Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 24, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120204056
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2120204056.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobkyne: Bc. A. W., MBA, nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom D. XXX, proti žalovanej: Ing. J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., Y. XX, o
zriadenie vecného bremena, rozhodujúc o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 22. mája 2020, č.k. 12C/27/2020-27,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 324
ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 psím. b), § 326 ods. 1, ods. 2, § 327, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods.

1, ods. 2, § 331 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vecne súd dôvodil tým, že
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť. Uviedol, že žalobkyňa podala na
súdedňa18.05.2020žalobuozriadenievecnéhobremenaprávacesty(právoprechoduaprejazdu)cez
pozemok - parcelu registra „C“ č. 490, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Q. B., obec Q. B., okres
Trnava, zapísanú na LV č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, v rozsahu vyznačenom
geometrickým plánom, ktorý je súčasťou výroku rozsudku, v prospech každodobého vlastníka parcely

registra „C“ č. 487/2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q. B., obec Q. B., okres Trnava, zapísanej
na LV č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, a jeho návštev oproti povinnosti žalobkyne
zaplatiť žalovanej jednorazovo odplatu z titulu primeranej peňažnej náhrady za zriadenie vecného
bremena súdom. Súčasne so žalobou podala žalobkyňa i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáha uloženia povinnosti žalovanej strpieť právo cesty spočívajúce v prechode a prejazde
cez pozemok - parcelu registra „C“ č. 490, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Q. B., obec Q. B.,

okres Trnava, zapísanú na LV č. XXX Okresného úradu Trnava, a to žalobcom a jeho návštevami k
pozemku - parcele registra „C“ č. 487/2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q. B., obec Q. B., okres
Trnava, zapísanej na LV č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, vo vlastníctve žalobkyne.

2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je vlastníkom
nehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXXOkresnéhoúraduTrnava,parcelyregistra„C“č.487/2vovýmere

958 m2 - ostatná plocha a parc. reg. „C“ č. 487/5 vo výmere 325 m2 - ostatná plocha a žalovaná je
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Trnava, parc. reg. „C“ č. 490 vo
výmere 2427 m2 - orná pôda. Žalobkyňa má záujem užívať tieto svoje pozemky, avšak nerušenému
užívaniu bráni predovšetkým skutočnosť, že k pozemkom nie je zriadená žiadna prístupová cesta alebo
iná komunikácia. Žalobkyňa má reálny a preukázateľný záujem tieto nehnuteľnosti fakticky užívať za
účelom bývania, pričom bez zriadenia prístupovej komunikácie k dotknutým pozemkom v smere od

ulice Rekreačná ako verejnej komunikácie, nie je objektívne možná nielen samotná realizácia tohto
zámeru, ale ani faktická držba a užívanie týchto pozemkov v súčasnosti. Táto skutočnosť vyplýva akozo súhlasného stanoviska OÚ Trnava, pozemkový a lesný odbor, pod č. OU-TT-PLO-2015/008356
zo dňa 12. 03. 2015 tak i z územnoplánovacej informácie vydanej zo strany Obce Biely Kostol pod
č. BK-700/2017 zo dňa 20. 11. 2017. Žalovaná v samotnom počiatku vzájomných rokovaní prejavila

voči žalobkyni ústretovosť, avšak následne bez relevantného dôvodu svoj postoj zásadne zmenila
a nemá akúkoľvek ochotu dospieť k vzájomnej dohode čo do spôsobu užívania pozemku tvoriacich
jedinú účelnú a hospodárnu prístupovú cestu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne, hoci tým
zasahuje do práv žalobkyne prislúchajúcich jej z vlastníctva pozemkov susediacich práve s pozemkom
žalovanej.Právnepostaveniežalobkynejetakvsúčasnostiarovnakodoblízkejbudúcnostibeztakéhoto

určenia jednoznačne neisté a bez bezodkladného zriadenia vecného bremena v prospech žalobkyne,
resp. vydania neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovanej strpieť právo cesty (právo
prechodu a prejazdu) v prospech žalobkyne ako vlastníka nehnuteľností, nie je možné ani do budúcna
zaručiť riadny výkon vlastníckych práv. Žalovaná koná vedome v rozpore so zákonom, pričom len
samotné uzamknutie brány z jej strany k pozemku vo vlastníctve žalobkyne z ulice Rekreačnej ako
verejnej komunikácie a jedinej prístupovej cesty k nehnuteľnostiam vo vlastníctva žalobkyne možno

označiť za zrejmý prejav svojvôle (nehovoriac už v čestných prehláseniach o spomínanom vstupe a
dispozíciou s dotknutým pozemkom žalobkyne zo strany tretích „neoprávnených“ osôb) a podľa názoru
žalobkyne jednoznačne preukazuje dôvodnosť jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom skrátenom dokazovaní mal za to, že v danom prípade návrh

žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, keď táto v návrhu neuviedla
také skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť, primeranosť a nevyhnutnosť úpravy pomerov
navrhovaným spôsobom. Žalobkyňou navrhované uloženie povinnosti žalovanej strpieť právo cesty
spočívajúce v prechode a prejazde cez pozemok žalovanej v prospech žalobkyne a jej návštev, by
bolo v rozpore so zásadou primeranosti neodkladného opatrenia a znamenalo by naopak nedôvodné

a neprimerané obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej. Žalobkyňa rozsah povinnosti, ktorá má byť
žalovanej uložená, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom nevymedzila,
teda v prípade, že by súd nariadil požadované neodkladné opatrenie a uložil by jej povinnosť strpieť
právo cesty spočívajúce v prechode a prejazde v rozsahu presne nešpecifikovanom, a teda vo vzťahu
k celej nehnuteľnosti, išlo by o neprimeraný spôsob zásahu do vlastníckych práv žalovanej, čím by

došlo k porušeniu princípu proporcionality. Súd je viazaný petitom návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia,ktorýmnavrhovateľuvádza,akobymalznieťvýrokrozhodnutiasúdu,tedaurčujesúdumedze
toho, o čom a ako má súd rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon
na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda
aj vykonateľnosť) výrokov súdnych rozhodnutí. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania,

z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216
CSP). Súd preto nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované.
Súd je zároveň povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu
vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby, čiže obmedzenie musí byť v súlade s princípom
proporcionality a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať žalobcovi

neadekvátnuvýhodu.Protistranaaleboinýsubjekt,protiktorémuneodkladnéopatreniesmeruje,nesmie
byť obmedzená nad rozsah, ktorý je adekvátny vo vzťahu k ohrozeniu subjektívneho práva žalobcu.
S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle
návrhu žalobkyne nie sú splnené zákonné predpoklady. Žalobkyňa osvedčila existenciu vlastníckych
práv strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam, jej snahu o mimosúdne riešenie veci so žalovanou

ako aj možnosť zástavby na pozemku v jej vlastníctve. Na druhej strane však súd nemal preukázané
(osvedčené) jednak skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by žalobkyňa utrpela, prípadne by
jej hrozila nejaká škoda alebo ujma v prípade, ak neodkladné opatrenie nebude nariadené, a teda sa
neosvedčila potreba okamžitého riešenia situácie uložením povinnosti žalovanej strpieť právo cesty
spočívajúce v prechode a prejazde v zmysle návrhu žalobkyne, a jednak aj z toho dôvodu, že ak by súd

žalovanej uložil takúto povinnosť v rozsahu navrhovanom žalobkyňou, išlo by o neprimeraný spôsob
zásahu do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Žalobkyňa neosvedčila, že by na nehnuteľnosti v
jej vlastníctve vznikali škody alebo by hrozil ich vznik. Okrem toho žalobkyňa sa domáha bezodkladnej
úpravy pomerov neodkladným opatrením až s odstupom niekoľkých rokov, ktorá skutočnosť vyplýva z e-
mailovej komunikácie predloženej žalobkyňou a v tejto súvislosti súd poukazuje aj na územnoplánovaciu

informáciu obce Biely Kostol zo dňa 20. 11. 2017, takže návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenianespĺňaanipodmienkunaliehavosti.Zovšetkýchuvedenýchdôvodovbolvcelomrozsahuako
nedôvodný zamietnutý s tým, že o nároku na náhradu trov konania súvisiacich s návrhom na nariadenieneodkladného opatrenia rozhodne súd až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v súlade s § 262 ods.
1 CSP.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že odôvodnenie napadnutého
uzneseniajevšeobecnéanepresvedčivé.Súdzrejmenepreskúmalvšetkypriloženélistinnédôkazy,keď
opomenul k žalobe a zároveň i k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojený Geometrický
plán vypracovaný Ing. C. F. s presným označením (polohovaním) jednotlivých dotknutých nehnuteľností
žalobcu v súvislosti s vyznačením prístupovej cesty k týmto jednotlivým nehnuteľnostiam cez pozemok

vo vlastníctve žalovaného. V opačnom prípade by súd nemohol dospieť ku konštatovaniu, že žalobkyňa
v návrhu nijakým spôsobom rozsah povinnosti žalovanej nevymedzila. Tento nesprávny záver súdu je
objektívne vyvrátiteľný jednak týmto listinným dôkazom ale i ďalším aktuálnym geometrickým plánom
č. 40/2020 vypracovaným Ing. L. W., opodstatňujúcim nárok žalobkyne požadovaný v tomto konaní,
ktorý žalobkyňa predkladá v prílohe tohto odvolania. Odvolateľka zdôrazňuje, že aktuálne požadované
strpenie práva cesty, by závažne nezasahovalo do využitia samotnej parcely č. 490, keďže jej priemerná

šírka na strane Rekreačnej ulice (na strane, kde sa nachádzajú spomínané parcely) je 16,86 metra.
Dotknutá parcela žalovanej má dokonca šírku 22 metrov s tým, že vybudovaná cesta bude slúžiť aj
samotnej žalovanej a budú do nej uložené inžinierske siete, na ktoré bude mať aj žalovaná vecné
bremeno tak, ako bolo odsúhlasené účastníkmi konania počas ich vzájomných stretnutí, o čom svedčí
i priložený nákres. Takže v prípade, ak bude zriadené vecné bremeno, resp. určené právo cesty v šírke

cca 3 metre (pri jeho dĺžke cez 30 metrov), žalovanej zostáva ďalších 19 metrov na zamýšľanú výstavbu
rodinného domu s tým, že takto vybudovanú cestu môže využiť v prípade, ak by postavila v zadnej
časti parcely ďalší dom. Jedná sa teda preukázateľne o minimálne obmedzenie žalovanej vo vzťahu
k jej pozemku. Ak teda súd mal aj obavu z neproporčného rozhodnutia, je zrejmé, že takýto dôvod
objektívne pominul a odvolací súd môže rozhodnúť za súčasného stavu. Nie je tiež pravdou, že aktuálne

nedochádzakvznikuškodynastranežalobkyne,resp.kporušovaniualeboohrozovaniujejoprávnených
záujmov, ktorá úvaha v kontexte miery ohrozenia subjektívneho práva žalobkyne nemá oporu v zákone,
keď na jednej strane súd chráni vlastnícke práva dotknutého povinného subjektu a na druhej strane
ponechá bez právnej ochrany ustálený nezákonný stav objektívne porušujúci a obmedzujúci vlastnícke
práva oprávneného subjektu. Súd pritom výslovne konštatoval, že má osvedčené, že žalovaná resp.

tretie osoby neoprávnene vstupujú na pozemok vo vlastníctve žalobkyne, bez akejkoľvek odplaty či
kompenzácie a nakladajú s ním (viď fotodokumentácia - uzamknutie brány), ani táto skutočnosť však
súdu prvej inštancie nepostačovala na ustálenie záveru o nevyhnutnosti nápravy tohto protiprávneho
stavu. Zamietnutím návrhu súd znemožnil prístup a vstup (užívanie) žalobkyne na uvedený pozemok a
to až do prípadného právoplatného pozitívneho rozhodnutia vo veci samej, čím došlo práve na strane

žalobkyne nepochybne k závažnému porušeniu zákonnej zásady proporcionality, keď súd považoval
do určitej miery za dôležitejší a teda prioritný záujem chrániť právo žalovanej. Žalobkyňa bola pritom
zo strany žalovanej dlhodobo zavádzaná a na konci uvedená do omylu, pričom žalovaná porušuje jej
majetkové práva tým, že jej ako majiteľovi vedome neumožňuje prístup k požadovanej parcele, bráni
sa akejkoľvek komunikácii a zároveň umožňuje užívanie majetku žalobkyne bez jej súhlasu tretími

osobami. Žalovaná vedome ignoruje fakt, že aj stavebný zákon ukladá počas výstavby rodinného domu
alebo akýchkoľvek iných zásahov na susednej parcele jednej strane povinnosť strpieť niečo v prospech
druhej strany. Aj uzamknutie brány a montáž plota treba podľa názoru žalobkyne chápať ako zámerné
bránenie vstupu na parcelu. Daný neudržateľný stav má za následok už viaceré sťažnosti zo strany
obce na adresu žalobcu v otázke riadneho neudržiavania dotknutej parcely č. 487/2, za čo je obec

oprávnená ukladať aj pokuty. Žalobkyňa zdôrazňuje k otázke bezprostredne hroziacej ujmy skutočnosť,
že v súčasnej dobe hrozí podľa jej dostupných informácií zastavanie parcely č. 490 zo strany žalovanej
zámerne s úmyslom vyhnúť sa udelenia prístupu na parcelu č. 487/2 vo vlastníctve žalobkyne a tak
definitívnemu zmareniu aktuálne jediného reálneho prístupu k tejto parcele. Rozhodnutie je nezákonné,
nepreskúmateľné a predčasné, súd sa vôbec nezaoberal argumentáciou žalobkyne obsiahnutou v

návrhu, preto žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel jej návrhu v
nasledovnom znení: „Ukladá sa žalovanému, aby strpel právo cesty spočívajúce v prechode a prejazde
cez pozemok - parcelu registra „C“ č. 490, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Q. B., obec Q. B.,
okres Trnava, zapísanú na lise vlastníctva č. XXX Okresného úradu Trnava, v rozsahu vyznačenom
geometrickým plánom č. 40/2020 vypracovanom Ing. L. W. - GEODET, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou

výroku tohto rozhodnutia a to žalobcom a jeho návštevami k pozemku - parcele registra C č. 487/2,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q. B., obec Q. B., okres Trnava, zapísanej na liste vlastníctva č.
XXX Okresného úradu v Trnave, katastrálny odbor, vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia“.5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahomadôvodmiodvolania(§379a§380CSP)adospelkzáveru,žeuzneseniesúduprvejinštancie

treba potvrdiť, pretože je vecne správne.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12C/27/2020 je rozhodovanie
o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti
žalovanej strpieť právo cesty spočívajúce v prechode a prejazde cez jej pozemok. Predmetom
odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Z ust. § 324 a nasl. CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre nariadenie neodkladného
opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a
jednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťibananávrh.
Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri

rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a
bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre
krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností,
ktoré boli osvedčené.

12. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

13. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 33/2008 zo dňa
31.3.2008, predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy vzťahov
medziúčastníkmi.Musíísťostav,ktorýneznesieodklad.Jepotrebnépreukázaťnaliehavosť,potrebnosť
dočasnej úpravy, resp. preukázať, že predbežným opatrením sa zabezpečí účel občianskeho súdneho
konania.

14. Jednou z podmienok na vydanie predbežného opatrenia ( teraz neodkladného opatrenia) na návrh
účastníka je vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je
alebo má byť predmetom konania vo veci samej (8/2001 ZSP, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4 Obo 218/2000 zo dňa 1.1.2001). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 6 M Cdo 5/2012 zo dňa 28.11.2012, dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na
predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo
vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo
osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označenýchdôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie.
Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom
procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so

zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní
( o vydanie predbežného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv
bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie
týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbežného opatrenia. Tieto zásady sa
neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa

na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a
nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom
konaní, IuraEdition, Bratislava 1997, s. 134 - 135). Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená
doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti
predpísané procesným právom (porov. § 161, § 162, § 171 ap. O.s.p.); materiálna stránka vykonateľnosti
jenaplnenázasetým,žerozhodnutieobsahujeokrempresnejindividualizácieoprávnenéhoapovinného

hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu o dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného
alebo povinného (§ 256 O.s.p.) a pod. ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3 Cdo 164/96 zo dňa 27.1.1997).

15. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu odvolací súd

dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal osvedčovanie relevantných skutočností
v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, na základe predložených listinných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i
správne právne posúdil. Odvolací súd sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
uznesenia, a zhodne so súdom prvoinštančným považuje požadovaný návrh žalobkyne na nariadenie

neodkladného opatrenia za nedôvodný. Odvolací súd ani z odvolania žalobkyne nezistil žiadne také
relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia.

16. Žalobkyňou navrhovaná úprava pomerov, ktorej sa domáhala svojím návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia v znení zo dňa 12.05.2020, doručeným súdu dňa 18.05.2020, nemohla pre jej

zjavnú neprimeranosť zaznamenať úspech. Podľa obsahu žalobkyňou podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia navrhovaný petit neobsahuje ani slovné vymedzenie, ku ktorej časti pozemku
by mala byť uložená žalovanej povinnosť strpieť právo cesty, a ani žiadny odkaz na geometrický plán.
Takto široko formulované právo cesty by potom tak, ako už konštatoval prvoinštančný súd, neprimerane
zasahovalo do vlastníckeho práva žalovanej garantovaného v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a

potreba nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia teda osvedčená nebola. Neprimeranosť spočíva
v tom, že právo cesty v prospech žalobkyne a jej návštev nielen vo vymedzenom rozsahu ale vo vzťahu
k celému pozemku by prakticky zabránilo žalovanej využívať celý svoj pozemok na akýkoľvek iný účel.

17. V zmysle § 329 ods. 2 CSP pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Uvedené kritérium je relevantné aj pre odvolací súd (porovnaj
uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/206/2019 zo dňa 31.07.2019). Toto ohraničenie
je nevyhnutné aplikovať nielen z hmotnoprávneho hľadiska ale aj z procesného hľadiska. (porovnaj
uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26Co/10/2020 zo dňa 29.01.2020). Uvedené kritérium sa
teda vzťahuje aj na petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom na úpravy takéhoto

petitu po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie už nemožno prihliadať. V preskúmavanom prípade to
znamená, že po vydaní napadnutého uznesenia žalobkyňa už nemohla účinne v podanom odvolaní
opraviť nepresný petit svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Nie je namieste ani argumentácia odvolateľky, že súd nepreskúmal všetky k žalobe priložené

listinné dôkazy, inak by si bol všimol Geometrický plán vypracovaný Ing. C. F. s presným označením
(polohovaním) jednotlivých dotknutých nehnuteľností žalobcu v súvislosti s vyznačením prístupovej
cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovanej. Skutočnosť, že geometrický plán bol k návrhu
( obsahujúceho tak žalobu vo veci samej ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) pripojený,
nedávatotižsúduoprávnenieprekročiťnavrhovanýpetit,anivyvodzovaťzlistínniečoiné,nežžalobkyňa

výslovne v návrhu uvádzala a v návrhu žiadala. Nič jej nebránilo, aby tak, ako to žiadala v konaní vo
veci samej ( kde sa petitom domáha zriadenia vecného bremena v rozsahu vyznačenom geometrickým
plánom tvoriacim súčasť výroku rozsudku), domáhala sa aj neodkladnej úpravy v presne špecifikovanom
rozsahu vyznačenom priloženým geometrickým plánom. Bolo preto treba uzavrieť, že rozhodnutieprvoinštančného súdu bolo vecne správne a ani odvolací súd nevidel žiadny zákonný dôvod, o ktorý by
bolo možné oprieť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia a vyhovieť odvolaciemu návrhu, ktorý sa
navyše odvoláva na celkom iný ( nový) geometrický plán, ktorý ani nebol prílohou žaloby či návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd ďalšie argumenty žalobkyne pre
rozhodnutie vo veci už za nepodstatné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať, keďže nijako
neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku či pripomienku, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04,
II.ÚS 200/09 a pod.).

20. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd preto napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 387
ods. 1, 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

21. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného

opatrenia, v prípade neodkladného opatrenia, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej (§ 123
a § 128 ods. 1 CSP), rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť.

22. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).