Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Iveta Jenčová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Csp/74/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717205356
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8717205356.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: W. V.Á., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytomB.C.XXXX/XX,M.XXXXXM.-B.,občanSR,zastúpený:ObčianskezdruženieCentrumsprávnej
pomoci Prievidza, so sídlom 1 mája 388/8, PSČ 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, IČO:51 876 141, proti
žalovaným: 1) Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, PSČ 811 06 Bratislava, IČO:00 686
930, 2) Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 3009/31, PSČ 934 01 Levice, IČO:
36 706 655 o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a určenie
premlčania pohľadávky takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný v 1. rade m á voči žalobkyni nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovanému v 2.rade súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobkyňa žiadala, aby súd po vykonanom dokazovaní rozhodol nasledovne:
I. Súd určuje, že ZMLUVA O BEZÚČELOVOM SPLÁTKOVOM ÚVERE č. XXXXXXXXXX zo dňa
09.11.2007 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ aj ZMLUVA O HYPOTEKÁRNOM ÚVERE č.
XXXXXXXXXX zo dňa 13.05.2008 sú absolútne neplatné.
II. Súd určuje , že úvery zo dňa 09.11.2007 a zo dňa 13.05.2008, ktoré poskytol žalovaný 1/ sú bezúročné
a bez poplatkov.
III. Súd určuje, že žalovaným 1/ použitá okamžitá splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia
spojená s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4) písm. k/.
IV. Súd určuje, že právne úkony záložného veriteľa Tatra banka, a.s. smerujúce k realizácii výkonu
záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam sú neplatné.
V. Súd určuje že právne úkony dražobníka Dražby a reality PAMAŠA a.s. smerujúce k realizácii
dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. 151 katastrálneho územia Matejovce, obec
Poprad, okres Poprad - parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo 465 Záhrady
vo výmere 82 m2, parcelné číslo 467 Zastavané plochy a nádvoria vo výmere 277 m2, a stavby súpisné
číslo 1512 na parcele číslo 467 rodinný dom Vlastník W. V. rod. V. národ XX.XX.XXXX, X/X, B. C. XXXX/
XX, XXX XX M.-B. sú neplatné.
VI. Žalovaný 1/ na príkaz súdu vymaže žalobcu zo zoznamu dlžníkov a odstráni negatívny rating, aby
si žalobca mohol zobrať iný úver.
VII. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť trovy konania nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
VIII. Súd priznáva finančné zadosťučinenie žalobcovi vo výške 1.000,- eur.2. Spolu so žalobou, s navrhovaným žalobným petitom ako je uvedený vyššie, podala aj návrh
na nariadenie neodkladného opatrenie, ktoré súd posúdil v danej fáze konania za dôvodné a
neodkladné opatrenie vydal a uložil žalovanému v 1.rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX katastrálne územie B., obec Poprad, okres Poprad - parcely
registra „C" evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXX Záhrady o výmere 82 m2, parcelné
číslo XXX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 277m2 a stavby súpisné číslo 1512 na parcele číslo
XXX rodinný dom, vlastník W. V., narodená XX.XX.XXXX, X/X, B. C. XXXX/XX, XXX XX M. - B. do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalovanému v 2.rade súd uložil povinnosť zdržať
sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX
katastrálne územie B., obec M., okres M. - parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape, parcelné
číslo XXX Záhrady o výmere 82 m2, parcelné číslo XXX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 277 m2
a stavby súpisné číslo XXXX na parcele číslo XXX rodinný dom, vlastník W. V., narodená XX.XX.XXXX,
X/X, B. C. XXXX/XX, XXX XX M. - B. do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Neodkladné
opatrenie sa stalo právoplatným dňa 14.6.2017 a vykonateľným dňa 29.5.2017.
3. Súd po preskúmaní podmienok konania, podaní žalobkyne a náležitostí jej podania vyjadril vo veci
predbežné právne posúdenie tak, že nie je sporné, že došlo k uzavretiu oboch úverových zmlúv,
nie je sporná ani peňažná výška poskytnutých úverov. Nie je zrejmá výška úhrad - splátok úveru
do dňa podania žaloby, resp. aj počas konania, žalobkyňa sa k úhradám ešte nevyjadrila. Sporné
je, či uzavreté zmluvy sú platné alebo neplatné, resp. čiastočne neplatné a či obsahujú neprijateľné
zmluvné podmienky (vrátane záložnej zmluvy) a to takého charakteru, že spôsobujú bezúročnosť a
bezpoplatkovosť zmluvy. Sporná je tiež otázka premlčania dlhu. Sporné je aj, či bolo možné a či bolo
v súlade so zákonom vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru úverovým veriteľom. Sporné skutkové
tvrdenia budú v konaní pred súdom dokazované, pričom súd podľa § 295 C.s.p. zabezpečí alebo obstará
podľa potreby aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhoval. Súd vykoná minimálne výsluch žalobcu a od
žalovaného vyžiada ďalšie písomnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci. Predbežné právne posúdenie
súdu je teda také, že žaloba sa v súčasnej fáze konania javí ako minimálne čiastočne dôvodná, rozsah
neplatnosti jednotlivých častí zmluvy súd zistí vykonaním dokazovania. Ako absolútne neplatné sa podľa
súdu úverové zmluvy v danej fáze dokazovania nejavia.
4.S poukazom na vyslovený právny názor súd pre svoje rozhodnutie vykonal úkony smerujúce
k doplneniu dokazovania tak, aby bolo možné vo veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť, žiadal
žalovaných, aj zástupcu žalobkyne predložiť listinné dôkazy, ktoré vo výzvach špecifikoval. Súdom
uloženú povinnosť splnil len zástupca žalobkyne, žalovaný v 2.rade reagoval o. i., že uvedený postup
súdu (keď žiadal originál alebo kópiu kompletného dražobného spisu) je v rozpore s viacerými
základnými princípmi civilného sporového poriadku, súd svojou žiadosťou koná nehospodárne, bez
rozumného dôvodu zaťažuje stranu sporu, narúša princíp hospodárnosti konania, zasahuje do
kontradiktórnosti konania a rovnosti strán sporu, keď supluje procesnú pasivitu strany sporu, splnenie
povinnosti uloženej súdom podmienil zložením preddavku na trovy dokazovania žalobkyňou, uviedol, že
neosvedčila právny záujem na podaní žaloby, že, keďže je žalobkyňa zastúpená občianskym združením
má možnosť zabezpečiť si listiny obsiahnuté v dražobnom spise a produkovať ich ako dôkazy v
súdnom konaní, nevidel dôvod, prečo by dražobník mal suplovať procesnú pasivitu žalobkyne. Túto
reakciu na výzvu súdu predložiť listinné dôkazy, súd považuje za aroganciu, sťažovanie postupu súdu
nesplnením si povinnosti uloženej súdom, a naviac zdôvodňovanú argumentáciou, ktorá nemá oporu
v zákone, z ktorého dôvodu súd, (a to bez ohľadu na výsledok tohto konania po zmene žaloby
a z toho plynúcich následkov) zvažuje postup podľa § 102 Civilného sporového poriadku uložením
poriadkovej pokuty. Žalovaný v 2.rade v argumentácii „opomenul“, že predmetný spor je sporom
spotrebiteľským, kedy súd v súlade s § 295 Civilného sporového poriadku môže vykonať aj tie dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (nevyhnutné dôkazy na zákonné
a spravodlivé rozhodnutie by súd nežiadal predložiť). Žalovaný v 1.rade postupoval obdobne, nepredložil
súdom žiadané listinné dôkazy, čo aspoň na výzvu súdu odôvodnil na súdnom pojednávaní tým, že
takéto doplnenie dokazovania považovali automaticky za bezpredmetné vo svetle zmeny petitu žaloby.
Istým spôsobom s ním možno súhlasiť, aj keď aj v jeho prípade nemal čo „špekulovať“ nad súdom
uloženoupovinnosťou.Aktivitažalovanéhov1.radevpriebehukonania(vyjadreniavoveci,predkladanie
listinných dôkazov, účasť na súdnych pojednávaniach) je však neporovnateľná s „aktivitou“ žalovaného
v 2.rade.
5. Podaním doručeným súdu dňa 25.10.2019 však žalobkyňa žiadala pripustiť zmenu žaloby a na
základe jej návrhu súd rešpektujúc slobodnú vôľu strany sporu zastúpeného dokonca právnickouosobou založenou na ochranu spotrebiteľa uznesením zo dňa 12.12.2019, právoplatným dňa 14.1.2020
rozhodol tak, že pripúšťa zmenu žaloby v jej navrhovanom znení:
„I. Žalovaný 1/ je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti, na základe Zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXX
a Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/,
predmetom ktorej sú nehnuteľnosti a to rodinný dom LV XXX, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXX
a parcely č. XXX - 277 m2 a XXX - 82 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1, katastrálne územie B., obec B.,
katastrálny úrad M. vo vlastníctve žalobkyne.
II. Súd určuje, že je premlčaná pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere
č. XXXXXXXXX a Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovaným 1/ a je premlčané aj záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam a to LV XXX, súpisné
číslo XXXX na parcele č. XXX a parcely č. XXX - 277 m2 a XXX - 82 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1,
katastrálne územie B., obec B., katastrálny úrad Poprad.
III. Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
6. Na súdnom pojednávaní po pripustení zmeny žaloby aj ďalší, iný splnomocnený zástupca žalobkyne
trval na žalobe tak, ako bola zmenená podaním zo dňa 25.10.2019. Uviedol, že podľa rozsiahlej
judikatúry s poukazom na Občiansky zákonník, §103 sa premlčacia doba počíta od 1. neuhradenej
splátky, kvôli ktorej došlo k zročnosti celého úveru. Žalovaný zaslal dňa 6.5.2014 2-krát vyhlásenie
o mimoriadnej splatnosti úveru a výzvu na zaplatenie. Z uvedeného vyplýva, že 1. neuhradená
splátka bola pred 90 dňami, čiže 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti. Mal za to, že 1.
neuhradená splátka pri úvere č. XXXXXXXXXX bola dňa 15.02.2014 a 1. neuhradená splátka pri úvere
č. XXXXXXXXXX bola dňa 14.02.2014. K premlčaniu došlo 15.02.2017. Vniesol námietku premlčania
pohľadávky aj na splátkovom, aj na hypotekárnom úvere a takisto vzniesol námietku premlčania
záložného práva, nakoľko záložné právo sa takisto premlčuje v zákonnej lehote 3 roky, nie skôr ako
došlo k premlčaniu pohľadávky. Žalobkyňa sa nevyjadrovala.
7. Poverený zástupca žalovaného v 1.rade na tomto pojednávaní nesúhlasil s tvrdením žalobcu, uviedol,
že záložné právo bolo riadne vykonané, k jeho výkonu pristúpili, začali ho vykonávať 2.10.2014 a po
úkonoch, ktoré tomu predchádzali, sa uskutočnila dražba. Záložné právo začali vykonávať oznámením o
výkone záložného práva. Poznámka je uvedená aj v katastri nehnuteľnosti a toto právo nie je premlčané,
o to by mohlo ísť, keby sa nepristúpilo k výkonu počas premlčacej lehoty. Oni k výkonu pristúpili,
záložné právo začali vykonávať a od momentu výkonu záložného práva premlčacia doba spočíva a o
to skôr, že následne bolo rozhodnutím konajúceho súdu rozhodnuté o tom, že sa majú zdržať výkonu
záložného práva vo forme neodkladného opatrenia, teda je nesporné, že premlčacia doba vo vzťahu k
záložnému právu spočívala od jeho výkonu neprestajne a takto spočíva doteraz. Premlčacia doba vo
vzťahu k záložnému právu neplynula a nemohla riadne uplynúť. Tatra banka k výkonu záložného práva
pristúpilapreduplynutímpremlčacejdoby.Dôkaznásituáciajevtomtovspiseúplnáaniejedôvodnétúto
skutočnosť ďalej preukazovať. Navrhol žalobu zamietnuť. Podľa žalovaného už nie je dôvodné ďalšie
dokazovanie, ani dokazovanie, ktoré sa doteraz vykonalo.
8. Splnomocnený zástupca žalobkyne reagoval tak že žalovanému nič nebránilo, aby žaloval žalobkyňu
o plnenie, k čomu nedošlo do dnešného dňa. Žalobkyňa nevie, aký je nesplatený zostatok úveru.
Nedostala žiaden výpis. Po zosplatnení platila ešte nejaké splátky na akýsi účet.
9. Poverený zástupca žalovaného v 1.rade uviedol, že treba rozlišovať premlčanie pohľadávky a
premlčanie záložného práva. Nedomáhajú sa splnenia pohľadávky na súde ( žalobou na plnenie
peňažného dlhu ), keďže ju majú riadne zabezpečenú záložným právom. Celý výkon záložného práva
spočíval a to práve vďaka úkonu žalobkyne, že zmluvy žalovala pôvodne ako absolútne neplatné. Potom
poukázala na celý rad neprijateľných podmienok, aby po 4 rokoch zmenila žalobu tak, že žiada aplikovať
uplynutie premlčacej doby, ktorá spočíva práve vďaka jej úkonom.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalovaným v 1.rade ako veriteľom a
žalobkyňou ako dlžníčkou bola dňa 09.11.2007 uzatvorená Zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti, na základe ktorej bol poskytnutý úver
v celkovej výške 440 000,-.Sk, teda po prepočte na súčasnú menu 14 605,32 €. Dňa 9.11.2007 bola
medzi tými istými zmluvnými stranami uzavretá aj Zmluva o zriadení záložného práva, ktorej predmetom
bolo zriadenie záložného práva k predmetu záložného práva, a to k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č.XXX katastrálneho územia B., obec M., okres M. - rodinný dom súpisné č. XXXX, postavený na
pozemku parc. č. XXX, pozemok parc. č. XXX - záhrady o výmere 82 m2 a pozemok parc. č. XXX -
zastavené plochy a nádvoria o výmere 277 m2, všetko vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Záložné
právo vzniklo rozhodnutím príslušnej správy katastra o vklade záložnej zmluvy v konaní pod A.-XXXX/
XX. Nesporné v konaní bolo aj to, že medzi žalobkyňou ako dlžníkom a B. I., nar. XX.X.XXXX akospoludlžníkom na jednej strane a žalovaným ako veriteľom na strane druhej, bola uzavretá Zmluva o
hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 213 000,- k, po
prepočte na súčasnú menu 7 070,30 € so 7,09 % úrokom, za účelom údržby financovanej nehnuteľnosti,
ktorou bol rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na pozemku par. č.XXX, pozemok parc. č. XXX -
záhrady o výmere 82 m2 a pozemok parc. č. XXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 277 m2,
nachádzajúce sa v k.ú. B., Obec M., Okres M., na LV č.XXX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Záložné
právo vzniklo rozhodnutím príslušnej správy katastra o vklade záložnej zmluvy v konaní pod A.-XXXX/
XX. Žalobkyňa bola v omeškaní so splácaním pohľadávok žalovaného v 1.rade, čo je zrejmé aj zo
samotnej žaloby a jej príloh, čo zdôvodňovala ťažkou životnou situáciou, pracovným úrazom, chorobou,
opustil ju otec jej detí.. V dôsledku neplnenia si povinnosti z úverových zmlúv, riadneho nesplácania,
žalovaný v 1.rade vyhlásil dňa 6.5.2014 mimoriadnu splatnosť oboch úverov a následne postupoval
v zmysle zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, keďže s poukazom na ustanovenie § 53
ods. 10 Občianskeho zákonníka inak ani postupovať nemohol. Na základe oznámenia o dobrovoľnej
dražbe č. A 48/2014 z augusta 2014 sa dňa 2.10.2014 konalo prvé kolo dražby. Z notárskej zápisnice z
2.10.2014opriebehudobrovoľnejdražbyorganizovanejdražobníkomjezrejmé,žepredmetdražby,teda
nehnuteľnostiužvyššiešpecifikovanévovýlučnomvlastníctvežalobkyne,nebolvydraženýadobrovoľná
dražba bola vyhlásená za neúspešnú. Ako sám zástupca žalobkyne uvádzal, keď vzniesol námietky
premlčania voči pohľadávke žalovaného v 1.rade ako takej z oboch úverových zmlúv, aj voči záložnému
právu, do omeškania sa žalobkyňa dostala so splácaním úveru v zmysle zmluvy o splátkovom úvere dňa
15.02.2014 a v zmysle zmluvy o hypotekárnom úvere dňa 14.02.2014, a teda podľa neho k premlčaniu
došlo dňa 15.02.2017.
11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckehopráva.Týmniejedotknutéustanovenie§105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.
12. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
13. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
14. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
15. V danom prípade nie veriteľ, ale dlžník uplatnil právo na súde spočívajúce najskôr v právach
uvedených v žalobnom petite uvedenom v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, následne v zmenenej
žalobe, avšak pre plynutie spočívanie premlčacej lehoty to má tie isté následky, aké má na mysli
ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka. A to o to viac, že súd na základe návrhu žalobkyne nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovaným znemožnené v realizácii záložného práva a pokračovaní
v dobrovoľnej dražbe. Premlčacia doba počas tohto konania teda objektívne nemohla plynúť, žalovaní
sa museli riadiť právoplatným a vykonateľným neodkladným opatrením. Akýkoľvek iný výklad by bol
v rozpore s elementárnou logikou, dobrými mravmi a tiež v rozpore so zákonom. Význam zastavenia
premlčania spočíva v tom, že počas riadneho pokračovania v konaní sa premlčacia doba nemôže
skončiť. Otázku, v čom možno vidieť riadne pokračovanie v konaní a v čom nie, treba vždy riešiť
s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Žalovaní nemali ako riadne nepokračovať
v konaní, vydaným neodkladným opatrením boli „zablokovaní“ v realizácii výkonu záložného práva,
ktoré na základe záložnej zmluvy pri splnení predpokladov na jeho realizáciu bolo uplatnené v rámcipremlčacej doby. Mimoriadna splatnosť úverov bola vyhlásená dňa 6.5.2014 a oznámenie o dobrovoľnej
dražbe je datované dňom 27.8.2014 s dátumom jej konania 2.10.2014. Žaloba bola súdu doručená dňa
20.4.2017, neodkladné opatrenie bolo vydané 18.5.2017, právoplatné bolo dňa 14.6.2017 a vykonateľné
dňa 29.5.2017. V rámci plynutia premlčacej doby teda objektívne nebolo možné realizovať záložné
právo, a to nie vinou žalovaného v 1.rade, nemohla plynúť teda ani premlčacia lehota v čase, keď v
riadnom realizovaní záložného práva žalovaným bránilo súdne rozhodnutie, a bráni doposiaľ, až do
právoplatného skončenia tohto súdneho konania. Keďže pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie
doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva strany
sporu, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak druhá
strana pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá
aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. To však vzhľadom ku skutočnosti,
že k márnemu uplynutiu lehoty na realizáciu práva nedošlo a premlčacia doba počas súdneho konania
spočíva na základe vydaného neodkladného opatrenia, v danom prípade nenastalo.
16. Z ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že trojročná premlčacia doba záložného práva
neuplynie skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. Je to dôsledkom vzájomnej
previazanosti právneho vzťahu založeného zmluvou záložnou a zmluvou, na základe ktorej vznikla
zabezpečovaná pohľadávka. Zmysel právnej úpravy stanovujúcej, že právo záložného veriteľa domáhať
sa uspokojenia zo zálohu sa nepremlčí prv, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky,
spočíva v tom, že v situácii, keď obe premlčacie doby (premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky a
premlčacia doba záložného práva) môžu, ale nemusia začať plynúť v rovnaký deň, nezodpovedalo by
akcesorickej povahe záložného práva, ak by existovala zabezpečená pohľadávka, vo vzťahu ku ktorej
premlčacia doba (ktorá môže byť aj dlhšia než trojročná) neuplynula, a súčasne záložného práva, vo
vzťahu ku ktorému už (trojročná) premlčacia doba uplynula, čo by malo za následok stav, za ktorého
by sa veriteľ zabezpečenej pohľadávky mohol domáhať uspokojenia sa zo zálohu iba podmienečne
pre prípad, že záložca námietku premlčania jeho práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu nevznesie.
Tomu korešponduje aj ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa môže záložný veriteľ
uspokojiťalebodomáhaťsauspokojeniazozálohuajvtedy,keďjezabezpečenápohľadávkapremlčaná.
To však platí iba v prípade, ak nie je zároveň premlčané aj právo záložného veriteľa domáhať sa
uspokojenia zo zálohu, resp. v prípade, ak síce premlčané je, avšak záložca nevzniesol námietku
premlčania. Nie je totiž vylúčená situácia, že trojročná premlčacia lehota práva domáhať sa uspokojenia
zo zálohu uplynie záložnému veriteľovi neskôr, než premlčacia doba práva veriteľa domáhať sa
zaplatenia pohľadávky voči dlžníkovi (napr. ak ide o zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa premlčuje v
kratšej premlčacej dobe než trojročnej). Predmetom konania po zmene žaloby vo výroku dva žalobného
petitu bolo určenie, že je premlčaná pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o bezúčelovom splátkovom
úvere č. XXXXXXXXX a Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou
a žalovaným 1/ a je premlčané aj záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam a to LV XXX, súpisné
číslo XXXX na parcele č. XXX a parcely č. XXX - 277 m2 a XXX - 82 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1,
katastrálne územie B., obec B., katastrálny úrad M.. Záložné právo sa vzhľadom na vyššie uvedené
z objektívnych dôvodov a pre neplynutie premlčacej lehoty nepremlčalo. Súd má za to, že rovnako
sa nepremlčala pohľadávka žalovaného v 1.rade vyplývajúca z uzavretých zmlúv, pretože žalovaní
začali s realizáciou záložného práva v podstate na začiatku plynutia premlčacej doby (je to zrejmé z
už uvedených dátumov vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, oznámenia o dobrovoľnej dražbe, notárskej
zápisnice o konaní dobrovoľnej dražby..), avšak opäť nemohli v ňom pokračovať kvôli vydanému
neodkladnému opatreniu v tomto súdnom konaní.
17. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
18. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka,
ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.Podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia
hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje
hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
Podľa § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva
určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť.
19. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná.
20. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne
a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy,
keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
21. Podľa § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení
záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o
začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň
registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o
začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných
práv.
Podľa § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s
cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže
kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na
dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je
povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva.
Podľa § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je
povinnýposkytnúťzáložnémuveriteľovisúčinnosťpotrebnúnavýkonzáložnéhopráva.Najmäjepovinný
vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť
akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia
osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.
Podľa § 151m ods. 5 Občianskeho zákonníka osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva záloh u
seba,jepovinnázdržaťsavšetkého,čímbysahodnotazálohuzmenšila,okrembežnéhoopotrebovania.
Podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene
záložcu.
22. Podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká
a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,
b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo
ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného
predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.
23. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
24. Obsahom spisu sú rozsiahle vyjadrenia strán sporu, množstvo listinných dôkazov, avšak po tom,
ako na návrh žalobkyne, jej dispozitívny úkon so žalobou, na ktorý mala nárok, aj keď sa jedná o
vzťah spotrebiteľský, nakoľko je žalobkyňou, nie žalovanou ( § 294 C.s.p.), súd pripustil zmenu žaloby,
argumentácia strán sporu, a tiež doplňovanie dokazovania vykonávané súdom za účelom rozhodnutia
o pôvodnom žalobnom petite sa stalo bezpredmetným, preto sa ním súd v odôvodnení rozsudku bližšie
nezaoberá, nemôže sa zaoberať niečím, čo žalobkyňa nakoniec nežiadala. Žalobkyňa bola v konaní
riadne zastúpená združením, ktorého činnosť je zameraná práve na ochranu práv spotrebiteľov, takéto
združenie splnomocnila na hájenie svojich práv a tento zástupca aj na poslednom súdnom pojednávaní
trval na tom, aby súd rozhodol o zmenenej žalobe. Relevantné listinné dôkazy pre rozhodnutie súdu o
zmenenej žalobe teda boli tie, na základe ktorých posudzoval, či nárok žalovaného v 1.rade vyplývajúci z
uzavretých zmlúv je, alebo nie je premlčaný a či je premlčané záložné právo a dospel k názoru, že tento
posudzovaný nárok, uplatňovaný žalovanou bankou spôsobom predaja zálohu na dražbe premlčaný nie
je. Pokiaľ ide o prvý výrok uplatnený zmenenou žalobou tento podľa názoru súdu ani nie je prípustný,
je nejasný a v kontexte s touto zmenou žaloby ani nemá žiadne opodstatnenie. Jednak nie je jasné,
čo znamená zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, takýto výrok je opodstatnený v
rámci neodkladného opatrenia, ktoré je časovo ohraničené, v danom prípade to bolo do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Výrokom rozsudku je takto uplatnené právo nevykonateľné, nebolo
žiadané zakázať vykonať dobrovoľnú dražbu, zdržať sa podľa názoru súdu znamená zdržať sa, kým
nastane nejaká skutočnosť, a keď táto odpadne, možno vo výkone pokračovať. Druhým dôvodom pre
zamietnutie takto uplatneného práva je aj skutočnosť, že zmenenou žalobou žalobkyňa nenamietala ani
neplatnosť zmlúv, ani neprijateľné zmluvné podmienky, ani nič, čo namietala pôvodnou žalobou, preto
vzhľadom na skutočnosť, že preukázateľne bola v omeškaní s plnením peňažného záväzku zo zmlúv,
ktorý bol zabezpečený záložným právom, je právom veriteľa uplatniť si uspokojenie svojho nároku zo
zálohu, a keďže to bolo riadne zmluvne dohodnuté, je to vlastne aj jeho jedinou možnosťou, ako svoju
pohľadávku s poukazom na ustanovenie § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka, uplatniť. V konaní tak
nemohli byť konštatované žiadne relevantné dôvody, ktoré vyžaduje zákon, ktoré by odôvodňovali, aby
súd mohol vyniesť taký, žalobkyňou požadovaný výrok ( takým by bola napr. neplatnosť zmluvy o úvere,
nedodržanieprávnychpredpisovžalovanýmiapod.).Pretonemoholvtejtočastiajztohtodôvodužalobe
vyhovieť, čo ale nebráni , aby sa žalobkyňa v budúcnosti inou žalobou takýchto práv prípadne domáhala.
25. Súd zdôrazňuje, že treba rozlišovať medzi premlčaním pohľadávky a premlčaním záložného práva.
V danom prípade by bolo možné a potrebné reálne konštatovať premlčanie pohľadávky iba vtedy, ak by
predmetomsporubolaúhradaplnenia,tedaakbyodžalobkynebolažaloboužiadanáúhradapeňažného
dlhu, čomu v tomto prípade tak nie je, tak na takom určení, akého sa domáha žalobkyňa, nie je ani
naliehavý právny záujem, pri tom, aký navrhuje petit rozhodnutia, ak by ho aj musela ako nespotrebiteľ
preukazovať. Teda žalobkyňa v tejto časti by ani nepreukázala naliehavý právny záujem na určení
tejto skutočnosti. Toto určenie nemá v spore za súčasných okolností, v stave vyhlásenia rozhodnutia
žiaden význam. Súd poznamenáva v tejto súvislosti, že do zmeny petitu taký záujem žalobkyne ako
spotrebiteľky bolo možné predpokladať. Preto bolo potrebné aj v tejto časti rozhodnúť tak, ako uvádza
výrok rozhodnutia.
26. V žalobe žalobkyňa poukázala aj na ustanovenie § 53 ods.7 Občianskeho zákonníka s tým že
zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu
práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. V danom prípade však zabezpečenie splnenia záväzkutakouto formou dohodnuté v zmluvách nebolo, žalovaný v 1.rade sa nikdy nedomáhal realizácie
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Je to úplne bezdôvodné tvrdenie.
27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku., § 262
ods. 1 , 2 Civilného
sporového poriadku. Žalovaní mali v tomto konaní úspech v rozsahu 100 %. Z tohto dôvodu majú nárok
na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu 100 %. Žalovaný v 2.rade bol však v priebehu
konania až na jedno vyššie spomenuté vyjadrenie pasívny, k žalobe, či už pôvodnej, alebo zmenenej sa
nevyjadril, nezúčastnil sa ani súdnych pojednávaní, v konaní mu žiadne trovy nevznikli a v konečnom
dôsledku po zmene žaloby sa ho táto už nijako netýkala, avšak žalobkyňa neurobila žiaden procesný
úkon voči nemu, na základe ktorého by súd konanie voči žalovanému v 2.rade mohol zastaviť, preto
žaloba bola aj voči nemu zamietnutá. Bola zamietnutá v celosti jednak z vyššie uvedených dôvodov, ale
voči žalovanému v 2.rade aj z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie v konaní po pripustení zmeny
žaloby na základe návrhu žalobkyne. O výške náhrady týchto trov bude rozhodnuté vyšším súdnym
úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.