Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 28, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 20C/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218203659
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Desana Janíčková Rusnáková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2218203659.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobkyne R. H., F.. X.X.XXXX, T. R. T., P. XXXX/X, zastúpenej

Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom v Bratislave, Svätoplukova 28, proti žalovanému D. H., F..
XX.XX.XXXX, T. R. T., M. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Floriánom Karabinošom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Romanova 4, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie vlastníctva k
nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Zamieta
a/ žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy z 19.9.2016, uzavretej medzi žalobkyňou ako darkyňou
a žalovaným ako obdarovaným, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. C., Z. C.,

okrese Dunajská Streda, zapísané na A. Č.. XXX Okresného úradu Dunajská Streda,
b/ žalobu o určenie, že žalobkyňa a I. H., F.. X.X.XXXX, bytom v T., R. XXXX/XX, sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 10.8.2018 sa žalobkyňa domáhala a/ určenia neplatnosti darovacej zmluvy
z 19.9.2016, uzavretej medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom I. H., F.. X.X.XXXX ako darcami
a žalovaným ako obdarovaným, ktorej predmetom boli vo výroku uvedené nehnuteľnosti, b/ určenia

vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam tak, že tieto patria do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobkyne a jej bývalého manžela.
2. Žalobu odôvodnila tým, že spolu s bývalým manželom nadobudli nehnuteľnosti prostredníctvom
hypotekárneho úveru počas manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len
„BSM“). V máji 2016 došlo k odlúčeniu manželov a žalobkyňa bola donútená odsťahovať sa. Následne
otehotnela so svojím druhom; tehotenstvo bolo rizikové a žalobkyňa sa necítila dobre po fyzickej ani
psychickej stránke, čo manžel využil a pod zámienkou neskoršieho jednoduchšieho vyporiadania BSM

žalobkyňu naviedol na uzavretie darovacej zmluvy k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného (svojho
brata), pričom po rozvode mali byť tieto prevedené späť na manžela, ktorý by žalobkyni uhradil polovicu
ich hodnoty krátenú o polovicu hodnoty nesplateného hypotekárneho úveru. Manželstvo bolo v r. 2017
rozvedené,bývalýmanželvšaknehnuteľnostistáleobývaažalobkyňounavrhnutúdohoduovyporiadaní
BSM a urovnaní vzájomných majetkových vzťahov odmietol.
3. Žalobkyňa nemala v úmysle nehnuteľnosti žalovanému darovať; darovaciu zmluvu uzavrela v omyle,
do ktorého ju uviedol jej bývalý manžel, pričom jej skutočným zámerom bolo vyporiadať BSM. Darovacia

zmluva je teda neplatná a nehnuteľnosti sú stále súčasťou BSM žalobkyne a jej bývalého manžela.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení označil žalobu za nedôvodnú. Uviedol, že žalobkyňa nijako
nepreukázala absenciu slobody či vážnosti svojej vôle pri uzavretí darovacej zmluvy, ani prípadnýnátlak bývalého manžela smerujúci k jej uzavretiu. V čase uzavretia zmluvy manželia už viac ako 4
mesiace nežili v spoločnej domácnosti a boli len v sporadickom kontakte za účelom doriešenia rozvodu.
Žalobkyňa si musela byť vedomá následkov uzavretia darovacej zmluvy, nakoľko ide o jednoduchý

právny úkon, ktorý bol navyše urobený pred notárom.
5. Žalovaný poukázal i na to, že prostredníctvom žalobkyňou navrhnutej dohody o vyporiadaní BSM
nemohli byť upravené vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam jednako preto, že ohľadne
týchto už bola uzavretá darovacia zmluva, a jednako preto, že dohoda sa týkala iba hnuteľných vecí a
spoločného hypotekárneho úveru, ktorý doposiaľ a v plnej výške spláca bývalý manžel. Podiel žalobkyne

na prostriedkoch získaných týmto úverom je stále predmetom vyporiadania BSM, pričom žalobkyňa má
možnosť započítať si platby, ktorými sa podieľala na jeho splácaní. Zo všetkých uvedených dôvodov
žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

6. Žalobkyňa na pojednávaní predniesla žalobu v zhode s jej písomným znením, preto súd s ohľadom
na ďalej uvedené nevykonal vo veci dokazovanie (z toho istého dôvodu do odôvodnenia rozsudku

nezahrnul ani obsah ostatných vyjadrení strán, predchádzajúcich pojednávaniu). Dospel totiž k záveru,
že prípadnému úspechu žaloby bráni splnenie nevyhnutnej podmienky vecnej legitimácie.

7. Predpokladom úspechu v akomkoľvek konaní je vecná legitimácia účastníkov/strán. Vecnou
legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov

nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý nositeľom právnej povinnosti (je pasívne
legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby/
návrhu.
8. V danom prípade sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu a (z toho vyplývajúceho)
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam; ide teda o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c/

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).
9. Okruh vecne legitimovaných účastníkov/strán v konaní o určenie neplatnosti zmluvy vyplýva z
hmotného práva upravujúceho príslušnú zmluvu. Pokiaľ má byť v konaní určená neplatnosť zmluvy,
musia byť účastníkmi konania všetci tí, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia),
pretože účinky rozsudku sa musia a budú vzťahovať všetkých účastníkov/zmluvné strany zmluvy. Ak

tomu tak nie je, je potrebné tento nedostatok posúdiť ako nedostatok vecnej legitimácie účastníkov/strán
a žalobu z tohto dôvodu zamietnuť (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 21.10.2010 sp. zn. 3 MCdo 5/2010).

10. Predmetom konania je určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorú uzavreli traja účastníci -

žalobkyňa a jej bývalý manžel ako darcovia a žalovaný ako obdarovaný. Žalobkyňa ako žalovaného
označila len obdarovaného z uvedenej zmluvy, nie aj druhého darcu. Rozsudok by sa však v prípade
úspechu musel vzťahovať aj na neho (a to i vo výroku o určení, že darované nehnuteľnosti sú predmetom
BSM žalobkyne a jej bývalého manžela). Uvedený nedostatok má za následok zamietnutie žaloby z
dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.