Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/65/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120322581
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6120322581.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobkyne
I. W., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v N. N., T. č. XX, zastúpenej právnym zástupcom N. &
PARTNERS s.r.o., IČO: 36866261, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 23, v mene ktorého pred
súdom koná JUDr. Matúš Boľoš, advokát a konateľ, proti žalovanému L.. A. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom P. G., zdržujúcemu sa v G., č. XXX, zastúpenému právnym zástupcom Advokátska kancelária
MESSINGER & Partners, s.r.o., IČO: 36860000, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 13, v mene
ktorého pred súdom koná JUDr. Ľubomír Messinger, advokát a konateľ, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/35/2020-41
zo dňa 08.07.2020, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyňaje povinná nahradiťžalovanémutrovyodvolaciehokonaniavrozsahu100%,dotrochdní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol (prvý výrok) a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal (druhý

výrok); v odôvodnení uznesenia uviedol, že nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaná domáhala žalovanému vypratania
nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Banská
Bystrica, katastrálnym odborom pre okres N. N., obec G., katastrálne územie G.; súd prvej inštancie
skonštatoval, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu účastníkovi
a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho právneho postavenia a to aj v situácii, keď súd nemá náležite

zistený stav veci; v danej situácii nie je potrebný okamžitý zásah súdu a otázka vypratania nehnuteľnosti
nepredstavuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného
opatrenia; hoci je nesporné, že žalovaný nehnuteľnosť užíva, zo žaloby nie je zrejmé, od kedy
žalobkyňa považuje užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovaným za neoprávnené; skutočnosť, že
vlastnícke právo žalobkyne je rušené žalovaným v tom smere, že predmetnú nehnuteľnosť nemôže
previesť na tretiu osobu, ešte nezakladá potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu;

žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, preto aj náklady spojené s vlastníctvom znáša
jedine ona; ani skutočnosť, že žalobkyňa podpísala zmluvu o budúcej zmluve viazanú na povinnosť
vypratania nehnuteľnosti žalovaným nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia,
keďže podpísaním tejto zmluvy sa sama žalobkyňa dostala do ňou opísanej tiesnivej situácie; súd prvej
inštancie ďalej argumentoval, že rozhodnutie o vyprataní nehnuteľnosti je meritórnym rozhodnutím a
vypratanie nehnuteľnosti nemožno nariadiť neodkladným opatrením, nakoľko by viedlo k naplneniu cieľa

a účelu sledovaného žalobou o vypratanie nehnuteľnosti, bez vykonania kvalifikovaného dokazovania
vo veci samej a žalovaný by bol povinný vypratať nehnuteľnosť už okamihom doručenia neodkladnéhoopatrenia (§ 332 ods. 1 C.s.p.); vypratanie nehnuteľnosti je potrebné prejednať v konaní, v ktorom bude
môcť každá zo strán sporu predniesť svoje argumenty a predložiť všetky dôkazy na svoju obranu a
následne bude možné vydať rozhodnutie vo veci samej; preto súd prvej inštancie návrh žalobkyne na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia
§ 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1
prvá veta a § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“); o trovách konania rozhodol
súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, napriek tomu, že bol v konaní úspešný,
právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko s ním súd prvej inštancie nekonal a objektívne mu

nemohli vzniknúť žiadne trovy konania.

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 23.07.2020 (č.l. 50-52 spisu); vyjadrila názor, že napadnuté uznesenie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní uviedla, že
dostatočným spôsobom odôvodnila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným;

majetkové pomery ju prinútili k rýchlemu odpredaju nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve, ktorú
žalovaný užíva bez právneho dôvodu; pokiaľ súd prvej inštancie považuje za nevyhnutné vykonať
plnohodnotné dokazovanie, žalobkyňa uviedla, že k návrhu doložila množstvo listinných dôkazov a
poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia (body 15 až 17 uznesenia), v ktorých súd prvej
inštancie skonštatoval, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti má za osvedčené; súd prvej inštancie sa

rozhodol chrániť stranu sporu, ktorá preukázateľne zasahuje do práv žalobkyne a znemožňuje jej
naplno využívať práva spojené s vlastníctvom nehnuteľností; žalobkyňa zotrváva na svojom tvrdení,
že súd môže neodkladným opatrením uložiť žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť, nakoľko
to pripúšťa povaha veci; na základe uvedeného žalobkyňa navrhla zmenu napadnutého uznesenia v
zmysle vyhovenia jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

2.2 Dňa 03.09.2020 bola vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní.
Odvolací súd postupoval podľa § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p. a dňa 22.09.2020 (č.l. 77 spisu) doručil
žalovanému návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie ako aj
podané odvolanie žalobkyne so stanovenou lehotou na vyjadrenie (č.l. 66 spisu).

2.3 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.09.2020 (č.l. 80 spisu) k odvolaniu žalobkyne a jej návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že sa v
plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý návrh na nariadenia neodkladného
opatrenia zamietol; žalovaný nehnuteľnosť užíva so súhlasom žalobkyne od roku 2005 až do súčasnosti

a nikdy ju neprenechal do užívania tretej osobe; vzhľadom na to, že súčasný stav pretrváva niekoľko
rokov, nie je naliehavé a nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením; medzi
žalobkyňou a žalovaným došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania
manželstva a k jeho následnému vyporiadaniu; dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželovzatrvaniamanželstva,ktorábolauzavretázaúčelomochranyspoločnéhomajetku,nadobudla

žalobkyňapredmetnúnehnuteľnosť,ktorejvyprataniasadomáha;medzistranamibolodohodnuté,žepo
pominutí dôvodov, ktoré viedli k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov opätovne upravia
svoje pomery tak, aby bol každý z nich spoluvlastníkom nehnuteľností v polovici; keď došlo k rozvodu
manželstva, žalobkyňa odmietla ich vzájomné vzťahy týkajúce sa spoločne nadobudnutého majetku
opätovne upraviť; žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíva a súčasne uhrádza všetky náklady s ňou

spojené; na základe uvedeného žalovaný uviedol, že sa stotožňuje so zamietnutím návrhu žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa

§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

3.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4. Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie
a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o

nedôvodnosti návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanom spore, v tomto
smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na
odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na spor aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne spor správne právne posúdil. Z
dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri

posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa
týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

5.2 Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len

dočasnejúpravypomerov,byboloprávostranyohrozené.Zcharakteruneodkladnéhoopatreniavyplýva,
že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán nie je
naliehavá a strana dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie exekúcie. Iba samotná domnienka ohrozenia práva
alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia.

5.3Zvyššieuvedenýchhľadískposudzovalpredmetnúvecajodvolacísúd.Popreskúmanínapadnutého
uznesenia, podaného odvolania a ostatného obsahu spisu dospel aj odvolací súd k záveru, že neboli
splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia pre neosvedčenie potreby
bezodkladnej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 C.s.p. ako aj pre nesplnenie podmienok ustanovenia

§ 330 ods. 2 C.s.p.; žalobkyňa osvedčila skutočnosť, že je výlučnou vlastníčkou v celosti nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. G. (sporné nehnuteľnosti); je zrejmé, že návrhom na nariadenia
neodkladného opatrenia sa žalobkyňa proti žalovanému domáha vypratania sporných nehnuteľností,
ktoré žalovaný dlhodobo užíva; nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov žalobkyňa v podstate
odôvodňovala skutočnosťou, že v záujme prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam

uzavrela s treťou osobou zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 15.06.2020 s tým, že budúca zmluva
v stanovenej lehote zanikne, ak žalovaný sporné nehnuteľnosti v stanovenej lehote nevyprace (doba
trvania záväzku uzavrieť zmluvu bola neskôr predĺžená v priebehu odvolacieho konania); odvolací
súd sa v tomto smere stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že do časovej tiesne sa dostala
žalobkyňa v dôsledku uzavretia uvedenej zmluvy; odvolacia argumentácia žalobkyne, že do tiesne ju

dostal žalovaný užívaním sporných nehnuteľností bez právneho dôvodu neobstojí, pretože žalovaný
užíval sporné nehnuteľnosti už pred uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, o čom mala žalobkyňa
v čase uzavretia zmluvy vedomosť, preto jej pred uzavretím zmluvy nič nebránilo podať na súd žalobu o
uloženie povinnosti žalovanému vypratať sporné nehnuteľnosti; ochranu vlastníckeho práva, do ktorého
podľa žalobkyne žalovaný neoprávnene zasahuje, môže žalobkyňa dosiahnuť žalobou o vypratanie

nehnuteľností podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka; návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia sa tak žalobkyňa v tomto prípade domáha uloženia totožnej povinnosti, ako v prípade
konania vo veci samej (t.j. navrhované neodkladné opatrenie konzumuje vec samu); nariadiť neodkladné
opatrenie s totožným výrokom ako v konaní vo veci samej je však v zmysle § 330 ods. 2 C.s.p. možné len
v prípade, ak to povaha veci pripúšťa, pričom túto otázku a povahu veci je potrebné v každom prípade

individuálne posúdiť s ohľadom na charakter uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
navrhovaným neodkladným opatrením; ani podľa odvolacieho súdu povaha veci v posudzovanom
prípade neumožňuje nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť
vypratať nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, pretože v konečnom dôsledku ide priamoo nárok na plnenie, t.j. vypratanie nehnuteľnosti, kde až na základe riadne vykonaného dokazovania
je možné posúdiť opodstatnenosť nároku žalobkyne; aj keď vo všeobecnosti nie je možné vopred
vymedziť, ktoré subjektívne nároky pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s totožným výrokom,

ako je výrok vo veci samej, možno uviesť, že spravidla sa bude jednať o špecifické zdržovacie
nároky, v ktorých prípadoch je ťažké formulovať navrhovaný výrok rozhodnutia odlišne od výroku
rozhodnutia vo veci samej; na druhej strane možno uviesť, že nariadenie neodkladného opatrenia s
rovnakým výrokom ako vo veci samej neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích výrokov alebo
žalôb o zaplatenie peňažnej sumy; podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vziať do úvahy aj

skutočnosť, že neodkladné opatrenie je opatrením dočasným a jeho nariadením nemôže byť v zásade
vytvorený nenávratný stav; právne účinky neodkladného opatrenia nemôžu obmedziť povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), napr. v jej práve na
spravodlivýproces,ktorýjevprípadekonaniaonariadenieneodkladnéhoopatreniastotožnýmvýrokom,
ako vo veci samej, značne oklieštené; preto odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je vecne správne a uplatneným odvolacím dôvodom nesprávneho právneho posúdenia

veci sa žalobkyni správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí jej návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nepodarilo spochybniť.

5.4 Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania (§ 379 písm. a/ C.s.p.), ktorý bol tiež vecne

správny a odôvodnený tým, že napriek vzniku nároku žalovaného na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie, tomuto žiadne trovy konania pred súdom prvej inštancie nevznikli (porovnaj
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016 alebo sp.
zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnený v zbierke ako R 72/2018).

6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v

odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobkyni nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách
konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich
náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016
zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017

a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania
žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).