Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200464
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1014200464.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu

a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: L. Š., M..
XX.XX.XXXX, Q. L. Č. Q. - T., zastúpený: JUDr. Anna Ščepková, advokátka, so sídlom Saratovská 2/
A, 844 52 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Jarovce, so sídlom Palmová č. 1,
851 10 Bratislava - Jarovce, zastúpený: JUDr. Tatiana Harmatová, advokátka, so sídlom Podháj 61, 841
03 Bratislava, za účasti: 1. F. Š., Q. D. XX, XXX XX Q. a 2. L. Š.B., M.. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX
Q., obaja zastúpení: JUDr. Michal Hutta, PhD., advokát, so sídlom Bezekova 13, P.O.BOX 55, 840 02
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Oznámenia o zrušení pobytu žalobcu

zo dňa 20.01.2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalovanému voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Pribratým účastníkom v 1., 2. rade právo na náhradu trov konania súd nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 17.03.2014 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia -

správneho aktu žalovaného - Oznámenia o zrušení pobytu zo dňa 20.01.2014 (ďalej len Oznámenie),
vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.
Priebeh administratívneho konania a rozhodnutie správneho orgánu.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že na správny orgán (žalovaný)
bol dňa 20.01.2014 doručený návrh na zrušenie trvalého pobytu žalobcu z adresy D. XX, T., podaný F.
Š. a L. Š. starším z dôvodu, že žalobca nie je vlastníkom rodinného domu a pácha voči nim ako svojím

rodičom protiprávnu činnosť. Spis tiež obsahuje výpis z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie T. a
písomnosť Ministerstva vnútra SR - zrušenie trvalého pobytu - vyjadrenie zo dňa 28.04.2014.

3. Žalovaný následne dňa 20.01.2014 vydal Oznámenie o zrušení pobytu, podľa znenia ktorého
ohlasovňa pobytu v obci Q. - T. na návrh vlastníkov F. Š. a L. Š., obaja bytom D. XX, T., podľa § 7 ods.
1 písm. f) zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 253/1998 Z. z.), dňom 20.01.2014

zrušila trvalý pobyt žalobcovi na adrese D. XX, T. s tým, že miestom jeho trvalého pobytu bude obec Q.
- T.. Predmetné Oznámenie bolo vyvesené dňa 21.01.2014 a zvesené 06.02.2014.

Žaloba.4. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, a to z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. V úvode žaloby bol opísaný skutkový

stav predchádzajúci vydaniu napadnutého správneho aktu žalovaného s tým, že rodičia žalobcu podali
žalovanému návrh na zrušenie trvalého pobytu žalobcu na adrese D. E.. Č.. XX Q. - T., na čo žalovaný
vydal Oznámenie o zrušení trvalého pobytu žalobcu na tejto adrese, ktoré bolo od 20.01.2014 na dobu
15 dní vyvesené na úradnej tabuli.

5. Žalobca mal za to, že predmetné oznámenie má povahu rozhodnutia podliehajúceho súdneho
prieskumu v správnom súdnictve, pričom poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých sa za spôsobilý predmet súdneho
prieskumu pokladajú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy
ako právnoaplikačné akty správnych orgánov. Zrušením jeho trvalého pobytu zo strany žalovaného boli
dotknuté jeho subjektívne práva, nakoľko s inštitútom trvalého pobytu sú spojené viaceré právne účinky

a daný stav má pre jeho právne postavenie nepriaznivé následky, napríklad už len v úradnom styku s
orgánmiverejnejmoci,prektorésaspravidlapoužívaadresatrvaléhopobytu.Napadnutýaktžalovaného
mal konštitutívnu povahu a k zrušeniu jeho trvalého pobytu došlo až na jeho základe a zasiahlo sa ním
do jeho právnej sféry.

6. Poukázal na to, že ustanovenie § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 253/1998 Z. z., ktorým bolo zdôvodnené
zrušenie jeho trvalého pobytu vyžaduje ako hmotnoprávne podmienky zrušenia trvalého pobytu 1/
návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti na zrušenie trvalého pobytu,
2/ trvalý pobyt občana, ktorý nemá k budove, alebo jej časti žiadne užívacie právo. Práve druhú
hmotnoprávnu podmienku, ktorej splnenie sa vyžaduje pre zrušenie trvalého pobytu žalovaný nezisťoval

a táto podmienka ani nebola splnená. Žalobca je synom spoluvlastníkov domu na D. E. Č.. XX F.
Q. - T. a má tu evidovaný trvalý pobyt, pričom do rekonštrukcie daného rodinného domu spolu so
svojou manželkou investoval značné finančné prostriedky. V tejto súvislosti žalobca poukázal na viacero
rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa ktorých rodičia sa môžu domáhať vypratania
svojich plnoletých detí z bytu len v prípade, ak tieto majú možnosť samostatne bývať alebo, ak svoje

právo na bývanie zneužívajú vo vzťahu k tým, ktorí im toto bývanie poskytujú. Žalobca uviedol, že
on nemá možnosť samostatne bývať a svoje právo bývať v dome svojich rodičov nijako nezneužíval.
Mal odvodené užívacie právo k predmetnému rodinnému domu spočívajúci v tom, že je synom jeho
spoluvlastníkov, nemal možnosť samostatne bývať a svoje právo na bývanie nijako nezneužíval proti
svojim rodičom. Keďže mal užívacie právo k predmetnému bytu žalovaný nesprávne právne posúdil vec

a zároveň pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný nedostatočne zisťoval skutkový stav veci
a nezaoberal sa či nemá k danému domu užívacie právo.

Vyjadrenie žalovaného.

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu písomným podaním zo
dňa 03.04.2017 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť, pričom konštatoval, že podmienky hlásenia
pobytu občanov upravuje zákon č. 253/1998 Z. z., ktorý v § 3 ods. 3 uvádza, že prihlásenie občana
na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove, v ktorej má trvalý pobyt ani k jej vlastníkovi a má len
evidenčný charakter. Paragraf 7 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. upravuje spôsoby zániku trvalého

pobytu na základe taxatívne vymedzených skutočností, pričom negatívne vymedzuje, na ktoré osoby
návrh na zrušenie trvalého pobytu nie je možné podať a týmito osobami sú vlastník, spoluvlastník,
manžel alebo nezaopatrené dieťa vlastníka, spoluvlastníka. Nezaopatreným dieťaťom sa v zmysle § 3
zákona č. 600/2003 Z. z. rozumie dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do
dovŕšenia 25 rokov veku.

8. Zákon č. 253/1998 Z. z. nijakým spôsobom nelimituje vlastníkov nehnuteľnosti, čo do dôvodu podania
návrhu na zrušenie trvalého pobytu a dospelú osobu, ktorá nie je považovaná za nezaopatrené dieťa
nechráni pred podaním žiadosti o zrušenie jej trvalého pobytu v budove, ktorú nevlastní a ani nie
je jej spoluvlastníkom. Žalovaný konštatoval, že žalobca nebol a ani nemôže byť považovaný za

nezaopatrené dieťa vzhľadom na jeho vek. Žalovaný bol povinný postupovať podľa zákona č. 253/1998
Z. z. a potom záznam o trvalom pobyte za splnenia zákonných podmienok bol povinný zrušiť, pričom
podmienka v zmysle § 7 bol ods. 1 písm. f) bola jednoznačne splnená a nebolo úlohou žalovanéhoďalej skúmať dôvody odhlásenia trvalého pobytu žalobcu. Žalovaný skúmal len predloženie dokladov
predpokladaných zákonom.

9. Žalovaný nesúhlasil s tým, že žalobca mal odvodené užívacie právo k danému rodinnému domu
z dôvodu, že je synom jeho spoluvlastníkov. Žalobca užíval danú nehnuteľnosť a mal v nej nahlásený
trvalý pobyt len na základe súhlasu jeho rodičov, avšak prihlásenie na trvalý pobyt má len evidenčný
charakter a rodičia ako spoluvlastníci nehnuteľnosti mali právo svoj súhlas kedykoľvek prehodnotiť a
potom žalobca už nebol zákonom chránený, nakoľko nespĺňal požiadavku nezaopatreného dieťaťa.

Každý vlastník nehnuteľnosti má právo zrušiť trvalý pobyt v nej nechráneným osobám na základe
vlastnej úvahy a rozhodnúť o tom, kto môže v nehnuteľnosti, ktorú vlastní bývať. Žalovaný tiež
poukázal na vyjadrenie Ministerstva vnútra zo dňa 28.04.2014, z ktorého vyplýva, že nemal kompetenciu
skúmať opodstatnenosť dôvodov, ktoré viedli spoluvlastníkov domu k podaniu návrhu na zrušenie
trvalého pobytu žalobcu, keďže skúmanie takýchto dôvodov by bolo nad rámec zákona a aj v rozpore
s Ústavou Slovenskej republiky. Žalobcom uvádzané rozhodnutia súdov Českej republiky sa týkajú

vypratania plnoletých detí z bytu rodičov, ak nemajú možnosť samostatne bývať alebo svoje právo
na bývanie zneužívajú vo vzťahu k tým, ktorí im toto bývanie poskytujú. Žalobca mal možnosť
samostatne bývať a zároveň dôvodom na zrušenie jeho trvalého pobytu v predmetnom rodinnom
dome bola protiprávna činnosť páchaná proti jeho rodičom. Možnosť samostatne bývať neznamená len
nadobudnutie vlastného bytu, ale možnosť bývať inde na základe, napríklad nájomnej zmluvy. Žalobca

je ženatý a zárobkovo činný. Zrušenie trvalého pobytu má výlučne evidenčný charakter a neznamená
automaticky vypratanie osoby z nehnuteľností, ktorej sa trvalý pobyt zrušil.

Vyjadrenie pribratých účastníkov.

10. Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.11.2017 pribratí účastníci v 1/a 2/ rade sa vyjadrili
k žalobe, ktorú považovali za nedôvodnú a žiadali ju zamietnuť. Poukázali na koncepciu zákona č.
253/1998 Z. z. postavenej na evidenčnom charaktere trvalého pobytu občanov Slovenskej republiky.
Potom zrušenie evidencie trvalého pobytu občana ku konkrétnej budove nespôsobuje vznik, zmenu a
ani zánik akýchkoľvek vecných alebo záväzkových práv k tejto budove. Žalobca už v čase podania

návrhu na zrušenie jeho trvalého pobytu a ani v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal žiadne
užívacie právo k rodinnému domu pribratých účastníkov, nakoľko toto jeho právo zaniklo dňa 11.12.2012
na základe výpovede z nájmu zo dňa 21.08.2012, ktorú prevzal 11.09.2012 a návrh na zrušenie jeho
trvalého pobytu pribratí účastníci podali až dňa 20.01.2014.

11. Poukázali tiež na to, že žalobca v čase podania návrhu na zrušenie trvalého pobytu a ani v čase
vydania napadnutého rozhodnutia nebol nezaopatreným dieťaťom. V danom prípade boli splnené všetky
hmotnoprávne podmienky na zrušenie jeho trvalého pobytu podľa § 7 ods. 1 písm. f) a žalovaný správny
orgán správne právne posúdil vec.

12. Ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. taxatívnym spôsobom vymenúva doklady, z
ktorých má ohlasovňa vychádzať pri zrušení trvalého pobytu občana na návrh vlastníka budovy. Toto
ustanovenie má procesný charakter a nadväzuje na hmotnoprávne podmienky zrušenia trvalého pobytu
vyplývajúce z § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 253/1998 Z. z..
Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

13. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v prítomnosti všetkých procesných strán
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné

námietky neodôvodňujú jeho zrušenie.

14. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdnehopreskúmaniarozhodnutíorgánovverenejsprávy.Tentozákonbolvčastitýkajúcejsasprávneho

súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto
zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú
súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2

právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním
fyzická osoba alebo právnická osoba.

19. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z. prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo
k budove uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter.

20. Podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 253/1998 Z. z. ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší na návrh
vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej

časti žiadne užívacie právo; návrh nemožno podať voči vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi budovy alebo
jej časti, manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu vlastníka alebo spoluvlastníka budovy alebo jej časti.

21. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. na postup štátnych orgánov, obcí, iných právnických osôb
a fyzických osôb a na ich úkony vykonávané podľa tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o

správnom konaní.12)
12) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

22. Podľa § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia
povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku.

23. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého správneho aktu žalobcu -
Oznámenia, a to v rozsahu vznesených žalobných námietok.

24. Úvodom súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, že by predmetný napadnutý správny akt

žalovaného - Oznámenie o zrušení trvalého pobytu žalobcu, nebol takým rozhodnutím, ktoré by
nepodliehalo súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú
súdnu prax a potom napadnuté rozhodnutie je plne spôsobilé súdneho prieskumu.

25. Zároveň súd uvádza, že zo znenia ust. § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z. jednoznačne vyplýva,

že prihlásenie občana na trvalý pobyt v určitej nehnuteľnosti má čisto evidenčný charakter a preto
napadnuté rozhodnutie má len deklaratórnu povahu a nie konštitutívnu, ako sa mylne domnieva žalobca.

26. Žalobcom vznesené námietky ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z toho
vyplývajúceho nesprávneho právneho posúdenie veci navzájom súvisia. Podľa názoru súdu ani jedna

z týchto námietok nie je dôvodná. Žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia - Oznámenia mal k
dispozícii všetky informácie potrebné pre jeho vydanie a ktoré sú zároveň predpokladané zákonom (§ 7
ods. 1 písm. f/ zákona č. 253/1998 Z. z.). Vo veci bol podaný návrh na zrušenie trvalého pobytu žalobcu
všetkými spoluvlastníkmi danej nehnuteľnosti, bol predložený list vlastníctva rodinného domu, z ktorého
vyplývalo, že jeho výlučnými vlastníkmi boli pribratí účastníci a žalobca (ich syn) nemal k rodinnému

domu žiadne užívacie právo. Vzhľadom na dátum narodenia žalobcu (XX.XX.XXXX) bolo zrejmé, že
nie je ho možné pokladať za nezaopatrené dieťa pribratých účastníkov (§ 3 zákona č. 600/2003 Z. z.).
Žiadne ďalšie skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia žalovaný nepotreboval, nič ďalšie nemusel
skúmať a zisťovať.27. Namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci - nesplneniu zákonnej podmienky
odvodeného užívacieho práva žalobcu k predmetnému rodinnému domu spočívajúceho v tom, že

je synom jeho spoluvlastníkov, nemal možnosť samostatne bývať a svoje právo na bývanie nijako
nezneužíval proti svojim rodičom, taktiež nie je možné prisvedčiť. Žalobca ako syn výlučných vlastníkov
rodinného domu (pribratí účastníci) nemal žiadne odvodené užívacie právo k danej nehnuteľnosti.
Žalobca v rodinnom dome býval len na základe súhlasu vlastníkov domu, ktorí svoj súhlas odvolali,
a to písomnosťou - výpoveďou z nájmu zo dňa 21.08.2012, ktorý prejav vôle je treba posudzovať

podľa obsahu. Táto písomnosť mala za následok odvolanie súhlasu oprávnených spoluvlastníkov
nehnuteľnosti - rodičov žalobcu s jeho bývaním v tejto nehnuteľnosti, čo malo za následok zrušenie
užívacieho práva žalobcu k nej. Žalobcu zároveň nie je možné pokladať za osobu, voči ktorej by návrh
na zrušenie trvalého pobytu nemohol smerovať titulom, že je nezaopatreným dieťaťom, ktoré nemá
možnosť samostatne bývať (argumentovanie žalobcu vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu Českej
republiky). V čase vydania napadnutého rozhodnutia mal žalobca 37 rokov a bol ženatý, plne spôsobilý

na právne úkony a potom mohol uzatvoriť nájomnú zmluvu, ktorou by riešil svoje bývanie. Pod pojmom
samostatne bývať nie je možné chápať zabezpečenie bývania v nehnuteľnosti (rodinný dom, byt),
ktorého by bol žalobca výlučným vlastníkom, resp. spoluvlastníkom.

28. Je na výlučnej vôli (spolu)vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti, či bude mať môcť iná fyzická osoba v

nej evidovaný trvalý pobyt. Zákon č. 253/1998 Z. z. presne vymedzuje voči komu je možné bez ďalšieho,
aby (spolu)vlastník nehnuteľnosti sa domáhal zrušenia jeho trvalého pobytu, aj keď predtým s trvalým
pobytom tejto osoby súhlasil. V danom prípade žalobca bezpochyby nebol osobou, voči ktorej by návrh
na zrušenie jeho trvalého pobytu nemohol smerovať. Súd musí uviesť, že žalovaný predtým, ako vydal
napadnuté rozhodnutie zistil riadne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci, jeho rozhodnutie bolo

plne v súlade s platným právnym stavom a deklarovalo skutočnosti vyplývajúce z návrhu oprávnených
osôb(pribratýchúčastníkov-výlučnýchvlastníkovrodinnéhodomu)nazrušenietrvaléhopobytužalobcu
v ich nehnuteľnosti, ktoré mu bolo doručené a o ktorom mal povinnosť rozhodnúť.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba v rozsahu podaných

námietok dôvodná nie je, napadnutý správny akt žalovaného je vecne správny, vydaný v súlade so
zákonom, zodpovedajúcim postupom, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu na riadne
posúdenie veci a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1

SSP, a vo veci úspešnému žalovanému (orgán miestnej samosprávy) priznal ich náhradu voči v konaní
neúspešnému žalobcovi, nakoľko tento dôvodne vynaložil na svoje bránenie v konaní náklady právneho
zastúpenia.

31. Pribratým účastníkom v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému

žalobcovi správny súd v súlade s § 169 veta prvá SSP nepriznal, nakoľko im neuložil žiadnu povinnosť
v konaní.

32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).