Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 28, 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10Pc/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620202725
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6620202725.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou vo veci navrhovateľa: Q. S., narodený

XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, štátny občan Slovenskej republiky a povinnej platiť výživné: R. S.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, S., štátny občan Slovenskej republiky, o určenie výživného
na manžela, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na určenie výživného na manžela z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 19.06.2020 domáhal, aby súd uložil jeho
manželke povinnosť platiť mu výživné v sume 30,-Eur mesačne počnúc dňom 01.06.2020. Uviedol, že

s manželkou - povinnou platiť výživné uzavrel manželstvo dňa 06.08.2016 v V.. Z tohto vzťahu sa im
narodila dcéra - maloletá K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky. N. je nezamestnaný a nemá žiadny
príjem. Manželka je na materskej dovolenke. Manželka po predchádzajúcich nezhodách medzi nimi
opustila spoločnú domácnosť a od februára 2020 žije v S., K. XXX u svojich rodičoch. Navrhovateľ je
bez akéhokoľvek príjmu a manželka mu od februára 2020 na výživu ničím neprispieva.

2. Povinná platiť výživné - manželka R. S. sa k návrhu na určenie výživného na manžela na výzvu súdu

nevyjadrila.

3. Navrhovateľ ani povinná platiť výživné sa na súdne pojednávania nedostavili, pričom svoju neúčasť
ospravedlniliasúhlasiliskonanímarozhodnutímvovecivichneprítomnosti.Pretosúdvecprejednalbez
prítomnosti navrhovateľa a povinnej platiť výživné v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového
poriadku.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním sobášneho listu, rodného listu maloletého dieťaťa,
rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 25.05.2020, potvrdenia o
(ne)poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2020 navrhovateľom, poštových poukazov na úhradu, zmluvy
o podnájme nehnuteľnosti, poštových poukazov na adresu, výpisu z LV č. XXX, katastrálne územie S.,
lustrácie povinnej z výživného v katastri nehnuteľností, odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Lučenec zo dňa 10.08.2020, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva
zo dňa 20.08.2020, oboznámenie spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12P/32/2020 a zistil tento

skutočný stav:

5. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 06.08.2016 v V.. Z manželstva pochádza maloleté dieťa
- K. S., nar. XX.XX.XXXX.6. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec v rozhodnutí č. LC3/RHNaŠSD/SOC/2020/43957-4 zo
dňa 25.05.2020 konštatoval, že navrhovateľ Q. S. je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok

na pomoc v hmotnej núdzi a preto mu nepriznal pomoc v hmotnej núdzi. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že Q. S. si dňa 23.04.2020 uplatnil nárok na pomoc v hmotnej núdzi podaním písomnej žiadosti.
Q. S. je ženatý, od 22.02.2020 v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dcéra K. S. žije s matkou R.
S., ktorá je poberateľkou rodičovského príspevku. Q. S. na Okresný súd vo Zvolene podal návrh na
zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a určenie výživného v sume 30,- Eur. V

zmysle zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, ak ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi, je dávka vo
výške 172,60 Eur a ochranný príspevok z dôvodu mimoriadnej situácie COVID-19 pre Q. S. je vo výške
37,30 Eur. Do príjmu je započítaný rodičovský príspevok vo výške 270,- Eur. Keďže príjem (270,- Eur)
presiahol sumy ustanovené zákonom o pomoci v hmotnej núdzi a nariadením vlády Slovenskej republiky
č. 102/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti

v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s
ochorením COVID-19 (209,90 Eur), navrhovateľovi S.XX.XX.XXXXnebola priznaná pomoc v hmotnej
núdzi.

7. Z listinných dôkazov predložených v priebehu konania navrhovateľom je zrejmé, že navrhovateľ

býva na základe zmluvy zo dňa 27.03.2020 v rodinnom dome v obci XX č. XXXX ako podnájomník
s dohodnutou dobou podnájmu do konca mesiaca september 2020 s tým, že podnájomník zaplatí
mesačne prenajímateľovi sumu 10,- Eur a náklady na energie. Navrhovateľ platil výživné na maloleté
dieťa vo výške 30,- Eur mesačne (poštové poukazy za mesiace marec, apríl, máj 2020). Zároveň
predložil ePoukaz na úhradu spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o. na sumu cca 30 - 40,- Eur mesačne.

8. Podľa odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 10.08.2020 Q. S. je vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 22.02.2020 a evidencia trvá. Od 01.06.2020 poberá dávku
v hmotnej núdzi.

9. Podľa správy Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva zo dňa 20.08.2020 R. S.
poberá prídavok na dieťa od 07/2019 vo výške 24,95 Eur a je aj poberateľkou rodičovského príspevku
od 07/2019 vo výške 270,- Eur. Nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

10. Lustráciou v katastri nehnuteľností má súd preukázané, že navrhovateľ je podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k.ú. a obec S. - parcela č. XXXX/XXXX o výmere
546 m2 - trvalé trávne porasty v podiele 4/20. Povinná platiť výživné R. S. nevlastní žiadny nehnuteľný
majetok.

11. Súd z úradnej činnosti zistil, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 12P/32/2020-58 zo dňa

07.07.2020 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Zároveň súd schválil dohodu rodičov o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletej K. S., nar.
XX.XX.XXXX tak, že maloletá sa na čas po rozvode manželstva zveruje do výchovy a starostlivosti
matky. Otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletú vo výške 30,- Eur, vždy mesačne vopred k rukám
matky maloletého dieťaťa do 20.-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosť rozsudku. Styk

otca s maloletou sa neupravil. Rozsudok čo do rozvodu manželstva nadobudol právoplatnosť dňa
13.07.2020.

12. Podľa § 154 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konanie
vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd

navrhovateľa.

13. Podľa § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.

14. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,

ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

15. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Akjeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

16. Podľa § 71 ods. 2 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

19. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

22. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

23. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

24. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

25. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo

smrťou jedného z manželov, resp. jeho vyhlásením za mŕtveho. Zásadne teda trvá počas celého trvania
manželstva. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú
úroveň. Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenia § 75 ods. 2 zákona o rodine,
podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tým je
potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti, a

to s ohľadom na ustanovenia § 18 a 19 zákona o rodine, ktoré určujú práva povinnosti manželov. Zákon
v prvom rade predpokladá, že manželia budú svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť plniť dobrovoľne.
Manželia sú povinní navzájom si pomáhať, starať sa spoločne o deti, starať sa podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom. Pri určení
výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z

manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov,
aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Nestačí teda len zistiť výšku príjmov oprávneného a povinného, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb
danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a pod. Zároveň je súd povinný
zaoberať sa otázkou starostlivosti o domácnosť a otázkou osobnej starostlivosti o deti. Výkon týchto

činností je postavený na roveň finančnému zabezpečovaniu potrieb rodiny (Pavelková, B. Zákon o
rodine. Komentár. 3. Vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2019, s. 688, str. 443 - 446).26. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti nemožno podať, ak už manželstvo zaniklo. Pokiaľ má súd
rozhodnúť o nároku na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, možno túto povinnosť určiť len
za dobu, kým manželstvo trvalo. Keďže ide o výživné na plnoletú osobu, možno ho priznať len odo dňa

začatia súdneho konania (§ 77 ods. 1 zákona o rodine), nie spätne.

27. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že nie sú splnené podmienky pre určenie výživného
na manžela. Manželstvo účastníkov konania bolo dňom 13.07.2020 právoplatne rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Lučenec. Navrhovateľ by mal teda nárok len na výživné za dobu od začatia konania

(t.j. od doručenia návrhu na začatie konania na súd v súlade s § 156 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), teda odo dňa 19.06.2020 a len za dobu
trvania manželstva, teda do 12.07.2020. Podľa názoru súdu však navrhovateľovi nemožno priznať
manželské výživné ani za túto dobu, pretože by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Povinná z výživného
(manželka) sa toho času stará o spoločnú maloletú dcéru účastníkov konania, ktorá pochádza z ich
manželstva, žije v domácnosti svojich rodičov, nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, pričom jej jediným

príjmom je rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a výživné na maloleté dieťa. Podľa zákona č.
571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov je rodičovský príspevok štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe
na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a teda tento príspevok je určený pre zabezpečenie
starostlivosti o maloletú W.. Prídavok na dieťa je rovnako štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na

výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Sumou 30,- Eur navrhovateľ plnil svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť na maloleté dieťa podľa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu
manželstva. Hoci navrhovateľ je nezamestnaný, podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Lučenec od 10.08.2020 poberá dávku v hmotnej núdzi. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto návrh
navrhovateľa na určenie výživného na manžela ako nedôvodný zamietol.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo

dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská
cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak

sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.