Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by Mgr. Katarína Škrovanová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9P/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620200061
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:2620200061.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci navrhovateľa: M. N.,

nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX proti manželke: F. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., prechodne D.,
časť Y. XXX o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu:
Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo M. N. a F. N., predtým N., rodenej C., uzavreté dňa 14.10.2016 pred Obecným úradom
G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Sobotište vo zväzku 11, ročník XXXX, na strane XX,
pod poradovým číslom XX rozvádza.

Maloletá Y. sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja
rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka sa zaväzuje prispievať na výživu mal. Y. sumou 50 € mesačne, pričom výživné je splatné vždy do
15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

Styk matky s dieťaťom súd ponecháva na dohodu rodičov.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.1.2020 domáhal rozvodu
manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletej Y. na čas po rozvode manželstva. V návrhu
uviedol, že jeho manželka opustila spoločnú domácnosť aj dve maloleté deti, Karolínu, ktorá pochádza
z manželstva účastníkov a G., ktorú má matka z prvého manželstva. Manželka je 220 dní preč, o deti sa
nestará. Maloletú G. si preto zobral k sebe jej otec. Maloletá Y. žije s navrhovateľom. Matka maloletej

sa zdržiava na neznámych adresách. Z uvedených dôvodov žiadal navrhovateľ manželstvo rozviesť, na
čas po rozvode zveriť dieťa do jeho osobnej starostlivosti, matke určiť výživné 250 € mesačne, neskôr
v konaní uviedol, že výšku výživného ponecháva na úvahu súdu a styk matky s dieťaťom ponechať na
dohodu rodičov.

2. Manželka navrhovateľa s rozvodom manželstva súhlasila, žiadala ale, aby maloletá Karolína bola
zverená jej.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, sobášnym listom, rodným listom maloletej Karolíny,
správami od ÚPSVaR Senica, od viacerých zamestnávateľov matky, pripojenými spismi OS Senica sp.
zn. 9P 22/2019 a 7P 5/2020 a zistil tento skutkový stav veci:4. Manželka navrhovateľa odišla v apríli 2019 zo spoločnej domácnosti so svojím priateľom N.T. I.,
u ktorého bývala. Navrhovateľ dával manželke viacero šancí na obnovenie spolužitia, ale márne.

Medzičasom manželka navrhovateľa čakala s priateľom dieťa, išla na potrat. Aj v súčasnosti má
byť opäť tehotná so svojím priateľom. Od jej odchodu zo spoločnej domácnosti býva maloletá Y.
pochádzajúca z manželstva s otcom, spolu s rodičmi navrhovateľa. Keď je navrhovateľ v práci, rodičia
mu pomáhajú so starostlivosťou o dcéru. Maloletá zatiaľ nenavštevuje škôlku. Navrhovateľ pracuje 12
rokovvdrevovýrobe,zarobícca780€mesačne.Výdavkynadomácnosťpredstavujú170€štvrťročneza

elektrinu, 25 € štvrťročne za vodu, 300 € za sezónu palivo, 15 € mesačne kredit do mobilu. Navrhovateľ
spláca 3 exekúcie, cca 250 € mesačne celkovo, peniaze si požičiavali počas manželstva na veci do
domácnosti, napr. na krovinorez. Výdavky na maloletú Karolínu dosahujú cca 100 € mesačne vrátane
plienok, oblečenia, obuvi, kozmetiky. Manželka navrhovateľa za dieťaťom chodieva, nepravidelne,
navrhovateľ niekedy dieťa zoberie za ňou. Manželka navrhovateľa výživné na dieťa neplatí, len raz
poslala 85 €, dňa 15.8.2019.

5. Manželka navrhovateľa potvrdila vzťah s iným mužom, nepoprela ani tehotenstvo a následný potrat.
Žiadala, aby maloletá Y.T. bola zverená do jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že by s Karolínou, príp. aj
dcérou G.Í. bývala u svojho otca pána C. v 2-izbovom domčeku patriacom ŽSR. Uviedla tiež, že sa s
otcom na tomto už dohodla, tento má s Y. dobrý vzťah. Otec by jej so starostlivosťou o deti pomáhal,

teší sa na to, i keď celodennú starostlivosť o malé dieťa ešte nezabezpečoval. Uviedla, že jej otec mal
v minulosti problém s alkoholom, ale už dávno. Uviedla, že sa o všetkom so svojím otcom rozprávala,
ten jej pomoc prisľúbil. Uviedla, že jej otec sa pýtal v miestnych potravinách na prácu pre matke, na čo
uviedli, že by nemali problém prijať matku aspoň na 4 hodiny denne, tiež uviedla, že sa pýtala v Hradišti
v škôlke, či by tam prijali Y., čo jej prisľúbili. Pobyt u otca už má nahlásený. Matka ďalej uviedla, že

je zamestnaná v spoločnosti HDO, kde je spokojná, zarobí cca 500 € mesačne pracuje na 3 zmeny.
Uviedla, že platí elektrinu 30 € mesačne, na auto minie 60 € mesačne pri dochádzke do zamestnania.
Výživné neplatí.

6. Následne boli prešetrené pomery na strane otca manželky navrhovateľa a zabezpečené jeho

vyjadrenie, pričom bolo zistené, že skutočnosti uvádzané matkou ohľadom jej otca a možného bývania u
neho sa nezakladajú na pravde. Otec matky uviedol, že matka u neho nebýva, chodí k nemu len na pár
dní, nevedel uviesť, kde matka býva. Matka bola u neho aj so svojím priateľom sa pozrieť. Uviedol, že
matka nemá u neho nahlásený trvalý pobyt, nikdy sa neprihováral v potravinách za zamestnanie matky,
matka mu nikdy nespomenula, že by u neho chcela s maloletou Y.T. bývať. Sám otec matky uviedol, že

v jeho domácnosti nie sú vhodné podmienky pre bývanie maloletého dieťaťa a uviedol tiež, že matka
sa nevie o dieťa postarať, že Y. je lepšie u otca. Kolízny opatrovník pri návšteve domácnosti otca matky
zistil, že sa jedná o skromné bývanie, čistota a hygiena sú na veľmi nízkej sociálnej úrovni, v izbe, kde
matka mienila podľa jej vyjadrenia bývať, boli na zemi porozhadzované veci a topánky, matka tam nie
je nasťahovaná, v domácnosti nie je prívod teplej vody, kachle v miestnosti sú nefunkčné. Dom patrí

ŽSR, nachádza sa tesne za koľajami.

7. Pokiaľ ide o psychologické poradenstvo, manželom bolo navrhnutých niekoľko termínov, navrhovateľ
sa na dve sedenia dostavil, jeho manželka neprišla na žiaden, neskôr už nebolo možné sa s ňou ani
spojiť za účelom dojednania iného termínu.

8. Správami od zamestnávateľov matky bolo zistené, že matka bola do 17.6.2019 zamestnaná v
spoločnosti M. SK s.r.o. so zárobkom 495 € netto mesačne, pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej
dobe. Od 28.6.2019 do 16.8.2019 pracovala v spoločnosti I. H. Senica s.r.o., pracovný pomer bol
ukončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa. Jej priemerný mesačný netto zárobok by v

prípade trvania pracovného pomeru bol 599,50 €. V súčasnosti matka pracuje v spoločnosti R. SK s.r.o.
na Myjave, kde zarobí cca 508 € netto mesačne. Tu je zamestnaná od septembra 2019.

9. Z pripojeného spisu OS Senica sp. zn. 9P 22/2019 bolo zistené, že na tunajšom súde sa v minulosti
viedlo konanie o rozvod manželstva účastníkov, na základe návrhu manželky navrhovateľa, konanie

bolo pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené.

10. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7P 5/2020 bolo zistené, že manželka navrhovateľa je od
14.5.2019 prihlásená na prechodný pobyt v obci D. u pani I.. Na domácnosť tu prispieva 150 € mesačne.Matke bolo súdom určené výživné na dcéru G., bo výške 50 € mesačne. V spise bola pripojená aj správa
o príjme otca vo výške cca 296 € netto mesačne (i keď z vyjadrenia navrhovateľa je zrejmé, že jeho
príjem je podstatne vyšší).

11. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o
rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahov

medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

12. Podľa § 24 ods. 1, 4 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem

maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to

neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

17. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že
manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti
od 4/2019, odvtedy spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloletú Y..
Manželka navrhovateľa priznala známosť s iným mužom, s týmto čakala aj dieťa. Ani jeden z manželov

neprejavil záujem o obnovenie spolužitia, obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili. Keďže súd
dospel k záveru, že v danom prípade už niet šance na obnovenie manželského spolužitia tak, aby
manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel, manželstvo účastníkov rozviedol.18. Pokiaľ ide o maloleté dieťa pochádzajúce z tohto manželstva, Y. žije od odchodu matky zo
spoločnej domácnosti s otcom, v ktorého starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky. Otec
je zamestnaný, v čase jeho neprítomnosti v domácnosti starostlivosť o dieťa zabezpečujú jeho rodičia.

ZáujemozverenieY.doosobnejstarostlivostiprejavilaajmatkadieťaťa,avšakvykonanýmdokazovaním
bolo zistené, že táto na to nemá vytvorené žiadne podmienky. Sama nemá zabezpečené vhodné
bývanie. Tvrdenie matky, že sa so svojím otcom dohodla na bývaní u neho a na tom, že jej tento bude so
starostlivosťou o Y. pomáhať, sa ukázali ako nepravdivé. Dieťa pre svoj zdravý vývoj potrebuje stabilné,
bezpečné a pokiaľ možno stále rodinné prostredie a zázemie, s možnosťou predvídateľnosti diania okolo

seba.Uvedenémumatkavsúčasnostinedokážezabezpečiť.AjsamotnýotecmatkymaloletejY.uviedol,
že Y. je lepšie u otca. Na základe týchto skutočností prihliadajúc na najlepší záujem maloletého dieťaťa
súd zveril Y. do osobnej starostlivosti otca, pričom právo dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok
zostáva zachované obom rodičom. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd vychádzal z príjmu matky cca
500 € v čistom mesačne, pričom v súlade s úvahami viacerých súdov má za to, že cca 20% príjmu
rodiča by malo byť určených pre potreby maloletých detí odkázaných na rodiča výživou. V danom

prípade sa jedná o sumu 100 € a keďže matka má súdom určené výživné vo výške 50 € mesačne i na
maloletú G., zvyšných 50 € je schopná platiť maloletej Y.. Do úvahy boli brané tiež výdavky spojené so
zabezpečovaním potrieb Y., ktoré dosahujú cca 100 € mesačne. Súd prihliadol aj k tomu, že príjem otca
je podstatne vyšší než príjem matky (780 €), k mesačným výdavkom matky (150 €) a k tomu, že maloletá
Y. doposiaľ nenavštevuje materskú školu a je zdravá. Na základe toho súd považuje výživné vo výške

50 € mesačne za dostatočné na uspokojenie potrieb maloletej a primerané možnostiam a schopnostiam
matky. Čo sa týka stretávania matky s Y., uvedené ponechal súd na dohodu rodičov, nakoľko rodičia
sa vedia v tejto otázke dohodnúť, otec stretávaniu matky s dcérou nebráni, matke umožňuje v prípade
záujmu dcéru navštíviť. dcéru vída podľa záujmu. V prípade, ak by v komunikácii rodičov ohľadom styku
matky s maloletou nastali problémy, nie je vylúčená úprava styku matky s dieťaťom súdom.

19. Na základe uvedeného bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

20. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
ch) súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
v súlade s § 27 zákona č. 36/2005 Z.z. do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode

manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.