Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119206452
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119206452.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v sporovej veci žalobcov: 1./ O.. S. J., F.. XX.XX.XXXX,
T. D. K. XXX/XX, C. R. - R. C., XXX XX P., 2./ I. J., F.. XX.XX.XXXX, T. D. K. XXX/XX, C. R. - R.
C., XXX XX P., oboch právne zastúpených Advokátskou kanceláriou Fabian a Novosad, s. r. o., so
sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984, proti žalovanému: Š. T., F.. XX.XX.XXXX, T.

M. XXXX/XX, XXX XX H., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 16C/14/2019-102 z 27. mája 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie a
nepriznal sporovým stranám náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobcovia zobrali písomným podaním doručeným súdu
2. apríla 2020 žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť z dôvodu mimosúdneho urovnania
sporu s tým, že navrhli, aby im súd priznal nárok na náhradu trov konania, a to vrátane trov právneho

zastúpenia. Zároveň žalobcovia žiadali, aby im bol vrátený súdny poplatok za podanú žalobu, keďže k
jej späťvzatiu došlo ešte pred otvorením pojednávania. Žalovaný písomným podaním doručeným súdu
15. mája 2020 oznámil, že súhlasí so späťvzatím žaloby a navrhol, aby súd nepriznal žalobcom nárok
na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

3. S poukazom na súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd postupom podľa § 145 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) konanie zastavil.

4. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a s ohľadom na postoj a správanie sporových strán, uzatvorenie mimosúdnej dohody až po
začatí konania a nemožnosť jednoznačného určenia toho, ktorá zo sporových strán procesne zavinila
zastavenie konania nepriznal sporovým stranám náhradu trov konania.

5. O vrátení súdneho poplatku za podanú žalobu súd prvej inštancie nerozhodoval a žalobcom zaplatený
súdny poplatok nevrátil, pretože prvé pojednávanie nariadené na 10. septembra 2019 bolo riadne
otvorené a späťvzatie žaloby bolo súdu doručené 2. apríla 2020.

6. V zákonom stanovenej lehote podali proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti výroku o trovách

konania odvolanie žalobcovia. Namietali, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivýproces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. Namietané nesprávne právne posúdenie veci žalobcovia vzhliadli v

aplikácii ustanovenia § 257 CSP, keďže podľa ich názoru malo byť na tento prípad správne aplikované
ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. Mali za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vôbec
nevzal do úvahy, že žalovaný dlhodobo odmietal a maril ich akékoľvek snahy o mimosúdne vyriešenie
ich spoločnej situácie, opakovane (aj počas súdneho konania) prezentoval návrhy (požiadavky), ktoré
boliprežalobcovneakceptovateľnéakdohodepristúpilažpodtlakomprebiehajúcehosúdnehokonania,

kedy si podľa nich uvedomil, že to myslia so zrušením podielového spoluvlastníctva ku predmetným
nehnuteľnostiam skutočne vážne. Tvrdili, že od nich nebolo možné spravodlivo očakávať, že by zotrvali
v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným proti svojej vôli, v dôsledku čoho im už neostala žiadna
iná možnosť ako svoju situáciu riešiť súdnou cestou. Odvolatelia tiež poukázali na skutočnosť, že
medzi nimi a žalovaným nebola po začatí súdneho konania sporná len výška finančnej kompenzácie
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale aj samotný spôsob tohto vyporiadania (či predmetné

nehnuteľnosti pripadnú im, alebo žalovanému, resp. či sa majú predmetné nehnuteľnosti predať a
výťažok z predaja rozdeliť), ale aj na skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby došlo až po tom, čo žalovaný
pristúpil na mimosúdnu dohodu, o ktorú sa preukázateľne snažili už pred samotným začiatkom tohto
súdneho konania. V súvislosti s porušením práva na spravodlivý proces žalobcovia namietali, že k
späťvzatiu žaloby z ich strany došlo ešte pred začiatkom prvého pojednávania v tejto právnej veci,

keďže pojednávania nariadeného na 10. septembra 2019 sa zúčastnil iba právny zástupca žalobcov,
ktorý na tomto pojednávaní iba oboznámil súd so skutočnosťou, že medzi sporovými stranami došlo k
uzatvoreniu Dohody o budúcom predaji nehnuteľnosti a o rozdelení výťažku z tohto predaja, požiadal
súd o poskytnutie dodatočného časového priestoru na realizáciu tejto dohody a navrhol pojednávanie v
tejto právnej veci odročiť. Mali za to, že pojednávanie vo veci samej nebolo v tejto právnej veci riadne

otvorené, rovnako tak zo strany žalobcov nedošlo k prednesu návrhu vo veci samej, a teda pojednávanie
vtejtoprávnejvecisaaninemohlozačať,tedakspäťvzatiužalobydošloeštepredzačatímpojednávania.
Ohľadom rozhodnutia súdu prvej inštancie o vrátení súdneho poplatku žalobcovia namietali, že súd prvej
inštancie túto otázku nesprávne právne posúdil, keďže podľa ich názoru mal postupovať v súlade s § 11
ods.3zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov(ďalejlen„zákon

o súdnych poplatkoch“), odoprel im patriace procesné práva, napr. právo podať opravný prostriedok
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o vrátení, resp. nevrátení nimi zaplateného súdneho poplatku, a to
tým, že o tejto otázke vôbec nerozhodoval a konanie trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie o tejto otázke, ktorú však nekonkretizovali. Na základe uvedených skutočností žalobcovia
navrhli, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že im prizná nárok na náhradu

trovsúdnehokonaniapredsúdomprvejinštancie.Zároveňžalobcovianavrhli,abyodvolacísúdrozhodol
o vrátení súdneho poplatku v súlade s § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34
CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení §

379 CSP bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali jej
preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP a nasl. dospel k
záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Nakoľko žalobcovia napadli uznesenie odvolaním len v rozsahu výroku o trovách konania, výrok
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd konanie zastavil nadobudol v súlade s § 367 ods. 2 CSP
právoplatnosť.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku aleboargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05 ).

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Na základe uvedeného skutkového stavu ako aj citovaných zákonných ustanovení odvolací súd
právne uzatvára:

14. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania alebo strane, ktorej
to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela

alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom.

15. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z
akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami

sporu a medzi stranami sporu navzájom. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie okrem iného aj
vtedy, ak žalobca vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným. Záver súdu
o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, však nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že
sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

16. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde
k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pri

posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a
iné pomery strán sporu, na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a možno dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Prípadné nepriznanie náhrady trov
konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií

je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a aby
neodporovalo dobrým mravom.

17. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257

CSP len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R
23/1989).

18. Odvolací súd má za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce
v okolnostiach, dôsledkom ktorých bolo späťvzatie žaloby. Súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva bolo iniciované zo strany žalobcov z dôvodu správania sa alebo konania
žalovaného, ktorý návrhy žalobcov na odpredaj ich spoluvlastníckych podielov resp. na predaj
predmetných nehnuteľností tretej osobe nereflektoval alebo ich odmietal, rovnako ako odmietol aj návrh
na mimosúdne konanie realizované prostredníctvom mediátora. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa
pre aplikáciu § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov je však možné v zmysle uplatňovaných zásad

posúdiť skutočnosť, že žalovaný neskôr súhlasil s mimosúdnym vyriešením sporu a sporové strany po
prvom pojednávaní v tejto veci uzatvorili Dohodu o budúcom predaji nehnuteľnosti a o rozdelení výťažku
z tohto predaja.

19. S poukazom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie v napadnutej

časti ako vecne správne potvrdil.20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, preto mu
bol priznaný nárok na náhradu trov konania proti neúspešným žalobcom.

23. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).