorý upustil
od procesného opatrovníctva na základe rozhodnutia súdu v prípade, že pobyt strany sporu nebol
známy. Z uvedeného dôvodu dňa 25.07.2016 neboli splnené podmienky pre pojednávanie súdu a
nebolo možné ani rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Na pojednávanie dňa 07.12.2016 sa žalovaná

dostavila, preto opätovne neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa
§ 274 CSP.
8.5. Podľa názoru odvolacieho súdu procesným postupom súdu prvej inštancie nebolo žalobcovi
znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, ani nedošlo k porušeniu
práva žalobcu na spravodlivý proces. Preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

9.1. V predmetnej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.775,66 eura na základe
zistenia o neoprávnenom odbere elektrickej energie bez platnej zmluvy dňa 23.05.2013, čím vznikla
žalobcovi škoda. Tvrdil, že žalovaná je pasívne legitimovaná z dôvodu, že bola posledným zmluvným
odberateľom, pričom jej posledný zmluvný vzťah trval od 10.06.2011 do 11.04.2012. Následne bol

zistený neoprávnený odber dňa 20.08.2012 a v súvislosti s ním bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie
dlžnej sumy rozsudkom Okresného súdu v Nitre zo dňa 25. mája 2016 č.k. 12C/312/2015-56. Adresa
odberného miesta bola E. XXX, U. H. U.
9.2. Žalovaná tvrdila, že zmluvu na odbernom mieste nikdy uzavretú nemala. Zmluvu za ňu uzatvoril
G. L. a jeho žena G. L., ktorý jej zobrali občiansky preukaz a bez jej podpisu uzavreli za ňu zmluvu. V

mieste odberu nikdy nebývala. V roku 2012 bývala u svojej matky v F..
9.3. Z obsahu spisu vyplýva, že podľa výpisu z LV č. XXXX stavba súpisné číslo XXX v obci U. H. U. Q.
je vlastnícky vedená na 1. L. L., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1, a 2. K. L., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1.
9.4.Súdprvejinštanciežalobuzamietoldôvodiactým,žežalobcanepreukázalvecnúpasívnulegitimáciu
žalovanej. Vychádzal z vykonaného dokazovania výsluchom žalovanej a výsluchom svedka A. L., druha

žalovanej, ktorí zhodne tvrdili, že žalovaná na adrese odberného miesta nebývala, prevažne žili v D.
a na E. žili u matky žalovanej v F. alebo u matky A. L. vo H.. Uzavretie poslednej zmluvy žalovanou
súd prvej inštancie neskúmal, keďže uvedená skutočnosť nepreukazovala pasívnu vecnú legitimáciu
žalovanej. Od výsluchu svedka L. L. upustil, keďže sa nedostavil na pojednávanie bez ospravedlnenia
ani sa písomne nevyjadril, hoci bol súdom prvej inštancie na vyjadrenie písomne vyzvaný. Navyše

výsluchom svedka A. L. zistil, že v nehnuteľnosti na adrese odberného miesta svedok nebýva, bývajú
tam jeho rodičia.

10. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je
ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne

vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

11. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.13.1. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Strana sporu, ktorá
o sebe tvrdí, že je nositeľom práva má aktívnu legitimácii, a pasívnu legitimáciu má strana sporu, ktorá je

nositeľom povinnosti (záväzku). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len
vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné
zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného
neoznačil.

13.2. V civilnom procese majú strany sporu povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Povinnosť
tvrdenia sa prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti
prípadu. Dôkazná povinnosť je povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana, ktorá v spore niečo tvrdí.
Nedodržanie povinnosti tvrdenia a nesplnenie dôkaznej povinnosti za následok stratu sporu z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena.

14.1. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu,
zákonných ustanovení a úvah dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu dôvodiac
tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o pasívnej vecnej legitimácii
žalovanej, pričom nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie na preukázanie jeho tvrdenia, bolo jeho
rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa názoru odvolacieho

súdu keďže súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom, nemohol aplikáciou
ustanovenia § 185 ods. 1 CSP dospieť k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
svojho tvrdenia. Je potrebné prisvedčiť aj odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej súd prvej inštancie
nevyužil všetky možnosti na zabezpečenie účasti svedka. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že svedok
predvolania na výsluch preberal a na pojednávania sa nedostavoval bez ospravedlnenia, napriek tomu

súd prvej inštancie nevyužil možnosť uložiť svedkovi poriadkovú pokutu podľa § 102 CSP. Navyše súd
prvej inštancie vôbec nerozhodol o zamietnutí návrhu na výsluch svedka podľa § 198 ods. 3 CSP.
14.2. Odvolací súd sa však nestotožnil s námietkou žalobcu, podľa ktorej nebol oboznámený s návrhom
na vykonanie dôkazu výsluchom svedka A. a nebol oboznámený ani s vyjadrením A. L., a vzhľadom na
svojuneúčasťnapojednávanínemalaniprávosaktomutodôkazuvyjadriť.Žalobcabolnapojednávanie

nariadené na deň 07.12.2016 riadne predvolaný (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) a mal právo
pojednávania sa zúčastniť. Svoje právo nevyužil, na pojednávanie sa nedostavil, ani on ani jeho právny
zástupca, preto nemôže namietať, že sa k návrhu na výsluch svedka a k samotnému výsluchu nemohol
vyjadriť.

15.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie podľa§389ods.
1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd
prvej inštancie sa bude opätovne zaoberať dôvodnosťou uplatneného žalobného návrhu. Vyzve strany
sporu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany na preukázanie svojich tvrdení,
v lehote, ktorú im za týmto účelom určí. V prvom rade ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaná

neoprávnene odoberala elektrickú energiu na predmetnom odbernom mieste v spornom období, ktoré
žalobca musí preukázať. Až následne bude povinnosťou žalovanej preukázať svoje tvrdenie, že sa v
danom období na mieste odberu nezdržiavala. Po vykonaní navrhnutého dokazovania vo veci opätovne
rozhodne. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).