Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/205/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107236511
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5107236511.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: E. F., bytom
B., L. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Máriou Badovou, advokátkou so sídlom B., Y. X/XXXX, proti
odporcovi: REALITY LAURIN, a.s., so sídlom Kysucké Nové Mesto, Belanského 2725, IČO: 36 369
616, zastúpenému Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Žilina, V. Tvrdého 791/17, o zaplatenie 14
246,79 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
18C/304/2007-1234 zo dňa 14. 4. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi úroky

z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 134,71 eur od 14. 3. 2008 do 7. 12. 2015, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil
na samostatné uznesenie.
V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ sa domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia v súvislosti s užívaním jeho pozemku v katastrálnom území J. M.. Prvostupňový súd ustálil
náhradu vo výške 33,- Sk/m2 a rok, t.j. 1,095 eur a rozsah užívania vo výmere 861 m2. Z týchto údajov
odvíjajúci sa rozsah bezdôvodného obohatenia vo výške 943,14 eur bol navrhovateľom dňa 7. 12.

2015 uhradený. Súd preto rozhodoval po zamietnutí zvyšných nárokov o omeškaní, pričom vychádzal
z dátumu, kedy bol odporcovi doručený žalobný návrh, keďže predtým výzva zasielaná nebola a výšku
omeškania riešil s poukazom na ust. § 520, resp. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením
vlády č. 87/1995 Z.z..
Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie

navrhovateľ. Prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil zistený skutkový stav, vec nesprávne právne
posúdil, resp. takýmto postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a závery vyplývajúce
z rozhodnutia prvostupňového súdu považuje za nezákonné a nespravodlivé. Prvostupňový súd
pochybil, keď nepovažoval celú jeho nehnuteľnosť za plochu užívanú odporcom, tiež nesprávne súd
vyhodnotil jednotlivé platby, ktoré odporca zasielal navrhovateľovi, keďže z nich nebol zrejmý účel,
pre ktorý bolo plnenie poskytnuté. Súd v prevažnej miere pri rozhodovaní vychádzal len z tvrdení
odporcu, neprihliadajúc na dôkazy označené navrhovateľom. Namietal tiež záver súdu prvého stupňa,

že výška bezdôvodného obohatenia bola určená na základe voľnej úvahy sumou 33,- Sk/m2, nakoľko
v tejto súvislosti mal súd do úvahy brať všetky oznámenia realitných kancelárií nachádzajúcich sa v
spise, resp. uznesenia mestského zastupiteľstva Mesta Žilina za rok 2006. Súd nebral do úvahy, že
cena nehnuteľnosti sa zvyšuje, a to aj následkom inflácie. V odvolaní ďalej navrhovateľ uviedol, žeodporca voči nemu, resp. jeho dcére vedie spor o zriadenie vecného bremena, kde je uvedená iná
suma za možnosť prechodu cez jeho pozemok. Napriek tomu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
je rozsiahle, z jeho pohľadu je nezrozumiteľné, nekonkrétne, neurčité a nemá oporu vo vykonaných

dôkazoch a v platnej právnej úprave. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie, resp. zmenil a v celom rozsahu vyhovel jeho návrhu.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril odporca, ktorý uviedol, že s odvolaním
nesúhlasí, nakoľko má za to, že nie je dôvodné, pretože súd vykonal rozsiahle dokazovanie a dospel ku

správnym skutkovým zisteniam, pričom vec správne právne posúdil. Žiadal preto napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia odvolateľa o tom, že mal možnosť v celom rozsahu využívať jeho
nehnuteľnosť, sú len vo všeobecnej rovine tvrdenia možností využívania ním vlastnených pozemkov,
ale nijako navrhovateľ nepreukázal, že by sa táto možnosť aj realizovala, a teda, že by pozemky
odporca reálne využíval v celosti, tak ako to tvrdí navrhovateľ. V niektorých prípadoch sám navrhovateľ
tvrdil, že časť nehnuteľností využíval v konaní pôvodne označený odporca v rade 2/ (uložené cestné

panely). Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na konanie vedené za účelom zriadenia vecného bremena,
tam ponúkaná náhrada je jednorazová, nie náhrada, ktorá by sa mala opakovať ročne. K jednotlivým
poskytnutýmplneniamnavrhovateľoviodporcauviedol,žejednoznačnevedel,zakéhotitulumuodporca
zasielal peniaze, vyplývalo to napr. aj z jednotlivých avíz ku platbe.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a po prejednaní odvolania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu
podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, napadnutého

rozsudku, ako aj zo spisového materiálu, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu,
tak ako ho zistil súd prvého stupňa. V konaní ostalo sporné, či navrhovateľ preukázal užívanie
jeho nehnuteľnosti odporcom v ním označenom rozsahu, resp. či bezdôvodné obohatenie priznané
súdom vo výške 1,095 eur/m2 a rok (33,- Sk) je vyčíslené v správnej výške. V danom prípade je
nepochybné, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. J. M., pričom

časť tejto nehnuteľnosti sa nachádza v areáli využívanom na priemyselnú výrobu a časť budov, resp.
pozemkov je vo vlastníctve odporcu. Tiež je nesporné, že odporca od začiatku sporu priznával, že
časť nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa využíva, keď sú na nich postavené budovy, resp.
prístupová cesta. Za užívanie týchto nehnuteľností mal záujem riadne zaplatiť, ponúkol navrhovateľovi
uzatvorenie nájomnej zmluvy, čo však navrhovateľ odmietol s tým, že požadoval neúmerne vysokú

výšku nájmu. Napriek tomu odporca poukazoval finančné prostriedky navrhovateľovi predstavujúce
podľa neho obvyklú odplatu za užívanie pozemkov (v tom čase a mieste). Navrhovateľ tieto finančné
prostriedky nepreberal a vyvolal súdny spor, v ktorom požadoval zaplatenie bezdôvodného obohatenia
z titulu toho, že odporca užíva jeho pozemky. Prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie,
vyhodnotil jednotlivé listinné dôkazy, znalecké posudky a dospel k záveru, že hodnota bezdôvodného

obohatenia spočívajúca v užívaní pozemkov odporcom v preukázanom rozsahu je 1,095 eur/m2 a
rok. Odporca dobrovoľne takto stanovenú sumu ešte v priebehu konania uhradil. Prvostupňový súd
pri rozsahu užívania jednotlivých nehnuteľností vychádzal z predložených dôkazov, pričom dôkazná
povinnosť je na strane navrhovateľa (preukázať, v akom rozsahu za označené obdobie užíval odporca
nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa). Prvostupňový súd následne správne ustálil aj rozsah

omeškania s poskytnutím bezdôvodného obohatenia a správne vyčíslil rozsah príslušenstva.

Odvolací súd tak dospel k záveru, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel
k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré v

zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 157 O.s.p. zdôvodnil.

Pokiaľtedavodvolanínavrhovateľuviedol,žeprvostupňovýsúdvecnesprávneprávneposúdil,odvolací
súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je vecne správne a správne bolo aj právne posúdenieveci, ako aj odkaz na jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka. V tomto smere odvolací súd
nezistil žiadne pochybenie, a preto rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej ako vecne správny
potvrdil. V tomto prípade je zrejmé, že preukázať tvrdené skutočnosti (dôkazná povinnosť) bolo na

navrhovateľovi a pokiaľ tvrdil, že odporca užíval navrhovateľove nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, tieto
tvrdené skutočnosti mal aj preukázať. Obdobným spôsobom na navrhovateľovi bolo, aby preukázal
výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré na jeho úkor získal odporca. V odvolaní navrhovateľ opakovane
poukazuje na svoje tvrdenia prezentované v priebehu celého konania, resp. na nesprávne závery súdu
ohľadom rozsahu a výšky bezdôvodného obohatenia, avšak konkrétne opäť nijakým spôsobom svoje

tvrdenia nepreukázal.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§
224 ods. 4 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.