Uznesenie Judgement was issued on Thursday, August 19, 2020

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 5Er/233/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714202925
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Židziková
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2020:3714202925.2

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom
Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, Mostová 2, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava I, IČO: 47 255 706,
proti F. G., J.. XX.XX.XXXX, G. Z.. N. XXX/XX, K. vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 2 914,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Upovedomením o zastavení starej exekúcie súdny exekútor oznámil oprávnenému, že sa exekúcia, v
zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako zákon č. 233/2019 Z. z.), zastavila, pretože od doručenia
prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov.

2. Oprávnený podal námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktorými žiadal
upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušiť. Oprávnený žiadal preveriť totožnosť subjektu
oprávneného v tomto konaní, nakoľko pohľadávky vymáhané v exekučných konania prostredníctvom

súdneho exekútora, boli predmetom postupovania na tretiu osobu. S ohľadom na uvedené oprávnený
namietal svoje postavenie ako oprávneného. Ďalej oprávnený uviedol, že upovedomenie o zastavení
starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom č. 233/2019 Z. z. Oprávaný uviedol, že súdny
exekútor v upovedomení o zastavení starej exekúcie nepreukázal, že exekúcia bola zapísaná v
centrálnomregistriexekúciidosiedmychdní,odkedysasúdnyexekútordozvedelalebomoholdozvedieť
o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie tak neobsahuje

náležitosti vyžadované § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., najmä neobsahuje opis skutočností, ktoré
zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné. Z Upovedomenia o zastavení
starej exekúcie ani z výzvy na zaplatenie paušálnych trov tiež nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k
zastaveniu starej exekúcie a aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil
tak zastavenie starej exekúcie. Ustanovenie § 6 ods. 1 veta prvá v spojení s ustanovením § 6 ods. 2
veta prvá zákona 233/2019 Z. z. je podľa oprávneného v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a čl.

11 a 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže uvedenými ustanoveniami je obmedzené vlastnícke
právo oprávneného, a to bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady, pričom
je ohrozená vymáhateľnosť práva oprávneného a jeho zákonná ochrana, a to bez toho, aby oprávnený
vopred mohol zvažovať, či exekúcia bude alebo nebude bezvýsledná. Vlastnícke právo oprávneného tak
podľa oprávneného postráda rovnaký zákonný obsah a ochranu ako vlastnícke právo iných vlastníkov/
oprávnených,doktorýchvlastníckehoprávanebolozasiahnutéprotiústavnouzákonnouúpravoustarých

exekúcií. Uvedené ustanovenia zákona č. 233/2019 Z. z. sú podľa oprávneného jednotlivo a najmä vo
vzájomnej súvislosti v rozpore s článkom 1, 12, 20 a 46 Ústavy Slovenskej republiky. Preto oprávnenýžiadal, aby súd podal návrh na začatie konania o súlade ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s článkom
1 ods. 1, článkom 12 ods. 1 a 2, článkom 20 ods. 1, 4 a 5, článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej a
článkom 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. S ohľadom na podaný podnet na podanie návrhu na

konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky zo strany súdu, oprávnený žiadal, aby súd konanie
prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o súlade právnych predpisov.

3. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že neeviduje Zmluvu o postúpení pohľadávky na tretiu
osobu a ani oznámenie, resp. návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného.

4. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví
upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov
po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom
webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

5. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a)
označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum
doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie,
podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a
stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky

oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení
na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty,
ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú,
g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením
starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje,

h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.

6. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z. z., Exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a)
oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b)

ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

7. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej
len „Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní“), proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie,
ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u

exekútora námietky.

8. Podľa § 7 ods. 3 Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní, súd dôvodným námietkam vyhovie
tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné
námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o

námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

9. Podľa § 10 ods. 2 Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní, podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2
koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka je prípustná sťažnosť.

10. Námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sú procesným inštitútom, ktorým zákon
umožňuje oprávnenému brániť sa proti nedôvodne zastavenej exekúcii a ktorých účelom je zrušenie
upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Exekučný súd v konaní o námietkach proti upovedomeniu o
zastavení starej exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť zastavenia starej exekúcie a námietky proti

upovedomeniu o zastavení starej exekúcie posudzuje v čase rozhodnom pre zastavenie starej exekúcie.

11. Súd berúc do úvahy horeuvedené ako i po oboznámení sa s obsahom spisu, najmä s poverením,
s upovedomením o zastavením starej exekúcie a s námietkami proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie má za to, že upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané správne a námietky

oprávneného sú v celom rozsahu nedôvodné.12. Zo spisu súd zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s.,
vtedy so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, žiadala, aby súdny exekútor vymohol jej
pohľadávku vo výške 3 757,40 eur s príslušenstvom.

13.Zosúdnehospisusúdzistil,žedoposiaľnebolpodanýžiadennávrhnazmenuúčastníkaexekučného
konania a ani žiadna takáto zmena nebola predmetom rozhodovania súdu. Tvrdenia oprávneného o
možnom postúpení vymáhanej pohľadávky, ktorú skutočnosť žiadal, aby súd preveril, sú tak právne
irelevantné, keďže oprávneným subjektom bola od začiatku exekučného konania až do zákonného

zastavenia exekúcie spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s., nakoľko nedošlo k zmene účastníka
konania na strane oprávneného v zmysle § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.03.2017.

14. Vo vzťahu ku tvrdeniu oprávneného, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie,
nakoľko ide práve o takú starú exekúciu, ktorá nebola evidovaná v centrálnom registri exekúcii včas, t.j.

v lehote siedmych dní odkedy sa súdny exekútor dozvedel o zmene rozhodných skutočností pre zápis,
súd uvádza nasledovné:

15. Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní stanovuje paušálne trovy exekúcie, na ktorých
náhradu má súdny exekútor nárok v prípade, ak došlo k zastaveniu exekúcie podľa tohto zákona.

Zároveň zákon stanovuje dve výnimky, kedy na náhradu trov exekúcie súdny exekútor nárok nemá.
Súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie v prípade, ak zašle upovedomenie o zastavení
exekúcie oprávnenému po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Druhým prípadom, kedy súdny exekútor
nemá nárok na náhradu trov exekúcie je prípad, kedy ide o starú exekúciu, ktorá nebola (nikdy)
evidovaná v centrálnom registri exekúcii.

16. Súd preveril zápis exekúcie v Centrálnom registri exekúcii nahliadnutím do tohto registra a z CRE
zistil, že predmetná exekúcia bola v centrálnom registri exekúcii riadne evidovaná, keď bola označená
názvom súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie, spisovou značkou, označením súdneho
exekútora povereného vykonaním exekúcie, spisovou značkou exekútorského spisu, dňom, mesiacom

a rokom udelenia poverenia a špecifikáciou vymáhaného nároku.

17. S prihliadnutím na uvedené mal súd za to, že v danom prípade nejde o starú exekúciu, ktorá
by nebola evidovaná v CRE. Nejde tak o výnimku, podľa ktorej by súdny exekútor nemal nárok na
náhradu trov exekúcie. Skutočnosť, či exekúcia bola v centrálnom registri evidovaná včas, nemá vplyv

na nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Uvedené je dané tým, že výnimku, podľa ktorej
súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie v prípade nezapísania exekúcie
do centrálneho registra, je potrebné vykladať reštriktívne a nemožno ju rozširovať aj na prípady, kedy
exekúcia síce bola zapísaná ale neskôr, ako to vtedy stanovovalo prechodné ustanovenie Exekučného
poriadku. Opačným výkladom by došlo k neprimerane rozširujúcemu výkladu právnej normy a to až v

takom rozsahu, že by šiel proti gramatickému zneniu právnej normy. Takýto výklad je nutné, v súlade s
článkom 3 ods. 2 vety prvej Civilného sporového poriadku, odmietnuť.

18. Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že napadnuté upovedomenie je nepreskúmateľné, keďže
neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, súd uvádza, že ako primárny

zákonný predpoklad na zastavenie starej exekúcie zákonodarca stanovil uplynutie rozhodnej päťročnej
doby (§ 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/2019 Z. z. - pozn. súdu), ktorá rozhodná doba plynie odo
dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V danom prípade
rozhodná doba teda začala plynúť dňa 06.08.2010 (dátum doručenia poverenia súdnemu exekútorovi
podľa doručenky v spise), pričom ku dňu účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z., t.j. ku dňu 01.01.2020,

rozhodná doba preukázateľne uplynula. Súdny exekútor tak správne v upovedomení uviedol, že k
zastaveniu starej exekúcie došlo v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z., pretože
od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov. Neobstojí teda námietka
oprávneného, že z napadnutého upovedomenia o zastavení starej exekúcie nie je zrejmé, prečo došlo
k zastaveniu starej exekúcie. Zároveň je potrebné podotknúť, že sám zákonodarca v ustanovení § 5

ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. stanovil, že súdni exekútorovi sú povinní len stručne opísať skutočností,
ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, pričom v upovedomení tento stručný opis zastavujúcej
skutočnosti je riadne obsiahnutý. Pre úplnosť súd uvádza, že formát, resp. obsah upovedomenia o
zastavení starej exekúcie je v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. vytvorený Ministerstvomspravodlivosti Slovenskej republiky v spolupráci so Slovenskou komorou exekútorov, pričom komora
tento vzor zverejnila na svojom webovom sídle. Súdny exekútori tak upovedomenia o zastavení starej
exekúcie vydávajú v tejto predpísanej forme.

19.Čosatýkanámietokoprávnenéhoohľadnenesúladnostijednotlivýchustanovenízákonač.233/2019
Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky, tu súd zdôrazňuje, že v zmysle diverzifikácie štátnej moci
všeobecným súdom neprináleží posudzovať a záväzným spôsobom hodnotiť, resp. posudzovať súlad
zákonovapodzákonnýchprávnychpredpisovsústavou.Podľačl.125ods.1písm.a)ÚstavySlovenskej

republiky, Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými
zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a
vyhlásenéspôsobomustanovenýmzákonom.Ústavnýsúdniejesúčasťousystémuvšeobecnýchsúdov,
ale je jediným prvkov sústavy ústavného súdnictva. Z tohto postavenia Ústavného súdu vyplýva, že
úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia
a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach
a základných slobodách (k tomu pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS
47/2013-10 zo dňa 30. januára 2013). V zmysle uvedeného sa tunajší súd domnieva, že všeobecnému
súdu neprináleží vo svojich rozhodnutiach podávať výklad týkajúci sa prípadného posúdenia súladu
všeobecného právneho predpisu s ústavou. Súlad zákona s Ústavou Slovenskej republiky alebo

ústavným zákonom je oprávnený posúdiť len Ústavný súd. Súd je preto povinný, v prípade, ak s
prihliadnutím na okolnosti prípadu má za to, že existuje rozpor zákona, rozhodného pre vec vedenú na
všeobecnom súde, s Ústavou alebo ústavným zákonom, konanie prerušiť a vec predložiť Ústavnému
súdu na rozhodnutie formou návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, sa súd pri posudzovaní nutnosti obrátiť sa na Ústavný súd za účelom
iniciovania konania o súladnosti ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky
poohliadol na aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu v súvislosti s predmetným zákonom. Súd
v tejto súvislosti poukazuje na obsah Tlačovej správy z neverejného zasadnutia II. senátu Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. S2/12/2020 publikovanú dňa 01.06.2020, z obsahu ktorej vyplýva, že

Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal ústavnými sťažnosťami podanými v súvislosti
s ustanoveniami zákona č. 233/2019 Z. z., pričom rozhodol opakovane totožným spôsobom, a síce tak,
že ústavné sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnené. Hoci v týchto prípadoch nešlo o konanie
o súladnosti zákona s Ústavou, ale len o konania o individuálnych ústavných sťažnostiach, už tieto
rozhodnutia dávajú jasný náhľad na to, akým spôsobom sa Ústavný súd vyrovnal s novým zákonom

č. 233/2019 Z. z. Príkladom je možné uviesť, že v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 234/2020 Ústavný súd
konštatoval, že sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými
upovedomeniami o zastavení starej exekúcie v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií,
je zjavne neopodstatnená. Rovnako konštatoval zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti sťažovateľky v

súvislosti s námietkou porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods.
1 listiny a analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Vzhľadom na
uvedené, súd nemá za to, že by zákon č. 233/2019 Z. z. bol v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky
a že by bolo nutné iniciovať konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky za účelom posúdenia jeho
súladnosti s Ústavou Slovenskej republiky. Súd tak návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 2

písm. b) CSP zamietol.

21. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie doručené oprávnenému spĺňa všetky zákonom
stanovené náležitosti. Súd nezistil žiadne pochybnosti, pre ktoré by upovedomenie o zastavení starej
exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom. Preto súd námietky oprávneného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na
Okresnom súde Považská Bystrica v troch vyhotoveniach.Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie
urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie sťažnosti.

Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu
a okolnosti sporu možné a účelné.

Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.