Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317217860
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2317217860.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TerézieMecelovejačlenieksenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Západoslovenská distribučná,
a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, proti žalovanému: M. K., nar. XX. Q. XXXX, trvale bytom
R. XXXX/X, Z. - Z., o zaplatenie 2.180,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta z 24. mája 2018 č. k. 19C/60/2017-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
2.180,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.180,47 eur od 28.11.2016 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu.
Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením § 46 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č.
251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoE“), § 517 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“
alebo len „O. z.“).
Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 8.9.2017 domáhala voči žalovanému

zaplatenia 2.180,47 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektrickej energie v celkovej výške 2.180,47 eur. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa dňa 20.10.2016
ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy vykonala kontrolu odberného miesta č. 4302222102 a bolo
zistené, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy o
združenej dodávke elektriny. Žalobkyňa vyzvala žalovaného výzvou č. 9916102054 k náhrade škody
(dátum splatnosti 27.11.2016).

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný na
špecifikovanom odbernom mieste odoberal elektrinu v období od 21.4.2016 do 20.10.2016 bez
uzatvorenej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny, v dôsledku čoho vznikla žalobkyni ako
prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda. Výška škody bola vyčíslená v zmysle ustanovení zákona,
na základe údajov o spotrebe zistených z elektromeru, zvýšená o náklady spojené so zisťovaním
neoprávneného odberu elektriny. Žalovaný výšku škody nenamietal. Žalovaný riadne vyfakturovanú

náhradu škody za uskutočnený odber v lehote splatnosti neuhradil. Žalovaný sa bránil tým, že v
čase neoprávneného odberu bol vo výkone väzby, v nehnuteľnosti nebýval a figuroval iba ako jej
formálny vlastník. Z vyšetrovacieho spisu však súdu nevyplynulo, že by žalovaný nemal vedomosť o
vlastníctve nehnuteľnosti. V danom prípade ide o zodpovednosť objektívnu, bez ohľadu na zavinenie.
Žalovaný, majúc vedomosť o tom, že je vlastníkom nehnuteľnosti, v rámci tzv. prevenčnej povinnosti
mal signalizovať žalobkyni, že neoprávnený odber hrozí a v konaní nepreukázal, že by voči žalobkyni

takúto povinnosť splnil, resp. že by vyvinul akúkoľvek aktivitu voči žalobkyni, aby sa neoprávnenému
odberu elektrickej energie zabránilo. Žalovaný sa neuhradením dlžnej sumy v zmysle výzvy dostal doomeškania, preto okrem dlžnej istiny je povinný žalobkyni uhradiť aj zákonné úroky z omeškania. Súd
prvej inštancie vzhľadom na uvedené preto žalobe v celom rozsahu ako dôvodnej vyhovel.
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne úspechom žalobkyne v celom
rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie.
Rozsudok súdu prvej inštancie považuje žalovaný za pokus, či sa náhodou neodvolá. Rozhodnutie

pokladá za neobjektívne. Škodu žalovaný nespôsobil a ani ju nemohol spôsobiť, pretože od 13.3.2016
bol vo výkone väzby. O neoprávnenom odbere nemal vedomosť a nemal možnosť mu ani zabrániť,
vzhľadom na skutočnosť, že sa nachádzal v ústave na výkon väzby. To, že došlo k neoprávnenému
odberu považuje za trestný čin krádeže. Žiadal, aby sa táto vec vyšetrila a zistilo sa, kto sa „načierno“
pripojil na elektromer a odoberal elektrinu. Uviedol, že nemal šancu sa obhajovať na pojednávaní,
pretože ústav na výkon väzby ho odmietol eskortovať na civilnoprávne pojednávanie. Nesúhlasil s

pojednávaním v jeho neprítomnosti. Škodu by mal nahradiť ten, kto ju spôsobil.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila a navrhla ho odmietnuť pre absenciu zákonných
náležitostí. Poukázala na to, že pri kontrole odberného miesta bolo zistené, že dochádza k
odberu elektrickej energie bez platne uzatvorenej zmluvy. Vlastníkom nehnuteľnosti v čase trvania

neoprávneného odberu bol žalovaný. Tvrdenie žalovaného o neužívaní predmetnej nehnuteľnosti (z
dôvodu výkonu väzby) v čase neoprávneného odberu nepovažuje žalobkyňa za dostatočne preukázané,
pretože žalovaný v doterajšom konaní nejakým spôsobom nepreukázal, že bol vo výkone väzby už
údajne od 13.3.2016, teda od počiatku trvania neoprávneného odberu. Navyše táto skutočnosť bez
ďalšieho nevylučuje jeho zodpovednosť za neoprávnený odber. Ide o zodpovednosť objektívnu. V

rámci prevenčnej povinnosti mal žalovaný zabezpečiť nehnuteľnosť tak, aby k neoprávnenému odberu
nedochádzalo.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP, posudzujúc ho podľa obsahu) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na preukázaní všetkých
predpokladov objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobkyni neoprávneným
odberom elektriny (§ 46 ods. 1 písm. a/ bod 2 ZoE).

6. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 25.9.2017 vydal platobný rozkaz č. k.
19C/60/2017-15. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s odôvodnením, že nehnuteľnosť
je predmetom obzvlášť závažného zločinu, preto nevie, do akej miery môže poskytnúť informácie o
okolnostiach tohto prípadu. Žiadal o nariadenie pojednávania, kde všetko jednoznačne odôvodní. Ďalej

uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti nikdy nebýval a bol len formálnym vlastníkom. Navrhol vykonanie
dôkazu - zaobstarať vyšetrovací spis, pričom súčasne tvrdil, že v čase neoprávneného odberu bol
vo výkone väzby. Uznesením zo dňa 15.11.2017 č. k. 19C/60/2017-24 súd prvej inštancie platobný
rozkaz zrušil v celom rozsahu. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na 15.3.2018 (č. l. 25 spisu), ktoré
sa uskutočnilo v neprítomnosti žalovaného a bolo odročené na 31.5.2018 s konštatovaním, že bude

predvolaný žalovaný. Predvolanie na pojednávanie na 31.5.2018, s tým, že súd považuje za potrebné
žalovaného v konaní vypočuť prevzal žalovaný 9.4.2018 (č. l. 42, 43). Následne došlo k zmene termínu
pojednávania na 24.5.2018 (č. l. 46). Na pojednávaní dňa 24.5.2018 súd prvej inštancie konštatoval
neprítomnosť žalovaného a po ukončení dokazovania vyhlásil napadnutý rozsudok (č. l. 51 a nasl.).

7. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný sa chcel na pojednávaní k veci vyjadriť a súd prvej inštancie
predvolal žalovaného s tým, že považuje za potrebné ho v konaní vypočuť. Je nepochybné, že v tom
čase bol žalovaný v Ústave na výkon väzby Leopoldov (ďalej len „ústav“) a pojednávania sa nezúčastnil,keď súd prvej inštancie nepožiadal ústav o predvedenie žalovaného a nezabezpečil súhlas príslušného
prokurátora alebo predsedu senátu s predvedením.

8. Podľa § 100 ods. 2 CSP predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla
písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná inak ako
písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.

9. Podľa § 47 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o

Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd
a vojenské súdy (ďalej len vyhláška) osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe sa
predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavu na výkon väzby
so žiadosťou o ich predvedenie. Ak je predvolaná osoba vo väzbe v inej veci, treba k žiadosti pripojiť
písomný súhlas príslušného prokurátora alebo predsedu senátu s predvedením.

10.Podporušenímprávanaspravodlivýsúdnyprocestrebarozumieťtakýprocesnýpostupsúdu,ktorým
súd zasiahol do ústavou, resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných
práv odvolateľa, v dôsledku čoho bolo odvolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu
prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva.

11. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže zákonom ustanoveným postupom
domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výklad a používanie jednotlivých ustanovení CSP musí v celom
rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov/strán na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a čl.

48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

14. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (fyzická alebo právnická) splní predpoklady ustanovené
zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale

aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z
23. augusta 2001 sp. zn. II. ÚS 14/2001 a z 13. novembra 2002 sp. zn. II. ÚS 132/02).

15. Tým, že súd prvej inštancie tak nepostupoval vylúčil žalovaného z realizácie jeho ústavných
procesných práv - účasť na pojednávaní s možnosťou navrhnúť dôkazy, vyjadriť sa k nim ako aj k

ďalším skutočnostiam v konaní (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo
69/2008).

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd preto zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V danej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane (žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné v konaní pred
odvolacím súdom napraviť (odvolacie konanie nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie).

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu, umožniť stranám v konaní, teda aj žalovanému účasť na pojednávaní a následne vo
veci opätovne rozhodne. Pri vykonaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady
a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Svoj právny
záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá
odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné

a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

18. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.19. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.