Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202671
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6419202671.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, vo veci starostlivosti o maloletého Q. G.,
narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom Ul. H. XXX, XXX XX U. nad U. a o maloletú F. G., narodenú XX.
XX.XXXX,trvalebytomUl.H.XXX,XXXXXU.nadU.,t.č.vCentrepredetiarodiny,DomsvätejAlžbety,
krízové stredisko, n. o., Ul. 9. mája 74, 974 01 Banská Bystrica, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti rodičov - otca Q. R., narodeného XX.
XX. XXXX, trvale bytom P., t.č. Ul. G. XX/X, XXX XX P. a matky F. J., narodenej XX. XX. XXXX, trvale
bytom XXX XX U. XXX, t. č. E. XXX/XX, XXX XX J. H., zverené v pestúnskej starostlivosti manželov 1/
R. G., narodeného XX. XX. XXXX, 2/ A. G., narodenej XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom Ul. H. XXX,
XXX XX U. nad U., obaja právne zastúpení Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou, so sídlom
Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, v odvolacom konaní za účasti Krajskej prokuratúry Banská

Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, o uloženie výchovného opatrenia,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní pestúnov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom č.k. 27P/28/2019-145 zo 4. decembra 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Žiar nad Hronom č.k. 27P/28/2019-152 z 13. decembra 2019 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 27P/28/2019-165 z 20. decembra 2019 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 27P/28/2019-223 z 24. marca 2020 a proti uzneseniu

Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 27P/28/2019-162 z 20. decembra 2019 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 27P/28/2019-223 z 24. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 27P/28/2019-145 zo 4. decembra 2019 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 27P/28/2019-152 z 13. decembra 2019 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 27P/28/2019-165 z 20. decembra

2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 27P/28/2019-223 z 24.
marca 2020 vo výrokoch týkajúcich sa uloženia výchovného opatrenia maloletému Q. G., narodenému
XX. XX. XXXX (VI. výrok) a o predbežnej vykonateľnosti výroku, ktorým nariadil výchovné opatrenie
maloletému Q. G. (VII. výrok) vrátane závislého výroku o trovách konania (VIII. výrok) z r u š u
j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 27P/28/2019-162 z 20. decembra 2019 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 27P/28/2019-223 z 24. marca 2020 z r
u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp.
„prvoinštančnýsúd“)odvolanímnapadnutým rozsudkom zodňa 04.12. 2019rozhodoltak,že maloletú
F. G., nar. XX. 7. XXXX, odníma z pestúnskej starostlivosti manželov R. G., nar. XX. XX. XXXX a A. G.,

nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,pestúni 1/, 2/“) a nariaďuje ústavnú starostlivosť, ktorú bude zabezpečovať
Centrum pre deti a rodinu, Dom sv. Alžbety, krízové stredisko, n. o., Ul. 9. mája 74, Banská Bystrica (I.výrok). Matke maloletej F. F. J., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,matka“), uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletej F. G. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa určené osobitným zákonom mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti

a rodinu, Domu sv. Alžbety, krízové stredisko, n. o., Ul. 9. mája 74, Banská Bystrica (II. výrok) a otcovi
maloletej F. Q. R., narodenému XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,otec“) uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletej F. G. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
určené osobitným zákonom mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodinu,
Domu sv. Alžbety, krízové stredisko, n. o., Ul. 9. mája 74, Banská Bystrica (III. výrok). Zároveň súd prvej

inštancie rozhodol, že pestúnsku starostlivosť, do ktorej bola zverená maloletá F. G., nar. XX. XX. XXXX
(ďalej aj ,,maloletá F.“), rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9P/27/2016-55, z 02. 08.
2016, zrušuje (IV. výrok) s tým, že týmto rozsudkom sa ruší výrok I. uznesenia Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 27PPom/1/2019-6 zo 07. 06. 2019 (V. výrok).
Súd prvej inštancie nariadil výchovné opatrenie, ktorým dočasne odňal maloletého Q. G., nar. XX. XX.
XXXX (ďalej aj ,,maloletý Q.“) z pestúnskej starostlivosti manželov R. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale

bytom Ul. H. XXX, U. nad U. a A. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ul. H. XXX, U. nad U. (ďalej
aj ,,pestúni 1/,2/“) a zveril ho do starostlivosti Centra pre deti a rodiny, Dom svätej Alžbety, krízového
strediska, n. o., Ul. 9. mája 74, Banská Bystrica (ďalej aj ,,Centrum“), za účelom zabezpečenia odbornej
diagnostiky najdlhšie po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (VI. výrok) a konštatoval, že výrok,
ktorým nariadil výchovné opatrenie maloletému Q. R., je predbežne vykonateľný (VII. výrok). O náhrade

trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (VIII. výrok).
Opravným uznesením č.k. 27P/28/2019-152 zo dňa 13. 12. 2019 súd prvej inštancie opravil výrok IV.
rozsudku prvoinštančného súdu č.k. 27P/28/2019-145 zo dňa 04. 12. 2019 tak, že správne označenie
rozsudku má správne znieť : ,,č.k. 10P/367/2009-71 z 18. 12. 2009.“

Opravným uznesením č.k. 27P/28/2019-165 z 20. decembra 2019 súd prvej inštancie opravil výrok VII.
rozsudku prvoinštančného súdu č.k. 27P/28/2019-145 zo dňa 04. 12. 2019 tak, že v časti označenia
maloletého Q. má správne znieť: ,,Q. G..“
Opravným uznesením č.k. 27P/28/2019-223 zo dňa 24. 03. 2020 súd prvej inštancie okrem iných opravil
záhlavie rozsudku prvoinštančného súdu č.k. 27P/28/2019-145 zo dňa 04. 12. 2019, záhlavie uznesenia

prvoinštančného súdu č.k. 27P/28/2019-152 zo dňa 13. 12. 2019, záhlavie uznesenia prvoinštančného
súdu č.k. 27P/28/2019-162 z 20. decembra 2019, záhlavie uznesenia prvoinštančného súdu č.k.
27P/28/2019-165 z 20. decembra 2019 tak, že doplnil zastúpenie maloletých detí Q. G. a F. G. kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica.
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že kolízny opatrovník sa návrhom domáhal

nariadenia neodkladného opatrenia a uloženia výchovného opatrenia maloletej F. a maloletému Q..
Návrh na začatie konania vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia kolízny opatrovník
odôvodnil tým, že rozsudkom okresného súdu č. k. 10P/367/2009-71 z 18. 12. 2009 boli maloleté deti
zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželov G.. Dňa 06. 06. 2019 o 23.50 hod. sa maloletá
F. dostavila na Obvodné oddelenie Policajného zboru Žiar nad U. z dôvodu, že pestúni 1/, 2/ ju, ako

aj maloletého Q., začali fyzicky týrať, zo školy sa už z obavy fyzického ublíženia nevrátila domov, ale
išla k svojej kamarátke, ktorej matka zavolala políciu. Fyzické útoky voči maloletým deťom sa začali zo
strany pestúnov 1/, 2/ stupňovať (bitka, facky, nadávky), predovšetkým za zlé známky v škole, alebo
ak niečo nespravili správne. Pestún 1/ ich bije „remeňom“ a vôbec ich neoslovuje menom. Keď bola v
treťom ročníku dostala od neho varechou po hlave tak, že ju až museli zašívať v nemocnici. Vo februári

2019 sa maloletý Q. pokúsil o samovraždu zjedením tabletiek, ktoré užíval jeho pestún na srdce a
cukrovku, následkom čoho upadol do bezvedomia. Podľa maloletej F. tak urobil preto, že sa mu pestún 1/
vyhrážal zbitím, lebo dostal v škole zlú známku. Sociálnou pracovníčkou bola kontaktovaná stará matka
maloletých detí, ktorá bola oboznámená so situáciou v náhradnej pestúnskej rodine, avšak nemôže sa
osobne starať o maloleté deti. Biologickí rodičia o maloleté deti naďalej neprejavujú žiadny záujem. Z

výpovede maloletej F. vyplývajú závažné okolnosti, ktoré poukazujú na neprimerané výchovné spôsoby
pestúnov 1/, 2/.
Okresný súd uznesením č. k. 27PPOm/1/2019-6 zo dňa 07. 06. 2019 nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým dočasne odňal maloletú F. z pestúnskej starostlivosti manželov G. a zveril ju do dočasnej
starostlivosti Centra pre deti a rodiny, Dom svätej Alžbety, krízového strediska a voči maloletému Q.

návrh zamietol.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 37 ods. 3 písm. a/, ods. 5, § 54 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 81
ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalejaj „Zákon o rodine,“ resp. ,,ZoR“), § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“), §
233 Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,CSP“).
Súd prvej inštancie zistil, že u maloletej F. je výchova maloletého dieťaťa vážne ohrozená a narušená, a

preto je potrebné maloletú F. umiestniť do ústavného zariadenia, pričom matka, ani otec v súčasnej dobe
nie sú spôsobilí zabezpečiť maloletému dieťaťu stabilné rodinné prostredie ako aj zázemie, v ktorom
by sa rozvíjalo nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. Pravidelná práca odborníkov Centra
s maloletou F., aj vzhľadom na jej diagnostikované poruchy, jej napomôže vštepiť základné hodnoty
a pravidlá spoločenského správania sa. Maloletá F. výslovne a opakovane odmietla byť v pestúnskej

starostlivosti a správanie pestúnov 1/, 2/ označila aj ako dôvod, prečo sa pokúsila o samovraždu, v
dôsledku čoho bola následne hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici.
Podľa názoru súdu prvej inštancie je výchova maloletej F. vážne ohrozená a narušená, pričom maloletú
nebolo možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti či pestúnskej starostlivosti inej osobe a ani
dočasné odňatie z pestúnskej starostlivosti neviedlo k náprave daného stavu, preto maloletú zveril do
ústavnej starostlivosti, ktorá sa bude realizovať v Centre.

Súd prvej inštancie konštatoval, že zverením maloletej F. do ústavnej starostlivosti nezaniká rodičom
ich vyživovacia povinnosť voči nej, pričom každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Okresný súd zároveň zrušil pestúnsku starostlivosť, do ktorej bola maloletá F. zverená na základe
rozsudku okresného súdu č. k. 10P/367/2009-71 z 18. 12. 2009. Okresný súd zároveň zrušil výrok I.
uznesenia Okresného súdu Žiar nad U. č. k. 27PPom/1/2019-6 zo 07. 06. 2019, ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenie vo forme dočasného odňatia maloletej F. z pestúnskej starostlivosti, keďže
nariadením ústavnej starostlivosti odpadli dôvody jeho ďalšieho trvania.

Súd prvej inštancie uviedol: ,,V prípade mal. Q. bola situácia od začiatku diametrálne odlišná. Mal. Q.
odmietal odísť z pestúnskej starostlivosti. Vo vyjadrení k odvolaniu proti uzneseniu okresného súdu č.
k. 27PPom/1/2019-6 z 07. 06. 2019, uviedol, že chce ostať u pestúnov, kde sa cíti bezpečne a jeho
prianím bolo, aby sa k pestúnom vrátila aj jeho sestra mal. F.. V rodine pestúnov sa síce dňa 07.02.
2019 pokúsil o samovraždu užitím liekov pestúna, podľa vyjadrenia uvedeného v odvolaní tým riešil iba

problém s výberom strednej školy. Požiadavku ostať u pestúnov uviedol aj pri výsluchu so sociálnym
pracovníkom ÚPSVaR.
Zo zdravotnej dokumentácie mal. Q. vyplýva, že po intoxikácii liekmi v suicidálnom pokuse bol
hospitalizovaný v nemocnici v Žiari nad U. a následne prevezený do detskej fakultnej nemocnice v
Banskej Bystrici pre depresívny syndróm ťažkého stupňa. Psychiater nemocnice zhodnotil suicidálny

pokus ako akútnu reakciu na stres a odporučil pokračovať v hospitalizácii, napriek tomu pestúni mal.
Q. vzali z nemocnice na negatívny reverz a nesúhlasili navrhovanou ústavnou liečbou. Následne bol
hospitalizovaný v na psychiatrickej klinike v nemocnici v Martine od 12. 02. 2019 do 04. 03. 2019 na
odporúčanie pedopsychiatričky MUDr. Rumanovej. V jeho anamnéze sú prítomné dlhodobé poruchy
správania, nízka frustračná tolerancia, nerešpektovanie autorít a stanovených pravidiel, zvýšený odpor,

opozičné tendencie, ľahká ovplyvniteľnosť, pocity viny, znížené sebahodnotenie, obavy z budúcnosti. Aj
následným psychologickým vyšetrením bol potvrdený depresívny syndróm a pretrvávajúce suicidálne
riziko. Záverom hospitalizácie bol realizovaný aj rozhovor s pestúnmi, ktorí mali byť informovaní o
závažnosti, povahe, rizikách ochorenia. Po prepustení s hospitalizácie mu bol doporučený pravidelný
pedopsychiatrický dispenzár, vhodné psychoterapeutické vedenie a užívanie predpísaných liekov. Mal.

Q. bola stanovená diagnóza F32.2 epizóda ťažkej depresie, F90.1 hyperkinetická porucha správania,
F94.8 iná porucha sociálneho fungovania v detstve. U MUDr. Rumanovej mu bol diagnostikovaný
syndróm ADD/ADHD (F43.2) a poruchou školských schopností a socializácie.
Po odlúčení s mal. F. (umiestnenou na základe neodkladného opatrenia v centre v Banskej Bystrici od
07. 06. 2019) mal. Q. vyslovil želanie, že by chcel byť v kontakte so svojou sestrou v rozhovore za

prítomnostipestúna20.06.2019azopakoval,žebysiradšejvybralbyťupestúnovakovústave.Dňa10.
07. 2019 bol vykonaný individuálny rozhovor s mal. Q.om, ktorý uviedol, že mal riaditeľské pokarhanie
za to, že napadol učiteľku v škole. Uvedenú situáciu opísal ako porušenie školského poriadku tým, že sa
počas vyučovania hral s mobilným telefónom, ktorý mu učiteľka chcela vziať, ako mu ho ťahala z ruky,
šmykla a spadla na zem. Následne sa postavila a dala mu zaucho. Nechcel byť zverený do osobnej

starostlivosti jeho biologickej matky a opísal vzťah s pestúnmi a ich deťmi ako veľmi dobrý. Naďalej ho
však trápilo, že s ním nie je jeho sestra mal. F.. Nechcel by však byť s ňou umiestnený v ústave. Na
základe týchto skutočností navrhovateľ zmenil svoj postoj v konaní a návrh na uloženie výchovného
opatrenia voči mal. Q. vzal späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť (č. l. 69).Situácia u mal. Q. sa zmenila pred pojednávaním, ktoré sa konalo 04. 12. 2019. Zo správy navrhovateľa
z 03. 12. 2019, vyplýva, že s mal. F. bol vykonaný pohovor, v ktorom uviedla, že u mal. Q. má pocit, že sa
zmenil, je k nej odmeraný, predtým si medzi sebou všetko hovorili. K správe bola priložená ako príloha

aj správa z 10. 06. 2015 od Mgr. Birošovej, psychologičky ÚPSVaR, ktorá v rámci spolupráce vykonalo
s pestúnmi jedno stretnutie 25. 02. 2015, počas ktorej pestúni uviedli, že fyzické tresty nepoužívajú, aj
keď v hraničnej situácii použijú primeraný fyzický trest. Nemajú pocit, že by deťom ubližovali.
Na pojednávaní dňa 04. 12. 2019 bol vykonaný výsluch mal. Q., ktorý bol vypočutý v neprítomnosti
pestúnov. V rámci svojej výpovede uviedol, že mu dosť chýba jeho sestra mal. F., komunikujú spolu

cez internet, osobne sa stretli iba raz cez leto, pestúni by ho za mal. F. vzali, ak by ich o to požiadal. U
pestúnov mu je dobre. S mal. F. by chcel byť 24 hodín denne. Je však ťažké rozhodnúť sa medzi tým,
či chce byť s pestúnmi alebo s mal. F.. Ak by pestúnom povedal, že chce byť s mal. F., vie, že by ich
týmto rozhodnutím sklamal. Pri zvažovaní, či chce byť viac s pestúnmi alebo s mal. F., tak by radšej
bol s mal. F. aj keď aj pestúnov má veľmi rád. Odkedy nie je mal. F. u pestúnov, každý deň rozmýšľa,
ako im bolo spolu dobre. Mal. F. ho nahnevala, keď mu nepovedala, že išla preč od pestúnov a už

sa nevrátila. V minulosti vzal lieky svojho pestúna, následkom čoho musel byť hospitalizovaný, avšak
nebolo to z dôvodu problémov s výberom strednej školy, ani z dôvodu pestúnov, či mal. F., bolo to z
osobných dôvodov, ktoré nechcel bližšie uviesť.
Navrhovateľ uviedol, že v centre, kde sa toho času mal. F. nachádza, sú pripravení prijať ihneď aj mal.
Q.. Mal. Q. je vo veku, kedy dokáže slobodne vyjadriť vlastný názor a jednoznačne uviedol, že chce byť

so svojou sestrou mal. F.. Samotné stretávanie sa mal. Q. s mal. F. by bolo nepostačujúce, preto mení
svoj doterajší návrh a pokiaľ ide o mal. Q., navrhuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie podľa § 365
ods. 1 CMP, ktorým mal. Q. dočasne odníma z pestúnskej starostlivosti a zveruje ho do Centra pre deti
a rodinu, Dom sv. Alžbety, krízové stredisko, n. o., ktoré disponuje odborným tímom, ktorý by sa mal.
Q. venoval, pomohol by mu adaptovať sa na nové prostredie, so školskými povinnosťami a záujmovými

krúžkami. Taktiež by po dohode bolo umožnené mal. Q. udržiavať pravidelný kontakt s pestúnmi.
Prítomná pestúnka Lívia G. s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasila z dôvodu, že
na jeho vydanie neboli splnené zákonné podmienky. V priebehu konania nebolo preukázané, že by bol
mal. Q. u pestúnov ohrozený. Mal. Q. voči pestúnom nevyslovil žiadnu výhradu, je medzi nimi vytvorené
vzájomná citová väzba. Mal. Q. navštevuje školu v Žiari nad U. a v prípade jeho umiestnenia v centre v

Banskej Bystrici by mal problémy s dochádzaním. Samotná pestúnska starostlivosť má pritom prednosť
pred ústavnou starostlivosťou. Prítomná prokurátorka považovala návrh v konečnom znení za dôvodný,
mal. Q. vyrastal 11 rokov s mal. F., je medzi nimi vytvorený súrodenecký vzťah. Taktiež poukázala na
čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať, podľa ktorého
najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa mal. detí.

Preto je dôležité a je potrebné prihliadnuť na to, čo si myslí mal. Q., pričom v jeho prípade je vo veku,
kedy je potrebné zohľadniť aj ním vyjadrený názor.“
Ďalej súd prvej inštancie konštatoval: ,,Okresný súd v prípade mal. Q. považoval za vhodné a potrebné
uložiť výchovné opatrenie vo forme pobytu v Centre pre deti a rodiny, Dom sv. Alžbety, krízové stredisko,
n. o., za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky. Je evidentné, že mal. Q. si vyžaduje aj vzhľadom

na diagnostikované ochorenia a poruchy správania špecifický prístup, navyše v období, keď začal ťažko
znášať odlúčenie od svojej sestry. Je pravdou, že mal. Q. spočiatku neprejavoval záujem o mal. F., čo je
možné odôvodniť tým, že bol na ňu nahnevaný, pretože odišla od pestúnov bez toho aby mu to povedala,
pričom doposiaľ bol medzi nimi veľmi blízky vzťah, v ktorom si všetko hovorili. Postupom času však
mal. F. odpustil, že ho nechala u pestúnov a nič mu nepovedala, pričom ako sám uviedol, každý deň

myslí na to, ako im spolu bolo dobre, čo len demonštruje silný súrodenecké puto, keďže odmalička spolu
vyrastali. Súd zároveň prihliadol na tú skutočnosť, že sa v období 2/2019 pokúsil o otravu liekmi, pričom
v prepúšťacej správe z psychiatrickej kliniky v Martine je v závere zdôraznené, že u mal. Q. pretrváva
suicidiálne riziko a okrem iných porúch správania je prítomná aj nízka frustračná tolerancia. Aj vzhľadom
na to, prežívanie z odlúčenia s mal. F. môže mať pre mal. Q. vážny dopad pre jeho zdravie a život. Je

preto v záujem mal. Q., aby mu bola poskytnutá odborná diagnostika a pomoc v nevyhnutne potrebnom
čase, pričom súd považoval za vhodné, aby sa výchovné opatrenie vykonávalo v rovnakom zariadení,
kde sa nachádza mal. F., aby sa tak znížilo prežívanie u mal. Q. spojené s odlúčením od svojej sestry.
Navrhovateľ navrhoval uloženie výchovného opatrenia formou neodkladného opatrenia podľa § 365
ods. 1 CMP. Okresný súd poukazuje na to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 27PPOm/1/2019, už

raz navrhovateľ žiadal vydať rovnaké neodkladné opatrenie voči mal. Q. z obdobných dôvodov, pričom
v tejto časti bol jeho návrh zamietnutý. V prípade opakovaného rozhodnutia o tom istom návrhu, by
išlo o prekážku res iudicata, teda prekážku už raz rozsúdenej veci. Okresný súd však môže uložiť
ochranné opatrenie aj v konaní vo veci samej, a to aj bez návrhu. Podanie navrhovateľa je všakmožné v tomto prípade podľa obsahu vyhodnotiť aj ako návrh podľa § 233 CSP, ktorým žiada vysloviť
predbežnú vykonateľnosť výroku o uložení ochranného opatrenia, pričom ako dôvod uvádza možnosť
vzniku ujmy na zdraví a psychickom vývoji mal. Q., ktorý evidentne trpí odlúčením od svojej sestry.

Aj v priebehu konania nebolo totiž možné prehliadnuť tú skutočnosť, že po skončení výsluchu sa mal.
Q. rozplakal, čo len svedčí o jeho momentálnom ťažkom psychickom rozpoložení, ktoré môže mať
viacero príčin, pričom jednou z nich nepochybne je, že mu chýba kontakt so sestrou, s ktorou až
doposiaľ spoločne vyrastali v spoločnej domácnosti. Súd preto považoval za vhodné vysloviť predbežnú
vykonateľnosť, aby sa vzhľadom na zistené skutočnosti začalo čo najskôr s odbornou diagnostikom

mal. Q. pod odborným dohľadom za účelom zistenia príčin správania sa mal. Q. a ich následného
eliminovania. Vyslovenie predbežnej vykonateľnosti ma za následok, že výrok o uložení výchovného
opatrenia mal. Q. je vykonateľný jeho doručením. Predbežnou vykonateľnosťou predmetného výroku
sa zároveň zabezpečí dostatok času na prípravu mal. Q. a zariadenia všetkých záležitostí s cieľom
umožnenia realizácie výchovného opatrenia v čo najkratšom čase a tým aj dosiahnutie jeho účelu.
Pokiaľ ide o vznesené výhrady zo strany pestúnov v priebehu konania, okresný súd poukazuje na výrok

I. a II. rozsudku okresného súdu č. k. 10P/367/2009-71 z 18. 12. 2009, z ktorého jednoznačne vyplýva,
aké sú práva a povinnosti pestúnov. Pestúni okrem osobnej starostlivosti zastupujú mal. deti v bežných
veciach. Rozhodovanie o uložení výchovného opatrenia nie je bežnou vecou, preto v tomto prípade
prejavy nesúhlasu s uloženým výchovným opatrením zo strany pestúnov nemajú na rozhodnutie žiadny
význam. Rodičia mal. detí, pokiaľ ide o uložené výchovné opatrenie mal. Q., súhlasili, resp. sa nevyjadrili

k návrhu na uloženie výchovného opatrenia, čo súd vzal v tomto prípade na zreteľ. V tomto smere však
považuje súd za nevyhnutné uviesť, že výhradám pestúnov nie celkom rozumie. Je predsa aj v ich
záujme, aby sa mal. Q. poskytla odborná pomoc, zistili a odstránili sa príp. príčiny jeho správania, aby sa
tak opäť, ak o to naďalej prejaví záujem, bol po realizovaní výchovného opatrenia vrátený do pestúnskej
starostlivosti. Nie je možné prehliadnuť skutočnosť, že sa mal. Q., ako to aj sám uviedol vo svojom

výsluchu, trápil, pretože mu chýba každodenný kontakt s mal. F.. Taktiež nie je možné prehliadnuť ani
tú skutočnosť, že počas toho, ako mali pestúni zabezpečovať osobnú starostlivosť, došlo u mal. Q. k
pokusu o samovraždu, v dôsledku čoho bol aj následne hospitalizovaný. Nie je možné považovať za
náhodu,žesivkrátkomčasemal.Q.smal.F.siahlinaživot,resp.utieklizdomupestúnov.Tietoskratové
konania u mal. detí nie je možné oddeliť od spôsobu doterajšieho poskytovania osobnej starostlivosti zo

strany pestúnov, i keď nepochybne k nim mohli viesť aj iné príčiny. Mal. F. sa však jednoznačne vyjadrila,
že dôvodom jej úteku ako aj pokusu o samovraždu bolo doterajšie zlé správanie sa pestúnov.
Okresnému súdu taktiež neušlo pozornosti, že pestúni si neplnili svoju povinnosť, ktorá im bola uložená
výrokom II. rozsudku okresného súdu č. k. 10P/367/2009-71 z 18. 12. 2009, a to povinnosť predkladať
súdu vždy k 31. 05. a 30. 11. správy o mal. deťoch a stave ich majetku. Okresný súd disponuje

iba správami z 31. 05. 2010 a 17. 12. 2010, podľa ktorých sa už v tom čase prejavovali u mal.
detí psychické problémy. Iné správy a informácie o mal. deťoch počas pestúnskej starostlivosti súdu
neposkytli.Skutočnosť,žemal.Q.neuviedolžiadnevýhradyvočipestúnom,neznamená,ženepotrebuje
odbornú pomoc a už vôbec to nevypovedá o jeho vzťahu so sestrou alebo o jeho doterajšom psychickom
prežívaní. Výchovné opatrenie nebolo uložené z dôvodu zlého vzťahu medzi mal. Q.om a jeho pestúnmi,

ale z dôvodu, že mal. Q. ma problémy, ktoré sa môžu odraziť na jeho priaznivom psychickom vývine
a ktoré je potrebné nevyhnutné riešiť, aby nezanechali trvalé následky. Napokon, výchovné opatrenie
žiadnym spôsobom nebráni, aby sa mal. Q. s pestúnmi kontaktoval, príp. udržiaval s nimi styk na
požadovanej úrovni.
V súlade s § 37 ods. 7 a 8 Zákona o rodine bude okresný súd sledovať a hodnotiť účinnosť uloženého

výchovného opatrenia a následne posúdil, či bol dosiahnutý sledovaný účel alebo je potrebné realizovať
ďalšie opatrenia, aby sa požadovaný účel dosiahol.“
O náhrade trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP, pričom nezistil žiadne
okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov konania
náhradu trov konania nežiadal priznať.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu, konkrétne do výrokov, týkajúcich sa maloletého Q. (VI., VII.
výrok), pestúni 1/, 2/ podali včas odvolanie.
Navrhli, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak,

že: ,,Súd návrh kolízneho opatrovníka na nariadenie výchovného opatrenia nad mal. Q.om G.. nar. XX.
XX. XXXX v podobe jeho dočasného odňatia z pestúnskej starostlivosti pestúnov A. G., nar. XX. XX.
XXXX a R. G., nar. XX. XX. XXXX za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky a odbornej pomocipo dobu šesť mesiacov v Centre pre deti a rodiny, Dome svätej Alžbety. krízovom centre. n.o., Ul. 9.
Mája 74, 97401 Banská Bystrica zamieta.“
Odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 a/, b/, d/, f/, g/, h/ CSP, §

62 ods. 1 CMP.
Uviedli,žepokiaľideodôvody,prektorésúdprvejinštancienariadilvýchovnéopatrenie,ktorýmdočasne
odňal maloletého Q. z ich pestúnskej starostlivosti a zveril ho do starostlivosti Centra, tie spočívali
výlučne len v tom, že maloletý Q. na pojednávaní konanom dňa 04. 12. 2019 v rámci svojho výsluchu
uviedol, že ,,pri zvažovaní, či chce byť viac s pestúnmi alebo s mal. F., tak by radšej bol s mal. F., aj keď

aj pestúnov má veľmi rád." Súd prvej inštancie sa teda pri svojom rozhodovaní riadil názorom maloletého
Q. (maloletý Q. v rámci svojho výsluchu nevyjadril na ich adresu žiadne výčitky a žiadnym spôsobom
sa negatívne nevyjadril k ich starostlivosti o neho, práve naopak, vyjadril sa, že mu je v ich pestúnskej
starostlivosti ich dobre), že by radšej žil s maloletou F. v Centre a na tom základe súd prvej inštancie
rozhodol tak, že je v jeho najlepšom záujme, aby bol dočasne odňatý z ich pestúnskej starostlivosti a bol
zverený do starostlivosti Centra, a to za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky najdlhšie po dobu

6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku prvoinštančného súdu.
Voči návrhu kolízneho opatrovníka, ktorý navrhoval, aby súd prvej inštancie vydal rozhodnutie, ktorým
by dočasne odňal maloletého Q. z ich pestúnskej starostlivosti a zveril ho do starostlivosti Centra,
vyjadrili výslovný nesúhlas v rámci záverečnej reči prednesenej ich právnym zástupcom na pojednávaní
konanom dňa 04. 12. 2019, v rámci ktorej ich právny zástupca uviedol: ,,Poukazujem aj na tú skutočnosť,

že mal. F., resp. jej správanie je nevyspytateľné, nie je vylúčené, že v budúcnosti sa opäť dopustí konaní
smerujúcich (nazvem to) k seba poškodzovaniu, čo by malo úplne za následok, že by bola umiestnená
či už na psychiatrii alebo na inom ústave, kde by sa riešil jej zdravotný stav, v dôsledku čoho by Q. v
prípade umiestnenia v Centre v BB ostal v tomto centre takpovediac sám. S takouto alternatívou treba
jednoznačne počítať vzhľadom na konanie F. do súčasnosti. V tejto časti teda navrhujeme návrh KO

zamietnuť ako nedôvodný. Mám za to, že to nie je v záujme mal. dieťaťa a práve mám za to, že tento
záujem teda vnímal, čo najextenzívnejšie. "
Vzáverečnejreči prítomnáprokurátorkauviedla,žepoukaznato,ževbudúcnosti(vdôsledkusprávania
sa maloletej F.) môže nastať situácia, že maloletý Q. ostane napokon v Centre úplne sám, sú len v
rovine polemiky a že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by takáto situácia v budúcnosti čo i

len potencionálne mohla nastať. S týmto názorom prokurátorky sa nekriticky stotožnil aj súd prvej
inštancie, ktorý rozhodol o zverení maloletého Q. do starostlivosti Centra. Súd prvej inštancie absolútne
nezohľadnil širšie okolnosti prejednávanej právnej veci, keď neprihliadol najmä na psychické vlastnosti
- rysy, črty osobnosti maloletej F. a jej sklony k sebapoškodzovaniu, či dokonca jej samovražedné
sklony (z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že maloletá F. prednedávnom cestou do školy užila

lieky, v dôsledku čoho bola privolaná rýchla zdravotná pomoc pre akútnu otravu (intoxikáciu) liekmi
s príznakmi plánovaného suicídia), t. j. prvoinštančný súd neprihliadol na reálne prítomné riziko, že
zverením maloletého Q. do starostlivosti Centra môže maloletý Q. v Centre napokon reálne (nielen
potencionálne) ostať sám (t. j. bez svojej sestry), čo by rozhodne nebolo v jeho najlepšom záujme. Súd
prvej inštancie nezobral na zreteľ' nimi uvádzané tvrdenie, že záujem maloletého dieťaťa treba chápať

čo najextenzívnejšie.
Po vyhlásení rozsudku prvoinštančného súdu bolo po maloletej F. vyhlásené celoštátne pátranie,
pretože dňa 13. 12. 2019 utiekla z Centra, zdržiavala sa na neznámom mieste a nikomu o sebe nedala
vedieť. Podľa ich informácií maloletá F. sa dňa 17. 12. 2019 o cca 19:30 hod. vrátila späť do Centra,
zdržiavala sa v Turčianskych Tepliciach u svojho priateľa. Podľa ich názoru maloletá F. nie je (a

vzhľadom na svoje správanie a konanie nemôže byť) pozitívnym vzorom pre maloletého Q., keďže
svojím správaním a konaním vytvára riziko, že ak by maloletý Q. vyrastal spolu s ňou v Centre, tak by od
nej preberal (resp. mohol preberať) negatívne vzory jej správania, čo by znamenalo (malo za následok),
že maloletému Q. by jeho umiestnenie v Centre pozitívne neprospelo, ale naopak negatívne uškodilo.
Po tom, ako maloletý Q. zistil, že maloletá F. utiekla z Centra, zmenil svoj názor (želanie) byť zverený

do starostlivosti Centra, keď vzhľadom na tieto nové skutočnosti svoj vyslovený názor ľutuje a nemá
záujem byť zverený do starostlivosti Centra, v ktorom by vyrastal spolu so sestrou, ktorej správanie a
konanie je nevyspytateľné a nedávajúce záruku toho, že umiestnenie maloletého Q. v Centre s ňou bude
v jeho najlepšom záujme.
Vyjadrilipresvedčenie,ženiejevzáujmemaloletéhoQ.abybolonadnímnariadenévýchovnéopatrenie,

naopak, v jeho najlepšom záujme nepochybne je, aby naďalej ostal v ich pestúnskej starostlivosti, voči
ktorej maloletý Q. nemá vôbec žiadne výhrady, čo jednoznačne vyplynulo z vykonaného dokazovania.
Podľa ich informácií maloletá F. závidí maloletému Q., že vyrastá v rodinnom prostredí, zatiaľ čo ona je
v ústavnej starostlivosti Centra, a preto sa snažila zmanipulovaním maloletého Q. (uvedením klamlivýcha zavádzajúcich tvrdení, že je v Centre veľmi dobre, že mu zamestnanci Centra kúpia všetko, o čo ich
požiada, hoci to nie je pravda a podobne) docieliť, aby sa aj maloletý Q. mal ,,rovnako“ ako sa má aj
ona. V uvedenom (negatívnom) konaní maloletej F. vo vzťahu k maloletému Q. sú badateľné negatívne

psychologické črty jej osobnosti, ktoré si maloletý Q. naplno uvedomil až po vynesení napadnutého
rozsudku, pričom na základe ich poznania a uvedomenia si ich sa pevne rozhodol, že nechce viac žiť
s maloletou F. v Centre.
Nie je v záujme maloletého Q., aby bol ponechávaný v starostlivosti Centra, ktorého starostlivosť,
nevyhnutne nepotrebuje a do ktorého sa (vyslovením svojho želania pred súdom prvej inštancie) ,,sám

nanominoval“ len z toho dôvodu, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mal vytvorený iný (lepší)
obraz o osobe svojej sestry, ktorá ho však svojím súčasným konaním natoľko sklamala, že stratil dôveru
v jej ďalšie konanie a správanie, a teda netúži viac vyrastať po boku svojej sestry maloletej F., ale je
toho času už pevne rozhodnutý naďalej vyrastať a žiť spolu s nimi v ich domácnosti, kde s nimi žije už
celkovo 11 rokov v prirodzenom rodinnom prostredí.
V prípade, ak by odvolací súd ich odvolaniu nevyhovel, táto skutočnosť by pôsobila na maloletého Q.

stresujúco a mohla by mať negatívne následky na jeho psychický vývoj, na jeho vnútornú pohodu, keď
by bol nútený (proti jeho súčasnej vôli) vyrastať v Centre so svojou sestrou maloletou F., ktorej na jeho
šťastí v skutočnosti nezáleží a ktorej správanie a konanie by nebolo pre neho pozitívnym vzorom.
Je síce pravdou, že v zmysle dikcie § 54 ods. 5 ZoR by mal súd pri rozhodovaní o zverení maloletého
dieťaťa do ústavnej starostlivosti prihliadnuť aj na citové väzby maloletého dieťaťa k svojmu súrodencovi

(v danom prípade k citovej väzbe maloletého Q. k maloletej F.), avšak súd tak nevyhnutne musí urobiť
pri zohľadnení všetkých okolností prejednávanej veci, v danom prípade pri zohľadnení psychických
vlastností - rysov, črtov osobnosti maloletej F. a jej sklonov k sebapoškodzovaniu a samovražedné
sklony, čo však súd prvej inštancie neurobil, keď neprihliadol na reálne prítomné riziko, že zverením
maloletéhoQ.dostarostlivostiCentramôžemaloletýQ.vCentrereálne(nielenpotencionálne)ostaťsám

(t. j. bez svojej sestry maloletej F.), čo by rozhodne nebolo v jeho najlepšom záujme. Súd prvej inštancie
(za použitia nesprávnych právnych úvah) postupoval v rozpore s najlepším záujmom maloletého Q.,
ktorého takpovediac ,,odsúdil“ na psychicky náročné spolužitie po boku svojej sestry, čím ho vystavil
priamemu riziku ohrozenia jeho zdravého vývinu.
Rozdelenie pestúnskej rodiny predstavuje veľmi vážny zásah do základných ľudských práv, a preto sa

musíopieraťodostatočnepádneargumentymotivovanézáujmommaloletéhodieťaťa.Keďžezásahydo
rodinného života je možné odôvodniť len ich nevyhnutnosťou a každý vykonaný zásah by mal primárne
chrániťnajlepšízáujemmaloletéhodieťaťa,dopoprediasamusínevyhnutnedostávaťpozitívnyzáväzok
štátu udržiavať prirodzené prostredie rodinného života (resp. analogicky života v pestúnskej rodine), a
to najmä, ak vzťah medzi maloletým dieťaťom a pestúnmi nie je narušený (čo je aj daný prípad, keď

z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi nimi a maloletým Q.om je vzájomne pozitívny citový
vzťah, vzájomný rešpekt a úcta). Aj s poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie uprednostniť
zachovanie súčasného stavu a ponechať maloletého Q. v ich pestúnskej starostlivosti. Podľa ich názoru
rešpektovanie zásady prednosti prirodzeného rodinného prostredia (t. j. zotrvanie maloletého dieťaťa v
prirodzenom rodinnom prostredí) pred ústavnou starostlivosťou by malo byť absolútnou prioritou.

Vyjadrili nesúhlas s posúdením návrhu kolízneho opatrovníka podľa § 365 ods. 1 CMP na nariadenie
neodkladného opatrenia v podobe nariadenia nad maloletým Q.om výchovného opatrenia ako návrh
podľa § 233 CSP na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti výroku o uložení výchovného opatrenia.
Maloletému Q. bez vyslovenia predbežnej vykonateľnosti výroku VI. rozsudku prvoinštančného súdu
nehrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy.

Maloletý Q. vyrastal a žil spolu s nimi 11 rokov v spoločnej domácnosti, v prirodzenom rodinnom
prostredí, kde má k dispozícii všetko, čo pre svoj zdravý vývin potrebuje. Medzi maloletým a nimi
sú vytvorené vzájomne pozitívne citové väzby a so spolužitím s nimi maloletý vyslovuje spokojnosť.
Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že by maloletému Q. nezabezpečovali adekvátnu výchovu
a starostlivosť. Podľa ich názoru neboli splnené zákonné podmienky na vyslovenie predbežnej

vykonateľnosti výroku VI. rozsudku prvoinštančného súdu.
Rozsudok prvoinštančného súdu považujú za zmätočný, arbitrárny, rozsudok má vady, ktorými bolo
porušené ich právo na spravodlivý proces.

3. Prokuratúra vo vyjadrení k odvolaniu pestúnov 1/, 2/ proti rozsudku prvoinštančného súdu poukázala

na to, že s rozsudkom prvoinštančného súdu ako aj s dôvodmi v ňom uvedenými sa v plnom
rozsahu stotožňuje, pretože je v záujme maloletých detí, v záujme ich zdravého fyzického, psychického,
sociálneho aj mravného vývoja.
Poukázala na článok 12 Dohovoru opravách dieťaťa, ktorý ratifikovala aj Slovenská republika.Ohľadnenázorupestúnov1/,2/knevyspytateľnémusprávaniumaloletej F.,uviedla,že právnyzástupca
pestúnov 1/, 2 nie je ani psychiater a ani psychológ. Je pravdou, že maloletá F. zrejme nereaguje tak,
ako to všetci od nej očakávajú, na druhej strane, aj skúsenosti, ktorými sa maloletá prešla, ovplyvňujú

jej rozhodovanie. Je v období, kedy sa sama hľadá, hľadá čo by bolo pre ňu najlepšie, preto by bola
prínosná prítomnosť jej vlastného brata.
Podľa jej názoru maloletý je pod výrazným vplyvom pestúnky 2/, preto by bolo vhodné, aby bol maloletý
dočasne umiestnený v Centre s F., kde by odborníci z rôznych odvetví zaujali k tejto veci odborné
stanoviská a zrejme by dali určité odporúčania, čo by v danom prípade bolo pre maloleté deti najlepšie.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu pestúnov 1/, 2/ proti rozsudku prvoinštančného súdu
navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch potvrdil
a odvolanie pestúnov 1/, 2/ ,,zamietol.“
Uviedol, že maloletý Q. dňa 20. 12. 2019 po príchode do Centra strávil v Centre niekoľko hodín, stretol
sa so svojou sestrou, ktorá ho začala ovplyvňovať. Maloletý Q. podľa tvrdení sociálnej pracovníčky

Centra nebol „stotožnený,“ že zotrvá v Centre, nakoľko jeho sestra mala byť od 26. 12. 2019 do 05. 01.
2020 v tábore zorganizovanom Centrom. Na základe dohody medzi pestúnmi 1/, 2/ a riaditeľkou Centra
(Mgr. Ing. Michalíkovou) maloletý Q. do 07. 01. 2020 bol v domácnosti pestúnov 1/, 2. Následne dňa
07. 01. 2020 maloletý Q. prišiel do Centra v sprievode pestúnov 1/, 2/, pričom riaditeľka Centra sa s
nimi dohodla, že maloletý bude navštevovať Súkromnú strednú odbornú školu technickú v Žiari nad U.

z domáceho prostredia pestúnov 1/, 2/. Maloletý Q. sa vyjadril, že v Centre zostať nechce. Riaditeľka
Centra sa vyjadrila, že nemôže maloletého Q. v zariadení ,,držať proti jeho vôli“ a to i napriek súdnemu
rozhodnutiu. Maloletá F. a maloletý Q. sú v kontakte.
Z vyjadrenia maloletého Q. pred kolíznym opatrovníkom okrem iných vyplynulo, že aktuálne sa
nachádza ,,u rodičov“ (pestúnov 1/, 2/). Do Centra nenastúpil. Zimné prázdniny trávil u pestúnov 1/, 2/.

V Centre bol s pestúnmi 1/, 2/ prvýkrát pred začiatkom zimných prázdnin a dohodol sa pracovníkmi
Centra, že bude u pestúnov 1/, 2/. Bol to jeho nápad, aby bol pestúnov 1/, 2/, pretože maloletá F. v
období zimných prázdnin mala ísť do tábora a on by v Centre nemal čo robiť. Maloletú F. navštívil
v Centre 3x. Uviedol, že si želá ostať ,,u rodičov“ (pestúnov 1/, 2/). Názor zmenil preto, lebo by mu
chýbali ,,rodičia“ (pestúni 1/, 2/) a u pestúnov 1/, 2/ má lepšie podmienky na „žitie.“ So sestrou F. je v

osobnom kontakte. Maloletú F. chodí navštevovať a telefonuje s ňou. Mimo školy chodí na futbal. Hrá za
Futbalový klub U. nad U.. Chodí nielen na tréningy, ale aj na futbalové zápasy počas futbalovej sezóny.
Doma trávi čas tak, že sa rozpráva s členmi rodiny a taktiež spoločne s nimi sleduje televízne programy.
Doma má povinnosti - pozametať podlahu, zakúriť do pece drevom a iné. Taktiež chodí so psom na
prechádzky. S pestúnmi 1/, 2/ si rozumie, sú na neho dobrí. On na sebe nevníma, že by bol smutnejší,

alebo podráždenejší. Vníma to tak, že mu sestra F. chýba. Zo súrodencov si najviac rozumie s plnoletou
K.. So všetkými súrodencami ma rovnaké aktivity. Uviedol, že nefajčí ani nepožíva alkoholické nápoje.
Políciou nebol a ani nie je riešený. Kamarátov i kamarátky v obci U. nad U. i v meste W. nad U. má.
Poznamenal, že sa rozhodol nebyť so sestrou v Centre, ale rozhodol sa byť doma ,,s rodičmi“ (pestúnmi
1/, 2/). Povedal si, že „doma je doma.“ Rodičia (pestúni) ho nepresviedčali, ako sa má rozhodnúť. Taktiež

mu ani nehovorili, že ako je doma a ako je v Centre. Školu, ktorú v súčasnosti navštevuje, chce naďalej
navštevovať. Nechce školu meniť. V triede sa baví so všetkými spolužiakmi.
Kolíznyopatrovníkpoukázalnato,žemaloletýQ.sadňa20.11.2019bezvedomiapestúnov1/,2/obrátil
na jeho sociálneho pracovníka a požiadal ho, aby mohol bezodkladne ísť do Centra za svojou sestrou
F., byť ňou, bývať s ňou a vyrastať s ňou. Maloletý Q. sa taktiež priamo na súdnom pojednávaní dňa 04.

12. 2019 okrem iného vyjadril, že pri zvažovaní, či chce byť viac s pestúnmi 1/, 2/ alebo s maloletou F.,
tak by radšej bol s maloletou F., aj keď pestúnov 1/, 2/ má veľmi rád. Ak by pestúnom 1/, 2/ povedal,
že chce byť s maloletou F. vie, že by ich týmto rozhodnutím sklamal. Maloletý Q. sa aj dňa 18. 12. 2019
vyjadril, že by chcel ísť za maloletou F., byť s ňou v Centre a ,,dohovoriť“ jej. Verí, že jej pomôže. Maloletý
Q. zmenil svoje stanovisko dňa 16. 01. 2020 a vyjadril sa, že chce zotrvať v domácnosti ,,rodičov“ -

pestúnov 1/, 2/. Názor zmenil preto, lebo podľa jeho tvrdení, by mu chýbali ,,rodičia“ (pestúni 1/, 2/) a u
„rodičov“ (pestúnov 1/, 2/ ) má lepšie podmienky na „žitie.“
Podľa názoru kolízneho opatrovníka diagnostika maloletého Q. v ústavnom zariadení je nevyhnutná
z dôvodu, že u maloletého Q. došlo v mesiaci február 2019 ku konaniu (požil sedem druhov liekov).
Konanie maloletého mohlo mať spojitosť s rodinným i výchovným prostredím, v ktorom vyrastalo. Taktiež

nemožno opomenúť skutočnosť, že z výpovede maloletej F. vyplynuli určité závažné indície, ktoré
poukazovali na neprimerané fyzické i verbálne tresty zo strany pestúnov 1/, 2/ voči maloletým deťom a
ktoré by mohli napĺňať znaky trestného činu páchania na deťoch. Z prepúšťacej správy Psychiatrickej
kliniky Martin z februára 2019 je konštatované, že u maloletého Q. pretrváva suicidálne riziko a okreminých porúch správania, je u neho prítomná aj nízka frustračná tolerancia. Medzi maloletým Q.om a
maloletou F. je vytvorená silná citová väzba. Vyrastanie súrodencov oddelene, môže mať závažné
dopady na ich ďalšie prežívanie, správanie, konanie vývin. Zotrvávanie maloletého Q. v domácom

prostredí pestúnov 1/, 2/, môže potláčať jeho slobodné rozhodovanie sa vo vzťahu k jeho sestre F. v
záujme, aby „nesklamal rodičov“ (pestúnov 1/, 2/). Nevhodné prejavy správania, konania i prežívania
maloletej F. môžu byť dôsledkom nezvládnutia situácie - odlúčenia od svojho súrodenca maloletého
Q.. Krátkodobé stretávanie súrodencov nemusí postačiť na naplnenie adekvátneho rozvíjania ich
súrodeneckých väzieb a môže prispieť k ich odcudzeniu.

Centrum pre deti a rodiny má poslanie vykonávať opatrenia a poskytovať odbornú pomoc pre deti, ktoré
sazrôznychdôvodovocitlivnúdzi,vkrízovejživotnejsituáciiazabezpečiťimokremstravovania,pomoci
pri zvládnutí krízy, aj špeciálne sociálne a psychologické poradenstvo, účasť vo výchovno-vzdelávacom
procese, voľno-časové, kultúrne, športové, rekreačné a relaxačné aktivity.
Umiestnenie maloletého Q. v Centre nevylučuje pokračovanie v jeho príprave na povolanie v súčasnej
strednej škole a taktiež v rozvíjaní sa v športovej aktivite (futbale). Zmyslom umiestnenia maloletého

Q. i maloletej F. v Centre je, aby obaja súrodenci vyrastali spoločne, aby sa budoval i rozvíjal ich
súrodenecký vzťah, u oboch bola zabezpečená odborná diagnostika, na základe výsledkov ktorej
bude obom súrodencom poskytovaná adekvátna terapia a pomoc v záujme rozvoja ich osobnostného
potenciálu.

5. Pestúni 1/, 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu prokuratúry uviedli, že trvajú na odvolaní v celom rozsahu.
Prokuratúra i napriek nimi predloženému listinnému dôkazu zo dňa 17. 12. 2019 ohľadne vyhlásenia
celoštátneho pátrania po maloletej F., ktorá utiekla z Centra a zdržiavala sa na neznámom mieste,
nelogicky podceňuje ich tvrdenie, že maloletá F. nie je vzhľadom na svoje správanie a konanie ani
nemôžebyťpozitívnymvzorompremaloletéhoQ.,pričomprokuratúratakčiníbezakejkoľvekrelevantnej

skutkovej či právnej argumentácie. Ak prokuratúra tvrdí, že ich právny zástupca nie je oprávnenou
osobou zaujímať predvídavé stanoviská k tomu, či sa maloletá F. môže alebo nemôže v budúcnosti
znovu opakovane dopúšťať smerujúcich k sebapoškodzovaniu sa, tak potom dovoľujú si uviesť, že
prokuratúra nie je oprávnená tvrdiť, resp. zaujímať predvídavé stanoviská, že tomu tak nebude (resp.
vylučovať takúto možnosť).

Na vyslovenie domnienky, že správanie maloletej F. je nevyspytateľné a že nie je vylúčené, že v
budúcnosti sa bude opätovne dopúšťať rôznych konaní smerujúcich k sebapoškodzovaniu, nie je
potrebné mať vyštudovaný odbor psychiatria a ani psychológia, ale na zaujatie takejto domnienky
postačuje použitie elementárnej logicky a predvídavosti majúcej základ v doterajšom správaní sa a
konaní maloletej F..

Ďalej poukázali na to, že maloletá F. už po niekoľkých dňoch od vyhlásenia rozsudku prvoinštančného
súdu ušla z Centra dňa 13. 12. 2019 a podľa ich vedomostí sa opätovne pokúsi o útek. Maloletá F. je od
24. 01. 2020 hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici pre úmyselné sebapoškodzovanie.
Podľa ich názoru maloletá F. v súčasnej dobe (a vzhľadom na svoje správanie a konanie nemôže byť)
pozitívnym vzorom pre maloletého Q., keďže svojím správaním a konaním vytvára riziko, že ak by

maloletý Q. vyrastal spolu s ňou v Centre, tak by od nej preberal (resp. mohol preberať) negatívne vzory
jej správania, čo by znamenalo (málo by za následok), že maloletému Q. by jeho umiestnenie v Centre
pozitívne neprospelo, ale naopak negatívne uškodilo.

6. Pestúni 1/, 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedli, že trvajú na odvolaní v celom

rozsahu.
Podľa ich názoru kolízny opatrovník nelogicky podceňuje ich tvrdenia, že maloletá F. v súčasnosti nie je
vzhľadom na svoje správanie a konanie ani nemôže byť pozitívnym vzorom pre maloletého Q. (t. j. nie
je vhodné, aby spolu vyrastali v Centre), pričom kolízny opatrovník tak činí bez akejkoľvek relevantnej
skutkovej či právnej argumentácie.

Kolízny opatrovník sa vo svojom vyjadrení datovanom v januári 2020 iracionálne obmedzuje na
poukazovanie na skutočnosti spred roka (február 2019), ktoré v súčasnej dobe už stratili opodstatnenie.
Podľa ich názoru nie je v záujme maloletého Q., aby mu bola poskytnutá odborná diagnostika a pomoc
v Centre z dôvodov uvedených kolíznym opatrovníkom (užitie liekov u maloletého vo februári r. 2019),
keďže sa jedná o skutočnosti a listinné dôkazy spred roka. Podstatnou je tá skutočnosť, že maloletý

Q. pravidelne navštevuje klinického psychológa - psychoterapeuta PhDr. Magdalénu Annerovú, pričom
sedenia u nej mu preukázateľne pomáhajú, odrážajú sa na jeho priaznivom psychickom vývine.Maloletý Q. pravidelne navštevuje aj psychiatra pre deti a dorast MUDr. Veroniku Rumanovú, v evidencii
pedopsychiatrickej ambulancie ktorej je od marca 2015, pričom v súčasnej dobe maloletý nie je
nastavený na žiadnej medikamentóznej liečbe.

Zdôraznili, že zdravotný stav maloletého Q. je dôsledne sledovaný erudovanými odborníkmi, vďaka
čomu je jeho zdravotný stav v súčasnosti stabilizovaný, jeho zdravotný stav si nevyžaduje
medikamentóznu liečbu, a teda nie je potrebné, aby maloletému bola poskytovaná pomoc v Centre,
keďže starostlivosti v minimálne rovnakej, ak nie aj vyššej kvalite, v akej by sa mu starostlivosti dostalo
v Centre, sa mu od erudovaných odborníkov dostáva aj počas žitia v pestúnskej rodine.

Maloletý Q. je v súčasnej dobe už názorovo jednotný, keď rovnaký názor o tom, že chce naďalej
zotrvať v ich pestúnskej starostlivosti a nechce byť umiestnený v Centre vyjadruje bez ohľadu na ich
(ne)prítomnosť.
Podľa ich názoru by bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletého Q., aby bolo nad ním nariadené
výchovné opatrenie a v najlepšom jeho záujme je, aby mohol zostať v ich pestúnskej starostlivosti.
Kolízny opatrovník nekoná v záujme maloletého, keď si evidentne neuvedomuje, s akým vypätím či

fyzickou a psychickou záťažou by bolo spojené každodenné dochádzanie maloletého Q. z Centra v
Banskej Bystrici do R. v W. nad U., následne zo W. nad U. do U.a nad U. na futbalové zápasy a odtiaľ
späťdoCentra vBanskejBystrici,kdebymuselunavenýznáročnéhocestovaniariadneaplnohodnotne
sa pripraviť na školské vyučovanie v nasledujúcom dni.
Kolízny opatrovník musí vždy zohľadňovať najlepší záujem maloletého dieťaťa., pričom kolízny

opatrovník nedostatočne odôvodnil, z akého dôvodu sa mu umiestnenie maloletého Q. v Centre javí
byť opatrením, ktoré rešpektuje najlepší záujem maloletého dieťaťa.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu pestúnov 1/, 2/ navrhol, aby odvolací súd
potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch a odvolanie pestúnov 1/,

2/ ,,zamietol.“
Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloletý Q. sa v súčasnosti nachádza v starostlivosti
pestúnov 1/, 2/. Maloletá F. bola v období od 24. 01. 2020 do 28. 02. 2020 hospitalizovaná v
Psychiatrickej nemocnici Kremnica, kde ju bol maloletý Q. navštíviť.
Maloletá F. sa s ďalším dievčaťom dňa 20. 03. 2020 nevrátili z vychádzky do Centra, preto boli hľadané

políciou ako nezvestné. Maloleté boli zachytené políciou v Žiari nad U. dňa 21. 03. 2020. Riaditeľka
Centra sa s pestúnmi 1/, 2/ dohodla, že maloletý Q. bude v ich starostlivosti a z ich domácnosti bude
chodiťdoŠkolyvŽiarinadU..Spestúnmi1/,2/sadohodli,žebudúvurčitýchtermínochchodiťdoCentra
a budú informovať odborný tím Centra, ako maloletý Q. po všetkých stránkach prospieva. Maloletý Q.
sa týchto stretnutí nezúčastňuje. Riaditeľka Centra poukázala na to, že maloletá F. je v určitom odpore.

Pestúni 1/, 2/ sa o maloletú F. zaujímajú, telefonujú jedenkrát až dvakrát do týždňa. Maloletá F. nie je v
kontakte s pestúnmi 1/, 2/, ale je v kontakte s maloletým Q.om a s deťmi pestúnov 1/, 2/. Maloletá F.
je ľahko manipulovateľná. V jej prípade zohráva viacero faktorov. Má iný režim ako u pestúnov 1/, 2/.
Maloletá F. je v starostlivosti psychologičky ich zariadenia i pedopsychiatričky MUDr. Rumanovej.
Maloletý Q. sa v telefonickom rozhovore s kolíznym opatrovníkom (z dôvodu obmedzení spojených so

šírenímkoronavírusu)vyjadril,žechcezostať,,tuurodičov“-pestúnov1/,2/.Domasaučí.Napolročnom
vysvedčení mal zo správania jednotku. Päťku na vysvedčení nemal. Z odborného výcviku mal trojku.
Všetky vyučovacie hodiny, kedy nebol na vyučovaní, mal ospravedlnené. Aktuálne je zdravý. So sestrou
F. je ,,tak trochu“ v kontakte. Kontaktuje sa s ňou v priemer dvakrát týždenne. Pred začiatkom šírenia
koronavírusu bol s ňou v osobnom kontakte. Navštívil opakovane maloletú F. v Psychiatrickej nemocnici

v Kremnici. Pred začiatkom šírenia koronavírusu hral futbal za Futbalový klub U. nad U.. V súčasnosti
voľný čas trávi sledovaním televízora, na mobile, v záhrade, alebo s loptou. V domácnosti pestúnom
1/, 2/ pomáha.
Vedúca výchova Mgr. C. uviedla, že maloletá F. ušla 31. 03. 2020 z budovy polície na neznáme miesto.
Do zariadenia sa nevrátila a je nahlásená ako nezvestná. Maloletá F. sa správa ako ,,odtrhnutá z

reťaze.“ Voči nej sa správa veľmi arogantne, má prehnané sebavedomie, na adresu ostatných má hlúpe
poznámky. Nič sa jej nepáči. I napriek tomu, že jej boli pripravené aktivity, tieto odmietla.
Podľa názoru kolízneho opatrovníka medzi maloletým Q.om a maloletou F. je vytvorená silná citová
väzba, vyrastanie súrodencov oddelene môže mať závažné dopady na ich ďalšie prežívanie, správanie,
konanie i vývin. Aktuálne nevhodné prejavy správania u maloletej F. môžu byť dôsledkom nezvládnutia

situácie - odlúčenia od maloletého Q.. V období, keď súrodenci spolu vyrastali, u maloletej F. sa
neprejavovali tak výrazné výchovné problémy, aké sú u nej v súčasnosti.
Maloletá F. sa prejavuje výrazne problémovými prejavmi správania, pracovníkom Centra neprejavuje
primeranú úctu a nerešpektuje ich, nespolupracuje s odborným tímom v záujme starostlivosti o ňui jej výchovu, je ľahko manipulovateľná a ťažšie usmerniteľná, vyžaduje si dlhodobejšie odborné
vedenie s intenzívnym výchovným pôsobením, s pevnými pravidlami a nastavením hraníc. Maloletá F.
v ,,otvorenom“ režime centra nie je zvládnuteľná s použitím bežných výchovných prostriedkov, preto

by bolo vhodné, aby maloletá bola dočasne umiestnená do iného zariadenia s uzavretým režimom za
účelom podrobenia sa odbornej diagnostiky a zabezpečenia odbornej pomoci.

8. Matka ani otec sa k odvolaniu pestúnov 1/, 2/ proti rozsudku prvoinštančného súdu nevyjadrili.

9. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 27P/28/2019-162 z 20. decembra 2019 návrh pestúnov 1/, 2/ na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
V uznesení súd prvej inštancie uviedol, že pestúni 1/, 2/ sa návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáhali uloženia povinnosti Centru, aby maloletého Q. odovzdal do ich starostlivosti. Svoj
návrh odôvodnili tým, že maloletý Q. by mal vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí u pestúnov
1/, 2/, v ktorom žije už 11 rokov. Maloletý Q. starostlivosť Centra nevyhnutne nepotrebuje a zároveň

zmenil svoj názor na to, že chce byť dočasne zverený do Centra spolu so svojou sestrou F.. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že jeho sestra je nevyspytateľná, viackrát ho sklamala, počas posledných
troch mesiacov už dvakrát utiekla z Centra. Podľa názoru pestúnov 1/, 2/, ak by súd prvej inštancie ich
návrhu nevyhovel, mohlo by to mať pre vývoj maloletého Q. negatívne dôsledky na jeho psychický stav
a zároveň pri spolužití s jeho sestrou by mohol začať preberať jej negatívne vzory správania, čo by mu

konečnom dôsledku uškodilo.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 27P/28/2019-145 zo dňa
04.12.2019. Vrámcikonaniavovecisamejnapojednávanídňa04.12.2019vykonalsúdprvejinštancie
výsluch maloletého Q., ktorý uviedol, že mu chýba jeho sestra maloletá F.. So sestrou komunikujú spolu
cez internet, osobne sa stretli iba raz cez leto, pestúni 1/, 2/ by ho za maloletou F. vzali, ak by ich o

to požiadal. U pestúnov 1/, 2/ mu je dobre. S maloletou F. by chcel byť 24 hodín denne. Je pre neho
však ťažké sa rozhodnúť medzi tým, či chce byť s pestúnmi alebo s maloletou F.. Ak by pestúnom 1/,
2/ povedal, že chce byť s maloletou F., vie, že by ich týmto rozhodnutím sklamal. Pri zvažovaní, či chce
byť viac s pestúnmi 1/, 2/ alebo s maloletou F., tak by radšej bol s maloletou F., aj keď aj pestúnov 1/, 2/
má veľmi rád. Odkedy nie je maloletá F. 1/, 2/ u pestúnov, každý deň rozmýšľa, ako im bolo spolu dobre.

Súd prvej inštancie uviedol, že si vyžiadal úplný záznam zo dňa 18. 12. 2019, ktorý spísal kolízny
opatrovník, v rámci ktorého vykonal individuálny rozhovor s maloletým Q.om, počas ktorého uviedol, že
očakával, že maloletá F. bude na neho v Centre čakať a nie, že z neho odíde. Vzhľadom na to, že sa jeho
sestra v súčasnosti nachádza v Centre, chcel by jej pomôcť a jej dohovoriť. Verí, že jej môže pomôcť.
Zároveň ešte nevie, či by chcel byť s pestúnmi 1/, 2/ alebo so sestrou, pretože má rád aj pestúnov 1/,

2/, aj sestru F.. Teraz však chce pomôcť sestre a byť tam s ňou. Maloletý Q. uviedol, že sestra má
kamarátku Valentínu, ktorá ju navádza na rôzne veci, a keďže svoju sestru pozná, vie, že sa dá ľahko
na všeličo nahovoriť.
Súd prvej inštancie konštatoval, že spolu s návrhom síce bol predložený úradný záznam z 18. 12. 2019,
avšak chýbal v ňom obsah individuálneho rozhovoru s maloletým Q.om, v ktorom vyslovil opakovane,

že chce byť momentálne s maloletou F., čo je v rozpore s vyjadrením podpísaným maloletým Q.om,
ktoré bolo predložené spolu s návrhom.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § § 325 ods. 1, § 2 ods. 1, § 367 ods.
1 , 3, § 329 ods. 1 CMP.
Podľa názoru súdu prvej inštancie pestúni neboli aktívne vecne legitimovaní na podanie návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože uloženie výchovného opatrenia nie je zastupovaním
maloletého Q. v bežnej veci. Pestúni okrem osobnej starostlivosti zastupujú maloleté deti v bežných
veciach. Rodičia maloletých detí, pokiaľ ide o uložené výchovné opatrenie maloletému Q., súhlasili, resp.
sa nevyjadrili k návrhu na uloženie výchovného opatrenia, na čo súd prvej inštancie prihliadal, preto
návrh pestúnov 1/, 2/ považoval za nedôvodný a zamietol ho.

Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že odo dňa vyhlásenia rozsudku prvoinštančného súdu,
ktoré pre krátkosť času ani nenadobudlo právoplatnosť, sa podstatné okolnosti konania nezmenili, čo
vyplynulo aj z vykonaného individuálneho rozhovoru kolízneho opatrovníka s maloletým Q.om, v ktorom
uviedol, že chce byť so svojou sestrou, chce jej pomôcť a dohovoriť jej. Podľa názoru súdu prvej
inštancie maloletý naďalej ťažko prežíva odlúčenie od svojej sestry, medzi súrodencami pretrváva silné

puto, keďže odmalička spolu vyrastali. Maloletý počas pestúnskej starostlivosti sa pokúsil o samovraždu
otravou liekmi, pričom v prepúšťacej zo správy z Psychiatrickej kliniky v Martine bolo zdôraznené, že
u maloletého Q. naďalej pretrváva suicidálne riziko. Bolo preto v záujme maloletého Q., aby mu bola
poskytnutá odborná diagnostika a pomoc v nevyhnutne potrebnom čase, prípadne sa odstránili príčinyjeho správania a ak bude o to prejavovať záujem, bol opätovne vrátený do pestúnskej starostlivosti.
Výchovné opatrenie bolo uložené z dôvodu, že maloletý Q. má problémy, ktoré sa môžu odraziť na jeho
priaznivom psychickom vývine a ktoré je potrebné nevyhnutné riešiť, aby nezanechali trvalé následky,

preto skutočnosť, že maloletá F. z Centra ušla, pričom v čase vydania neodkladného opatrenia sa už
nachádzala späť v Centre, nemá žiadny vplyv na uložené výchovné opatrenie maloletému Q.. Napokon,
výchovné opatrenie žiadnym spôsobom nebráni, aby sa maloletý Q. s pestúnmi 1/, 2/ kontaktoval,
prípadne udržiaval s nimi styk na požadovanej úrovni.
Uznesením č.k. 27P/28/2019-223 zo dňa 24. 03. 2020 súd prvej inštancie okrem iných opravil záhlavie

uznesenia prvoinštančného súdu č.k. 27P/28/2019-162 zo dňa 20. 12. 2019 tak, že doplnil zastúpenie
maloletých detí Q. G. a F. G. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Štiavnica.

10. Protiuzneseniuprvoinštančnéhosúdupestúni1/,2/podalivčasodvolanie.Navrhli,abyodvolacísúd

zrušiluznesenieprvoinštančnéhosúduavecmuvrátilnaďalšiekonanie anovérozhodnutie,eventuálne
aby zmenil uznesenie prvoinštančného súdu a vyhovel ich návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

Odvolanie odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 a/, b/, d/, f/, g/, h/ CSP, § 62

ods. 1 CMP.
Mali za to, že názor súdu prvej inštancie týkajúci sa nemožnosti nariadenia neodkladného opatrenia
na základe ich návrhu je nesprávny. I keby neboli aktívne vecne legitimovaný, súd prvej inštancie ich
návrh mal vyhodnotiť ako podnet a na základe neho ex offo začať konanie o nariadenie neodkladného
opatrenia a preskúmať zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

Zdôraznili, že maloletý Q. v dôsledku toho, že maloletá F. utiekla z Centra dňa 13. 12. 2019 a bolo po nej
vyhlásené celoštátne pátranie, je z jej správania sklamaný, nechce byť zverený do ústavnej starostlivosti
a naďalej chce spolu s nimi žiť v ich domácnosti.
Uvedené ich tvrdenie preukázali vyjadrením maloletého Q. zo dňa 19. 12. 2019, na čo súd prvej
inštancie vôbec žiadnym spôsobom neprihliadal pri rozhodovaní.

V súdnom spise sa nenachádza žiaden listinný dôkaz o tom, že bol dňa 18. 12. 2019 vykonaný
individuálny pohovor kolízneho opatrovníka s maloletým Q.om.
Súd prvej inštancie si vôľu (želanie) maloletého Q. navštevovať maloletú F. v Centre (v úmysle takýmto
spôsobom udržiavať s ňou kontakt), zamenil s vôľou (želaním) maloletého Q. byť a vyrastať spolu s
ňou v Centre. Ak by totiž súd prvej inštancie správne vyhodnotil názor (želanie) maloletého Q., musel

by nevyhnutne dospieť k záveru, že odo dňa vyhlásenia rozsudku prvoinštančného súdu sa podstatné
okolnosti konania zmenili, t.j. došlo k zmene názoru u maloletého Q. a aj k zmene okolností, ktoré viedli
maloletého k zmene názoru. Tým, že sa maloletá F. zdržiavala na neznámom mieste, sklamala dôveru
maloletého, pričom vzhľadom na svoje správanie nie je pozitívnym vzorom pre maloletého. Poukázali
na to, že maloletá F. počas ústavnej starostlivosti zanedbávala povinnú školskú dochádzku.

Tým, že súd prvej inštancie neprihliadol pri svojom rozhodovaní na zmenený názor maloletého Q.,
vystavil maloletého Q. priamemu riziku ohrozenia jeho zdravého vývinu. Súd prvej inštancie pred
rozhodnutím o nariadenie neodkladného opatrenia mohol nariadiť výsluch maloletého Q. za účelom
zistenia jeho názoru.
Súd prvej inštancie vykonal výsluch maloletého bez ich prítomnosti. Podľa súdu prvej inštancie mal

maloletý vysloviť želanie, aby pri jeho výsluchu nebola pestúnka 2/, čo sa nezakladá na pravde.
Mali za to, že nie je v záujme maloletého, aby mu bola poskytnutá diagnostika a pomoc prostredníctvom
Centra. Maloletý pravidelne navštevuje klinického psychológa - psychoterapeuta PhDr. Magdalénu
Annerovú, čo maloletému pomáha a odráža sa to na jeho priaznivom psychickom vývine (viď
lekárka správa - nález PhDr. Magdalény Annerovej). Maloletý Q. už aj sám prejavuje záujem o

psychoterapeutické stretnutia, jeho zdravotný stav sa zlepšil, čo vyjadrila i psychoterapeut.
Maloletý Q. taktiež navštevuje psychiatra pre deti MUDr. Veroniku Rumanovú a vzhľadom na aktuálny
stav maloletého nie je maloletý na žiadnej medikamentóznej liečbe.
Zdravotný stav maloletého je sledovaný erudovanými odborníkmi, vďaka čomu je jeho zdravotný stav v
súčasnosti stabilizovaný a nie je nevyhnutné, aby mu bola poskytnutá pomoc prostredníctvom ústavnej

starostlivosti.
V zmysle ustanovenia § 54 ods. 5 ZoR má súd prihliadať aj na citové väzby maloletého dieťaťa
k súrodencovi, avšak súd tak musí urobiť po zohľadnení všetkých okolností. V danom prípade mal
súd prvej inštancie zohľadniť psychické vlastnosti - rysy, črty osobnosti maloletej F., jej sklony ksebapoškodzovaniu a samovražedné sklony, čo súd prvej inštancie neurobil, pričom neprihliadol na
reálne prítomné riziko, t.j. že ponechaním maloletého Q. v Centre maloletý môže reálne zostať v Centre
sám bez svojej sestry.

Podľa ich názoru je uznesenie súdu prvej inštancie zmätočné, arbitrárne, uznesenie má vady, ktorými
bolo porušené ich právo na spravodlivý proces.

11. Prokuratúra vo vyjadrení k odvolaniu pestúnov 1/, 2/ proti uzneseniu prvoinštančného súdu
poukázala na to, že pestúni 1/, 2/ boli s maloletým Q.om v Centre len ,,na otočku,“ pretože sa tam

dohodli, že cez zimné prázdniny bude maloletý Q. u pestúnov 1/, 2/ s tým, že do Centra nastúpi 07.
01. 2020, čo sa ale nestalo, pretože riaditeľka Centra umožnila maloletému Q. zostať u pestúnov 1/,
2/ a navštevovať školu, pretože to má bližšie. Ohľadne názoru pestúnov 1/, 2/ k nevyspytateľnému
správaniu maloletej F. uviedla, že právny zástupca pestúnov 1/, 2 nie je ani psychiater a ani psychológ.
Je pravdou, že maloletá F. zrejme nereaguje tak, ako to všetci od nej očakávajú, avšak aj skúsenosti, s
ktorými si maloletá prešla, ovplyvňujú jej rozhodovanie. Je v období, kedy sa sama hľadá, hľadá čo by

bolo pre ňu najlepšie, preto by bola prínosná prítomnosť jej vlastného brata.
Podľa jej názoru maloletý Q. je pod výrazným vplyvom pestúnky 2/, preto by bolo vhodné, aby bol
maloletý dočasne umiestnený v Centre s F., kde by odborníci z rôznych odvetví zaujali k tejto veci
odborné stanoviská a zrejme by dali určité odporúčania, čo by v danom prípade bolo pre maloleté deti
najlepšie.

12. Kolízny opatrovník, otec ani matka sa k odvolaniu pestúnov 1/, 2/ proti uzneseniu prvoinštančného
súdu nevyjadrili.

13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom odvolaním § 65, § 66

CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v
spojení s opravnými uzneseniami v odvolaním napadnutých výrokoch ohľadne maloletého Q. (VI., VII.
výrok) a v závislom výroku o trovách konania (VIII. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP zrušil,
pretože neboli splnené podmienky na ich potvrdenie (§ 387 CSP) ani na ich zmenu (§ 388 CSP) a v
zmysle § 391 ods. 1 CSP vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Zároveň odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu v spojení s opravným uznesením podľa §
389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na
ich zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Podľa ustanovenia § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd,
len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre účastníka nevyplýva jeho
právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s
jeho vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

17. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že porušením práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm.
b/ CSP) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých

procesných práv účastníkov, ktoré mu poskytuje Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový
poriadok. O procesnú vadu ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane jej procesné práva

18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že kolízny opatrovník sa návrhom na začatie konania, datovaným

ku dňu 07. 06. 2019, domáhal uloženia výchovného nariadenia nad maloletou F. a maloletým Q.om
v zmysle ustanovenia § 37 ods. 3 písm. b/ ZoR. V návrhu na začatie konania kolízny opatrovník
uviedol, že maloletá F. podala dňa 06. 06. 2019 trestné oznámenie pre trestný čin týrania blízkej a
zverenej osoby, ktorého sa mali dopúšťať pestúni 1/, 2/ voči nej a maloletému Q., pričom maloletá F.nechce byť v pestúnskej starostlivosti. Z návrhu na začatie konania (vychádzajúc z tvrdení maloletej F.)
vyplynulo, že maloletý Q. ,,nechce nič riešiť, lebo nechce ísť do detského domova.“ Maloletý Q. dňa
07. 02. 2019 požil sedem druhov liekov, preto ho posádka rýchlej lekárskej pomoci priviezla na detské

oddelenie Všeobecnej nemocnice v Žiari nad U.. Túto skutočnosť oznámil Svet zdravia, a.s., Všeobecná
nemocnica Žiar nad U. kolíznemu opatrovníkovi oznámením zo dňa 11. 02. 2019 (č.l. 48a-48c súdneho
spisu).

19. V správe zo dňa 16. 09. 2019 kolízny opatrovník uviedol: ,,ÚPSVaR Banská Štiavnica, pracovisko

Žiar nad U. zotrváva na podanom návrhu zo dňa 07. 06. 2019 na uloženie výchovného opatrenia v
prípade mal. F.. V prípade mal. Q. svoj návrh na uloženie výchovného opatrenia berie v celom rozsahu
späť a žiada konanie v tejto časti zastaviť.“ (č.l. 65-69 súdneho spisu)
Zo správy kolízneho opatrovníka ďalej vyplýva, že bol vykonaný pohovor s maloletým Q.om, pričom
maloletý Q. pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že sa má dobre. Je zdravý. Berie lieky od
pedopsychiatričky MUDr. Rumanovej. Jesť mu chutí. Spí dobre. So sestrou F. nie je v kontakte. Chcel by

s ňou byť v kontakte. Pestúnov 1/, 2/ (,,rodičov“) poslúcha. Keď niekedy neposlúcha, pestúni 1/, 2/ na
neho zvýšia hlas. Keď niečo ,,preženie,“ skôr narobia veľký krik, akoby ho mali fyzicky potrestať. Taktiež
mu zakážu ísť von. Uviedol, že nemá želanie. Na otázku sociálneho pracovníka ,,kde by chcel bývať?“
maloletý odpovedal: ,,Čo ja viem?“ Keby si mal vybrať, či ísť do ústavu, alebo ostať u pestúnov 1/, 2/
- ,,rodičov,“ vybral by si bývať u pestúnov 1/, 2/ -,,rodičov.“ Za sestrou F. by do ústavu nešiel. Podotkol,

že všetko u neho dobré. Zmeniť by nechcel nič. Keď bola maloletá F. s ním, boli stále spolu a mali dobrý
súrodenecký vzťah. Aj v súčasnosti majú k sebe dobrý vzťah. Na stretnutie s F. sa teší.
Maloletý Q. uviedol, že chce ostať v osobnej starostlivosti ,,maminy“ i ,,ocina“ (pestúnov 1/, 2/). Je mu
u nich dobre. Najradšej na svete má ,,maminu“ - X/, G. a ocina - R. G., ,,sestry“ (deti pestúnov 1/,
2/ ) -B., H., J. i svoju vlastnú sestru - F.. So sestrou F., odvtedy ako je v Centre, si len píše. Jeho

želaním je, aby sestra F. sa vrátila k pestúnom 1/, 2/. Odvtedy ako je sestra F. v ústave, sú na neho
pestúni 1/, 2/ rovnako prísni. Pestúni 1/, 2/ sú takí normálni. On by nechcel byť s F. umiestnený v
ústave. Sestru F. by však išiel do ústavu pozrieť. Myslí si, že čo povedala sestra F. na ,,rodičov“, nie
je pravda. Keby priateľku nemal, ani vtedy by nechcel byť s F. v ústave a ani nechce by nechcel byť
zverený do osobnej starostlivosti ,,ocinovej“ sesternice. U ,,rodičov“ (pestúnov 1/, 2/) je mu dobre. V

domácnosti „rodičom“ (pestúnom 1/, 2/) pomáha pri kosení trávy i pri starostlivosti o psa „Lily“. Taktiež má
„služby“, ktoré má vypísané v kuchyni na automate na nápoje. S „mamou“ i „ocinom“ sa doma rozpráva
o všeličom. ,,Ocinovi“ doma pomáha, čo „treba“. So „sestrami“ sa hrá a chodí s nimi von. V U.u nad U.
i T. má veľa kamarátov. Rád počúva hudbu (rap) a to čo hrajú v rádiu. Keď má čas, posiľňuje.
Vykonaným sociálnym šetrením bolo preukázané, že maloletý Q. obýva s pestúnmi 1/, 2/ i s deťmi

pestúnov 1/, 2/ dvojpodlažný rodinný dom. Rodinný dom je podpivničený. Na prízemí rodinného domu
sa nachádzali predsieň, kuchyňa prepojená s obývacou izbou, detská izba (ktorú užíva mal. C., WC i
kúpeľňa. Na prvom poschodí rodinného domu sa nachádzali tri detské izby, kúpeľňa, WC a spálňa.
Domácnosť je kompletne zariadená potrebným nábytkom s príslušenstvom V obydlí bolo čisto a
poriadok. Osobnú starostlivosť o maloletého Q. zabezpečujú pestúni 1/, 2/. Maloletý Q. vníma pestúnov

1/, 2/ ako svojich „rodičov“. Oslovuje ich „ocino“ a „mama“. Maloletý Q. deti pestúnov 1/, 2/ míma ako
svojich „súrodencov“. Maloletý Q. má vybudovanú pozitívnu citovú väzbu k svojej sestre - maloletej F..
Maloletý Q. ukázal svoju detskú izbu. V nej mal detskú stenu, stoličku, rebrinu na cvičenie, pelech pre
psa i ďalšie príslušenstvo. Maloletý Q. má v domácnosti pestúnov 1/, 2/ vytvorené vhodné podmienky
na bývanie, spánok, oddych, učenie sa i záujmovú činnosť.

20. Pestúni1/,2/vovyjadrenídatovanomkudňu30.10.2019 súhlasilisospäťvzatím návrhutýkajúceho
sa maloletého Q. (č.l. 102-103 súdneho spisu).

21. Na pojednávaní dňa 31. 10. 2019 kolízny opatrovník uviedol: ,, Vo vzťahu k maloletému Q. svoj

návrh berie v tejto časti späť z dôvodu, že s mal. Q.om bol navrhovateľ v opakovanom kontakte, pričom
mal. Q. uviedol, že t. č. je u pestúnov spokojný, nechce žiadnu zmenu prostredia a vzhľadom na jeho
potreby, ako aj pomery v rodine pestúnov rešpektuje názor maloletého, a preto v tejto časti teda podáva
späťvzatie návrhu na uloženie výchovného opatrenia mal. Q..“ (viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 31.
10. 2019; č.l. 111-113 súdneho spisu).

22. Pestúni 1/, 2/ na pojednávaní dňa 31. 10. 2019 súhlasili so späťvzatím návrhu týkajúceho sa
maloletého Q..23. Prokuratúra na pojednávaní dňa 31. 10. 2019 uviedla: ,,Súhlasí so späťvzatím návrhu v časti
ohľadom uloženia výchovného opatrenia mal. Q., nakoľko je potrebné akceptovať jeho názor a nevidí
dôvod, aby bol t. č. mal. Q. odňatý z tejto pestúnskej starostlivosti.“

24. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie zásadným spôsobom pochybil, keď
nevyzval matku ani otca, či súhlasia, resp. nesúhlasia so späťvzatím návrhu kolízneho opatrovníka
týkajúceho sa maloletého Q. a za tým účelom im nedoručil správu kolízneho opatrovníka zo dňa 16. 09.
2019, ktorej obsahom bolo späťvzatie návrhu týkajúceho sa maloletého Q. (č.l. 65-69 súdneho spisu).

Zároveň súd prvej inštancie vôbec nerozhodol o späťvzatí návrhu na začatie konania voči maloletému
Q. v zmysle ustanovenia § 29 CMP. Z obsahu spisu vyplynulo, že pestúni 1/,2/ vrátane prokuratúry
vyjadrili súhlas so späťvzatím návrhu kolízneho opatrovníka týkajúceho sa maloletého Q. a z obsahu
spisu nevyplynulo, že by niektorý z účastníkov z vážnych dôvodov nesúhlasil so späťvzatím návrhu.

25. I napriek dispozičnému, neodvolateľnému úkonu kolízneho opatrovníka (späťvzatie návrhu týkajúce

sa maloletého Q.), vyjadreniu opakovaného názoru maloletého Q. pred kolíznym opatrovníkom (viď
správa kolízneho opatrovníka zo dňa 16. 09. 2019; č.l. 65-69 súdneho spisu) ohľadne jeho spokojnosti
so starostlivosťou u pestúnov 1/, 2/, nezistenia žiadnych pochybení zo strany pestúnov 1/, 2/ ohľadne
starostlivosti kolíznym opatrovníkom, i napriek súhlasu pestúnov 1/, 2/ a prokuratúry so späťvzatím
návrhu voči maloletému Q., súd prvej inštancie vykonal dňa 04. 12. 2019 na pojednávaní výsluch

maloletého Q..

26. Po prehratí zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 04. 12. 2019 odvolací súd zistil, že maloletý
Q. na začiatku svojho výsluchu uviedol, že má rád F., chýba mu, píšu si cez internet, málo sa stretávajú,
keďže každý majú svoj život, v júli sa s ňou stretol, nemá čas na stretnutie, avšak keby povedal

pestúnom, pestúni by ho zobrali, rád by sa s ňou stretol. Na otázku zákonného sudcu, čo by chcel
zlepšiť, maloletý Q. uviedol spontánne, že nič by nechcel zlepšiť. Maloletý sa taktiež vyjadril, že nič
sa nezhoršilo, v škole je spokojný, je lepšie ako na základnej škole, je mu dobre, ,,super“ sa cíti po
zdravotnej stránke.

27. Z výsluchu maloletého ďalej odvolací súd zistil, že zo strany zákonného sudcu a kolízneho
opatrovníka boli opakovane položené sugestívne otázky, keď v možnostiach na výber v alternatívach
už bola ,,podsúvaná“ alternatíva pre maloletého ,,výhodnejšia“, t.j. či by chcel byť spolu s F. natrvalo,
či by chcel byť s F. 24 hodín denne; keby mal možnosť sa s maloletou F. stretávať, alebo s F. byť 24
hodín; keby sa mal rozhodnúť medzi pestúnmi (rodičmi) a F.; bol by s F. a s pestúnmi, či by chcel ísť k

F. a upraviť styk, či by vedel ísť do Centra aj dnes, hneď; či urobil zlé rozhodnutie, ktorým by sklamal
pestúnov; ,,dáme mu šancu rozhodnúť“, ,,máš na výber, je to tvoje rozhodnutie;“ aké má želanie na
záver - ostať ako teraz, ísť k F. a stretávať sa s pestúnmi, s pestúnmi byť a stretávať sa s F..

28. Odvolací súd poznamenáva, že v dôsledku plnení si školských povinností, absolvovania

mimoškolských aktivít a aktivít v Centre na strane maloletých detí, je nereálne, aby maloletý Q. mohol
byť s maloletou F. 24 hodín denne, resp. byť natrvalo s maloletou F., teda išlo o nepravdivú informáciu
poskytnutú maloletému Q. pri jeho výsluchu.

29. Maloletý Q. pod vplyvom viackrát zopakovaných otázok s identickým obsahom zo strany zákonného

sudcu a kolízneho opatrovníka z odpovede, že by nič nemenil na súčasnom stave, postupne menil
svoj názor, t.j. vyjadril sa, že by bol rád, keby mohol byť s maloletou F. 24 hodín denne, mali dobrý
súrodenecký vzťah; rozhodnúť sa medzi maloletou F. a ,,rodičmi“ (pestúnmi) by bolo ťažké; keby mal
možnosť stretávať sa s F. a nebyť s ňou 24 hodín denne, bolo by to nedostatočné; rád by bol s F. aj
s pestúnmi, ktorí mu pomáhajú, jemu neubližovali; nevie, či by vedel ísť do Centra aj dnes; nevie, či

nebolo by lepšie, keby zostal u pestúnov; asi išiel by aj dnes k F.; aj každý deň by sa stretával s pestúnmi;
stretávať sa s pestúnmi 2x, 3x týždenne; byť s F. a stretávať sa s pestúnmi už dnes.

30. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že maloletý Q. sa po skončení výsluchu rozplakal, čo len
svedčí o jeho momentálnom ťažkom psychickom rozpoložení, ktoré môže mať viacero príčin, pričom

jednou z nich nepochybne je, že mu chýba kontakt so sestrou, s ktorou až doposiaľ vyrastali v spoločnej
domácnosti, odvolací súd (vychádzajúc zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 04. 12. 2019)
poukazuje na to, že súd prvej inštancie po tom, čo ukončil výsluch maloletého, ponechal maloletého vpojednávacej miestnosti, pričom k plaču u maloletého Q. došlo až v dôsledku vyjadrenia pestúnky 2/
po oboznámení sa s výpoveďou maloletého Q..

31. V zmysle ustanovenia § 37 ZoR výchovné opatrenia majú plniť ochrannú funkciu - napomáhať
navrátenie riadneho výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, že sa maloleté dieťa bude vyvíjať v súlade
so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že maloletý Q. má vytvorený ,,silný“ súrodenecký

vzťah so sestrou, neodôvodňuje uloženie výchovného opatrenia i maloletému Q., a to najzásadnejším
spôsobom, t.j. pobytom v zariadení vykonávajúcom odbornú diagnostiku. Je potrebné pri uložení
výchovného opatrenia skúmať správanie sa toho-ktorého maloletého dieťaťa zvlášť, jeho záujem a
skutočnosť, že maloletá F. bola zverená do ústavnej starostlivosti, neznamená, že i u maloletého Q. má
dôjsť k uloženiu výchovného opatrenia. Zároveň odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu nevyplýva,
že by pestúni 1/, 2/ nezabezpečili vhodné výchovné prostredie pre maloletého, resp. voči maloletému

Q. si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce z ich vzťahu pestún - maloleté dieťa, resp. u maloletého Q.
by sa jednalo o prípad vážneho narušenia alebo vážneho ohrozenia jeho výchovy.

33. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že kolízny opatrovník zobral návrh týkajúci sa maloletého
Q. späť, pričom kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 04. 12. 2019 okrem iných uviedol, že maloletý

Q. Greguš má vek 16,5 roka, na svoj vek je primerane fyzicky i psychicky vyspelý, či už v prostredí
pestúnov 1/, 2/, ako aj v prostredí školy, v prostredí rovesníckej partie, resp. na verejnosti, má slušné,
vzorné právanie bez výraznejších výkyvov, vedie riadny spôsob života, je žiakom 1. ročníka Súkromnej
strednej odbornej školy technickej v Žiari nad U., dosahuje priemerné školské výsledky, má riadnu
školskú dochádzku, po zdravotnej stránke jeho zdravotný stav je dobrý. Ako aj uviedol maloletý Q. v

súčasnosti už neužíva lieky predpísané pedopsychiatričkou, je v starostlivosti klinickej psychologičky.

34. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z toho, že dôvodom uloženia výchovného
opatrenia bolo i užitie liekov vo februári r. 2019 a vychádzal jedine z prepúšťacej správy zo Psychiatrickej
kliniky v Martine, pričom súd prvej inštancie nezisťoval, resp. neprihliadol na to, že maloletý Q.

pravidelne navštevuje psychiatra pre deti a mládež (MUDr. Veroniku Rumanovú), klinického psychológa
- psychoterapeuta (PhDr. Annerovú Magdalénu), aký je jeho aktuálny zdravotný stav, či je zdravotný
stav stabilizovaný, či je potrebná medikamentózna liečba, resp. liečba iného charakteru, či indikovaná
liečba je (ne) postačujúca v domácom prostredí u maloletého, či nie je u maloletého i napriek indikovanej
liečbe potrebná ďalšia liečba, resp. odborná diagnostika, a to najmä dotazom na klinického psychológa -

psychoterapeuta, psychiatra pre deti a mládež, ktorí poznajú aktuálny zdravotný stav maloletého, preto
odvolací súd konštatuje, súd prvej inštancie vychádzal z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci.

35. Zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 04. 12. 2019 vyplýva, že zo strany zákonného
sudcu boli položené otázky na maloletého, prečo maloletý Q. užil lieky, pričom maloletý Q. sa vyhýbal

odpovedi na túto otázku, nechcel o tejto skutočnosti hovoriť, pretože je to ,,osobná vec“, nepovedal by
to nikomu a bolo to už dávno, nebolo to kvôli škole, ani F., ani pestúnom, bolo to ,,osobné.“

36. Odvolací súd poznamenáva, že i napriek ubezpečeniu maloletého Q. zo strany prvoinštančného
súdu pri jeho výsluchu, že dôvod užitia liekov nebude mať na maloletého Q. žiadne dôsledky, nemá sa

čoho báť, jedným z dôvodov uloženia výchovného opatrenia bolo práve užitie liekov u maloletého
Q., a to vo februári r. 2019.

37. Neuniklopozornostiodvolaciehosúdu,žemaloletýQ.sa odmietolpodrobiťodbornémuporadenstvu
v Centre zotrvajúc na svojom názore prezentovaným opakovane i pred kolíznym opatrovníkom (pred

jeho výsluchom zo dňa 04. 12. 2020), t.j. že chce zostať v starostlivosti svojich pestúnov 1/, 2/.

38. Vychádzajúc z vyjadrení kolízneho opatrovníka k odvolaniu pestúnov 1/, 2/ proti rozsudku
prvoinštančného súdu ďalej vyplýva, že maloletá F. má nevhodné správanie v Centre, opakovane utiekla
z Centra, opakovane sa pokúsila v Centre o samovraždu, maloletá F. porušuje pravidlá v Centre, etické

normy, a teda nielen podľa názoru pestúnov 1/, 2/ ale aj podľa názoru odvolacieho súdu správanie
maloletej F. nie je pozitívnym vzorom pre maloletého Q..39. Zároveň odvolací súd zistil, že kolízny opatrovník ústne do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 04. 12.
2019 navrhol, aby súd prvej inštancie nariadil ,,24- hodinové neodkladné opatrenie“ v zmysle § 365
ods. 1 CMP, t.j. aby maloletého Q. dočasne odňal z pestúnskej starostlivosti manželov p. R. G. a

p. A. G. a zveril do starostlivosti Centra pre deti a rodiny, Dom sv. Alžbety, krízového strediska, n. o.,
v Banskej Bystrici.

40. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu kolízneho
opatrovníkananariadenieneodkladnéhoopatreniavzmysleustanovenia§365CMP.Súdprvejinštancie

nesprávne vyvodil, že nejde o návrh kolízneho opatrovníka na nariadenie neodkladného opatrenia, hoci
kolízny opatrovník výslovne navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ale sa jedná o návrh podľa § 233
CSP, ktorým kolízny opatrovník žiadal vysloviť predbežnú vykonateľnosť výroku o uložení výchovného
opatrenia.

41. Odvolací súd konštatuje, že primárnou povinnosťou súdu v civilnom mimosporovom konaní je

postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Bez
zistenia právne rozhodných skutočností nie je možné pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy,
resp. k jej interpretácii a následnej aplikácii na zistený skutkový stav.

42. Dokazovanie musí byť v súlade nielen s procesnými normami upravujúcimi mechanizmus zisťovania

právne rozhodných skutočností, ale aj s právom účastníka na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

43. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutočný stav a po výklade a použití
relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces.

44. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia
jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie

má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné
dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť

podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.

45. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými
uzneseniami v odvolaním napadnutých výrokoch týkajúcich sa maloletého Q. (VI., VII. výrok) a v
závislom výroku o trovách konania (VIII. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/, CSP zrušil a v zmysle §

391 ods. 1 CSP vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

46. Úlohou súdu prvej inštancie bude po zistení, či rodičia maloletého súhlasia so späťvzatím návrhu
týkajúceho sa maloletého Q. (odvolací súd podotýka, že otec sa zdržiava na adrese Ul. Gazdovská
37/7, 945 05 Komárno), rozhodnúť o späťvzatí návrhu na začatie konania kolízneho opatrovníka v

zmysle ustanovenia § 29 CMP. V prípade, ak kolízny opatrovník nezoberie späť návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia týkajúceho sa maloletého spísanému ústne do Zápisnice o pojednávaní zo dňa
04. 12. 2019, súd prvej inštancie rozhodne aj o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

47. Odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu pestúnov 1/, 2/ na nariadenie

neodkladného opatrenia v spojení s opravným uznesením podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a v zmysle
§ 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

48. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vychádzajúc z nesprávneho právneho názoru, že
pestúni 1/, 2/ nie sú oprávnení podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. nie sú aktívne

vecne legitimovaní, zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa pestúni 1/, 2/
domáhali dočasného zverenia maloletého do ich pestúnskej starostlivosti po tom, ako súd prvej inštancie
uložil maloletému Q. výchovné opatrenie.49. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že pestúni 1/, 2/ zastupujú maloletého Q. ,,iba“
v bežných záležitostiach, nemá vplyv na oprávnenie pestúnov 1/, 2/ podať návrh na nariadenie
neodkladného týkajúceho sa dočasného zverenia maloletého do ich pestúnskej starostlivosti, keďže

na základe rozsudku prvoinštančného súdu bolo maloletému uložené výchovné opatrenie, na základe
ktorého bol maloletý umiestnený v zariadení, ktoré vykonáva diagnostiku, pričom rozsudok súdu prvej
inštancie bol voči maloletému predbežne vykonateľný.

50. Odvolací súd poukazuje na to, že základnou povinnosťou pestúna je povinnosť osobne sa starať o

maloleté dieťa. Pod pojmom osobne sa starať o maloleté dieťa je nutné rozumieť nielen výkon samotnej
starostlivosti o maloleté dieťa, ale aj výchovu maloletého dieťaťa, pričom pestún má pri výchove dieťaťa
práva a povinnosti rodičov. Pestúnovi však nevznikajú rodičovské práva, pretože pestún má právo a
povinnosť zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

51. V dôsledku uloženia výchovného opatrenia rozsudkom súdu prvej inštancie nastala situácia, keď

pestúni 1/, 2/ nemohli vykonávať svoje práva a plniť si svoje povinnosti voči maloletému, t.j. osobne
sa starať, vychovávať, zastupovať a spravovať majetok maloletého Q. v bežných veciach, preto
podľa názoru odvolacieho súdu pestúni 1/, 2/ boli oprávnení podať návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia.

52. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vychádzal z nezmeneného názoru maloletého vyjadreného pred kolíznym opatrovníkom dňa 18. 12.
2019 vychádzajúc z ,,úplného záznamu“ zo dňa 18. 12. 2019, odvolací súd poukazuje na to, že obsahom
súdneho spisu nie je ,,úplný záznam“ zo dňa 18. 12. 2019 ani obsah individuálneho pohovoru kolízneho
opatrovníka s maloletým Q.om vykonaný dňa 18. 12. 2019.

53. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nerozhodol vecne správne, keď zamietol návrh pestúnov
1/, 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia z titulu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie pestúnov
1/, 2/, avšak odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch týkajúcich sa uloženia
výchovného opatrenia maloletému Q. (VI., VII. výrok) ktorý ešte nebol doručený účastníkom, preto

z titulu hospodárnosti konania pred rozhodnutím prvoinštančného súdu o návrhu pestúnov 1/, 2/ na
nariadenie neodkladného opatrenia, vyzve súd prvej inštancie najprv pestúnov 1/, 2/, či trvajú i po
zmene okolností (zrušení rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch týkajúcich sa uloženia výchovného
opatrenia maloletému Q.) na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia berú späť.

54. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

55. Odvolaním nenapadnuté výroku rozsudku prvoinštančného súdu týkajúce sa maloletej F. v spojení

s opravnými uzneseniami (I., II., III., IV., V. výroky) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).

56. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

57. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právona styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).