Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314203297
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2314203297.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: C. R. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y. XX, D., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou W. B., bytom E. XXXX, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpený JUDr.
Katarínou Hegedüsovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Majerníkova 3/A, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 15. februára 2018,
č.k. 30C/72/2014-245, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkynisumu1.116eurdotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku,vozvyšnejčastikonaniezastavil
a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods.
5, § 107 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3,

ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2, a § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
Z.z., vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žaloba, ktorou
sa žalobkyňa v znení jej upresnení (naposledy dňa 3.12.2015) domáhala zaplatenia sumy 1.116,- eur,
bola podaná dôvodne. Po prvý raz o žalobe rozhodol tunajší súd rozsudkom č. k. 30C/72/2014-194
zo dňa 3.12.2015 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 1.116,- eur, ktorý ale odvolací
súd na základe odvolania žalovaného uznesením č. k. 11Co/249/2016-219 zo dňa 29.5.2017 zrušil a
vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že sa nevysporiadal s procesnými návrhmi

žalobkyne. Pokiaľ ide o vecné výhrady žalovaného obsiahnuté v odvolaní, odvolací súd sa stotožnil s
právnym posúdením povahy úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej a tiež právnym posúdením premlčania
žalovaných nárokov.

3.Súdprvejinštanciepovrátenívecirozhodolnajskôroprocesnýchnávrhochžalobkyne,ktoráviacerými
podaniami žalobu pozmenila a napokon ustálila žalobu tak, že sa domáhala iba zaplatenia sumy 1.116,-
eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd dokazovaním zistil, že dňa 14.8.2009 uzavrel

žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník úverovú zmluvu č. 408600018, podľa ktorej žalovaný
poskytol žalobkyni úver 800,- eur a dňa 9.9.2010 uzavreli úverovú zmluvu č. 408600338, podľa ktorej jej
žalovaný tiež poskytol úver 800,- eur. V oboch zmluvách zmluve nie je uvedený úrok, iba výška poplatku
772,- eur bez jeho konkretizácie a uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN. Uvedené zmluvyo spotrebiteľskom úvere neobsahujú obligatórne náležitosti v zmysle citovaných ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch (údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, o RPMN a priemernej
hodnote RPMN), teda sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, čím žalobkyni

vznikla povinnosť iba vrátiť sumu poskytnutého úveru. Súd prvej inštancie uviedol, že je z jeho činnosti
zrejmé, že žalovaný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v predmete poskytovania spotrebiteľských
úverov. Zmluvy o úvere č. 408600018 a č. 408600338 uzatvorené medzi stranami, spĺňajú všetky znaky
spotrebiteľskejzmluvyvsúladesust.§52anasledujúcichOZ,keďžežalobkyňaakospotrebiteľnemohla
individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy a sú zároveň

zmluvami o spotrebiteľskom úvere uzavretými podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný bol
v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52
ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa bola v postavení spotrebiteľa, pretože pri
uzatváraní úverovej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti
(táto okolnosť z pripojených zmlúv nevyplýva a žalovaný ako dodávateľ opak tohto postavenia žalobkyne
nepreukázal žiadnymi dôkazmi). Na základe zmluvy o úvere č. 408600018 bola žalobkyňa povinná

vrátiť poskytnutý úver 800,- eur zvýšený o poplatok 772,- eur, pričom k predmetnej úverovej zmluve
uhradila celkovo 1.572,- eur (1.179 + 393). Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
je plnenie v sume 772,- eur, ktoré žalovaný od žalobkyne vyžadoval a nakoniec aj prijal, plnením bez
právneho dôvodu, a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí žalovaný
vydať. Pokiaľ ide o zmluvu o úvere č. 408600338, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver

800,- eur za poplatok 772,- eur, žalobkyňa k predmetnej úverovej zmluve uhradila celkovo 1.144,- eur
(zrážky zo mzdy 751,- eur + úhrady 393,- eur) a keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
je plnenie v sume 344,- eur, ktoré žalovaný od žalobkyne prijal, plnením bez právneho dôvodu, a teda
ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí žalovaný vydať. Vynechanie údaja o
RPMN zároveň možno považovať za nekalú praktiku, pretože žalovaný tak neumožnil žalobkyni spoznať

jeden z najdôležitejších údajov, z ktorého jej má byť zrejmá výhodnosť úveru na trhu. Pokiaľ ide o
námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd aplikoval na premlčanie ustanovenie § 107 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka, aj s poukazom na vyslovený názor odvolacieho súdu v predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení a námietku premlčania nepovažoval za dôvodnú. Žalobe preto v celom rozsahu
vyhovel, považujúc ju za dôvodnú a vo zvyšnej časti konanie zastavil, vzhľadom na dispozičný prejav

žalobkyne ešte pred otvorením pojednávania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
ust. § 255 ods. 1, 256 ods. 1, § 396 ods. 3 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný ( podľa obsahu okrem zastavujúceho výroku),

majúc za to, že súd svoj rozsudok nedostatočne odôvodnil, najmä sa nevysporiadal s argumentáciou
žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému možnosť konať pred
súdom. Súd nesprávne právne posúdil vzťah ako spotrebiteľský, pričom žalobca svojím podpisom
potvrdil, že peňažné prostriedky použije na účel zamestnania, teda nemá postavenie spotrebiteľa,
pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu, ktorý ho však neuniesol. Žalovaný dáva do

pozornosti rozsudok OS Bratislava V sp.zn. 10 Csr/2/2016 a tiež rozsudok Najvyššieho súdu Spolkovej
republiky Nemecko zo dňa 22.12.2004 sp.zn. VIII Zr 91/04, podľa ktorého ak spotrebiteľ predstiera, že je
podnikateľom,napr.preto,žeinakbydruhástranaspotrebiteľskúzmluvuneuzatvorila,jepotrebnétakýto
záväzok posudzovať ako obchod a nie ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko treba chrániť dobrú vieru
dodávateľa. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobca finančné prostriedky

naozaj použil. Bol to práve žalobca, kto inicioval uzavretie zmluvy v danej podobe tým, že dobrovoľne
uvádzal údaje týkajúce sa účelu poskytnutých peňažných prostriedkov a to, že neskôr došiel k záveru,
že je pre neho zmluva subjektívne nevýhodná, nemôže byť na ujmu žalovaného. Žalobca teda nemá
postavenie spotrebiteľa a je bezpredmetné skúmať, či zmluva o úvere obsahuje obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože ide o nepomenovanú zmluvu podľa Obchodného zákonníka.

Žalovaný má navyše za to, že je tu neodstrániteľná prekážka konania, ktorú predstavuje existencia veci
rozhodnutej, a súd mal konanie zastaviť, keďže o podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere č.
408600338 alebo jej časti (teda či zmluva je bezúročná a bez poplatkov alebo nie je) už bolo rozhodnuté
dňa 12.9.2011 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,
Bratislava, pod sp.zn. SR 08714/11, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Ďalej odvolateľ

namietal premlčanie s tým, že požadovaný nárok žalobcu zo zmluvy o úvere č. 408600018 sa premlčal
v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 14.12.2011, nakoľko posledná splátka premlčaná
v subjektívnej premlčacej lehote bola uhradená dňa 14.12.2009 a žalobca svoj návrh na súde uplatnil
až dňa 12.5.2015. Žalobcovi zo zmluvy o úvere subjektívna premlčacia lehota začala plynúť ododňa 14.12.2009, vzhľadom k skutočnosti, že od 14.12.2009 (uhradením istiny vo výške 800 eur) mal
vedomosť o bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalovanému uhrádzal sumy nad rámec istiny, ktorým
sa hradili úroky a poplatky. Požadovaný nárok žalobcu zo zmluvy o úvere č. 408600338 sa stal

premlčaným v subjektívnej premlčacej lehote v rozsahu 13 eur dňa 19.4.2015. Žalovaný ďalej dôvodil,
že skutočná vedomosť žalobcu o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech a v akej výške,
predstavuje vedomosť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach. Zákon o spotrebiteľských úveroch sa
stal známy pre každého vyhlásením v Zbierke zákonov a treba preto vychádzať z toho, že žalobca
v čase uzavretia zmluvy sa dozvedel, že ak v zmluvách chýbajú obligatórne náležitosti požadované

zákonom, úver je bezúročný a bez poplatkov, takže tvrdenie žalobcu, že o bezdôvodnom obohatení
sa dozvedel až po vysvetlení, ktoré mu podal právny zástupca je účelové. Poukázal v tejto súvislosti
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 67/2011 ako aj 5 Cdo 121/2009. Ako vyplýva z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 169/2017, pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie „skutkového stavu“ ( teda
nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie). Žalobca teda od svojho právneho zástupcu získal iba vedomosť

o právnom posúdení veci, čo však nemožno stotožniť s dozvedením sa rozhodujúcich skutkových
okolností, pre účely zistenia vzniku bezdôvodného obohatenia. Subjektívna lehota teda začala plynúť
zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti, v tejto súvislosti
poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 67/11 a tiež na názor Krajského súdu
v Nitre vyslovený v obdobnej právnej veci vedenej pod sp.zn. 6Co/562/2015 a tiež Krajským súdom v

Trenčíne v rozhodnutí sp.zn. 17Co/372/15.Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa považovala napadnutý rozsudok za správny a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil.

6. Žalovaný v odvolacej replike na podanom odvolaní zotrvával. Zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna
z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon a nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia je premlčaný. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie
nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere, ale bolo by
nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia úverovej zmluvy preukázať,

že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy, skutočne vedel alebo
aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 30C/72/2014 bolo zaplatenie sumy
1.116 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal získať žalovaný tým, že na základe
úverových zmlúv, uzavretých so žalobkyňou, tento obdržal od žalobkyne aj plnenie bez právneho
dôvodu. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým žalobe v celosti vyhovel a závislý výrok o trovách konania. Výrok súdu týkajúci sa

čiastočného zastavenia konania nebol odvolaním dotknutý.

9. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, jeho výsledky správne
vyhodnotil a dospel aj k správnym právnym záverom o dôvodnosti podanej žaloby. Po preskúmaní

obsahu napadnutého rozhodnutia, obsahu spisového materiálu a podaného odvolania ani odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi. K odvolacím argumentom žalovaného však uvádza nasledovné:

10. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal výhradou žalovaného, podľa ktorej súd nemal vo veci vôbec

konať pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania a to prekážky veci rozhodnutej (res iudicata),
pre ktorú bolo treba konanie zastaviť. Ako dôvod žalovaný uviedol tú skutočnosť, že vo veci bol vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorým veriteľovi nároky z predmetnej úverovej zmluvy priznal. Z obsahu spisu
potom vyplýva, že rozhodcovský súd vo veci vydal rozsudok na základe rozhodcovskej zmluvy, uzavretejv súvislosti s predmetnou úverovou zmluvou, podpísanou v rovnaký deň ako úverová zmluva. Tak ako
úverová zmluva, aj rozhodcovská zmluva má typizovanú formulárovú podobu pripravenú veriteľom, do
ktorej sa k údajom o dlžníkovi dopísalo iba číslo úverovej zmluvy a dátum jej uzavretia. Z predtlačeného

textu rozhodcovskej zmluvy (čl. II.) vyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy o úvere budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútornýchpredpisovStálehorozhodcovskéhosúdu,b)predpríslušnýmsúdomSlovenskejrepubliky,ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok). Žalovaný nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v
rozhodcovskej zmluve. Žalobkyňa po jej predložení na podpis, nemohla nijako ovplyvniť jej obsah, túto
mohla len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej podmienkam, pričom uvedenú zmluvu
uzavrela v stave zníženej bdelosti, keď jej motiváciou a vôľou bolo uzavrieť úverovú zmluvu a získať
peňažné prostriedky. Rozhodcovská zmluva iba zdanlivo dáva žalobkyni ako spotrebiteľovi možnosť

výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom a v podstate znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podal žalobu na rozhodcovskom súde,
pričom vzhľadom na podstatu úverového plnenia žalovaného ako veriteľa je viac ako pravdepodobné,
že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve on a
povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku, bude rozhodcovský orgán,

takže spotrebiteľ bude nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom
súde. Odvolací súd preto uzatvára, že rozhodcovská doložka je neplatná, pretože núti spotrebiteľa v
určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, pričom takéto dojednanie bolo
opakovane súdmi Slovenskej republiky vyhlásené za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy
a v tomto smere je judikatúra už ustálená. Na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemohla byť

založená právomoc rozhodcovského súdu a vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom,
ktorý prekážku veci rozhodnutej nevytvára.
11. K ďalšej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že v danej veci nebol dôvod nesúhlasiť
so záverom súdu prvej inštancie o posúdení predmetných záväzkových vzťahov medzi stranami sporu
vzhľadom na ich povahu ako vzťahov spotrebiteľských (§ 52 a nasl. OZ), uzavretých podľa zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv. Námietka odvolateľa o nesprávnom
posúdení vzťahu ako spotrebiteľského, údajne z dôvodu, že predsa sám žalobca svojím podpisom
potvrdil, že peňažné prostriedky použije na účel zamestnania a teda nemá postavenie spotrebiteľa, sa
ukázala ako neopodstatnená.

12. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval Občiansky zákonník účinný v čase
uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná v Zákone o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

13. Úver poskytnutý žalobkyni žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej

činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, že by úver poskytol
žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, keďže tvrdenie
žalobkyne, že konala ako spotrebiteľka, ktoré vyplýva aj z obsahu predložených úverových zmlúv,
nevyvrátil žiadnym relevantným dôkazom. Z textu predložených úverových zmlúv, ktoré sú typickými
formulárovými zmluvami vopred pripravenými dodávateľom vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník bola

označená v oboch zmluvách ako fyzická osoba, identifikovaná menom, priezviskom, rodným číslom a
trvalým bydliskom. V zmluve sa okrem iného síce nachádza ustanovenie, v ktorom dlžník prehlasuje,
na aký účel sú finančné prostriedky poskytnuté - kde sú na výber kolónky so 4 možnosťami ( výkon
zamestnania, výkon povolania, výkon podnikania, alebo iný účel), avšak v prípade predmetných dvochzmlúv žiadna z týchto možností vyznačená nie je, takže účel poskytnutia finančných prostriedkov zo
zmluvy nevyplýva. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že dlžník svojím podpisom na zmluvách potvrdil, že
peňažné prostriedky použije na účel zamestnania, toto jeho tvrdenie nezodpovedá obsahu žalobkyňou

predložených zmlúv ako listinných dôkazov, ktorých pravosť žalovaný nespochybňoval. V zmluve teda
účel poskytnutia úverových prostriedkov uvedený nie je a žalobkyňa v žalobe ako dôvod uzavretia
predmetných úverových zmlúv uviedla skutočnosť, že sa nachádzala v zlej finančnej situácii, kedy bola
nútená požičať si finančné prostriedky na uspokojovanie každodenných potrieb, na pojednávaní potom
upresnila, že poskytnuté peňažné prostriedky použila na úhradu dlhov na plyne a elektr. energii. Je teda

zrejmé, že odvolacia argumentácia žalovaného neobstojí, keďže výsledky vykonaného dokazovania
nesporne potvrdzujú spotrebiteľský charakter predmetných úverových zmlúv.

14. Zhodne s názorom súdu prvej inštancie preto aj odvolací súd uzavrel, že zmluvy o úvere sú
spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka <. v spojení s § 255 CSP
a plne úspešnej žalobkyni súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Senát odvolacieho súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).