Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 3, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15Csp/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216212527
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2216212527.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, právne zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti
žalovanému: Z. G., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XXXX/XX, Š., o zaplatenie 2.440,19 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd v celom rozsahu zrušuje platobný rozkaz č.k. 15Csp/86/2016-81 zo dňa 19.10.2018.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.991,50 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.440,19 € od 01.05.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného k

zaplateniu istiny vo výške 2.440,19 eur spolu s príslušenstvom podľa žalobného návrhu a k náhrade
trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že žalobca na základe
úverovej zmluvy zo dňa 03.06.2013 poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.500,- eur,
ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných anuitných
splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s platením splátok úveru vyhlásil veriteľ po výzve na
úhradu dlžnej sumy zo dňa 21.10.2014 mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 06.11.2014 a zároveň vyzval
žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Žalovaný do podania žaloby zaplatil celkovo sumu 526,45

eur (č.l. 34, č.l. 108), z čoho bola na istinu započítaná suma 59,81 eur. Žalobca si v tomto konaní
uplatňoval voči žalovanému nezaplatený zvyšok istiny úveru vo výške 2.440,19 eur, úroky vyčíslené ku
dňu 30.04.2016 vo výške 1.014,89 eur, úroky z omeškania vyčíslené ku dňu 30.04.2016 vo
výške 228,34 eur, úroky vo výške 19,50 % ročne zo sumy 2.440,19 eur od 01.05.2016 do zaplatenia a
úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.440,19 eur od 01.05.2016 do zaplatenia.

2. Súd žalobe vyhovel platobným rozkazom uvedeným vo výroku I, ktorý však súd následne v celom

rozsahu zrušil pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému do vlastných rúk podľa § 266 ods. 3 C.s.p.
(výrok I). Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa C.s.p., spolu s výzvou, aby sa k žalobe s
prílohami vyjadril v lehote 10 dní, súd doručil žalovanému postupom podľa § 116 ods. 2 / § 106 ods. 3 C.s. p. zverejnením oznámenia už dňa 10.04.2017. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu nijako nesporoval
a k žalobe sa nijakým spôsobom nevyjadril.

Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

3. Nakoľko žalobca ešte pred prvým pojednávaním vo veci a pred doručením žaloby žalovanému
(podaním zo dňa 23.11.2016 - č.l. 35) vzal svoju žalobu čiastočne späť v časti sumy 228,34 eur, ktorá

podľaobsahučiastočnéhospäťvzatiapredstavujeúroky(časťúrokov)vzniknutéodvyhláseniasplatnosti
úveru až do 30.04.2016, a v časti úrokov vo výške 19,50 % ročne zo sumy 2.440,19 eur od 01.05.2016
do zaplatenia, súd podľa § 145 ods. 3 a § 146 ods. 1 CSP ďalej konal o zvyšku nároku bez osobitného
rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Zvyšok nároku potom predstavoval nezaplatený zvyšok
istiny úveru vo výške 2.440,19 eur, zvyšné úroky a úroky z omeškania vyčíslené ku dňu 30.04.2016 vo

výške 1.014,89 eur a úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.440,19 eur od 01.05.2016
do zaplatenia.

4. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 03.07.2019, ktoré súd vykonal v
neprítomnosti riadne ospravedlneného žalobcu a nijako neospravedlneného žalovaného v súlade s

príslušnými ustanoveniami C.s.p. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a podstatným obsahom spisu (najmä žaloba č.l. 1-24
vrátane výzvy na úhradu dlžnej sumy s obálkou vrátenej zásielky z 20.10.2014, zmluvy o úvere z
03.06.2013, VOP, sadzobníka poplatkov a výpisu z úverového účtu, doplnenie žaloby s prílohou a
čiastočné späťvzatie žaloby z 23.11.2016 a z 29.11.2016 č.l. 33-35, 37-39, návrh na zmenu žalobcu s

prílohami č.l.57-71, vyjadrenie žalobcu s prílohami z 29.05.2019 č.l. 107-120).

5.Súdnazákladetaktovykonanéhodokazovaniazistilnasledovnýskutkovýaprávnystavveci:Pôvodný
veriteľ (Poštová banka a.s.) je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov (banková činnosť). Žalovaný ako dlžník nekonal v predmetnej sporovej veci

v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Pôvodný žalobca a žalovaný dňa 03.06.2013
uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo
výške 2.500,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 19,50 %, pri RPMN 21,96 %, s konečnou splatnosťou
08.06.2019 a s počtom a výškou splátok: 72 x 63,29 eur. V súlade s bodom 2.2 úverovej zmluvy v
spojenísčlánkom6Obchodnýchpodmienokpreúver-dostupnápôžičkavzneníúčinnomod19.07.2012

vyhlásil veriteľ, po výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa 21.10.2014, mimoriadnu splatnosť úveru
ku dňu 06.11.2014 z dôvodu omeškania žalovaného s platením jeho splátok riadne a včas a zároveň
vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Žalovaný do podania žaloby zaplatil celkovo sumu
526,45 eur (č.l. 34, č.l. 108), z čoho bola na istinu započítaná suma 59,81 eur. Žalobca si
v tomto konaní po čiastočnom späťvzatí z 23.11.2016 - č.l. 35 uplatňoval v konaní nárok na

nezaplatený zvyšok istiny úveru vo výške 2.440,19 eur, zvyšné úroky a úroky z omeškania vyčíslené
ku dňu 30.04.2016 vo výške 1.014,89 eur a úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
2.440,19 eur od 01.05.2016 do zaplatenia. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
č. III/2017 zo dňa 13.06.2017, ktorá bola uzatvorená medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a
spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, ako postupníkom,

bola pohľadávka pôvodného žalobcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom
tohto konania, postúpená na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692. Na základe
tejto skutočnosti bola na návrh pôvodného žalobcu pripustená v predmetnom konaní zmena žalobcu na
BENCONT COLLECTION, a.s. uznesením č.k. 15Csp/86/2016-80 zo dňa 18.10.2017. V
dôsledku tejto skutočnosti mal súd osvedčenú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore podľa

§ 526 Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný uzavrel predmetnú
zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ako spotrebiteľ. Žalobca sa domáhal

svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky a tento sa
zaviazal vrátiť ich v dohodnutých mesačných anuitných splátkach spolu s príslušným úrokom. Pretože
žalobca ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal
na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva z

03.06.2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je
spotrebiteľským úverom, pričom na daný právny vzťah sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch (viď aj bod 4.4 zmluvy) a ďalej ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné preskúmať, či v
listinách tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
náležitosti uvedené v tomto ustanovení pod písm. a) až y).

Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z

omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ
v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah,

ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má
písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Žalovaný nárok žalobcu

nijako nesporoval po vecnej, ako ani po právnej stránke. Vyhodnotením vykonaného dokazovania, a to
aj s ohľadom na splnenie obsahových náležitostí úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. dospel súd k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie istiny 2.440,19 eur spolu s vyčíslenými zvyšnými
úrokmi a úrokmi z omeškania vzniknutými do predčasného splatenia úveru 06.11.2014 celkom vovýške 361,43 eur (viď podanie z 29.05.2019 na č.l. 107 a nasl.), ďalej s vyčíslenými zvyšnými úrokmi
z omeškania vzniknutými od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru 06.11.2014 do 30.04.2016 celkom
vo výške 189,88 eur a s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.440,19 € od 01.05.2016

do zaplatenia, bola podaná dôvodne a tento nárok žalobcovi vyplýva z príslušných ustanovení uzavretej
úverovej zmluvy a vyššie uvedených zákonných ustanovení. Predmetný úver bol pre omeškanie s
platením mesačných splátok (ktoré vyplýva z prehľadu splátok a úhrad) v súlade s úverovou zmluvou
(bod 2.2 úverovej zmluvy v spojení s článkom 6 Obchodných podmienok pre úver - dostupná pôžička v
znení účinnom od 19.07.2012), ako aj zákonnou úpravou (§ 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

- predchádzajúca výzva na splatenie dlžnej sumy z 21.10.2014 - č.l. 6) predčasne zosplatnený ku dňu
06.11.2014 (nesporná skutočnosť vyplývajúca napr. z podania z 29.05.2019 na č.l. 107), čím vznikla
žalovanému povinnosť jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu časť záväzku z úveru. Žalovaný do
podania žaloby zaplatil celkovo sumu 526,45 eur (č.l. 34, č.l. 108), z čoho bola na istinu započítaná
suma 59,81 eur. Na základe uvedeného súd žalobe v časti nesplatenej istiny 2.440,19 eur (2.500 -
59,81) s prislúchajúcim príslušenstvom tak ako je uvedené vo výroku I a bližšie popísané v tomto

odseku odôvodnenia ako dôvodnej vyhovel. Súd zároveň zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úrokov
z omeškania v zákonnej výške 5,25 % ročne z dlžnej istiny od 01.05.2016 do zaplatenia, keďže sa
žalovaný s plnením svojho záväzku nepochybne dostal do omeškania (všetko výrok II).

8. Pokiaľ ide o po čiastočnom späťvzatí z 23.11.2016 uplatňované riadne úroky, ktoré vznikli od

vyhlásenia splatnosti úveru až do 30.04.2016, podľa podania z 29.05.2019 spolu vo výške zostatku
691,94 eur (705,28 - 13,34), vyjmúc z toho sumu 228,34 eur, v ktorej časti bola žaloba uvedeným
podaním vzatá späť, súd má za to, že tieto úroky nie je možné žalobcovi priznať. Podľa názoru súdu
totiž z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o
úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej

zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých
prostriedkov iba do splatnosti dlhu, a to aj v prípade jeho predčasného zosplatnenia, pričom následne
sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998). Takýto záver je
logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a
to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu

vo vzťahoch medzi účastníkmi (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14). V podstate
ide o to, že pri zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie poskytnutej istiny
úveru vrátane úrokov vzniknutých (resp. kapitalizovaných) ku dňu zosplatnenia úveru a má právo získať
okamžite späť celú sumu poskytnutých (požičaných) peňazí, a teda na jeho strane odpadá obmedzenie
jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty

nároku veriteľa na riadne úroky za poskytnutie (požičanie) peňažných prostriedkov aj po zosplatnení
úveru. V opačnom prípade by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by
úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo, pričom spotrebiteľovi by už neboli garantované
práva, ktoré mu v súvislosti s dohodnutým splácaním úveru vyplývali zo zmluvy pred vyvolanou zmenou.
Ba čo viac veriteľ by mohol úroky inkasovať aj v oveľa väčšom rozsahu a v kratšej dobe, než na

základe pôvodného splátkového kalendára, nakoľko by už nebol ohraničený postupnosťou splácania
úrokov z istiny a ani dohodnutým celkovým rozsahom úrokov z úveru a dlžník by musel platiť riadne
úroky z celej dlžnej istiny bez akéhokoľvek časového a objemového limitu až do úplného
zaplatenia tejto istiny (žalobca totiž žiadané úroky nelimitoval ani pôvodne dohodnutou celkovou sumou
úrokov vypočítanou podľa pôvodného splátkového kalendára, na ktoré úroky by mal žalobca nárok pri

riadnom splácaní úveru počas doby trvania zmluvného vzťahu). Jednorazovým zosplatnením úveru
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie (podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z.), keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege
artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej
zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné
nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto zmluvná úprava pri spotrebiteľskom vzťahu

pre obchádzanie zákona (a to najmä zákonných ustanovení uvedených v tomto a v predchádzajúcom
bode odôvodnenia, a v toho dôsledku aj ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) podľa § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, resp. taká zmluvná úprava je taktiež na škodu spotrebiteľa
neprijateľneodchylnáodzákona,čotakúzmluvnúpodmienkupodľa§52ods.2Občianskehozákonníka,resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (viď napr. rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014 ).
9. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti (v časti prevyšujúcej nárok priznaný vo

výroku II a nárok, pri ktorom bola žaloba čiastočne vzatá späť podľa odseku 3 odôvodnenia rozsudku)
zamietol (výrok III).

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods.

1, 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v
rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % v časti istiny rozhodujúcej
pre určenie celkového úspechu strany v spore (na istinu nemalo vplyv ani čiastočné späťvzatie žaloby).
O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).