Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 7, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/172/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312211373
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8312211373.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu: Š. D., nar. XX.X.XXXX, X.

XXX, A. J. X., zast. JUDr. Milošom Kaščákom, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou proti žalovaným: 1/ E.
D., nar. XX.X.XXXX, H. XXXX, R., 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, R., 3/ J. D., nar. XX.X.XXXX,
H. XXXX, R., 4/ H. D., nar. XX.X.XXXX, F.. X. XXX, R., 5/ O. D., nar. X.X.XXXX, H. XXXX, R., 6/ Š. E., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. M. XXXX/X, R., 7/ C. D., s. C., nar. XX.X.XXXX,
L. X, Ž.Í., 8/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/XX, F. - G. P., 9/ H. L., nar. XX.XX.XXXX, G.. P. XXXX,
R., 10/ A.. E. G., nar. XX.X.XXXX, H. XXXX, R., 11/ H. L., nar. XX.X.XXXX, H. X, F.A., 12/ C. F., nar.
XX.X.XXXX, Š. XXXX/XX, R., 13/ Š. E., nar. X.X.XXXX, X. M. XXXX/X, R., 14/ E. E., nar. XX.X.XXXX,

X. M. XXXX/X, R., zast. zalovaným v 13. rade Š. E., nar. XX.XX.XXXX, X. M. XXXX/X, R., 15/ Y. E.,
nar. XX.X.XXXX, X. M. XXXX/X, R., 16/ C. D., nar. XX.X.XXXX, X. M. XXXX/XX, R., 17/ E.Á. D., nar.
X.XX.XXXX, X. M. XXXX/XX, R., 18/ H. D., nar. XX.X.XXXX, R. X/X, R., 19/ S. D., nar. XX.XX.XXXX,
R. XXX/XX, R., 20/ J. D., nar. XX.X.XXXX, J. XXX/X, G. X. M., o určenie nehnuteľností patriacich do
dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému v 8. rade priznáva vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalovanýmv1.-7.radeav9.-20.radevovzťahukžalobcovinároknanáhradutrovkonanianepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 31.08.2012 domáhal proti žalovaným určenia, že do dedičstva po
jeho neb. matke C. D., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej dňa XX.XX.XXXX v R., patria nehnuteľnosti
parcela č. XXXX/XX orná pôda o výmere 1815 m2 zapísaná na LV č. XXXX kat. územia R., nehnuteľnosť

parcela č. XXXX/XX orná pôda o výmere 1815 m2 zapísaná na LV č. XXXX kat. územia R. a
nehnuteľnosť parcela č. XXXX/XX orná pôda o výmere 3630 m2 zapísaná na LV č. XXXX kat. územia
R.. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v 8.-10. rade.

2. Žalobca je synom neb. C. D. a žalovaní: v 1. rade E. D., v 2. rade E. D., v 3. rade J. D., v 4. rade H. D.,
v 5. rade O. D., v 7. rade C. D. sú tak isto deti neb. C. D., žalovaný v 6. rade Š. E. je manželom H. E., rod.
D., dcéry C. D., ktorá ku dňu podania žaloby už nežila, preto žalobca označil žalovaného v 6. rade jej

manžela, t.j. Š. E.. Žalovaný v 8. rade E. C., žalovaná v 9. rade H. L. a žalovaný v 10. rade A.. E. G. boli
žalovaní z titulu, že sú vedení ako výluční vlastníci jednotlivých parciel, ktoré sú predmetom tohto sporu.3. Po začatí konania žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na pribratie ďalších
účastníkov konania a to v súlade s vysloveným názorom rozsudku Najvyššieho súdu SR v Bratislave
sp. zn. 3Cdo/197/2010-346, v ktorom sa riešil ten istý predmet sporu a kde bolo vyslovené, že v tomto

konaní majú byť žalovaní všetci dedičia po H. E., rod. D., nielen jej manžel, ale aj jej deti a to H. L., C. F.,
Š. E., E. E. a Y. E.. Okresný súd P. uznesením č. k. 5C/172/2012-59 zo dňa 12.03.2014 návrhu vyhovel.

4. Počas konania došlo k úmrtiu žalovaného v 2. rade E. D. dňa XX.XX.XXXX, preto súd po skončení
dedičského konania po tomto poručiteľovi vydal uznesenie o pokračovaní v konaní s dedičmi po E. D.

(č.l. 216), C. D., C. D., E. D., H. D., S. D. a J. D..

5. Počas konania zomrel aj žalovaný v 8. rade E. C. a tým istým uznesením súd rozhodol, že v konaní
pokračuje ďalej s jeho dedičom synom D. C. (č.l. 216).

6. Počas konania zomrel aj žalovaný v 6. rade Š. E. a to dňa XX.XX.XXXX, dedičmi po ňom sú deti,

ktorých súd už predtým pribral do konania na návrh právneho zástupcu žalobcu (na č.l. 59), a keďže
sú tými istými dedičmi aj po otcovi Š. E., čo potvrdila štátna notárka na výzvu súdu na č.l. 246, súd už
ďalej dedičov po Š. E. do konania nepriberal.

7. Žalobca svoj návrh zdôvodňoval tým, že parcely, ktoré žiada určiť do dedičstva po matke, patrili ku

dňu smrti C. D., rod. C., lebo matka ich získala v roku XXXX pri svadbe ako dar od svojich rodičov
a odvtedy ich užívala nerušene až do smrti s výnimkou obdobia, keď nehnuteľnosti musela odovzdať
štátnemu majetku pri kolektivizácii v roku XXXX, a ktoré jej boli v roku XXXX vrátené. Žalovaný E. C.,
A.. E. G. a H. L. sú súce vedení ako vlastníci týchto parciel, tieto však nikdy neužívali a neoprávnene a v
rozpore so zákonom si vzájomne svedčili, že ich užívali a takýmto spôsobom si osvedčili aj nadobudnutie

vlastníckeho práva k parcelám vydržaním.

8. Žalovaný E. C. a neskôr jeho syn D. C. a A.. E. G. so žalobou nesúhlasili a žiadali ju v celom rozsahu
zamietnuť. Popierali to, že nebohá C. D. získala tieto nehnuteľnosti od rodičov ako svadobný dar ako aj
to, že iba C. D. užívala tieto nehnuteľnosti po celý čas s vedomím, že sú jej vlastné. Tvrdili, že aj rodina

G. užívala tieto nehnuteľnosti a dôkazom, že neb. C. D. nemohla byť dobromyseľná svedčí najmä to,
že nehnuteľnosti boli predmetom dedenia po rodičoch C. D. a v tomto dedičskom konaní boli sporné
parcely rozdelené na tri časti, a práve tam v dedičskom konaní po matke a otcovi, ktorého sa zúčastnila
aj neb. C. D. bol priestor na to, aby C. D. vylúčila z dedenia tieto nehnuteľnosti, povedala, že je to jej
svadobný dar od rodičov, čo sa však nestalo. Naopak, podpisovala a súhlasila s rozdelením tých parciel

medzi troch dedičov. Poukazovali vo svojej obrane aj na závery niektorých rozhodnutí, ktoré boli vydané
pod Okresným súdom P. vo veci sp. zn. 9C/7/2005, kde opakovane súdy žalobu zamietli z dôvodu
nepreukázania svadobného daru.

9. Ostatní žalovaní boli súrodencami žalobcu a deťmi neb. C. D., resp. po ich smrti to boli vnuci neb. C.

D., ktorí žalobu nenamietali a súhlasili s ňou. Niektorí sa však k žalobe ani nevyjadrili.

10. Vykonaným dokazovaním, výsluchom strán sporu, oboznámením sa s obsahom spisu OS Humenné
9C/7/2005, dedičskými spismi po neb. rodičoch C. D. sp. zn. XXD/XXX/XX, XXD/XXX/XX a ostatných
listinných dôkazov zistil súd tento skutkový stav:

11. Nehnuteľnosti, ktoré žiada žalobca určiť do dedičstva po svojej matke C. D., rod. C., a to parcely
č. XXXX/XX zapísanú na LV č. XXXX je v súčasnej dobe vedená ako vlastníctvo A.. E. G.. Parcela č.
XXXX/XX, zapísanú na LV č. XXXX je vedená ako vlastníctvo H. L. a parcela č. XXXX/XX, zapísaná na
LV č. XXXX je vedená ako vlastníctvo D. C., predtým jeho otca E. C.. Tieto nehnuteľnosti boli pôvodne

zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. územia R. ako parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X ako podielové spoluvlastníctvo rodičov C. D., rod. C., a to C. C. a B. C., rod. Š. každý v podiele 1/2-
vica k celku.

XX. C. C., t.j. otec C. D. zomrel dňa XX.XX.XXXX, dedičstvo po ňom bolo prejednané v konaní pred

Okresným súdom P. pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX, Dnot XX/XX, kde bolo vydané aj osvedčenie o
dedičstve dňa XX.XX.XXXX. Na prejednaní dedičstva po ňom bola prítomná aj neb. C. D., rod. C., ktorá
ako dcéra neb. poručiteľa odmietla dedičstvo v prospech svojich detí a nehnuteľnosti z podielu 1/2-vica
neb. poručiteľa nadobudli na základe tohto osvedčenia E. C. v podiele 1/3-tina k dedičskému podieluporučiteľa, C. P., rod. G. v podiele 1/3-tina k podielu poručiteľa a E. D. tak isto v podiele 1/2-vica k podielu
poručiteľa.

13.Totovydanéosvedčenieodedičstvenenadobudloprávoplatnosť,nakoľkopôvodnýnavrhovateľE.C.
zobral svoj návrh na prejednanie dedičstva po neb. poručiteľoch späť a súd konanie o dedičstve zastavil.

14. Matka C. D. B. C. zomrela dňa XX.XX.XXXX a rovnako súd na návrh prejednal dedičstvo po
poručiteľke, medzitým aj parcely zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. územia R., ktoré sú

predmetom tohto sporu tak, že vydal osvedčenie o dedičstve dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého
parcely z pozemnoknižnej zápisnice č. XXX kat. územia R. nadobudli E. C., H. G. a H. D. v podiele
1/3-tina v pomere k podielu poručiteľky. Aj tohto konania sa zúčastnila neb. C. D.. Odmietla dedičstvo v
prospech svojich detí, ale ani v jednom dedičskom konaní nevzniesla námietku, že sporné nehnuteľnosti
sú jej výlučným vlastníctvom na základe predchádzajúceho darovania v roku XXXX.

15. Toto osvedčenie o dedičstve po rodičoch C. D. nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko navrhovateľ
dedičského konania zobral návrh späť a súd dedičské konanie zastavil.

16.NáslednevlastníctvokspornýmparcelámsidaliosvedčiťžalovanýA..E.G.,H.L.aE.C.,ktorýpočas
tohto konania zomrel a jeho dedičom je D. C., notárskou zápisnicou na základe zákona č. XXX/XXXX

Zbierky o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.
Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva pre E. C. bolo vydané na základe svedeckých
výpovedi H. L. a E. G., ako aj Mestského úradu v R.. V osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva pre
A.. E. G. a H. L. svedčil E. C.. Jednoznačne si žalovaní: E. C., E. G. a H. L. dali osvedčiť vyhlásenia
vydržania vlastníckeho práva na základe vzájomných výpovedi.

17. Žalobca a žalovaní (jeho súrodenci, resp. ich deti) v konaní však tvrdili, že ich matka C. D., rod.
C. tieto parcely získala ako svadobný dar od svojich rodičov v roku XXXX. Ako dôkaz na toto tvrdenie
predložili čestné prehlásenie F. X., dcéry jej sestry F. X., a teda netere nebohej C. D. na č.l. XX. V tomto
prehlásení uviedla, že je najstaršou členkou rodiny C. a vie, ako starí rodičia pridelili pôdu svojim deťom.

Počas konania F. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorá podpísala toto prehlásenie zomrela, preto súd nemohol
túto svedkyňu k prehláseniu aj vypočuť.

18. Žalobca a jeho vypočutí súrodenci v konaní trvali na tom, že C. D. dostala od rodičov sporné parcely
ako dar. Tvrdili, že rodičia za svojho života rozdeľovali majetok tak, že postupne, ako deti odchádzali a

osamostatňovali sa, vyčleňovali im pôdu s vlastníčkymi účinkami a to vo veľkosti jedného kabliku, čo je
56árov.Neb.C.D.maladostať2kablikyzdôvodu,žesapostaralaorodičovanesvojprávnusestruH.C..

XX. H. C. mala tri deti a z toho boli dve nesvojprávne a E. C., ktorý bol v tomto konaní žalovaný v 8. rade
bol jediným svojprávnym synom H. C., ktorý toto tvrdenie neuznával. Žalovaní, t.j. deti C. D. pred súdom

tvrdili, že ostatní súrodenci C. D. získali od rodičov uvedené nehnuteľnosti tak, že sestra F. získala tú
časť poľa, ktorá je pri cintoríne a M. základnej škole, C. G. časť poľa tzv. lúžok pri železničnej trati, Š.
C. 1 kablik ornej pôdy v chotári V.. Všetci súrodenci boli rodičmi rozdelení na nehnuteľnostiach a sporné
parcely, ktoré tvoria predmet konania, získala ich matka ako svadobný dar v roku XXXX. Odvtedy ich aj
nerušene užívala, pričom takto užívané nehnuteľnosti v roku XXXX odovzdala do bezplatného užívania

v zmysle Vlády SSR č. 175 zo dňa XX.XX.XXXX Štátnemu majetku v N. na základe zmluvy uzavretej dňa
XX.XX.XXXX, ako užívateľ pôdy je vedený H. D., t.j. manžel C. D.. Táto zmluva tvorí súčasť dedičského
spisu po poručiteľovi C. C. a taktiež žiadosť H. D. zo dňa XX.XX.XXXX o vrátenie poľnohospodárskej
pôdy adresovanej Štátnemu majetku š.p. R.. V tomto spise je aj uznesenie Okresného súdu P. X./XX
zo dňa XX.XX.XXXX o čiastočnom pozbavení spôsobilosti na právne úkony H. C. a ustanovenie za

opatrovníčku C. D..

20. Samotná C. D. hneď po vydaní osvedčenia o dedičstva po svojom otcovi XX.XX.XXXX podala
dňa XX.XX.XXXX žiadosť o pokračovanie dedičského konania, nakoľko osvedčenie nenadobudlo
právoplatnosť a došlo aj k späťvzatiu návrhu na prejednanie dedičstva, dedičské konanie bolo

zastavené.ZtejtožiadostiC.D.vyplynulanespokojnosťstým, akosanieslodedičskékonanieavyjadrila
sa, že sa cíti byť vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, lebo sa
postarala o rodičov, sestru, pozemky odovzdala do užívania štátneho majetku v N. a aj požiadala o ich
vrátenie, avšak zo žiadosti nevyplýva, aby neb. C. D. odvíjala svoj pocit vlastníctva k nehnuteľnostiam odsvadobného daru. Naopak uviedla, že z týchto nehnuteľností poskytla časť na užívanie svojej sestre C.,
a to po jej sústavnom naliehaní, lebo bola neúroda, na prechodný čas a aj vtedy sa cítila ako vlastníčka
nehnuteľností.

21. Žalobca podporil svoj žalobný návrh aj výpoveďami svedkov pána P. a Š., vypočutých v konaní pred
Okresným súdom P. pod sp. značkou 9C/7/2005 pri ohliadke na mieste samom. Svedkovia H. Š. a Š. P.
pri ohliadke potvrdili, že sporné parcely užívala len rodina D.Á..

22. Žalobca predložil do konania potvrdenie Mesta R. (č.l. 50) ako dôkaz o tom, že deti a zať nebohej
C. D. sú platcami dane z nehnuteľnosti za parcelu č. XXXX/XX kat. územia R., lokalita V. podľa
vytyčovacieho náčrtu náhradných parciel zákazky X/XXXX.

23. Žalobca v konaní poukazoval aj na iné listinné dôkazy, ktoré boli predkladané v konaní pred
Okresným súdom P. v spise 9C/7/2005 a to potvrdenie C., a.s. R. bez dátumu, ktoré potvrdzuje

odovzdanie pôdy do užívania C. D. a jej manželom Štátnemu majetku v N. a vrátenie pôdy na základe
žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX do užívania, pričom bola vrátená náhradná parcela č. XX v podiele 1/3-
tina vo výmere 6820 m2 na parcele M. kat. územia R., lokalita V..

24. V tomto konaní žalobca nenavrhol iné dôkazy, len ohliadku na mieste samom, ktorú súd vykonal

dňa XX.XX.XXXX, avšak výsledkami ohliadky nebolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva C.
D. k sporným parcelám, iba súd spoznal miesto, kde sa parcely nachádzajú, a že v súčasnej dobe ich
užívajú súrodenci D..

25. Žalovaní D. C. a A.. E. G. nesúhlasili so žalobou, žiadali ju zamietnuť. Žalovaná H. L. sa na

pojednávanie pred súdom napriek včasnému a riadnemu predvolaniu nikdy nedostavila. Písomne sa z
neúčasti v jednom prípade telefonicky ospravedlnila a uviedla, že k predmetu sporu sa nevie vyjadriť
a pracuje v zahraničí (č.l. 148).

26. Napriek tomu počas celého konania právny zástupca žalobcu trval na jej osobnej účasti z dôvodu,

že nikdy nebola vypočutá k tomu, ako ona nadobudla vlastnícke právo k parcele zapísanej na LV č.
XXXX kat. územia R., a to parcele č. XXXX/XX.

27. Žalovaný A.. E. G. nesúhlasil so žalobou a žiadal ju zamietnuť z dôvodu, že počas celého
dlhého súdneho sporu žalobcovia nepreukázali nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ani

ako svadobný dar, ani dlhodobé výlučné užívanie tejto nehnuteľnosti len matkou žalobcu. Namietal
prehlásenie F. X., ale aj výpovede svedkov P. a Š. poukazujúc na ich vek a na to, že neboli svedkom
svadobného daru a nerozprávajú pravdu o tom, že matka žalobcu dostala nehnuteľnosti darom a sama
ich dlhodobo do smrti užívala. Namietali aj potvrdenie C., a.s. z dôvodu, že v čase odovzdania a vrátenia
nehnuteľnosti táto spoločnosť neexistovala, keďže bola založená v roku XXXX.

28. Žalovaný A.. E. G. predložil do konania aj svedeckú výpoveď svojho otca H. G., ktorý počas konania
zomrel, ako aj jeho žiadosť adresovanú Štátnemu majetku R. o vrátenie pôdy na hone V. zo dňa
XX.XX.XXXX ako dôkaz, že aj H. G. požiadal o vrátenie týchto nehnuteľností od Štátneho majetku R..
Jeho svedecká výpoveď na č.l. 170 svedčí o tom, že H. G. bol synom C. G., t.j. sestry C. D.. Popieral

v nej tvrdenie F. X. o tom, že je najstaršou členkou rodiny, keďže najstaršou členkou bola C. P., nar. v
roku XXXX a bola aj účastníčkou dedičského konania. Poprel, aby jeho matka získala od rodičov pole
Z., ako to tvrdia žalobca a jeho súrodenci, pretože pole Z. je od 50.-tich rokov zastavanou ulicou, a preto
jeho rodina tam žiadne pole nemala.

XX. A.. E. G. uviedol, že sporné parcely užívali tak D., ako aj jeho právni predchodcovia a to, že v
súčasnej dobe ich on neužíva, súvisí s jeho zlým zdravotným stavom. Trval na tom, že pôvodní vlastníci
C. C. a B. C. zomreli v rokoch XXXX a XXXX a až do svojej smrti parcely užívali so svojou rodinou,
medzi ktorými bola aj babka žalovaného A.. E. G. C. G. so svojimi deťmi, medzi ktorými bol aj jeho
otec H. G., ale aj C. D. s rodinou. Takto to užívali do roku XXXX do odovzdania nehnuteľnosti Štátnemu

majetku v N.. Žalovaný A.. E. G. mal v tom čase 7 rokov a pamätá sa na to, ako sa nehnuteľnosť užívala.
Popieral, aby len C. D. dostala túto nehnuteľnosť darom a poukazoval na to, že ani ona, ani jej synovia
v dedičskom konaní v roku XXXX po zomrelých vlastníkov nespomínali žiaden dar, ani po vrátení pôdy
v roku XXXX si nevysporiadavali vlastnícke právo k týmto parcelám.30. Svedkovia vypočutí v konaní pred Okresným súdom Humenné sp. zn. 9C/7/2005 ako H. D., H. G.
potvrdili užívanie sporných parciel tak rodinou D., ako aj rodinou G..

31. Aj žalovaná v 12. rade v tomto konaní C. F. uviedla vo svojej výpovedi, že nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom sporu „na V.“ užívali jej rodičia, aj starí rodičia a tento stav trval dosť dlhú dobu, odkedy bol
majetok vrátený štátnym majetkom, tak stále bol obrábaný rodinou D., avšak aj rodinou G., ktorí neboli
neprehliadnuteľní. Táto žalovaná je pritom dcérou neb. H. E., rod. D., ktorá bola sestrou C. D..

32. Z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 9C/7/2005, s ktorým sa súd oboznámil na
návrhobochstrán,aleajsdôkazmi,ktorésavňomnachádzajúvyplýva,ževtomtokonanípodalažalobu
o určenie vlastníckeho práva k sporným parcelám C. D., ktorá žiadala určiť vlastnícke právo k parcelám
nazákladetoho,žeichzískaladaromodrodičov,ktoríbolispoluvlastníkmipôvodnýchpozemnoknižných
parciel,zktorýchbolivytvorenéparcelytvoriacepredmettohtosporu.Tietonerušeneužívalaauplynutím

vydržiavacej doby sa stala ich vlastníčkou. Počas konania C. D. zomrela a súd na návrh žalobcov, t.j. jej
detí pripustil zmenu žalobného petitu tak, že parcely patria do dedičstva po neb. C. D., a to uznesením
zo dňa 09.05.2006 č. k. 9C/7/2005-101.

33. V tejto veci bolo vydaných niekoľko súdnych rozhodnutí. Rozsudkom zo dňa 30.03.2007 č.k.

9C/7/2005-132 súd žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po C. D. zamietol a zaviazal
žalobcov zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy konania. Žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania
nepriznal. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 31.10.2007 č. k.
12Co/49/2007-193 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

34. Rozsudkom zo dňa 10.07.2008 č. k. 9C/7/2005-228 súd žalobe vyhovel. Žalobcovi v 1. rade priznal
náhradu trov konania a žalobcom v 2. -6. rade trovy konania nepriznal

35. Na základe odvolania žalovaných Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 16.04.2009 č.k.

12Co/73/2008-263 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

36. Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie podľa pokynov odvolacieho súdu a rozhodol rozsudkom
9C/7/2005-287 zo dňa 24.09.2009 tak, že žalobu opäť zamietol. Žalobcov v 1. - 6. rade zaviazal zaplatiť
žalovanému v 1. rade trovy konania a žalovanému v 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznal. Proti

tomuto rozsudku bolo podané opäť odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k.
12Co/85/2009-329 zo dňa 20.04.2010 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a pripustil dovolanie
na otázku, či v konaní o určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po XY, musia byť účastníci všetci jeho
právni nástupcovia a to na strane žalobcov, alebo žalovaných. Zároveň žalobcov v 1. - 6. rade zaviazal
spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy odvolacieho konania žalovanému v 1. rade a žalovaným v 2. a 3.

rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. O tomto dovolaní rozhodol rozsudkom Najvyšší súd
SR v konaní 3Cdo/197/2010 zo dňa 31.07.2012 tak, že dovolanie zamietol so záverom, že v konaní o
určenie predmetu dedičstva majú postavenie nerozlučných spoločníkov v zmysle §91 ods. 2 OSP všetci
dedičia, a preto ak Okresný súd Humenné v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zamietol
žalobu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie daného skutočnosťou, že účastníkmi tohto sporového

konania neboli všetci tí, ktorí nimi mali byť, tak súd konštatoval, že tento postoj bol správny.

37. Strany sporu v tomto konaní poukazovali najmä na priebeh konania pred súdom 9C/7/2005, na
vydané rozhodnutie a vykonané dôkazy a súd konštatuje, že po podaní novej žaloby, v ktorej už bol
ustálený okruh všetkých účastníkov konania boli predložené dôkazy zo strany žalobcu, prehlásenie F.

X. a zo strany žalovaných svedecká výpoveď H. G.. Obe strany sa však odvolávali len na výsluchy
svedkov a dokazovanie, ktoré boli učinené v predchádzajúcom spore a zo strany žalobcu a niektorých
žalovaných s opakovaným tvrdením, že žalovaní, ktorým svedčí vlastnícke právo k týmto parcelám, ich
nadobudli neoprávnene a v rozpore so zákonom.

38. Žalobca sa domáhal určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho matke z dôvodu, že táto
nadobudla vlastnícke právo vydržaním, keďže ich užívala od roku XXXX až do roku XXXX výlučne sama
a to na základe daru, ktorý v roku XXXX jej takto vyčlenili rodičia.39. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení
zákonom žiadaných predpokladov. Pritom musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť
oprávnená a údržba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. Subjektom vydržania

môže byť fyzická, ako aj právnická osoba. Výsledkom splnenia zákonom požadovaných predpokladov
vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby
(vydržacia doba, jej začiatok a trvanie je ustanovené v §111 a nasledujúcich podľa premlčacích dôb).
Tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie
štátneho orgánu. Treba rozlišovať niekoľko obdoby platnosti právnej úpravy vzhľadom na aktuálnosť

uplatňovania inštitútu vydržania. Ide o obdobie platnosti obyčajového práva na území SR, a to do
31.12.1950 (keď platilo uhorské právo), ďalej obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950
Zbierky od 01.01.1951 do 31.03.1964, a napokon obdobie platného Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zbierky od 01.04.1964 aj vzhľadom na novelu zákona č. 131/1982 Zbierky, účinný od 01.04.1983 a
zákona č. 509/1991 Zbierky, účinný od 01.01.1992.

40. Aj podľa obyčajového práva platného na území SR do 31.12.1950 vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe
a tak bolo napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj
hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. K takýmto prípadom dochádzalo napr.
vtedy, keď prevod vlastníctva nehnuteľnosti na základe zmluvy uzavretej za platnosti obyčajového

práva nebol na nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. Potom vlastnícke právo na nadobúdateľa
len na základe zmluvy nemohlo prejsť. To však dôvodne mohlo v užívateľovi vyvolať presvedčenie o
nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako o
jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol
vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby, a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol

bezprávne. Pri skutočnej držbe sa vždy predpokladalo, že je po práve a opak sa musel dokazovať.
Vydržanie bolo prípustné voči každému, teda aj voči spoluvlastníkovi, ak boli splnené podmienky
vydržania.

41. Je však treba uviesť, že ak došlo medzi spoluvlastníkmi k reálnu rozdeleniu nehnuteľnosti na

samostatnéčastiatietovtakomtorozdelenomstavedlhoužívali,došlovzmyslerozhodnutiač.911/1932
Ur.zb.(úradnejzbierky)kzrušeniuspoluvlastníctvafaktickým,reálnymrozdelenímnehnuteľností.Takúto
dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností možno považovať za dohodu nielen čo
do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva.

42. Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zbierky (§115-116 v spojení s §145 O. z.) vlastnícke
právo k hnuteľnej, i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po
dobu zákonom stanovenú, t.j. 3 roky hnuteľnú a 10 rokov nehnuteľnú vec. Za oprávneného držiteľa sa
považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po
celú vydržaciu dobu. Ak sa teda pôvodne oprávnený držiteľ zmenil na neoprávneného, nemohlo vec

vydržať a v pochybnostiach sa aj tu predpokladalo, že držba je oprávnená. Ďalej podľa Obyčajového
právaplatnéhonaúzemíSRdo31.12.1950savyžadovaladobromyseľnosťprinastúpenídodržby,podľa
Občianskeho zákonníka č. 141/1950 bola dobromyseľnosť potrebná po celú vydržiavaciu dobu. Podľa
Obyčajového práva, ako aj podľa §116 ods. 2 Zákona č. 141/1950 Zb. platila zásada, že kto nadobudol
oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu. Vydržacia

doba, ktorá začala plynúť pred 01.01.1951, sa v zmysle §566 O. z. Zákona č. 141/1950 Zb. skončila
najneskoršie uplynutím 10-ročnej lehoty počítanej od 01.01.1951, ak pritom neuplynula skôr.

43. Pre úplnosť je treba uviesť, že Občiansky zákonník č. 40/1964 držbu a vydržania ohľadom
novelizácie zákona č. 131/1982 Zbierky, t.j. do 01.04.1983 neupravoval, ani nepoznal. Až novela

ustanovením §132a a §135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času
predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983.

44. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom sporu bol nárok žalobcu o určenie, že nehnuteľnosti,
ktoré tvoria predmet sporu, patria do dedičstva po jeho matke, ktorá ich nadobudla vydržaním, preto

úlohou súdu bolo zistiť, či boli kumulárne splnené zákonné podmienky vydržania týkajúce sa držby,
držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby. Súd zhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, aj v ich vzájomnej
súvislosti a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal to, že sporné nehnuteľnosti nadobudla C. D., t.j.
jeho matka darom a následne nerušeným výlučným užívaním, preto žalobu zamietol.45. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vstup do držby musel byť preukázaný a vyžadovala sa
dobromyseľnosť pri začiatku držby, t.j. v danom prípade v roku XXXX s tým, že ak nie je preukázaný

titul nadobudnutia, tak súd má za to, že nie je preukázaná ani dobromyseľnosť pri vstupe do držby
ako základnej podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa Obyčajového práva
platného v roku XXXX.

46. Podľa výpovede žalovaného A.. E. G. a jeho otca rodičia neb. C. D. ako vlastníci užívali tieto

nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet sporu, do svojej smrti, t.j. do roku XXXX. Nebolo popierané to, že
spolu s nimi to užívali aj ich dcéra C. D. so svojou rodinou a C. G. so svojou rodinou. Je pravdou, že v
roku XXXX nehnuteľnosť do štátneho majetku odovzdával manžel C. D. a aj požiadal o vrátenie týchto
nehnuteľností,aleajH.G.,t.j.otecA..E.G.požiadalovrátenietýchtonehnuteľností,čobolopreukázané
samotnou žiadosťou H. G., ale jeho svedeckou výpoveďou. Žalovaný A.. H. G., ale aj svedkovia vypočutí
v konaní 9C/7/2005 tvrdili, že sporné nehnuteľnosti užívala síce rodina C. D., ale nie len výlučne sama

a nikto zo svedkov nevedel vymedziť ani čas, v ktorom období kto užíval tieto nehnuteľnosti sám, alebo
spoločne s ostatnými súrodencami a deťmi vlastníkov E. C. a B. C., rod. Š.. Svedkovia, ktorých navrhol
vypočuť v konaní 9C/7/2005 právny zástupca žalobcov, P. a Š. potvrdili, že nehnuteľnosti užívali len
D.. Nikto zo svedkov však nevymedzil presne čas, po akú dobu tieto parcely výlučne užívali len C. D.
s rodinou.

47. Neb. C. D. v konaní 9C/7/2005 sama podala žalobu o určenie vlastníckeho práva vydržaním k
týmto parcelám. Počas konania zomrela, preto dedičia požiadali o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva po neb. matke. Už v tomto konaní zo samotnej výpovede žalobkyne, ale aj žalovaných bolo
preukázané, že nehnuteľnosti užívala spolu s C. D. aj jej sestra, i keď C. D. tvrdila, že jej to ona dovolila

na neustále naliehanie, lebo nebola dobrá úroda, faktom je, že bez presného časového vymedzenia to
užíval po smrti rodičov aj niekto iný, ako C. D..

48. V období roku XXXX-XXXX nehnuteľnosť neužíval z týchto rodín nikto, keďže boli odovzdané
do Štátneho majetku N. a je pravdou, že tieto sa vrátili na žiadosť C. D.. Konal za ňu jej manžel H.

D., ale v tom istom roku žiadal o ich vydanie H. G., čoho dôkazom je, ako je už vyššie uvedené,
žiadosť predložená v tomto konaní synom A.. E. G.. V roku XXXX už bolo začaté dedičské konanie
po oboch rodičoch, kde aj keď neprávoplatne bolo rozhodnuté, že sporné parcely sa rozdelia medzi
troch vlastníkov. Prítomná C. D. si na parcely sama nenárokovala, neuviedla, že nemajú byť predmetom
dedenia a súhlasila len s tým, že jej podiel sa prevedie na jej deti. Až neskôr podala žiadosť o

pokračovanie v dedičskom konaní, kde už tvrdila, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností. Žalovaní v
konaní tvrdili, že ich matka dostala od rodičov tieto parcely ako dar, a to vo väčšej výmere, než ostatní
súrodenci, lebo sa o rodičov postarala a postarala sa aj o nesvojprávnu sestru. Skutkové tvrdenia o tom,
že dochovala rodičov a starala sa aj o sestru síce popierané v konaní neboli, ale na otázku súdu na
žalobcu, či jeho matka C. D. od rodičov získala len tieto vyčlenené sporné parcely, ako sa to tvrdí v tomto

konaní, žalobca, aj žalovaní súrodenci uviedli, že získala a iné, ale konkrétne neuviedli kde a v akej
výmere. Žalovaný E. G. popieral, aby jeho právna predchodkyňa C. G. dostala od rodičov nehnuteľnosti
nazvané Z., keďže tieto sú od XX-tych rokov zastavené a neobrábateľné.

49. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie

nadobudnutia vlastníckeho práva svojej matky k sporným parcelám a to z dôvodu, že nebol preukázaný
svadobný dar jeho matke od jej rodičov, čo bolo opakovane konštatované aj v rozsudkoch vydaných v
konaní pred Okresným súdom P. sp. zn. 9C/7/2005.

50. Žaloba v tomto konaní bola síce zamietnutá pre procesné nedostatky, keďže neboli účastníkmi

konania všetci do úvahy pripadajúci dedičia a išlo o nerozlučné spoločenstvo, ale žalobca podal na
súd žalobu po druhý krát (i keď opätovne s procesným nedostatkom, ktoré sa odstraňovali návrhom
na pribratie ďalších účastníkov konania), ale neprodukoval žiadne iné dôkazy, než boli tie, ktoré boli
vykonané v konaní 9C/7/2005. Je pravdou, že predložil potvrdenie F. X., ale odkazoval na dôkazy
vykonané v konaní 9C/7/2005. Už v tomto konaní bola vykonaná aj ohliadka na mieste samom, ktorá

však nemala za následok potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva C. D., a bolo tomu tak aj pri druhej
ohliadke, ktorú súd vykonal na návrh, na ktorú sa žalovaní, ktorí so žalobou nesúhlasili, mimo D. C.
ani nedostavili. D. C. vzhľadom na svoj vek sa nevedel vo veci exaktne vyjadriť, čo kto nadobudol a
čo kto kedy užíval. Jediným dôkazom, ktorý by mohol byť vyhodnotený v prospech žaloby, boli listinnédôkazy o tom, že nehnuteľnosť odovzdali do štátneho majetku C. D. s manželom a boli aj jej vrátené
(i keď o ich vrátenie žiadal aj H. G.) a tiež aj potvrdenie o platení dane za užívanie parciel. Súd
však vyhodnotil vykonané dôkazy za nepostačujúce na preukázanie toho, že neb. C. D. nadobudla

parcely do vlastníctva darom a následne vydržaním, a to z dôvodu nepreukázania svadobného daru a
nepreukázania výlučného užívania parciel od roku XXXX doposiaľ.

51. Významným je ale aj to, že o svadobnom dare sa v dedičskom konaní po rodičoch ani nezmienila a
ani si na tieto parcely nenárokovala. Súhlasila s ich rozdelením na tri časti a až následne sa dozvedela

o tom, že žalovaní H. L. a A.. E. G. a E. C. sa osvedčili vlastnícke právo k týmto parcelám vydržaním
bez toho, aby ona o tom vedela a podľa tvrdenia žalobcu aj v rozpore so zákonom, čo vyvolalo podanie
žaloby o určenie vlastníckeho práva na súd.

52. Možno mať aj pochybnosti o vydržaní žalovaných E. C., A.. E. G. a H. L., avšak súd má za to,
že toto spochybňovanie nie je možné použiť ako dôkaz na preukázanie vlastníckeho práva C. D. k

sporným parcelám. Vykonaným dokazovaním neboli sprehľadnené ani len užívacie vzťahy k predmetnej
nehnuteľnosti v období od roku XXXX do prevzatia nehnuteľnosti štátnym majetkom, resp. aj po roku
XXXX.

53. Bremeno tvrdenia zaťažuje žalobcu a to najmä po XX.XX.XXXX, teda účinnosti CSP, o čom boli

strany sporu poučené písomne (č.l. 161) doručením uznesenia, obsahom ktorého bola výzva súdu, aby
sa v lehote 15 dní vyjadrili, či a aké dôkazy ešte navrhujú v konaní vykonať na preukázanie svojich
tvrdení.

XX. A.. E. G. na výzvu reagoval tak, že doručil súdu písomnú svedeckú výpoveď svojho otca (ktorý

však už bol vypočutý v konaní 9C/7/2005) a právny zástupca žalobcu reagoval na výzvu tak, že navrhol
vypočuť F. X., H. L. a vykonať ohliadku na mieste samom.

55. Medzitým zomreli žalovaní v 2., 6. a 8. rade, preto súd až po upresnení, kto má ďalej vystupovať v
konaní a vydaní uznesenia o pokračovaní s dedičmi po zomrelých vykonal ohliadku na mieste samom

dňa05.06.2019.Ztejtoohliadkysúduneboloničpreukázané,lento,žeakotátonehnuteľnosťvsúčasnej
dobe vyzerá a že ju užívajú deti C. D. mimo žalobcu a žalovanej v 7. rade C. D. s. C. medzi sebou.
Žalovaní vedení ako vlastníci týchto parciel ich neužívajú, pričom sú v sporovom konaní ohľadom
preukazovania vlastníctva C. D. od roku 2005 doposiaľ. Aj v roku XXXX, po zastavení dedičského
konania po pôvodných vlastníkoch, boli už spory ohľadom vlastníctva, čo bolo preukázané žiadosťou o

pokračovanie v dedičskom konaní, ktoré podala C. D.. H. L. sa pred súd nedostavila, avšak vyjadrila sa
telefonicky tak, že k predmetu žaloby sa nevie vyjadriť.

56. Súd má za to, že dôkazy predložené v tomto konaní na preukázanie vlastníckeho práva C. D. boli
nedostatočné. Na poslednom pojednávaní právny zástupca žalobcu navrhoval žalobe vyhovieť aj s

poukazom na rozhodnutie č. 911/1932 Úradnej zbierky. Súd má za to, že ak nebolo v konaní preukázané,
že vlastnícke právo z pôvodných vlastníkov, t.j. rodičov neb. C. D. prešlo k týmto parcelám na ich dcéru
C., a nebolo preukázané ani to, že len ona výlučne tieto nehnuteľnosti užívala počas celého obdobia,
nemožno podľa názoru súdu aplikovať právnu vetu citovaného rozhodnutia, lebo táto sa týka reálneho
rozdelenia nehnuteľností medzi spoluvlastníkmi na základe nejakej dohody, avšak k tomuto tvrdeniu už

nebolo vykonané žiadne dokazovanie, a ani ho žalobca nenavrhoval vykonať.

57. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1, 2 CSP tak, že priznal žalovanému v 8. rade vo
vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania, keďže žalovaný v 8. rade bol v konaní úspešný a vo vyjadrení
k žalobe žiadal priznať aj náhradu týchto trov (č.l. 23). Žalovaným v 1. - 7. rade a 9. - 20. rade náhradu

trov konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznal, keďže si ju nežiadali priznať a nepreukázali, aby nejaké
trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.