Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2020

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 9P/72/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4620201130
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2020:4620201130.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Mgr. Matúšom Staríčkom vo veci starostlivosti o maloleté deti: J. Y., nar.

XX.XX.XXXX a U. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8, Topoľčany, matky: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., t. č.
F. XXX, zastúpená advokátom: Mgr. Michal Ferčák, Bernolákova 1652/29, Topoľčany a otca: C. Y., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomW.XXXX/X,C.,ozmenuúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinností,takto

r o z h o d o l :

I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Maloleté deti J. Y., nar. XX.XX.XXXX a U. Y., na. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti

matky.

Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

II. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú J. vo výške 130 eur mesačne a na maloletého
U. vo výške 110 eur mesačne, u oboch s účinnosťou od 30.06.2020, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky.

III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 30.06.2020 do 31.08.2020 na maloletú J. vo
výške 64,33 eur a na maloletého Tomáša vo výške 23,67 eur je otec
p o v i n n ý zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.

IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 10P/47/2019-53 zo dňa 27.05.2019 v
časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.05.2020 bol Okresnému súdu Topoľčany doručený návrh otca na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom J. Y. a U. Y.. Návrhom žiadal zmeniť rozsudok
Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. 10P/47/2019 zo dňa 27.05.2019 tak, aby súd zveril maloleté
deti do osobnej starostlivosti matky a jemu bola uložená povinnosť platiť výživné na maloleté deti
vo výške 60 eur mesačne na maloletú J. a 50 eur mesačne na maloletého U. s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku. Styk nežiadal upraviť súdnym rozhodnutím. Návrh odôvodnil tým, že Okresný

súd Topoľčany rozsudkom sp. zn. 10P/47/2019 zo dňa 27.05.2019 manželstvo rodičov maloletých detí
rozviedol a maloleté deti na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v 4-dňových
intervaloch. Spočiatku určitý čas aj po rozvode žili v spoločnej domácnosti a s deťmi bol pravidelne
v kontakte a starostlivosť o ne realizovali zväčša podľa rozsudku. Matka sa spolu s deťmi neskôrodsťahovala a postupne začali problémy pri realizácii striedavej starostlivosti, najmä čo sa týka dcéry
J., ktorá k nemu odmietala chodiť. Napriek opakovanej snahe riešiť túto situáciu s matkou detí sa nič
nezmenilo, preto sa rozhodol riešiť to podaním návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a

povinností. Tiež na jeho strane došlo k ďalšej zmene, keď prišiel o prácu a pravdepodobne bude nútený
hľadať si novú prácu možno aj v zahraničí. Čo sa týka nákladov spojených s maloletými deťmi, tieto v
súčasnosti riadne hľadí, s matkou sa na týchto obaja podieľajú. Dňom 15.05.2020 s ním bol rozviazaný
pracovný pomer dohodou hlavne z dôvodu opatrení týkajúcich sa Covid-19, a preto nebude možné z
jeho strany hradiť náklady v takej výške ako doteraz. V prípade nájdenia si nového zamestnania je

ochotný dobrovoľne prispievať na deti zvýšeným výživným.

2. Matka maloletých detí v podaní doručenom súdu dňa 30.06.2020 požadovala výživné na maloleté deti
určiť na sumu 200 eur mesačne na každé dieťa zvlášť. So zverením detí do jej starostlivosti súhlasila.
Uviedla, že momentálne už nebývajú v spoločnej domácnosti a určená striedavá starostlivosť sa reálne
nevykonáva. Dcéra k otcovi odmietala chodiť. Styk nežiada upraviť súdnym rozhodnutím, lebo nikdy

nechcela brániť stretávaniu sa otca s deťmi. S návrhom otca na určenie výšky výživného nesúhlasí. Ona
poberá invalidný dôchodok vo výške 173 eur, pracuje v cukrárni a jej priemerný plat predstavuje 250-300
eur mesačne. Otec detí pracoval ako vodič kamiónu s príjmom cca 1000 eur v čistom. Ukončenie
pracovného pomeru pravdepodobne vopred plánoval, keďže mal záujem odísť na lepšie platené miesto.
Ukončením pracovného pomeru sa dobrovoľne vzdal predchádzajúceho príjmu, pracovný pomer skončil

dohodou a nie výpoveďou.

3. Na pojednávaní dňa 14.07.2020 rodičia žiadali schváliť rodičovskú dohodu, na základe ktorej budú
deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja budú oprávnení maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok. Úpravu styku nežiadali. Splatnosť výživného žiadali určiť k 20. dňu v mesiaci

vopred k rukám matky. Potvrdili tiež, že po rozvode bývali v spoločnej domácnosti do 16.03.2020.
Na pojednávaní dňa 10.09.2020 rodičia zhodne uviedli, že striedavá osobná starostlivosť o syna sa
realizovala do 30.05.2020 a o dcéru do 20.03.2020, keďže dcéra k otcovi odmietala chodiť. Otec výživné
na deti uhradil za mesiace júl a august 2020 po 100 eur mesačne na každé dieťa.

4. Na pojednávaní dňa 14.07.2020 otec žiadal výšku výživného určiť na 100 eur mesačne na každé
dieťa zvlášť s účinnosťou od 01.08.2020. Uviedol, že od 01.06.2020 je zamestnaný ako vodič nákladnej
vnútroštátnej dopravy. U predchádzajúceho zamestnávateľa mu bola posledné mesiace strhávaná
variabilná položka mzdy, t. j. prémie, čím došlo k poklesu jeho príjmu. K ukončeniu pracovného pomeru
došlo z dôvodu znižovania pracovných miest (u zamestnávateľa) a taktiež príjmu. Výpoveď nedostal, so

zamestnávateľom sa dohodli na rozviazaní pracovného pomeru. Na pojednávaní dňa 10.09.2020 otec
uviedol, že v mesiaci jún 2020 výživné neuhradil, pretože deťom kupoval oblečenie.

5. Na pojednávaní dňa 14.07.2020 matka žiadala výšku výživného určiť na 200 eur mesačne na
každé dieťa zvlášť s účinnosťou od 01.01.2020. Návrh nepodala skôr, lebo sa sťahovala. V spoločnej

domácnosti bývali do 16.03.2020, kedy sa presťahovala k rodičom. Na deti jej otec neprispel od odchodu
z domácnosti.

6. Na pojednávaní dňa 10.09.2020 matka žiadala výšku výživného určiť na 200 eur mesačne na každé
dieťa zvlášť s účinnosťou od 01.04.2020 na maloletú J. a od 01.06.2020 na maloletého U.. Uviedla, že

návrh na určenie výživného nepodala skôr, lebo si myslela, že sa to nedá a nevidela z otcovej strany
záujem o platenie výživného. Výživné žiadala určiť spätne z dôvodu, že otec si začal plniť vyživovaciu
povinnosť až od júla 2020.Poukázala na to, že u predchádzajúceho zamestnávateľa otec dosahoval
vyšší príjem ako je ním deklarovaný v súčasnosti a tiež na to, že jeho životná úroveň nezodpovedá ním
deklarovanému príjmu.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, oboznámením sa s obsahom
spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 10P/47/2019, s pripojenými listinnými dôkazmi a zistil
nasledovné:

8. Okresný súd Topoľčany rozsudkom č. k. 10P/47/2019-53 zo dňa 27.05.2019 manželstvo rodičov
maloletých detí rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov s tým, že striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v 4-dňových intervaloch. Výživnépočas trvania striedavej osobnej starostlivosti určené nebolo. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
31.05.2019.

9. Po rozvode obaja rodičia žili v spoločnej domácnosti do 16.03.2020. Striedavá osobná starostlivosť
sa realizovala v zmysle pôvodného rozsudku o syna do 30.05.2020 a o dcéru do 20.03.2020, keďže
dcéra k otcovi odmietala chodiť. Otec výživné na deti uhradil za mesiace júl a august 2020 po 100 eur
mesačne na každé dieťa. Styk v súčasnosti prebieha na základe dohody. Maloletý U. k otcovi chodí na
víkendy. Maloletá J. otca navštevuje, ale odmieta u neho prespávať.

10. Otec býva sám v 4-izbovom rodinnom dome v jeho osobnom vlastníctve. Otec bol od 20.04.2018
do 15.05.2020 zamestnaný v spoločnosti U., a.s., kde pracovný poemr skončil dohodou a kde jeho
čistý príjem za obdobie 06/2019-05/2020 predstavoval 11.328,04 eur, t. j. 944 eur mesačne. Príjem otca
čiastočne klesol od marca 2020, kedy bola uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020
vyhlásená mimoriadna situácia dňom 12.03.2019 z dôvodu ohrozenia verejného zdravia II. stupňa v

súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Príjem otca zo zamestnania
za mesiace marec, apríl a máj 2020 predstavoval celkovo 2468,94 eur, t. j. v priemere 822,98 eur
mesačne. Od 16.05.2020 do 31.05.2020 poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 39,6542 eur denne.
Od 01.06.2020 je zamestnaný u O. U., s.r.o. na pozícii vodič-opravár s dohodnutou mzdou 696 eur
mesačne brutto, resp. 488,22 eur mesačne netto + príspevok na stravu 5 eur denne.

11. Výdavky preukázal nasledovné: elektrická energia 42 eur mesačne, plyn 33 eur mesačne, voda
12 eur mesačne, telefón 23,50 eur mesačne, poistenie domu 69,19 eur ročne, splátka úveru Š. 99,38
eur mesačne, splátka úveru z C. banky 40 eur mesačne, stavebné sporenie detí 2x 21 eur mesačne
(aktuálne nasporená suma predstavuje na maloletého U. 868,93 eur a na maloletú J. 3462,49 eur, v

ktorej sume sú zahrnuté aj peniaze od starých rodičov). Ďalej uviedol výdavky na internet 9,96 eur
mesačne, RTVS 4,64 eur mesačne, skylink 55 eur ročne, životné poistenie jeho osoby 21,20 eur
mesačne, povinné zmluvné poistenie 97 eur ročne, STK+EK 55 eur raz za dva roky, prenájom LSR 40
ročne, komunálny odpad 60,15 eur ročne, domová daň 13,76 eur ročne.

12. Matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 173,70 eur a prídavkov na deti vo výške 45,90
eur mesačne. Pracuje v cukrárni na základe dohody o pracovnej činnosti s príjmom cca 250-300 eur
mesačne (skutočnosť ňou uvedená opakovane v priebehu konania). Od marca 2020 býva s deťmi u jej
rodičov v rodinnom dome. Jej otec je poberateľom starobného dôchodku vo výške 640,80 eur a jej matka
vo výške 428,90 eur. Jej otec má okrem dôchodku nepravidelný príjem na základe dohody o vykonaní

práce s odmenou vo výške 4,34 eur/hod. Matka uviedla nasledovné výdavky: príspevok rodičom na
domácnosť 50 eur mesačne, pohonné hmoty 50 eur mesačne, telefón matky a dcéry cca 26,80 eur,
internet 16,60 eur, drogéria 20 eur mesačne, strava cca 250 eur mesačne. Na deti má tiež výdavky na
školské potreby, cestovné do školy 24 eur, sporenie 2x20 eur mesačne, triedny fond maloletého U. 5
eur mesačne, družina 8 eur mesačne, krúžok anglického jazyka maloletej J. 12 eur mesačne. Maloletý

U. navštevuje od septembra 2019 1. ročník a maloletá J. 6. ročník. ZŠ C.. Matka uviedla, že na dcéru
má väčšie výdavky na drogériu a hygienu. Tiež musí mať regulovanú stravu z dôvodu nadváhy.

13. Podľa § 121 CMP (zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilného mimosporového poriadku) rozsudky o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení

rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

14. Podľa § 36 ZoR (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských

práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné
v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s
blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

15.Podľa§24ods.1ZoR,vrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletéhodieťaťa,súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 28 ods. 1 ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie

maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 28 ods. 3 ZoR, rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov

nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade,
ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských
práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

20. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

23. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností, t. j. na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, je

dôvodný. V konaní bolo preukázané, že po rozvode obaja rodičia žili v spoločnej domácnosti do
16.03.2020. Striedavá osobná starostlivosť sa realizovala v zmysle pôvodného rozsudku o syna do
30.05.2020 a o dcéru do 20.03.2020, keďže dcéra k otcovi odmietala chodiť. Otec výživné na deti
uhradil za mesiace júl a august 2020 po 100 eur mesačne na každé dieťa. Styk v súčasnosti prebieha na
základe dohody. Maloletý U. k otcovi chodí na víkendy. Maloletá J. otca navštevuje, ale odmieta u neho

prespávať. Otec zmenil zamestnanie a z toho dôvodu od 01.06.2020 sa striedavá osobná starostlivosť
nerealizuje ani vo vzťahu k maloletému synovi. Otec sám navrhol zverenie detí do starostlivosti matky,
matka s jeho návrhom súhlasí, pričom fakticky sú deti v jej starostlivosti. Súd preto schválil čiastočnú
rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja
rodičia budú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, čo je v súlade s ust. § 28

ods. 2 a 3 ZoR, v zmysle ktorých rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom rodičovské
práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, prípadne ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovskýchpráv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený
(čo nie je daný prípad).

27. Medzi rodičmi bola sporná otázka výšky výživného. Otec požadoval výživné určiť na sumu 100
eur mesačne na každé dieťa s účinnosťou od 01.08.2020. Matka žiadala určiť výšku výživného na
200 eur mesačne na každé dieťa zvlášť s účinnosťou od 01.04.2020 na maloletú J. a od 01.06.2020
na maloletého U. z dôvodu, že otec začal výživné platiť až od mesiaca júl 2020. Návrh na určenie
výživného v uvedenej sume na súd podala dňa 30.06.2020, pričom súd vykonaným dokazovaním dospel

k záveru, že požiadavka matky na úhradu výživného za spätné obdobie bola v zmysle § 77 ods. 1
ZoR neopodstatnená, keďže matkou neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa na spätné
priznanie výživného. Matka nič nebránilo, aby návrh na určenie výživného podala skôr, a preto súd výšku
výživného určil odo dňa podania návrhu matky na určenie výživného na súd.

28. Podľa dôvodovej správy k § 77 ZoR cieľom doplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa v

odseku 1 ako podmienky na priznanie výživného je zdôrazniť výnimočnosť priznania výživného pre
maloleté dieťa spätne po začatí konania a zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto
možnosti. Súd má preto pri požiadavke na spätné priznanie výživného skúmať dôvody, ktoré bránili
oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju
vyživovaciu povinnosť. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k

riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení
zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci
žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie
tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť
podľa konkrétnych okolností prípadu. Výnimočným dôvodom nebude neznalosť možnosti uplatňovať si

výživné. Obdobne to bude v praxi sa často vyskytujúcich prípadoch, keď medzi rodičmi dôjde k osobným
konfliktom a tento inštitút využívajú ako formu osobnej pomsty a snahy vyťažiť od druhej strany najvyššiu
možnú sumu, neraz aj bez ohľadu na skutočné záujmy dieťaťa. Aj pri dôvodoch hodných osobitného
zreteľa platí procesná zásada, že dôkazné bremeno nezaťažuje len účastníkov konania, ale súd je
povinný vykonať, pokiaľ ide o ich existenciu, aj dôkazy nenavrhnuté účastníkmi (ASPI komentár k § 77

ZoR).

29. Súd následne výšku výživného určil s prihliadnutím na § 75 ods. 1 ZoR, podľa ktorého pri
určení výživného prihliadne súd o. i. na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj
vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového

prospechu. Pracovný pomer otca u predchádzajúceho zamestnávateľa bol ukončený dohodou a nie
zo strany zamestnávateľa. U súčasného zamestnávateľa dosahuje podstatne nižší príjem, ktorý jednak
nezodpovedá jeho výdavkom (vzhľadom na aktuálne hradenú výšku výživného) a tiež nezodpovedá
jeho príjmovým možnostiam (vzhľadom na predchádzajúci príjem). Súd preto vychádzal z príjmu,
ktorý dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa, t. j. sumy 944 eur mesačne za obdobie 12

kalendárnych mesiacov pred ukončením pracovného pomeru. Súd však musel zohľadniť aj to, že
z dôvodu aktuálnej spoločenskej situácie došlo v odvetví, v ktorom otec pracuje, k poklesu príjmu
zo zamestnania. U otca príjem u predchádzajúceho zamestnávateľa predstavoval sumu cca 823 eur
mesačne za ostatné tri mesiace pred skončením pracovného pomeru. Súd následne otcovi uložil
povinnosť platiť výživné na maloletú J. vo výške 130 eur mesačne a na maloletého U.Á. vo výške

110 eur mesačne, u oboch s účinnosťou od 30.06.2020, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky. Spoločne výška výživného predstavuje 240 eur mesačne, čo zodpovedá cca 29% príjmu, ktorý
otec dosahoval bezprostredne pred skončením pracovného pomeru, resp. 25,50% z priemerného
príjmu za posledných 12 kalendárnych mesiacov odpracovaných u predchádzajúceho zamestnávateľa.
Matka v konaní nepreukázala nadštandardné výdavky na maloleté deti a vzhľadom na vek maloletých

detí a matkou uvedené výdavky súdom určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám
maloletých detí.

30. V súvislosti s určením výživného vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od
30.06.2020 do 31.08.2020. Výška nedoplatku na zročnom výživnom predstavuje rozdiel medzi určeným

a už zaplateným výživným za uvedené obdobie - u maloletého U. vo výške 23,67 eur (3,67 eur za 1
deň v mesiaci jún 2020 + 2x10 eur za mesiace júl a august 2020) a u maloletej J. vo výške 64,33 eur
(4,33 eur za 1 deň v mesiaci jún 2020 + 2x30 eur za mesiace júl a august 2020). Vzhľadom na výšku
nedoplatku súd uložil otcovi povinnosť tento zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.31. Týmto rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 10P/47/2019-53 zo dňa
27.05.2019 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k obom maloletým deťom.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Topoľčany.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(exekučný poriadok) v znení neskorších zmien alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa § 370
a nasl. CMP.