Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 13, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Tdo/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112011244
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Harabin
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6112011244.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov
JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša, na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2017, v trestnej
veci obvineného F. N. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, 4 písm. a/ Tr. zák.,
spáchaný formou spolupáchateľstva a iné, o dovolaní obvineného F. N., proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 2. mája 2016, sp. zn. 2 To 24/2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného F. N. o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom 14. januára 2016 Okresný súd Banská Bystrica, sp. zn. 1 T 55/2015, obvineného v bodoch
1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ a 7/ uznal vinným z pokračovacieho zločinu krádeže v zmysle § 212 ods. 2 písm. a/,
4 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v bode 7/ spáchaného v štádiu pokusu
v zmysle § 14 ods. 1 Tr. zák. a v bode 8/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr.

zák. na skutkovom základe uvedenom v rozsudku.

Uložený mu bol v súlade s §§ 212 ods. 4, 37 písm. h/,m/, 38 ods. 2, 4, 8, 41 ods. 1, 2, 42 ods. 1, 46,
48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody šesť a pol so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.
6 T 86/2009 z 12. apríla 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. septembra
2012, sp. zn. 3 To 65/2012, právoplatný 12. septembra 2012, ktorým mu bol za prečiny podvodu a
sprenevery podľa §§ 221 ods. 1, 2, 213 ods. 1, 2a Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody dva
roky a štyri mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu tri roky, do 12. septembra 2015, za
súčasného uloženia probačného dohľadu a zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Vzmysle§83ods.1písm.e/Tr.zák.súduložilochrannéopatrenie-zhabanieveci,ato:-1ksvysielačka
zn.BinatoneMR250,šedo-čiernejfarby(stopa12.7),1ksvysielačkazn.BinatoneMR250,šedo-čiernej
farby (stopa 17.1), 1 ks prípravok na zámky, kovový (stopa 12.14), 2 ks skrutkovače zn. Narex Profi,
ploché 1,6x8.0y175, s rukoväťou čiernej farby (stopa 9.2), 1 ks cylindrická vložka zámku dverí OMV ev. č.

RK-M-080, 1 ks prípravok na lámanie zámkov (stopa 9.3), 1 ks poškodená časť spínacej skrinky OMV ev.
č. RK-M-080 (stopa 10.1), 1 ks poškodená časť spínacej skrinky (stopa 18.1), úlomky spínacej skrinky
OMV, ev. č. RK-M-080 (stopa 9.1), poškodená cylindrická vložka zn. FAB + 1ks kľúč zn. FAB (stopa 8.1),
poškodená cylindrická vložka zn. FAB (stopa 6.21), poškodená cylindrická vložka zn. FAB + 1 ks kľúč
zn. FAB (stopa 13.16), poškodená časť zámku motorového vozidla (stopa 13.15), 1 ks kapsula TP08.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd N. uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným: 1/ U. Y. 10.682,27 €,
2/ L. L. a T. L., 1.357,73 €, 3/ B. U., a.s., F. I. Y. 10.443,90 €, 4/ N. P. s.r.o. 3.024,26 €, 5/ J. - P. U., a.s.
4.277,17 €, 6/ R. s.r.o. 267,32 €, 7/ J., spol. s. r.o. 187,14 €, 8/ L. D. 2.323,57 €.

Odvolanie obvineného 2. mája 2016 Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, sp. zn. 2 To 24/2016,
podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal N. dovolanie v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/, g/ a i/ Tr. por.

Vrámcidovolaciehodôvodupodľa§371ods.1písm.c/Tr.por.namietalnepreskúmateľnosťrozhodnutia
prvostupňového a odvolacieho súdu, pretože mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody šesť a pol
roka za pokračujúci zločin krádeže a prečin nebezpečného vyhrážania, i keď bol v predchádzajúcom
rozsudku v rovnakej výmere odsúdený za pokračujúci zločin krádeže a zločin vydierania. Pokiaľ bol
skutok 8/ posúdený miernejšie ako prečin, mal byť uložený aj miernejší trest. Súd tak mal zdôvodniť,

prečo ponecháva rovnakú výšku trestu. Konajúcim súdom vytkol aj pochybenie pri výpočte dolnej
a hornej hranice trestnej sadzby, pretože dolná hranica (5 rokov a 4 mesiace) ani horná hranica
trestnej sadzby (12 rokov a 4 mesiace) nie je stanovená správne a ich výpočet nekorešponduje súdom
konštatovaným zákonným ustanoveniam. Porušenie práva na obhajobu videl aj v tom, že v konaní
nevypovedal plnú moc zvolenému obhajcovi JUDr. Petríkovi a plnú moc v jeho mene nevypovedal ani

obhajca.Vyjadrenie,ženemáprostriedkynaúhraduodmenyprezvolenéhoobhajcuažiadaustanovenie
JUDr. Petríka nemožno vykladať tak, že už nie je jeho zástupcom. Za predpokladu zániku plnej moci
mal súd zisťovať okamih zániku plnomocenstva, na účely ustálenia potreby predvolávania zvoleného
obhajcu. Pokiaľ plnú moc nevypovedal, nemá povinnosť zakladať do spisu novú plnú moc, nakoľko by to
nasvedčovalo tomu, že plnú moc vypovedal a volí si nového obhajcu. Skutočnosti uvedené v rozhodnutí

odvolacieho súdu nezodpovedajú obsahu ospravedlnenia obhajcu JUDr. Petríka, ktorý neprítomnosť na
pojednávaní 21. augusta 2014 riadne a včas ospravedlnil, opatreniu o ustanovení náhradného obhajcu,
zktoréhojezrejmávedomosťsúduozvolenomobhajcovianiúradnémuzáznamudoručenému18.apríla
2016, podľa ktorého obhajca plnú moc nevypovedal. Súdy odmietali predvolávať JUDr. Petríka, ktorý
je riadne zvoleným obhajcom v prvom rade. Prvostupňový súd po zrušovacom rozhodnutí dovolacieho

súdu nevypočul vo vzťahu ku skutku 8/ poškodeného D. a závery, že N. mal vzbudiť obavu o jeho
život a zdravie sú domnienkou súdu. Najvyšší súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu práve z dôvodu
nesprávnej právnej kvalifikácie skutku, ktorý je prečinom nebezpečného vyhrážania. Súd nevykonal
ani dôkaz výsluchom A., pričom i prvostupňový súd považoval nevykonanie výsluchu tohto svedka
v prípravnom konaní za neštandardné. Vzhľadom na dôležitosť svedka došlo k porušeniu práva na

obhajobu. Odvolací súd neoboznámil obsah odvolania zo 6. apríla 2016, podanie z 28. apríla 2016,
úradný záznam z 18. apríla 2016 ani námietky zaujatosti. Okresný súd pred vyhlásením rozsudku 14.
januára 2016 nedoručil rozhodnutie o námietkach zaujatosti, následkom čoho o rozhodnutí nevedel a
nevedel či je konajúci súd zákonný.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. videl v absencii výzvy na vyjadrenie k vykonanému
dôkazu,zvukovémuzáznamuprehratémunahlavnompojednávaní14.januára2016.Priprehratínebolo
v rozpore s § 270 ods. 2 Tr. por. oboznámené kto a ako tento záznam získal.

Dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolateľ založil na tom, že rozhodnutie vo výroku

o treste vychádza z nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia. Skutkov, pre ktoré bol
odsúdený, sa mal dopustiť v rokoch 2006 až 2007. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z
12. apríla 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. septembra 2012 bol
odsúdenýzačiny,spáchanéposkutkoch,prektorébolodsúdenýnapadnutýmrozsudkom.Počastrvania
skúšobnej doby, ktorá uplynula 12. septembra 2015 viedol riadny život a splnil uložené povinnosti, neboli

naplnené podmienky na nariadenie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Uložením súhrnného
trestu bol de facto potrestaný za tú istú vec dva krát, nakoľko bol už úhrnným trestom odsúdený na
trest odňatia slobody, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky, ktorá uplynula pred vyhlásením
rozsudku 14. januára 2016. Súd mu opäť uložil súhrnný trest napriek uplynutiu skúšobnej doby. V rámci
tohto dovolacieho dôvodu konajúcim súdom vytkol aj nesprávne právne posúdenie skutku č. 8/ na tom

základe, že bol vo vzťahu k uvedenému skutku zaviazaný poškodenému nahradiť škodu. K odovzdaniu
peňažnejsumydošlopredvyjadrením„aksipolicajt,taksamôžestať,žesiužnikdynijakéautonekúpiš“.
Je tak nepreskúmateľné, prečo bol zaviazaný nahradiť škodu poškodenému, ak nebol odsúdený za
vydieranie podľa § 189 Tr. zák. a náhradu sumy, k odovzdaniu ktorej malo dôjsť pred spáchaním skutku.Medzi odovzdaním peňazí a spáchaním skutku 8/ nie je súvis. Poškodeným v intenciách § 46 od. 1 Tr.
por. je totiž osoba, ktorej bola trestným činom spôsobená majetková ujma.

Spochybnil i správnosť právneho posúdenia skutku 8/ ako prečinu nebezpečného vyhrážania, lebo
poškodený D. nebol príslušníkom policajného zboru, čoho si bol v čase spáchania skutku vedomý.
Slovné vyjadrenie tak nemohlo byť adresované jemu, vedel že sa ho netýka a nemohlo v ňom vzbudiť
obavu ani nebolo spôsobilé vzbudiť obavu.

Navrhol vysloviť porušenie zákona v § 371 ods. 1 písm. c/, g/ a i/ Tr. por., napadnuté rozhodnutie vrátane
predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvého stupňa zrušiť a prikázať, aby tieto súdy vec v potrebnom
rozsahu znovu prerokovali a rozhodli.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sa vyjadrila, že rozsudok prvostupňového súdu
v spojení s uznesením odvolacieho súdu považuje za zákonný a správny vo všetkých skutkových a

právnych zisteniach. Trest uložený dovolateľovi považuje za zákonný a primeraný. Navrhla dovolanie
ako nedôvodné odmietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal procesné podmienky na podanie dovolania a
zistil,žedovolanieprotinapadnutémuprávoplatnémurozhodnutiujeprípustné,bolopodanéoprávnenou

osobou, v zákonnej lehote a na zákonom určenom mieste (§§ 368 ods.1, 2 písm. h/, 369 ods. 2 písm.
b/, 370 ods. 1, 3, 566 ods. 3 Tr. por.). Dovolanie spĺňa podmienky podľa § 373 ods. 2 Tr. por., ako aj
obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. a nie je dôvod na postup v zmysle § 382 písm. a/, b/,
d/, e/ ani f/ Tr. por.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výrazný zásah do inštitútu právoplatnosti,
ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť
ako prejavu stability právnych vzťahov a právnej istoty v právnom štáte. Je určené k náprave výlučne
zákonomtaxatívnestanovenýchprocesnýchahmotnoprávnychchýb,ktorébysvojímcharakterommohli
mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok s potrebou ich odstrániť. Dovolací súd je pri

náprave uvedených nedostatkov v zásade až poslednou inštanciou, čo znamená, že ich preskúmava
až po preskúmavaní odvolacím súdom a neboli ním napravené, prípadne ním boli spôsobené. Tomu
zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné
prostriedky [§371 ods. 1 (veta prvá) Tr. por. a contrario, pokiaľ nejde o zákonné výnimky uvedené v tomto
ustanovení] a povinnosť namietať niektoré dovolacie dôvody najneskôr v odvolacom konaní (citované

ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por.).

Cieľom ustanovenia § 371 ods. 4 Tr. por. je predísť tomu, aby konanie dovolacie slúžilo ako možnosť
namietať stále nové nedostatky, ktoré mohli byť zhojené už v konaní pred súdom nižšieho stupňa.
Zákonodarca v tejto súvislosti zrejme predpokladal, že pokiaľ bol dovolateľovi namietaný nedostatok

známy už v pôvodnom konaní a tento sa ho nesnažil odstrániť pri prvej možnej príležitosti, nejde o chybu
tak závažnú, aby ju bolo potrebné preskúmavať v dovolacom konaní a v konečnom dôsledku by mohlo
ísť len o špekuláciu dovolateľa smerujúcu k predĺženiu celého konania.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Zásada „právo na obhajobu“ vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv
a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného
výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne
zabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo

svojejpodstatejejrealizáciavčonajširšommeradlejenielenvzáujmeosoby,protiktorejsavedietrestné
konanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale
aj zo záujmu štátu na zistenie pravdy. Podľa názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu sa zaručuje
ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane
základných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu

medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany.

Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
c/ Tr. por. chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jehoobhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého
obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé
čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné

porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného
v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Zo
znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným
spôsobom je spôsobilé naplniť tento dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva
na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli

splnené dôvody povinnej obhajoby.

V súvislosti s námietkami dovolateľa o nedostatočnom zastúpení v trestnom konaní a neodvolaní plnej
moci zvolenému zástupcovi JUDr. Petríkovi, dovolací súd zdôrazňuje závery vyslovené už v zrušujúcom
rozsudku najvyššieho súdu v tejto trestnej veci z 23. júna 2016, sp. zn. 2Tdo 31/2015, v ktorom
skonštatoval, že obvinený v konaní zastúpený bol, avšak len jedným zástupcom, JUDr. Geregom.

N. v dovolacej argumentácii namieta, že JUDr. Gereg bol ustanoveným obhajcom, ktorý mal byť
predvolaný len v prípade nemožnosti obhajoby zvoleným obhajcom. Obsahom spisu je úradný záznam,
podľa ktorého JUDr. Gereg oznámil, že sa ruší zastúpenie JUDr. Petríkom, pretože prevzal obhajobu
obvineného (č.l. 2441), pričom obhajca to uviedol aj na pojednávaní 21. apríla 2014 s následkami
ukončenia zastupovania v súlade s § 39 ods. 5 Tr. por. Opatrením z 22. júla 2014 prvostupňový

súd dovolateľovi síce podľa § 42 ods. 1, 2 Tr. por. ustanovil náhradného obhajcu JUDr. Gerega,
dovodiac náročnosťou dokazovania a tým, že vo veci je zainteresovaných viacero procesných strán.
Na pojednávaní 21. augusta 2014, za neprítomnosti JUDr. Petríka, ospravedlneného z dôvodu kolízie
termínov pojednávaní, súd postupom v zmysle § 40 Tr. por. opatrenie o náhradnom obhajcovi zrušil. N.
totiž 8. apríla 2014 udelil JUDr. Geregovi plnú moc na zastupovanie v celom konaní (č.l. 2516), ktorý

sa tak stal riadne zvoleným, nie ustanoveným obhajcom N., ako sa nesprávne namieta v dovolaní. V
spise sa nachádza aj ďalšie plnomocenstvo obvineného na zastupovanie v konaní, udelené advokátskej
kancelárii GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o. zastúpenej JUDr. Jánom Geregom, 20. februára 2015
(č.l. 2644). Navyše, ak si obvinený zvolil viacerých obhajcov v tej istej veci, zmysle § 44 ods. 7 Tr. por.
povinnosti a práva podľa tohto zákona patria každému z nich; pri úkonoch podľa tohto zákona stačí

prítomnosť len jedného z nich, ak zákon neustanovuje inak.

Na námietku nevykonania výsluchu svedka A. k otázke podnájmu dovolací súd konštatuje kvalifikovanú
snahu prvostupňového súd zabezpečiť prítomnosť svedka na pojednávaní aj prostredníctvom orgánov
polície. Z oznámenia policajného zboru 8. júla 2014 a 26. novembra 2014 je zrejmé, že svedok je

od 30. augusta 2004 v pátraní a vykonané opatrenia nepriniesli informácie vedúce k lokalizácii a
zadržaniu. Súd vykonal dokazovanie navrhnuté N. v podaní 21. februára 2013, ktorým si vyžiadal
spis Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 0Tp 5/2007, v ktorom bolo rozhodované o jeho väzobnom
stíhaní ako obžalovaného. V konaní predseda senátu na hlavnom pojednávaní prečítal zmluvu o nájme
nehnuteľnosti z 1. januára 2007, podľa ktorej S. D. - F. 1 dala nebytové priestory na S. K. č. XX Q. Q.

do podnájmu na dobu neurčitú od 1. januára 2007 (č.l. 2405). Faktické užívanie nebytových priestorov
bolo prvostupňovým súdom dostatočne preukázané vykonaným dokazovaním. V tomto smere nebolo
podstatné s kým bola zmluva o podnájme uzavretá. Vytýkaná nesprávnosť postupu súdu, ktorý po
zrušení rozhodnutia dovolacím súdom a zmene právnej kvalifikácie skutku 8/, opätovne nevykonal
výsluch svedka D., sa týka skutkových zistení a zvoleného rozsahu dokazovania súdov nižšieho stupňa,

ktorých správnosť však dovolací súd v súlade s § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nepreskúmava.

Nemožno prisvedčiť ani dovolacej námietke, podľa ktorej odvolací súd neoboznámil odôvodnenie
odvolania zo 6. apríla 2016, podanie z 28. apríla 2016, úradný záznam z 18. apríla 2016 a nedoručoval
rozhodnutie o námietke zaujatosti. Z obsahu zápisnice o verejnom zasadnutí 2. mája 2016 dovolací súd

zistil, že po otvorení zasadnutia podal predseda senátu správu o stave veci. O N. námietke zaujatosti
predsedu senátu, JUDr. J. a celého odvolacieho súdu podľa §§ 31 ods. 1, 32 ods. 6 Tr. por. nekonal,
pretože námietka sa týkala len procesného postupu súdu. Doručenie rozhodnutí o námietkach zaujatosti
prvostupňovým súdom pred vyhlásením rozsudku dovolací súd nepreskúmaval, lebo obvinený túto
nesprávnosť súdu v odvolacom konaní nevytkol, z ktorého dôvodu sa touto skutočnosťou najvyšší súd

v intenciách § 371 ods. 4 Tr. por. nemohol zaoberať.

N. vytýkaná neprimeranosť uloženého trestu, v konaní nasledujúcom po zrušení rozhodnutí dovolacím
súdom, založená na tom, že prvostupňový súd rozsudkom zo 14. januára 2016, sp. zn. 1T 55/2015,napriek miernejšej kvalifikácii skutku 8/ ako prečinu, dovolateľovi uložil rovnaký trest odňatia slobody
šesť a pol roka a nezohľadnil nižšiu závažnosť konania obvineného, podľa názoru dovolacieho súdu
nemožno kvalifikovať ako zásadné porušenie práva na obhajobu, ktoré je v intenciách vyššie uvedeného

potrebné chápať ako obmedzenie či zmarenie uplatnenia procesných práv obvineného na obhajobu
OČTK alebo súdom v trestnom konaní. Dovolací súd upriamuje pozornosť, že dovolanie je určené iba
k náprave chýb, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný
výsledok s potrebou ich odstrániť, takéto pochybenia však dovolateľ nekonštatoval.

Dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. tak naplnený nebol.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.

Dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie
súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom.

Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom musí byť z
obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu
práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu
napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného
prostriedku.

Z tohto potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže
byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. len vtedy, ak má, resp. mal negatívny
dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri
vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.

g/ Tr. por. Aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1, 3 písm.
d/ Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej
miere (solery or to a decisive extent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom, čo sa ale v
predmetnej veci nestalo (pozri Mariana Marinescu p. Rumunsku, rozs. č. 36110/03 z 2. februára 2010,
Emen p. Turecku, rozs. č. 25585/02 z 26. januára 2010, Van Mechelen a ďalší p. Holansku , Visser p.

Holandsku, rozs. č. 26668/95 zo 14. februára 2002, Al - Khawaja a Tahery p. Spojenému kráľovstvu,
rozs. č. 26766/2005 a č. 22228/06 z 15. decembra 2011 a ďalšie).

Dovolateľ v rámci tohto dovolacieho dôvodu namietal nesprávny postup pri vykonaní dôkazu, zvukového
záznamu, týkajúceho sa rozhovoru medzi N. a D.. Prvostupňový súd na pojednávaní 14. januára

2016, v intenciách pokynu vysloveného v rozhodnutí dovolacieho súdu opätovne doplnil dokazovanie
a na technickom zariadení prehral zvukový záznam telefonického rozhovoru z 11. januára 2007 medzi
poškodeným a dovolateľom, ako aj utajovanú prílohu - súhlas sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici
na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, sp. zn. KS-V-136-1/2006 Ntt-153 z 5. decembra
2006. Z obsahu zápisnice a zvukového záznamu z pojednávania 14. januára 2016 dovolací súd zistil,

že dôkaz bol vykonaný zákonným spôsobom a to v súlade s § 270 ods. 2 Tr. por. Súd oboznámil súhlas
sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici, pre ktorú účastnícku stanicu bol udelený, že záznam bol
vykonaný utajovaným spôsobom a N. v zmysle § 271 ods. 1 Tr. por. vyzval, aby sa vyjadril. Obvinený
dovolaním v konaní pod sp. zn. 2 Tdo 31/2015 podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., založeným na
nezákonnosti totožných zvukových nahrávok, namietal len skutočnosť, že jemu a obhajcovi nebola daná

možnosť vyjadriť sa k dôkazu. Tento nedostatok bol zákonným spôsobom odstránený v konaní pred
prvostupňovým súdom, sp. zn. 1T 55/2015.

Dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. tak naplnený nebol.

K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku a použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia je
pochybenie súdu pri aplikácii práva na skutok, ktorý bol zistený a v potrebnom rozsahu objasnený, a to

v takej intenzite, že to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (a contrario § 371 ods. 5 Tr. por.). O
nesprávnu právnu aplikáciu práva ide najmä vtedy, ak bol skutok v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný
ako iný trestný čin, než ten, ktorý sa nachádza v právnej vete napadnutého rozhodnutia, teda ak
skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný (podradený) pod nesprávnu skutkovúpodstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom takáto nesprávna subsumpcia bola v
neprospech obvineného (teda spravidla pôjde o prísnejšie trestnú skutkovú podstatu). V tejto súvislosti
treba opakovane podotknúť, že dovolací súd nie je oprávnený ani pri skúmaní tohto dovolacieho dôvodu

preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku, čo je explicitne vyjadrené i v ustanovení § 371 ods.
1 písm. i/ veta za bodkočiarkou Tr. por. Zabezpečiť správnosť a úplnosť skutkových zistení a následne
ustáliť skutok je vecou súdu prvého, prípadne druhého stupňa, a dovolací súd ustálený skutkový stav
musí ako správny prezumovať a vychádzať z neho.

Dovolací súd sa nestotožnil ani s námietkami uplatnenými v rámci dovolacieho dôvodu v zmysle § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktoré sústredil na výšku uloženého trestu, pretože v rámci dovolacej argumentácie
nevytkol uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby (namietal len nesprávnosť výpočtu
hornej a dolnej hranice trestnej sadzby). N. nesprávne subsumoval tieto námietky pod dôvod zakotvený
v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Nemožno ich preskúmavať ani v intenciách dovolacieho dôvodu
predpokladaného v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. vzhľadom obsah použitej argumentácie.

Prvostupňový súd uznal obvineného v bodoch 1/ až 7/ vinným z pokračovacieho zločinu krádeže v
zmysle § 212 ods. 2 písm. a/, 4 písm. a/ Tr. zák. spáchaného spolupáchateľstvom a v bode 8/ z
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica
z 12. apríla 2012, sp. zn. 6T 86/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12.

septembra 2012, sp. zn. 3To 65/2011 bol dovolateľ uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods.
1, 2 Tr. zák. (spáchaný 28. júna 2006) a z prečinu sprenevery v zmysle § 213 ods. 1, 2 Tr. zák. (spáchaný
19. novembra 2009), za ktoré mu bol uložený podmienečný úhrnný trest odňatia slobody dva roky a štyri
mesiace. Skutky spáchané v danej trestnej veci N. spáchal v období od 31. októbra 2006 až 22. januára
2007, a to nasledovne: skutok 1/ od 31. októbra - do 1. novembra 2006, skutok 2/ 4. decembra 2016,

skutok 3/ od 1. do 2. januára 2007, skutok 4/ od 2. do 3. januára 2007, skutok 5/ od 3. do 4. januára 2007,
skutok 6/ od 16. do 17. januára 2007 a skutok 7/ 22. januára 2007 a skutok 8/ 10. januára 2007, teda skôr,
než bol v súlade s § 42 ods. 1 Tr. zák. súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho
trestný čin, už zmienený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, vyhlásený 12. apríla 2012, sp. zn.
6T 86/2009. Prvostupňový súd preto správne, aplikujúc zásady ukladania úhrnného ako aj súhrnného

trestu v súlade s § 41 a 42 Tr. zák. zistil, že zo zbiehajúcich sa činov je najprísnejšie trestný pokračovací
trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, 4 písm. a/ Tr. zák., za ktorý možno v kvalifikovanej
skutkovej podstate (§ 212 ods. 4 Tr. zák.) uložiť trest odňatia slobody v rozsahu tri až desať rokov. Hornú
hranicutrestnejsadzbyodňatiaslobodypodľa§42ods.2Tr.zák.sícenesprávnezvýšilnadvanásťrokov
a štyri mesiace, nakoľko rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby

je základom na zníženie alebo zvýšenie sadzby iba na účely úpravy sadzby za existencie poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 až 6 Tr. zák. Základom pre zvýšenie hornej hranice trestnej
sadzby pri ukladaní úhrnného a súhrnného trestu je len výška hornej hranice trestnej sadzby. Okresný
súd mal túto správne stanoviť na trinásť rokov a štyri mesiace. Vzhľadom na prítomnosť priťažujúcich
okolností zakotvených v § 37 písm. h/ a m/ Tr. zák. postup v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. súdu umožňoval

zvýšiť aj dolnú hranicu trestnej sadzby tri roky) o jednu tretinu, vychádzajúc zo základu stanoveného v
súlades§38ods.8Tr.zák.IkeďbolN.uloženýsúhrnnýtrest,vzhľadomnamnohosťsúdenýchčinov(10
skutkov)nemožnovzmysle§38ods.7Tr.zák.zvýšeniedolnejhranicehodnotiťakoneprimeraneprísne.
Prvostupňový súd preto dovolateľovi správne uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, stanovený v
§ 212 ods. 4 Tr. zák. v rámci zákonom upravenej trestnej sadzby. Na uloženie trestu nemala vplyv ani

skutočnosť, že dovolateľovi 12. septembra 2015 uplynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia,
v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod, sp. zn. 6T 86/2009, nakoľko v poradí prvý
rozsudok v preskúmavanej trestnej veci bol prvostupňovým súdom vyhlásený už 16. septembra 2013,
teda počas skúšobnej doby, plynúcej od 12. septembra 2012 (č.l. 2493). Okresný súd nemohol výkon
trestu odňatia podmienečne odložiť, pretože takýto postup možno uplatniť pri treste odňatia slobody

neprevyšujúceho dva roky (§ 49 ods. 1, 2 Tr. zák.), resp. za súčasného uloženia probačného dohľadu, pri
ukladaní trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky (§ 51 ods. 1 Tr. zák.). Nemožno tak konštatovať
porušenie zásady „ne bis in idem“, lebo dovolateľovi nebol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
z dôvodu porušenia podmienok na odklad výkonu trestu. Vzhľadom na zbiehajúcu sa trestnú činnosť bol
obvinenému v súlade s § 42 Tr. zák. uložený súhrnný trest a to aj za skutky prerokúvané v konaní pred

Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 6T 86/2009 (resp. v odvolacom konaní na Krajskom súde v
Banskej Bystrici, sp. zn. 3To 65/2012), ktorým bol zrušený a nahradený trest uložený N. v tomto konaní.Uvedená nesprávnosť pri zvýšení hornej hranice trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. nevylučuje
právny záver, že dovolateľovi bol trest uložený v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, stanovenej
za aplikácie zásad pre ukladanie úhrnného a súhrnného trestu a zohľadnenia priťažujúcich okolností v

zmysle §§ 212 ods. 4, 38 písm. h/, m/, 41 ods. 2, 42 ods. 1, 2 Tr. zák.

Dovolateľ ďalej namietal že škoda ustálená skutkom v bode 8/, ktorú mal nahradiť nebola spôsobená
v priamej súvislosti s trestným činom, z ktorého bol uznaný za vinného. V tomto videl dovolací dôvod
podľa písm. i/ ods. 1 § 371 Tr. por.

Predmetný skutok bol najprv kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. Na podklade
zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu z 23. júna 2015, sp. zn. 2 Tdo 31/2005 došlo k prekvalifikovaniu
naprečinnebezpečnéhovyhrážaniavzmysle§360ods.1Tr.zák.vzhľadomnavyhrážkuN.adresovanú
D. (ak je policajt, mohlo by sa stať, že si už žiadne auto nekúpi).

S argumentáciou N. o nemožnosti vzniku obavy D., z vyhrážok „ak je policajtom, tak by sa mohlo stať,
že si už nikdy nijaké auto nekúpi“, pretože nie je policajtom sa už dostatočne vysporiadal dovolací
súd v predchádzajúcom rozhodnutí z 23. júna 2015, sp. zn. 2 Tdo 31/2015, v ktorom dospel k
právnemu záveru, že použitá vyhrážka celkom zrejme smeruje k usmrteniu osoby a v kontexte situácie
sprostredkovania vrátenia odcudzeného vozidla bola spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu poškodeného,

napriek tomu, že nebol policajtom.

V spojitosti s touto námietkou dovolací súd konštatuje, že zmena právnej kvalifikácie nemala vplyv
na bez najmenších pochybnosti dokazovaním preukázanú priamu príčinnú súvislosť medzi vzniknutou
škodou D. a súdom ustáleným skutkom v bode 8/, i za prítomnosti slovného spojenia, že „ak je

policajtom, tak by sa mohlo stať, že si už nikdy nijaké auto nekúpi“. Za predpokladu, že by skutok
nebolspáchaný,poškodenémubyškodavpodobevyplatenýchpeňazízasimulované„sprostredkovanie
vrátenia auta“ nevznikla. Súhrnno-komplexným posúdením obsahu konania v skutku 8/ a vyplatením
sumy za nezákonné sprostredkovanie vrátenia odcudzeného vozidla príčinná súvislosť jednoznačne
existuje. Preto náhrada škody bola správne priznaná.

Dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. tak prítomný nebol.

Na podklade vyjadreného dovolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.