Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/235/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315216744
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315216744.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň:
JUDr. Eva Barcajová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná,
a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Bratislava, Čulenova 6, zastúpeného spoločnosťou: GRABAN, TORMA
& PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 730 564, so sídlom Košice, Vodná 3, proti žalovanému: G. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H., E. XX, o zaplatenie 1.047,60 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobu proti

rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30C/488/2015-70 zo dňa 24.1.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 29 ods. 1 písm. a), § 39 ods. 1 písm.
a), ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (v znení do 31.7.2012),
§ 46 ods. 1 písm. a), § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, s poukazom aj na procesné ustanovenia § 132 ods. 2, § 150 ods. 1, § 191, § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, nakoľko
nepreukázal, že práve žalovaný odoberal elektrinu na odbernom mieste. Má za to, že uvedené nie je
možné odvodzovať od podpisu žalovaného na protokole o zistenom neoprávnenom odbere, ktorý
protokol predstavuje formulár vopred pripravený žalobcom, ktorý pracovníci žalobcu dali žalovanému na

iba podpis. Ani faktúru, ktorou žalobca vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber súd nepovažuje
za doklad o dodávke elektriny. Žalobca neuviedol dôvod, pre ktorý nebola platne uzatvorená zmluva
o združenej dodávke elektriny na odbernom mieste a od kedy, a to predovšetkým vo vzťahu k jeho
tvrdeniam, že pred a po neoprávnenom odbere bola na odbernom mieste uzatvorená zmluva o
dodávke elektriny s pani Z. N.. Dostatočným spôsobom neozrejmil ani výpočet škody, a to až ku dňu
17.7.2013, keď síce tvrdil, že vychádzal z evidencie odpočtov (č. l. 31), avšak z nej vyplýva, že po

dni 7.7.2012 (žalobcom označený ako začiatok neoprávneného odberu elektriny) bol odpočet vykonaný
dňa 2.10.2012 a následne dňa 3.4.2013, 17.7.2013, 8.4.2014 a 28.7.2014. Žalobca neodôvodnil, prečo
si uplatňuje nárok na náhradu škody práve za obdobie od 8.7.2012 do 17.7.2013. Bremeno tvrdenia
rozhodných skutočností zaťažuje predovšetkým žalobcu, ktorý sa žalobou domáha svojho práva, a v
prípade, že ho neunesie, čo je aj prípad žalobcu v tomto spore, nemôže byť úspešný. Okresný súd
dospel k záveru, že žalobca v konaní svoj nárok právne relevantným spôsobom nepreukázal, preto

žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 CSP, keďže
žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitnéhozreteľa (§ 257 CSP). S poukazom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli,
okresný súd mu náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho advokáta, ktorým navrhol
zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, priznať mu náhradu trov
prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písm. b), d), e)
f),h)Civilnéhosporovéhoporiadku.Argumentovaltým,žejesúdprvejinštancieodmietolvydaťrozsudok

pre zmeškanie žalovaného, napriek tomu, že na vydanie rozsudku boli splnené zákonom stanovené
podmienky. Dňa 8.9.2016 sa konalo pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu opakovane
navrhol vydať rozsudok pre zmeškanie a žalobe vyhovieť. Odvolaciemu súdu navrhol vypočuť si aj
zvukový záznam z predmetného pojednávania. Žalobca v ospravedlnení na pojednávanie (nariadenom
na 24.1.2017) zo dňa 20.1.2017 opätovne navrhol súdu vydať rozsudok pre zmeškanie, ak budú splnené
podmienky. Okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k závažnému porušeniu práva na spravodlivý
proces. S návrhom na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného sa okresný súd nevysporiadal
dokonca ani v konečnom rozsudku. Poukázal na § 151 ods. 1 CSP s tým, že skutkové tvrdenia
žalobcu boli nesporné, nakoľko žalovaný bol od počiatku pasívny. Záver dokazovania o neunesení
dôkazného bremena žalobcom je nezákonný. Žalobca za účelom preukázania pasívnej legitimácie

žalovaného navrhol vo vyjadrení zo dňa 10.3.2016 výsluch svedka p. Z. N.. S ohľadom na obsah
zápisnice z pojednávania zo dňa 10.3.2016 vyplýva, že okresný súd sa na pojednávaní s týmto návrhom
žiadnym spôsobom nevysporiadal a pojednávanie odročil bez uvedenia dôvodu na deň 8.9.2016 (bez
účasti strán). Pojednávanie zo dňa 8.9.2016 bolo odročené za účelom výsluchu navrhnutého svedka,
s tým, že účasť svedka zabezpečí žalobca. Odpoveďou na výzvu zo dňa 22.9.2016 žalobca požiadal o

predvolanie svedka a zabezpečenie účasti svedka na pojednávaní, nakoľko nedisponoval relevantnými
prostriedkami, aby sám zabezpečil účasť svedka. Okresný súd na žiadosť žalobcu nereagoval, svedka
nepredvolal a so žiadosťou žalobcu sa nevysporiadal ani v konečnom rozsudku. Rozsudok
považuje za nepreskúmateľný, nakoľko okresný súd sa v ňom nevysporiadal so zásadnými otázkami
týkajúcimi sa vedenia konania (opakované návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie, žiadosť žalobcu

o predvolanie svedka súdom).

5. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,

ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a

že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP),
preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom(§379CSP)adôvodmiodvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v
dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť (§ 389
ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§

391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol (suma1.047,60 Eur, úrok z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 1.047,60 Eur od 24.8.2013 do zaplatenia) z toho
dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nárok na náhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny (nepreukázal, že práve žalovaný odoberal elektrinu na odbernom

mieste) a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

9. Z obsahu spisu, s ktorým sa odvolací súd oboznámil vyplýva, že Protokolom o zistení neoprávneného
odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 17.7.2013 žalobca zistil, že na odbernom mieste na
adrese Košúty 34 v čase kontroly na odbernom mieste bez platnej zmluvy elektromer zaznamenával

spotrebu, pričom žalovaný ako odberateľ svojím podpisom potvrdil údaje uvedené v tomto protokole.
Faktúrou zo dňa 8.8.2013 so splatnosťou 23.8.2013 žalobca fakturoval žalovanému sumu 1.047,60 Eur
ako náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie. Dňa 22.10.2015 bola žalobcovi doručená
riadne žaloba s prílohami a poučením pre účastníka občianskeho súdneho konania. Dňa 11.2.2016
bolo žalovanému doručené riadne predvolanie na termín pojednávania dňa 10.3.2016. Vyjadrením
zo dňa 8.3.2015 doručeným okresnému súdu dňa 8.3.2015 žalobca okrem iného navrhol za účelom

preukázaniapasívnejlegitimáciežalovanéhovypočuťsvedkaZ.N.zadresyE.XX,H..Pojednávaniedňa
10.3.2016 bolo odročené bez účasti strán na termín 8.9.2016. Žalovanému bolo doručené predvolanie
na termín 8.9.2016 riadne dňa 9.8.2016, ktoré okrem iného obsahovalo aj poučenie podľa § 274
CSP. Pojednávania dňa 8.9.2016 sa žalovaný nezúčastnil (bez ospravedlnenia), pojednávalo sa v
jeho neprítomnosti a okresný súd začal dokazovanie vo veci, pričom právny zástupca žalobcu navrhol

(opakovane) okresnému súdu vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného. Na pojednávaní dňa 8.9.2016
bolo prijaté uznesenie, ktorým sa pojednávanie odročilo na termín 21.1.2017 na účelom vykonania
dokazovania výsluchom svedkyne a žalobcovi bola okrem iného uložená povinnosť zabezpečiť účasť
svedkyne Z. N.. Podaním zo dňa 22.9.2015 (správne 22.9.2016) doručeným okresnému súdu dňa
23.9.2016 požiadal žalobca podľa § 197 ods. 2 CSP o predvolanie svedka Z. N. na pojednávanie,

z dôvodu obavy, že svedok neuposlúchne výzvu žalobcu na dostavenie sa na pojednávanie, keďže
je rodinným príslušníkom žalovaného. Podaním zo dňa 20.1.2017 doručeným okresnému súdu dňa
23.1.2017 právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 24.1.2017 a
zároveň navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný mal doručené predvolanie na
termín 24.1.2017 podľa § 111 ods. 3 CSP dňa 24.1.2017. Na pojednávaní dňa 24.1.2017 bol vyhlásený

rozsudok, bez účasti strán a svedkyne (okresný súd konštatoval, že sa nedostavila, jej účasť mal
zabezpečiť žalobca).

10. Podľa § 197 ods. 2 CSP, ak nemožno postupovať podľa odseku 1, požiada strana súd o predvolanie
svedka. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka,

adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka
preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri
obyvateľov Slovenskej republiky.

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a

rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl.
46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníkakonania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

13. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a
predstavami strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 220 ods. 2 CSP), pričom strane musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky
spochybňujúcezáverynamietanéhorozhodnutia vzávažnýchasamotnérozhodnutieovplyvňujúcich
súvislostiach. Právo strany a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z

potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného
aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka konania /
strany na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou
je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a tieto ustanovenie treba vykladať a
uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr.
rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka

rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,
na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a
musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda
nevyžaduje,abynakaždýargumentúčastníkakonania/stranyboladanáodpoveď vodôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č.
21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.
februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej
republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj
uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna
2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací

súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra
1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

14. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany

sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu

Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

15. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie s vyššie uvedenými
kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku súdu

prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu
relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k neakceptovaniu argumentácie
žalobcu, že práve žalovaný odoberal elektrinu na odbernom mieste práve v kontexte návrhu žalobcu
na dokazovanie, a to výsluchom svedkyne Z. N.. S poukazom na obsah spisu uvedený v odseku 8
vyplýva, že hoci súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 8.9.2016 uznesením rozhodol o vykonaní

predmetného dôkazu výsluchom svedkyne (navrhnutom žalobcom) a to na pojednávaní dňa 24.1.2017,
následne vo veci vyhlásil dokazovanie za skončené a rozhodol o nároku žalobcu aj bez vykonania
dôkazu (výsluchu svedkyne) na pojednávaní dňa 24.1.2017. Pričom z odôvodnenia rozsudku zo dňa
24.1.2017 ale ani z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 24.1.2017 nevyplýva, či a prečo nevykonal(nezamietol) žalobcom navrhnutý dôkaz. Zároveň súd prvej inštancie vôbec nevysvetlil, či a prečo
nereagoval na žiadosť žalobcu zo dňa 22.9.2016 (doručenej okresnému súdu dňa 23.9.2016), ktorou
žalobca požiadal s dostatočným časovým predstihom podľa § 197 ods. 2 CSP o predvolanie svedkyne Z.

N. na pojednávanie. Ohľadom uvedeného sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou, že rozsudok
je nepreskúmateľný a teda nespĺňa požiadavku § 220 ods. 2 CSP.

16.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v

závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

17. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie

len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,
nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

18. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom
tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Prvoinštančný súd vydal v
tomto smere pre strany prekvapivé rozhodnutie, nevykonal ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie
žalovanej sumy dokazovanie v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci. Potom je neúčelné, aby celé
dokazovanie od počiatku vykonával odvolací súd a tým nahrádzal činnosť súdu prvej inštancie. Nemôže

byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere
činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum
správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním
dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde.

19. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

20. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok predstavuje procesnú sankciu za
pasivitu žalovaného v spore. Rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní
je obligatórne (arg.: "rozhodne súd.."), za splnenia podmienky, že tu existuje výslovný návrh žalobcu
na túto formu rozhodnutia na rozdiel od rozhodnutím sporu rozsudok pre zmeškanie pred nariadením

pojednávania (§ 273 CSP). Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného možno rozhodnúť len vtedy, ak
ide o žalobu o splnenie povinnosti. Vydanie kontumačného rozsudku v spotrebiteľskom
spore vneprospechspotrebiteľajevnovejprávnejúpraveužvylúčené(§299CSP).Predpoklady
pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného po pojednávaní: súd riadne a včas (pozri §
178 ods. 2 CSP <.), pričom predvolanie

obsahovalo poučenie, že ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre
zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie; žalovaný sa nedostavil na pojednávanie v určený čas; žalovaný
neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami; návrh žalobcu na rozhodnutie sporu
rozsudkom pre zmeškanie.

21. V súvislosti s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie odmietol vydať rozsudok pre zmeškanie
žalovaného a s návrhom na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného sa okresný súd nevysporiadal
dokonca ani v konečnom rozsudku odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 220 ods. 2 CSP neobsahuje
výslovne povinnosť súdu uviesť, prečo nebol rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydaný. Avšak
vzhľadom to, že žalobca podával opakované návrhy na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného,

jednak priamo na pojednávaní dňa 8.9.2016 ale aj písomne v podaní zo dňa 20.1.2017 (k pojednávaniu
24.1.2017) a to podľa § 274 CSP, kedy súd vydá rozsudok pre zmeškanie obligatórne, pričom ani
z obsahu nahrávky z pojednávania zo dňa 8.9.2016 súd prvej inštancie na pojednávaní právnemu
zástupcovi prítomnému neuviedol, prečo rozsudok pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní dňa8.9.2016 nebol vydaný, bolo podľa odvolacieho súdu minimálne vhodné žalobcovi takýto dôvod
sprostredkovať v odôvodnení napadnutého rozsudku.

22. Podľa obsahu odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu voči žalovanému
ako nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny odkazom aj na zákonné
ustanovenia § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov
(v znení do 31.7.2012) a § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Súd prvej inštancie neuviedol odkaz na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ani

nekonštatoval, že medzi stranami ide o spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd konštatuje, že minimálne na
pojednávaní dňa 8.9.2016 boli splnené zákonné predpoklady podľa § 274 CSP na vydanie rozsudku pre
zmeškanie žalovaného. Avšak ani uvedené nemá už vplyv na to, že súd prvej inštancie nepostupoval
podľa § 220 ods. 2 CSP tak je už konštatované v odseku 15.

23. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

24. S poukazom na vyššie vytknuté pochybenia musel odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, keď prvoinštančný súd nepostupoval v súlade s
§ 197 ods. 2, § 220 ods. 2 CSP, čím žalobcovi znemožnil uskutočnenie jemu patriacich základných
procesných práv (vykonanie dôkazu) a takýmto nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je napraviteľný v odvolacom konaní. Došlo
by ním totiž k vykonávaniu základného dokazovania na rozhodujúce otázky až na súde druhej

inštancie a tým znemožneniu stranám plnej realizácie ich procesných práv, keďže by im bola odopretá
možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu prvej inštancie dosiaľ
bezvýznamných skutočností, čím by stranám bola odňatá možnosť konať pred súdom.

25. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie včítane závislého výroku o trovách

konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude opätovne komplexne i s prihliadnutím na argumenty

predostreté v odvolacom konaní posúdiť uplatnený nárok žalobcu, za tým účelom v potrebnom rozsahu
vykonať dokazovanie, výsledky celého konania potom náležite zhodnotiť a to najmä so sústredením sa
na sporné otázky, výsledky dokazovania posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení (s ich uvedením) a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné
náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. Zároveň je súd prvej inštancie povinný v prípade

splnenia zákonných predpokladov postupovať podľa § 274 CSP.

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).