Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 12, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/139/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116207105
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4116207105.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou v spore žalobcov: 1. MUDr. J. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 2. T. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., C. dolina XXX/XX, 3. A. Q., bytom
Z., C. dolina XXX/XX, všetci práv. zast.: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Nitra, Farská 40, proti
žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, o určenie
neplatnosti neprijateľných zmluvných dojednaní, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov v 1. až 3. rade zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Súd ruší predbežné opatrenie (t. č. neodkladné opatrenie) nariadené uznesením Okresného súdu
Nitra č. k. 9C/139/2016-110 zo dňa 25.04.2016.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to v zmluve
o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie č. 001/137423/11-004/000 - ustanovenia čl. XV. bod 10
všeobecných obchodných podmienok VÚB, ustanovenia bodu 6 prílohy základných podmienok úveru
k zmluve o poskytnutí flexihypotéky (článok 12), čl. IX. bod 3 všeobecných obchodných podmienok,
ustanovenia čl. 5. druhá veta zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie, čl. 10 bod 10.5 písm.

b) zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie, čl. 13 zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na
refinancovanie, č. VIII. bod 1,2 a 3 Zmluvy o zriadení záložného práv (č. l. 77, 78). Žalobu odôvodnili
tým, že žalobca v 1. rade uzatvoril so žalovaným dňa 28.2.2011 zmluvu o poskytnutí
flexihypotéky ( úverová zmluva ) a pre účely zabezpečenia pohľadávky vo výške 282.000 eur si žalovaný
zvolil záložné právo vo forme formulárovej zmluvy k nehnuteľnostiam v tom čase vo
vlastníctve žalobcu v 1. rade a v súčasnosti vo vlastníctve žalobkýň v 2. a v 3. rade, zapísané na LV č.
687 pre kat. úz. Zobor. Poukázali na to, že spôsob realizácie záložného práva bol zo strany žalovaného

ako vyhotoviteľa formulárovej záložnej zmluvy, ktorej obsah nemohli žalobcovia ovplyvniť, stanovený v
ustanoveniach čl. VIII. bod 2 záložnej zmluvy. Ďalej uviedli, že žalobkyne v 2. a v 3. rade sú v súčasnosti
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti tvoriacich záloh, pričom do tohto postavenia sa dostali na
základedarovaniaodžalobcuv1.radevčasepouzavretíúverovejakoajzáložnejzmluvy.Ďalejvžalobe
poukázali na to, že žalovaný pristúpil k začatiu výkonu záložného práva, čo im oznámil listom a to bez
toho, aby špecifikoval dlžnú sumu, ktorá podľa neho tvorí pohľadávku voči ním. Poukázali na to, že výkon
záložnéhoprávaspôsobomnaformulovanýmžalovanýmvúverovejakoajvzáložnejzmluvepredstavuje

formu výkonu práva, ktorá napriek čiastočnej právnej úprave v právnom poriadku SR nemá oporu v
únijnom práve, navyše je s ním v rozpore, čo bez ďalšieho znamená nemožnosti aplikácie na akékoľvek
vzťahyspravujúcesaprávomeurópskejúnie.Ďalejuviedli,ževýkonzáložnéhoprávapriamympredajom
vo forme dobrovoľnej dražby je v rozpore s únijnou normotvorobou ako aj vnútroštátnymi predpismina ochranu spotrebiteľa. Tiež uviedli, že výkon záložného práva obsiahnutý v ustanoveniach § 151 j
Občianskeho zákonníka je bez ďalšieho antispotrebiteľský a je daná dôvodná pochybnosť s jej súladom
so smernicou rady 93/13/EHS z 5.4.1993 k čomu dospeli aj sudcovia okresného súdu Prešov, ktorí sa

obrátili na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou. Ďalej poukázali na vysoký
počet neprijateľných zmluvných podmienok v napádaných zmluvách a preto sa domáhali okrem určenia
neprijateľnosti týchto podmienok a zároveň neplatnosti niektorých zmluvných podmienok aj primeraného
finančného zadosťučinenia a to pre žalobcu v 1.rade vo výške 17500 eur a pre žalobkyne v 2. a
v 3. rade každej po 2500 eur.

2. Právny zástupca žalobcov trval na podanej žalobe, ktorú rozšíril o určenie, že predmetný úver je
bezúročný a bez poplatkov s tým, že ide o spotrebiteľský vzťah. Ďalej poukázal na ustanovenia úverovej
zmluvy a to v záverečných ustanoveniach bod 14.9 a bezpoplatkovosť ako aj bezúročnosť
úveru odôvodňoval aj tým, že nie je v zmluve uvedená konečná splatnosť, ktorá opätovne vyplýva zo
zákona o spotrebiteľských úveroch.

3.Žalovanýnavrholžalobuzamietnuťauviedol,ževzmluveniejeuvedenýžiadnypoplatokzapoistenie,
pričom úverová zmluva sa nespravuje zákonom o spotrebiteľských úveroch s poukazom na ustanovenie
§ 1 ods. 3 písm. c) zákona a pridržiaval sa písomných vyjadrení , v ktorých uviedol, že do omeškania
sa dostal žalobca so splácaním úveru prvý krát už máji 2011 a pravidelne bol v omeškaní so splácaním

prvej a druhej splátky v rokoch 2011 a 2012. V júli 2013 sa dostal do omeškania so zaplatením 6 splátok
a už v tej dobe boli splnené podmienky na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru alebo odstúpenie od
zmluvy,napriektomuvšakbolažalobcoviv1.radeposkytnutálehotanasplácanie.Zdôvoduneplneniesi
povinnosti zo zmluvy o úvere mu bola v roku 2015 zaslaná výzva na predčasné splatenie zostatku úveru
(pohľadávka banky činila sumu 270 855,36 eur, z toho 259 622,07 eur je istina) a v novembri 2015 začali

s výkonom záložného práva, nakoľko pohľadávka nebola uhradená a dlžník nenavrhol žiadne riešenie.
Vyjadril sa a k ustanoveniu článku XV. bod 10 všeobecných obchodných podmienok pre poskytovanie
úverov zabezpečených záložným právom nehnuteľnostiam pre fyzické osoby v znení, že „banka je
oprávnená jednostranne meniť, alebo doplniť obchodné podmienky, alebo úplne nahradiť doterajšie
znenie novým znením z dôvodov obchodnej politiky, z dôvodu zmien právnych predpisov, alebo zmien

na finančnom trhu...“, ktorá by mala byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatnou,
uviedol, že dôvody pre zmenu obchodných podmienok boli a sú riadne špecifikované ako aj dohodnuté,
pričom možnosť zmeny obchodných podmienok banky je explicitne vyjadrená tiež v ustanovení § 37
ods. 1 Zákona č. 483/2001 o povinnosti oznamovať zmeny obchodných podmienok, teda sú argumenty
žalobcov neopodstatnené a bez právneho základu. K namietaniu výšky mesačného poplatku za

vedenie úverového účtu žalovaný uviedol, že na základe zmeny legislatívy túto bez ďalšieho rešpektuje,
avšak nie je v súlade s princípmi právneho štátu, ak sa v súčasnosti s retroaktívnymi účinkami
posudzuje neprijateľnosť ustanovení zmluvy uzatvorenej v roku 2011. Poukázal na to, že postupoval
s bežnou a všeobecne akceptovanou obchodnou praxou a nemal dôvod predpokladať, že koná v
rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi, teda nemal možnosť spätne ovplyvniť ani nemôže zmeniť

podmienky, preto poplatok za vedenie úverového účtu platil dlžník na základe cenníka platného do
9.6.2013.Knamietanémuustanoveniučl.IX.bod3všeobecnýchobchodnýchpodmienokpodľaktorého,
„ ak poskytované plnenie dlžníka na úhradu omeškaných splátok z dôvodu plnenia peňažných záväzkov
nestačí na splnenie všetkých jeho záväzkov, poskytnuté plnenie sa použije na najskôr splatný záväzok
a to na príslušenstvo pohľadávky a súčasti pohľadávky a to aj vtedy, ak dlžník pri platení určí inak“, k

čomu uviedol, že ak Občiansky zákonník neobsahuje právnu úpravu týkajúcu sa započítania plnenia v
splátkach na dlh dlžníka, má prednosť dohoda zmluvných strán, pričom podľa ustanovenia § 330 ods. 2
Obchodného zákonníka sa pri plnení peňažného záväzku započíta plnenie najskôr na úroky a potom na
istinu, ak dlžník neurčí inak. Ďalej poukázal na to, že toto započítanie úhrad nemá význam pre dlžníka,
ktorý si plní svoje povinnosti riadne a včas. Zároveň uviedol, že z dôvodu, že poradie započítavania

platieb bolo viacerými spotrebiteľmi vykladané rovnako ako v prípade žalobcu, preto ustanovenie bolo
z obchodných podmienok vypustené a zmluvná dokumentácia ho už neobsahuje. K namietanému
ustanoveniu čl. 5 druhá veta zmluvy o poskytnutí flexihypotéky uviedol žalovaný, že mu nie je zrejmé
ako sa dopracovali k úroku z omeškania vo výške 8,14 % ročne, keď z bodu 2 prílohy úverovej zmluvy
vyplývavýškaúrokuzomeškania3%,ktorájeplatnápočascelejlehotysplatnostiúveru.Knamietanému

ustanoveniu článku X bod 10.5 písm. b) o možnosti veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru pri
omeškaní s akýmkoľvek záväzkom uviedol, že toto ustanovenie je nevyhnutné k naplneniu zákonnej
povinnostibankypodnikaťobozretne,ktorájejvyplývazozákonaobankách,pričomkukaždémuprípadu
pristupuje individuálne. K namietanému ustanoveniu čl. 13 zmluvy o prednostnom rozhodovaní sporovmimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom uviedol
žalovaný, že ešte pred uzatvorením zmluvy bol žalobcovi v 1.rade predložený návrh na prejednanie
sporov pred stálym rozhodcovským súdom, teda ešte pred vyplnením žiadosti o úver, s čím sa mal

možnosť oboznámiť, a vyjadriť súhlas alebo nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, ktorá sa nachádza
nad jeho podpisom a pričom nie je v žiadosti predtlačená, ale je z nej jednoznačne viditeľná možnosť
voľby. K namietanému ustanoveniu článku VIII. bod 1, 2 a 3 zmluvy o zriadení záložného práva
uviedol, že absurdná argumentácia žalobcov, keď priamy predaj zálohu záložným veriteľom stotožňuje s
prepadnýmzálohom,jeuvedenéustanovenie vsúčasnostiobsolentné,pričomvčaseuzavretia

úverovej zmluvy nebolo v rozpore s právnymi predpismi a podľa súčasnej právnej úpravy môže veriteľ
v rámci výkonu záložného práva sa uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,
alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Ďalej poukázal na to, že ohľadne prejudiciálnej otázky
už rozhodoval súdny dvor dňa 10.9.2014, kedy skonštatoval, že ustanoveniam smernice neodporuje
vnútroštátna právna úprava, nakoľko neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré
spotrebiteľovi priznáva smernica a že existujúce inštitúty obrany dlžníka sú dostatočné a preto úprava

výkonu záložného práva v našom poriadku je v súlade s úpravou smernice, aj keď ide
o mimosúdny výkon záložného práva týkajúci sa nehnuteľnosti určenej na bývanie spotrebiteľa a jeho
rodiny. Ďalej k argumentu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy
uviedol, že tento zmluvný vzťah nespadá pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže ide o
úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, kde je lehota splatnosti viac ako 10 rokov.

4. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 9C/139/2016-203 zo dňa 16.11.2017 určil, že:
- ustanovenie článku IX. bod 3 Všeobecných obchodných podmienok Všeobecnej úverovej banky, a.s.
preposkytovanieúverovzabezpečenýchzáložnýmprávom knehnuteľnostiamprefyzické
osoby - občanov ( v znení: "Ak poskytnuté plnenie Dlžníka na úhradu omeškaných platieb z dôvodu
plnenia peňažných záväzkov z Úverovej zmluvy nestačí na splnenie všetkých jeho peňažných záväzkov,

poskytnuté plnenie Banka použije najprv na najskôr splatný záväzok, a to najskôr na Príslušenstvo
pohľadávky banky a Súčasti pohľadávky, a to aj vtedy, ak Dlžník pri platení určí inak." ) je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a teda neplatné,
- ustanovenie článku 10. bod 10.5 písm. b) Zmluvy o poskytovaní flexihypotéky na refinancovanie reg.
č. 001/137423/11-004/000 uzatvorenej medzi žalobcom v 1.rade a žalovaným ( v znení:

"V prípade nesplácania Úveru je VÚB oprávnená v súlade s Obchodnými podmienkami: ...
b) vyhlásiť okamžitú splatnosť Úveru, ak je Dlžník v omeškaní s plnením akýchkoľvek
záväzkov z Úverovej zmluvy ..." ) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatné.
Vo zvyšku určenia neprijateľných zmluvných podmienok súd žalobu zamietol, konanie o určenie
neplatnosti zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie č. 001/137423/11-004/000,

zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 001/137423/11-004/000 a o
primerané finančné zadosťučinenie každému zo žalobcov vo výške 30.000 eur zastavil, žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania a návrh na prerušenie konania zamietol.

5. Proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia a žalovaný. Krajský súd v Nitre uznesením č. k.

8Co/110/2018 zo dňa 14.06.2018 rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej a zamietajúcej časti
výrokov a v časti výroku o trovách konania zrušil a vec v týchto častiach vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že súd predtým, ako pristúpi k vecnému
preskúmavaniu opodstatnenosti žaloby, má si posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov na určení
neprijateľnostianeplatnostizmluvnýchpodmienokvzmluveoúvereazáložnejzmluve,naliehavýprávny

záujem na požadovanom určení ako aj posúdiť, či ide o prípad podliehajúci úprave § 137 písm. c) alebo
písm.d)Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP).Zároveňzaujalprávnynázor,ževdanomprípade
nešlo o spotrebiteľský úver v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonom, pretože podľa § 1 ods. 3 písm.
c) spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota

je viac ako desať rokov. Toto ustanovenie vylučuje aplikáciu ustanovené citovaného zákona, vrátane
posudzovania náležitostí zmluvy a ich dopad na právny vzťah (napr. bezúročnosť a bezpoplatkovosť).
Tento vzťah ale podlieha osobitnej právnej úprave o ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany podľa
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka., zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd
považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie aj za čiastočne nepreskúmateľné. Rozsudok súdu prvej

inštancie nadobudol v časti výroku o zastavení konania a zamietnutia návrhu na prerušenie konania
právoplatnosť dňa 02.12.2017.6. Na pojednávaní, konanom dňa 12.04.2019, právny zástupca žalobcov uviedol, že navrhované znenie
petitu v predmetnej veci je zhodné s tým, ako bol učinené v doteraz písomných podaniach, najmä
na stranách 25 a 26 podanej žaloby ako aj vo vyjadrení zo dňa 02.11.2016, v zmysle ktorého súd

na pojednávaní konanom dňa 14.3.2017 pripustil zmenu žaloby o ďalší výrok petitu, a to taký, že
predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Trval na petite v časti finančného zadosťučinenia a to
v sumách 17.500, 2.500 a 2.500 eur. K naliehavému právneho záujmu žalobcov k predmetnej veci
poukázal na rozhodnutia SDEU C-473/00 (kofidis) a C-168/05 monta ca claro „možnosť súdu skúmať
nekalosť zmluvnej podmienky aj bez návrhu“, ktorý predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie

výsledku stanoveného v čl.6 smernice 93/13, teda zabraňuje tomu aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný
nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto
preskúmanie môže mať odrážajúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“. Okrem toho poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 16Co/19/2018 podľa ktorého: „naliehavý právny
záujem žalobcu - spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve

vyplýva priamo zo zákona (§ 53a OZ). Takýmto určením sa napĺňa cieľ smernice rady č. 93/13/EAS
zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem je daný aj z
dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu, preto ho spotrebiteľ nemusí preukazovať „ (bod 28).
Ak by súd mal za to, že v predmetnej veci napriek rozhodovacej praxi SDEU je potrebné preukazovať
naliehavý právny záujem, uviedol, že žalobca v 1. rade ako úverový dlžník má naliehavý právny záujem

na určení napádaných zmluvných dojednaní z toho dôvodu, že podľa nich sa určuje celková výška
dlhu, ktorý si veriteľ od žalobcu v 1. rade uplatňuje. Tým je daný naliehavý právny záujem vo vzťahu
k ustanoveniam úverovej zmluvy. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnosti
dojednaní v záložnej zmluve, t.j. v súvislosti s tak žalobcom v 1. rade ako ostatnými dvoma žalobkyňami,
títo majú právo aby bolo jednoznačne stanovené, akým spôsobom môže veriteľ záložné právo vykonať.

V záložnej zmluve sa vyskytujú viaceré ustanovenia, z ktorých vyplýva výkon záložného práva takými
spôsobmi, ktoré Občiansky zákonník ako meritórny predpis pre spotrebiteľské právne vzťahy nepozná a
teda nie je možné ich aplikovať na spotrebiteľský právny vzťah. Rovnako je vecou naliehavého právneho
záujmu oboch žalobkýň, aby sa domáhali určenia neprijateľnosti dojednaní aj úverovej zmluvy, pretože
výška dlhu určená na základe nej spôsobí to, za akú sumu bude ich majetok predávaný v prípade

výkonu záložného práva, z čoho rovnako bude vyplývať prípadný zostatok, ktorý by im mal byť za ich
majetok po vykonaní záložného práva vrátený. Okrem toho si žalobcovia v predmetnej veci uplatňujú
legitímny nárok na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu uvádzania neprijateľných zmluvných
podmienok a aj ich aplikácie v predmetnom zmluvnom vzťahu, preto otázka určenia povahy zmluvných
podmienok je dôležitá pre rozhodnutie o tomto súvisiacom nároku. Napádané zmluvné dojednania

priamo súvisia s majetkovou sférou žalobcov a navyše s jednou najvyšších hodnôt v ich živote, t.j. s ich
obydlím. V odôvodnení odvolacieho súdu v bode 19. uznesenia sa uvádza: „odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že v danej veci zmluvný vzťah z úverovej zmluvy zanikol zosplatnením....“
Medzi zosplatnením a podaním žaloby o zaplatenie dlžnej sumy v predmetnej veci uplynulo viac než
2 roky, pričom z dôvodu zániku zmluvy t.j. záväzkovo právneho vzťahu zmluvného, došlo na základe

iniciatívy veriteľa k vzniku bezdôvodného obohatenia na str. žalobcu1/, t.j. okamihom zosplatnenia, resp.
deň nasledujúci po ňom mohol veriteľ podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Veriteľ však
podal žalobu až po uplynutí premlčacej lehoty, preto vzniesol námietku premlčania, nakoľko žalobcovia
nemajú inú možnosť než tak spraviť len v súdnom konaní a práve v tomto súdnom konaní na to poukázal
aj odvolací súd. Z toho dôvodu žiadal súd, aby pripustil zmenu žaloby v tom rozsahu, že dlh vyplývajúci

z úverovej zmluvy je premlčaný. Premlčanie nie je právnou skutočnosťou, ide o určenie či tu právo
je alebo nie je a to v tom rozsahu, že či má veriteľ právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky
z predmetného úverového vzťahu na súde žalobou, resp. či môže byť takéto právo zo strany súdu
priznané. Odkázal tiež na § 3 ods.3 zákona o ochrane spotrebiteľa, s tým, že ak by v predmetnej veci
súd nevidel naliehavý právny záujem alebo aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov, toto ustanovenie by sa

muselo považovať za obsolentné. Zároveň uviedol, že žalobcovia k dnešnému dňu nevrátili žalovanému
ani dlžnú istinu úveru, nemal vedomosť o hodnote nehnuteľností a potvrdil, že žalovaný využil spôsob
výkonu záložného práva formou jeho predaju cestou dobrovoľnej dražby.

7. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že z právneho názoru odvolacieho

súdu je zrejmé, že žaloba je v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nedôvodná.
Zvyšok žalobného petitu tvorí už len návrh žalobcov na určenie neprijateľných zmluvných podmienok a
žalobcovia sa tak svojou žalobou v podstate domáhajú abstraktnej kontroly neprijateľných podmienok.
Právomoc tunajšieho súdu k takejto kontrole však neprislúcha. Zo žiadneho právneho predpisunevyplýva možnosť žalobcu domáhať sa samostatnou žalobou určenia neprijateľných zmluvných
podmienok. V tomto prípade by išlo práve o takú samostatnú žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky. V zmysle § 31 ods.1 písm. a) CSP je na taký prieskum kauzálne príslušný Krajský súd

v Bratislave. Tieto závery potvrdzuje aj právna veda, poukazujeme konkrétne na komentár k CSP CH
BECK z r. 2016. Teda podľa názoru žalovaného pre absentujúcu dôvodnosť žaloby v časti o určenie
bezúročnosti úveru, žiadny súvisiaci spotrebiteľský spor neostal a tunajší súd na konanie o abstraktnej
kontrole nie je príslušný. Pokiaľ ide o vznesený nárok na primerané finančné zadosťučinenie, tak
primárnym predpokladom na jeho úspešné uplatnenie v zmysle § 3 ods.5 zák. o ochrane spotrebiteľa je

úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Žiadne takéto porušenie
nebolo právoplatne judikované, tak v tomto štádiu konania považujeme vznesený nárok prinajmenšom
zapredčasnýanedôvodný.Vozvyškupovažujemeargumentáciužalobcovzanijakonesúvisiacustýmto
konaním a tak vo vzťahu k prejednávanej veci za irelevantnú.

8. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie

listinami, ktoré strany predložili, najmä Zmluvou o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie číslo
001/137423/11-004/000 zo dňa 28.02.2011 spolu s prílohou, Zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 07.03.2011 č. 001/137423/11-004/000, výpisom z LV č. XXX pre kat.
úz. I., pokusom o zmier, výzvou na splatenie úveru, oznámením o začatí výkonu záložného práva,
všeobecnými obchodnými podmienkami a zistil tento skutkový stav:

9. Dňa 28.02.2011 uzatvoril žalovaný so žalobcom v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o
poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie č.: 001/137423/11-004/000, na základe ktorej bol poskytnutý
žalobcovi v 1.rade úver, ktorého výška, úroková sadzba a ďalšie podmienky boli bližšie špecifikované
v prílohe - základné podmienky úveru, ktoré podľa zmluvy tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy ako aj

všeobecné obchodné podmienky. Podľa predmetnej prílohy - základné podmienky úveru bol poskytnutý
úver vo výške 282.000 eur s fixovanou úrokovou sadzbou na 5 rokov v 5,14 %, RPMN 5,33, počet
splátok 264 s výškou anuitnej splátky pri fixovanej úrokovej sadzbe 1786 eur, s výškou mesačného
poplatkuzavedenieúverovéhoúčtu3,30eur,slehotousplatnostiúveru22,priemernouhodnotouRPMN
5,033 %. Nedeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy o poskytnutí flexihypotéky sú všeobecné obchodné

podmienky žalovaného pre poskytovanie úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti pre
fyzické osoby - občanov a základné podmienky úveru. Dňa 07.03.2011 bola uzavretá medzi žalovaným
a žalobcom v 1. rade zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX
Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, pre kat. úz. I. na zabezpečenie pohľadávky žalovaného z
úverovej zmluvy pod č. 001/137423/11-004/000. V súčasnosti podľa LV č. XXX vlastníkmi predmetnej

nehnuteľnosti sú žalobkyne v 2. a v 3. rade, každá v 1, a to na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad
bol povolený pod č. V XXXX/XX.

10. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že súčasnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú
žalobkyne v 2. a 3. rade, každá v podiele 1. Titulom nadobudnutia je darovacia zmluva, ktorej vklad bol

povolený pod č. V XXXX/XX - 842/14 (žalobkyne sú vlastníčkami pozemkov - parcely registra "C" parc.
č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a stavieb - domu so súp. č. XXX na
parcele č. XXXX/X, domu so súp. č. XXX na parcele č. XXXX/X, prístavby garáže k rodinnému domu na
parcele č. XXXX/X, garáže na parcele č. XXXX/X). Ako ťarchy sú na liste vlastníctva zapísané záložné
práva - Záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. Bratislava, IČO:31

320 155 podľa V XXXX/XX ; Záložné právo v prospech DPS financial consulting, s. r. o., Tomaškovičova
17/2742,91701Trnava(IČ0:46713930)podľaVXXXX/XXzodňa4.9.2012;Záložnéprávovprospech
Ing. Ladislav Földes s.Földes, (16.10.1961) Borekova 11690/46A, Bratislava podľa V XXXX/XX zo dňa
15.7.2014 a zriadené ďalšie exekučné záložné práva. Na liste vlastníctva je zapísaná aj poznámka o
začatí výkonu záložného práva žalovaného veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. formou dobrovoľnej

dražby (zistené z aktuálneho výpis z LV na katasterportal.sk).

11. Listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 05.06.2015, doručeným žalobcovi v 1. rade dňa
19.06.2015ažalobkyniamv2.a3.radedňa17.06.2015,žalovanývyzvalžalobcuv1.radenazaplatenie
dlžnej sumy 13 191,94 eur, a to v lehote 5 dní odo dňa jeho doručenia. Upozornil ho na možnosť

zosplatnenia celého úveru vrátane príslušenstva ako aj k realizácii záložného práva.

12. Žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť úveru listom zo dňa 06.08.2015, doručeným žalobcovi v 1.
rade dňa 13.08.2015, žalobkyni v 2. rade dňa 24.08.2015 a žalobkyni v 3. rade dňa 03.09.2015 s tým, ževyzval žalobcu v 1. rade na vrátenie celého zostatku úveru v lehote 10 dní, pričom pohľadávka banky
predstavovala sumu 270 855,36 eur, z toho istina 259 622,07 eur. Zároveň ho upozornili na možnosť
realizácii záložného práva na predmet zabezpečenia úveru.

13. Obatietolistybolizasielanénavedomiežalobkyniamv2.a3.radeakopodielovýmspoluvlastníčkam
nehnuteľností.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej ObZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 499 ObZ za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

16. Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 3 cit. ust. dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 cit. ust. spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 cit. ust.

neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

22. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu
záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo
predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu

podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže saspotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým

súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

24. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie úverovej a záložnej zmluvy, ani poskytnutie úveru
žalovaným žalobcovi v 1. rade vo výške 282 000 eur. Predmetom konania o žalobe žalobcov v 1. až
3. rade je určenie neprijateľnosti a teda aj neplatnosti napádaných zmluvných ustanovení úverovej a
záložnej zmluvy, ako aj určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, zároveň aj nárok na finančné
zadosťučinenie v sumách 17 500 eur, 2 500 eur a 2 500 eur.

25. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno - právneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo
aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v
spore úspešný, závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z

ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného
práva, kedy je žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré
sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú
legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho
práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného

práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej
legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho
vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne
sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je

nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(žalovaný),vskutočnostiobjektívneniejenositeľomhmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3
Cdo 192/2004 ). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej

(na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania
Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako
strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje
subjektívne práva.

26. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že zmluvu o poskytnutí flexihypotéky na
refinancovanie číslo 001/137423/11-004/000 zo dňa 28.02.2011 uzatváral len žalobca v 1. rade. Na
základe toho je jedine on sám oprávnený domáhať sa určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok
úverovej zmluvy. Z toho dôvodu súd považuje žalobcu v 1. rade za aktívne vecne legitimovaného
len vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na

refinancovanie.

27. Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 07.03.2011 č.
001/137423/11-004/000 pôvodne podpisoval žalobca v 1. rade, ktorý nehnuteľnosti, tvoriace predmet
zálohu, previedol darovacou zmluvou na žalobkyne v 2. a 3. rade. V spojitosti s tým súd uvádza, že

žalobca tým, že daroval nehnuteľnosti, konal v rozpore s čl. IV. bod 2 písm. a) zmluvy o zriadení
záložného práva, podľa ktorej sa inak zaviazal, že počas trvania touto zmluvou zriaďovaného záložného
práva bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky sa zdrží nasledovného konania a nesmie
zaťaženú nehnuteľnosť scudziť (najmä predať, darovať, ...). Napriek tomu, že konal v rozpore s týmto
ustanovením zmluvy, nespôsobuje tento právny úkon jeho neplatnosť. Z toho je ale zrejmé, že žalobca

v 1. rade okrem toho, že nesplácal úver riadne a včas, porušil aj zmluvu o zriadení záložného práva,
pričom svojho konania si musel byť vedomý. K prevodu nehnuteľností došlo v roku 2014, tj. predtým, ako
bolo doručované oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 23.11.2015. Už v tomto oznámení,adresovanom žalobcovi v 1. rade, mal žalovaný ako záložný veriteľ vedomosť o tom, že vlastníkom
nehnuteľností nie je žalobca v 1. rade, ale žalobkyne v 2. a 3. rade.

28. Podľa § § 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné
právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže
záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 151h ods. 2 Občianskeho zákonníka na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné
právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o
zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť
výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.

30. Z vecnoprávneho charakteru záložného práva vyplýva, že záložné právo sleduje osud predmetu

záložného práva. Prevodom alebo prechodom zálohu na nadobúdateľa sa pôvodný záložca nezbavuje
svojho záväzku na splnenie dlhu zo základného záväzkového vzťahu. Veriteľ (záložný veriteľ) môže
svoju pohľadávku uplatniť buď voči svojmu dlžníkovi, alebo môže uplatniť práva zo záložného pomeru
voči novému záložcovi (nadobúdateľovi zálohu). Na nadobúdateľa zálohu totiž prešlo zo zákona aj
záložné právo, ktoré zaťažuje záloh a každý nový vlastník zálohu je povinný strpieť, aby záložný veriteľ

dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nie je riadne a včas splnená
dlžníkom. Ide o prípad singulárneho právneho nástupníctva. S poukazom na tieto ustanovenia
Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že žalobkyne v 2. a 3. rade sú oprávnené domáhať sa
určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok zmluvy o zriadení záložného práva, tj. v prípade zmluvy o
zriadení záložného práva spĺňajú podmienku aktívnej vecnej legitimácie.

31. Na základe toho, že súd si vyhodnotil opodstatnenosť žalobcov domáhať sa určenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok - v prípade žalobcu v 1. rade pri zmluve o poskytnutí flexihypotéky na
refinancovanie a v prípade žalobkýň v 2. a 3. rade pri zmluve o zriadení záložného práva, zaoberal sa
otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení nimi uvádzaných neprijateľných

zmluvných podmienok.

32. Z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý je pre súd prvej inštancie záväzný, vyplýva, že v tomto
prípade nejde o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, pretože poskytnutý úver bol a je zabezpečený záložným

právom k nehnuteľnostiam a jeho celková splatnosť bola dohodnutá na 264 splátok, tj. 22 rokov. Podľa §
1 ods. 3 písm. c), platného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený
záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého splatnosť je viac ako desať rokov.

33. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že úver bol zosplatnený listom žalovaného dňa

06.08.2015 a žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby cestou Dražobnej
spoločnosti, a.s., ktorú žalovaný poveril zastupovaním vo veci výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, resp. určenia jeho bezúročnosti a
bezpoplatkovosti, je žalobou na určenie právnej skutočnosti. Podmienkou prípustnosti takejto žaloby
je v zmysle § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), že takéto určenie vyplýva

z osobitného predpisu. Právna úprava CSP dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti
procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že táto úprava sa použije na všetky konania, aj na tie, začaté
pred dňom účinnosti CSP. Právna norma obsiahnutá v § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010
Z. z. takéto určenie umožňuje (spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského

úveru žalobou), avšak iba vo vzťahu k spotrebiteľským úverom, čo predmetný úver nie je (podľa § 1
ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), preto § 11 ods.
4 zákona č. 129/2010 Z. z. nie je v danom prípade aplikovateľné. Predmetná úverová zmluva je však
nesporne spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, rovnako tak titulom
akcesorickej povahy k úverovej zmluve je spotrebiteľskou zmluvou aj záložná zmluva.

Žalobcovia sa domáhajú posúdenia zmluvných ustanovení skrz normy zakotvujúce ochranu spotrebiteľa
(žiadajú posúdenie neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 Občianskeho zákonníka). Podľa
názoru súdu takéto určenie vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 5 veta prvá zákona o ochrane spotrebiteľač. 250/2007 Z. z. (proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva).

34. Čo sa týka rozsahu prieskumnej činnosti súdu vzhľadom na napadnuté zmluvné podmienky,
aj keď má súd ex offo povinnosť preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, neznamená to bez
ďalších tvrdení jeho povinnosť preskúmať každé ustanovenie predložených zmlúv. Súd považuje za
opodstatnené a dôvodné preskúmavanie tých zmluvných podmienok, ktorými dochádza ku konkrétnemu
porušeniu práva spotrebiteľa, teda v prípade ak napríklad posudzuje zmluvné ustanovenie napr. v

súvislosti s nárokom dodávateľa na plnenie, s nárokom spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia alebo na náhradu škody, alebo si dodávateľ uplatňuje voči spotrebiteľovi nároky vyplývajúce
z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne koná voči spotrebiteľovi v rozpore s ustanoveniami
predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Tento záver vyplýva aj z výkladu ustanovenia § 3 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti tých
zmluvných podmienok, ktoré sú síce obsahom spotrebiteľskej zmluvy, ale dodávateľ si na ich základe

žiadne nároky voči spotrebiteľovi nikdy neuplatňoval, resp. nerealizoval oprávnenia v nich dojednané.
V takomto prípade sa pozitívnym určovacím výrokom postavenie spotrebiteľa nijako nezmení. Opačný
výklad by viedol k prípustnosti množstva žalôb a konaní, ktoré nemajú v zásade praktický význam.
Ak by sa malo jednať o všeobecnú preventívnu ochranu, na takýto cieľ je určený inštitút
abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach. K obdobnému záveru dospel aj

Krajský súd v Nitre (rozhodnutie vo veci sp. zn. 6Co/184/2017, bod 18 - "Individuálny spotrebiteľ nemá
naliehavý právny záujem na výlučne určovacej žalobe, ktorou sa domáha jedine určenia neprijateľných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve za neplatné bez toho, aby sa zároveň domáhal uplatnenia alebo
obrany svojich spotrebiteľských práv. Vyhovenie takejto žaloby by totiž nemalo žiaden praktický dopad
naindividuálneprávaspotrebiteľa,neodstránilobystavneistotyvjehoprávnompostavení,aniohrozenie

jeho individuálnych práv a jednoznačne by neodvrátilo následnú žalobu o plnenie").

35. Na základe toho dospel súd k záveru, že pokiaľ ide o žalobný návrh žalobcov v časti, ktorými
sa domáhajú určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o poskytnutí flexihypotéky na
refinancovanie a v zmluve o zriadení záložného práva, ide prípady podliehajúce úprave § 137 písm.

c) CSP.

36. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia
bolo buď právo žalobcov ohrozené alebo by sa ich právne postavenie stalo neistým alebo pre neisté
postavenie by mohli byť vystavení konkrétnej ujme. Zároveň môže byť daný aj vtedy, keď určenie

existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo prípadne nepriaznivo ovplyvní
právne postavenie žalobcov voči žalovanému. Súd preto poukazuje na to, že u žalobcov nie je daný
naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, keďže im nič nebráni v tom,
aby svoje práva vykonali napr. takým spôsobom, že žalovanému zaplatia len to, o čom sú presvedčení,
resp. je žalobca v 1. rade presvedčený, že je povinný žalovanému zaplatiť titulom poskytnutého úveru a

rovnako žalobcom nič nebráni ani v tom, aby svoje právo voči žalovanému vykonali tak, že žalovanému
nezaplatia to, o čom sú si vedomí, že mu nie sú povinní zaplatiť. Sám právny zástupca žalobcov
potvrdil, že žalobcovia ku dňu 11.04.2019, neuhradili žalovanému doposiaľ ani celú istinu úveru a
výkon záložného práva sa začal realizovať formou dobrovoľnej dražby. Rovnako obe strany v rámci
pojednávania uviedli, že žalovaný si voči žalobcom uplatnil pohľadávku (nesplatený úver) cestou súdu,

ale vec nie je právoplatne skončená a medzi stranami sporu okrem toho prebiehajú rokovania a urovnaní
veci, súvisiacej so zmluvou o úvere a zriadení záložného práva. Práve v tomto konaní o plnenie majú
žalobcovia pre prípad nesúhlasu s výškou uplatnenej pohľadávky žalovaného možnosť uplatniť svoje
námietky ohľadne výšky ich dlhu.

37. Žalobcovia ako naliehavý právny záujem vo vzťahu k úverovej zmluve uviedli, že podľa nej sa
určuje výška ich dlhu a vo vzťahu k záložnej zmluve majú právo, aby bolo jednoznačne stanovené, ako
môže žalovaný záložné právo vykonať. S týmto názorom súd nesúhlasí, pretože uvedené argumentácie
pre naplnenie požiadavky naliehavého právneho záujmu neobstoja. Podaná žaloba nie je procesne
vhodnýmnástrojomochranyprávažalobcov.Rozhodnutieourčenípráva,ktoréhosažalobcoviavžalobe

domáhajú, nijakým spôsobom neovplyvní ich právne postavenie voči žalovanému. Neexistuje právo
žalobcov, ktoré by mohlo byť ohrozené v závislosti od rozhodnutia o určení neprijateľnosti zmluvných
podmienok. Taktiež nemožno v danej veci označiť právne postavenie žalobcov ako neisté, pre ktoré by
mohli byť v závislosti od rozhodnutia vo veci samej vystavení konkrétnej ujme.38. Zároveň je preukázané, že žalobcovia žalobu podali na súd dňa 17.03.2016, tj. tak po zosplatnení
úveru ako aj po doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Pretože určovacia žaloba má mať

charakter prevenčný, pripustenie naliehavého právneho záujmu v tomto prípade by viedlo k absurdnému
záveru o tom, že súdy by v konečnom dôsledku museli vecne preskúmavať platnosť akýchkoľvek a
teda všetkých spotrebiteľských právnych vzťahov bez ohľadu na to, či by si dodávatelia vôbec chceli
uplatňovať svoje práva, resp. či by dojednanie takýchto podmienok bolo významné pre povinnosti
zmluvných strán.

39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobcovia nepreukázali existenciu
naliehavého právneho záujmu a nie je tak splnená podmienka žalovateľnosti z pohľadu §
137 písm. c) CSP. V danej veci nie je daný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení
a procesná prípustnosť žaloby tak nebola naplnená. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol a
keďže nerozhodoval o merite veci, nezaoberal sa bližšie jednotlivými námietkami žalobcov, týkajúcich

sa merita veci.

40. Nad rámec vyššie uvedeného súd ale uvádza, že sa stotožnil s vyjadreniami žalovaného, v ktorých
uviedol, že žiadna z namietaných zmluvných podmienok nie je neprijateľná. Čo sa týka žalobcami
namietaných neprijateľných ustanovení, týkajúcich sa zmluvy o zriadení záložného práva (čl. VIII. bod 1

až 3), súd uvádza, že inštitút dobrovoľnej dražby je riadne normatívne zakotvený v právnom poriadku
Slovenskej republiky a nebol spochybnený súdnymi autoritami (napr. uznesenie Ústavného súdu SR, sp.
zn. Pl. ÚS 23/2014). K posúdeniu inštitútu dobrovoľnej dražby vo vzťahu k normám týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľa súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EU vo veci C-34/13 (Monika Kušionová proti
SMARTCapital,a.s.),ktorýkonštatoval,že"ustanoveniasmernice93/13samajúvykladaťvtomzmysle,

žeimneodporujevnútroštátnaprávnaúprava,akojeúpravadotknutávovecisamej,umožňujúcavymôcť
pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom
záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky,
pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv,
ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu." Na základe

uvedeného dohoda o výkone záložného práva nemôže napĺňať charakter neprijateľnej zmluvnej
podmienky, keď je zákonom aprobovaná a je súladná aj únijným právom. Ďalej žalobcovia namietali
formu výkonu záložného práva priamym predajom, pričom na preukázanie nedovolenosti tohto spôsobu
poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp zn. 2MCdo/2/2006 a Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 21Cdo/2037/2006. Obe rozhodnutia riešili protiprávnosť prepadného zálohu, pričom žalobcovia

tvrdili, že napádané ustanovenie ("predaj priamo kupujúcemu") svojou konštrukciou v podobe konania
žalovaného v mene záložcu v podstate nahrádza prepadný záloh. Súd sa stotožňuje s tým, že prepadný
záloh (uspokojenie záložného veriteľa tak, že mu záloh prepadne alebo že si ho ponechá za určenú
cenu) je zakázaný, čo vyjadruje ust. § 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka. Avšak súd musí súhlasiť
s argumentáciou žalovaného, že v záložnej zmluve nie je upravený spôsob výkonu záložného práva

formou prepadného zálohu, ale priamym predajom (tretej osobe) pri výkone záložného práva, ktorý v
čase uzatvárania zmluvy pri spotrebiteľovi nebol zakázaný, za nedovolený ho nepovažovala ani súdna
prax, ani doktrína. "Záložný veriteľ sa môže so záložcom v záložnej zmluve dohodnúť na priamom
uspokojení záložného veriteľa predajom zálohu. Na základe takejto dohody by mohol sám veriteľ
predať predmet záložného práva. Účastníkom takejto dohody nemôže byť spotrebiteľ, ak sa výkon

záložného práva týka záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy" (Fekete, I., Občiansky zákonník. 2. zväzok,
Veľký komentár, str. 468). Zákonné obmedzenie vo vzťahu k spotrebiteľovi bolo zakotvené do právnej
úpravy (§ 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka) s účinnosťou od 01.06.2014, t.j. v čase uzatvorenia
zmluvy išlo o dovolený spôsob výkonu záložného práva aj voči spotrebiteľovi, preto dohodnutá zmluvná
podmienka v čase uzatvárania zmluvy nemohla byť neprijateľná. Preto len z dôvodu, že došlo k zmene

právnej úpravy, nemožno na túto zmluvnú podmienku nazerať ako na neprijateľnú. Rovnako žalobcovia
právezdôvoduzákazutakejtoformyvýkonuzáložnéhoprávanemajúnaliehavýprávnyzáujemnaurčení
jej neplatnosti, pretože záložný veriteľ k takémuto výkonu záložného práva pristúpiť nemôže a ani nikdy
nepristúpil. Uplatnenie žaloby podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. prichádza do úvahy až v prípade,
ak dražba bola uskutočnená, čo ale nie je tento prípad.

41. Kudňurozhodovaniasúduajzdôvoduvydanéhoneodkladnéhoopatrenia,ktoréukladážalovanému
zdržania sa akéhokoľvek výkonu záložného práva, nemôže byť a ani nebola dražba uskutočnená.
Žalobcovia sa domáhali vo vzťahu k zmluve o zriadení záložného práva určenia neplatnosti podmienokvymedzených v čl. VIII bod 1 až 3. V časti určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva bolo
konanieprávoplatnezastavené.Aktívnavecná legitimáciapatrívovzťahukzmluveozriadenízáložného
práva len žalobkyniam v 2. a 3. rade, ktoré ako nadobúdateľky zálohu, voči ktorým pôsobí záložné

právo, sú povinné strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na nich práva a povinnosti záložcu. V
tomto smere museli, resp. mali mať vedomosť o tom, že žalobca v 1. rade ako dlžník zo zmluvy o úvere
si neplní svoje povinnosti riadne a včas, pretože nehnuteľnosti ako dar bezplatne prijali. Zároveň mali
vedomosť o tom, že žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a ešte predtým vyzval žalobcu v 1.
rade na zaplatenie dlžnej sumy. Tieto listy žalovaného boli doručené aj žalobkyniam v 2. a 3. rade.

42. V kontexte uvedeného súd žalobu v časti určenia neplatnosti zmluvných dojednaní ako aj určenia,
že úverová zmluva je bez poplatkov a bez úrokov, zamietol.

43. Žalobcovia žiadali priznať v prípade posúdenia zmluvných podmienok ako neprijateľných, primerané
finančné zadosťučinenie. Keďže k takémuto požadovanému určeniu nedošlo, súd nemohol posudzovať

nárok na primerané zadosťučinenie. Keďže súd nezistil žiaden dôvod na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia, súd žalobu v tejto časti zamietol.

44. Súd nepripustil zmenu žaloby, ktorú navrhol právny zástupca žalobcov na pojednávaní, pretože
výsledky doterajšieho konania neboli podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, ktorou žiadal pripustiť

zmenu žaloby v tom rozsahu, že dlh vyplývajúci z úverovej zmluvy je premlčaný. Pokiaľ ide o námietky
žalovaného ohľadne kauzálnej nepríslušnosti súdu v tomto spore z dôvodu, že podľa neho ide o
konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských vzťahov, súd uvádza, že v tomto spore nie sú splnené
podmienky pre takéto konanie. Tento spor je konkrétnym sporom medzi dodávateľom a spotrebiteľom
s účinkami inter pares.

45. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný; nakoľko mu však žiadne trovy konania nevznikli,

súd mu náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

47. Podľa 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

48. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a
zabezpečovacích opatreniach.

49. Keďže súd nariadil predbežné opatrenie po začatí konania vo veci samej a vo veci samej súd žalobu
zamietol, súd aplikujúc vyššie citované ustanovenia predbežné opatrenie zrušil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.