Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/235/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111222135
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:6111222135.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevprávnejvecižalobcuX.E.,bytomA.X.XX/XX,M.,protižalovanémuH.X.,bytom
L. Y. XXXX/XX, R., štátny občan SR, o zaplatenie 7.650 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 21C 40/2012-71 zo dňa 31. 5. 2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia sa
vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.250
Eur a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 639,92 Eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 961,97 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného
dokazovania zistil, že žaloba je v časti dôvodná. Mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania
bola uzavretá zmluva o pôžičke. V zmysle zmluvy o pôžičke žalobca požičal žalovanému sumu 7.650
Eur. Zmluva o pôžičke obsahovala podstatné náležitosti, a to prenechanie veci, ktorá bola prejavená
podpisom žalovaného, že pôžičku prevzal, druhové určenie veci, ktorým bola suma 7.650 Eur s
povinnosťou vrátiť vec rovnakého druhu s určením času vrátenia, na ktorú sa zaviazal vrátiť žalovaný do

3.12.2010. Čas vrátenia bol určený konkrétnym dňom 3.12.2010. Pri peňažnej pôžičke zákon umožňuje
dohodnúť úroky. Výška úrokov, aj keď nie je limitovaná, neznamená to, že ich možno dohodnúť v
akejkoľvek výške. Táto výška nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a o takýto stav ide spravidla vtedy,
ak dohodnuté úroky presiahnu úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia dohody.
Zmluvné strany si dohodli, že v prípade ak sa žalovaný omešká, má zaplatiť 10 % zo sumy dlhovanej
po termíne splatnosti, a to ako úrok z omeškania, resp. ako zmluvnú pokutu. Súd toto dojednanie

vyhodnotil ako neurčité, nezrozumiteľné, keďže zmluvná pokuta a úrok z omeškania sú dva rozličné
inštitúty, ktoré upravuje osobitne Občiansky zákonník. Z tohto dôvodu nepriznal sankciu za omeškanie,
ktorú si uplatnil žalobca v zmluve o pôžičke. Ďalej súd vyhodnotil výpoveď svedka J. Y. ako účelovú v
prospech žalobcu, keďže sú dlhoroční spoločníci, čo však na veci nič nemení, že aj keby nebol prítomný
pri podpísaní zmluvy o pôžičke, nezmenilo by to rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na protichodné
tvrdenie žalobcu, ktoré vyšlo najavo počas súdneho konania, keď uviedol, že po poskytnutí predmetnej

pôžičky žalovanému neprijal žiadne iné plnenia týkajúce sa zmluvy o pôžičke, ani z iného dôvodu, nebolo
pravdivé, súd započítal sumy zaplatené žalovaným žalobcovi po uzavretí zmluvy. Súd prvého stupňa
zistil, že po uzavretí zmluvy o pôžičke dňa 3.12.2010 žalovaný uhradil platby dňa 30.12.2010 v sume 250
Eur, dňa 23.5.2011 v sume 250 Eur, dňa 3.12.2010 v sume 500 Eur a 21.6.2011 v sume 400 Eur. Táto
suma celkovo predstavovala 1.400 Eur. Z dôkaznej situácie preto vyplynulo, že žalovaný plnil žalobcovi
sumu 1.400 Eur po uzavretí zmluvy o pôžičke, a tým čiastočne plnil povinnosť vrátenia pôžičky. Žalobca

predložením písomnej zmluvy, ktorú podpísal žalovaný, že prevzal sumu, uniesol v konaní dôkazné
bremeno a žalovaný naopak nevyvrátil tvrdenia žalobcu ohľadne neprevzatia pôžičky, hoci negatívneskutočnosti sa nepreukazujú. Zo zmluvy o pôžičke je zrejmé, že pôžičku prevzal, čo žalovaný podpísal
a súd vychádzal z obsahu zmluvy o pôžičke, ktorá bola datovaná ku dňu, kedy malo dôjsť k prijatiu
pôžičky, dňa 30.9.2010. Z obsahu zmluvy o pôžičke v bode 2 vyplýva, že príjemca pôžičky - žalovaný

sa zaväzuje, že prijatú pôžičku uhradí v lehote do 3.12.2010. Súd prvého stupňa preto vyhovel v časti
žalobcovi a v časti zaplatených súm žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Prvostupňový súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a zároveň zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. Odvolateľ
poukázal na to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, v dôsledku čoho bolo rozhodnuté v neprospech odvolateľa. Poukázal na nedôveryhodnosť
svedka, ktorý bol v konaní vypočutý. Poukázal na to, že v období jún 2009 až jún 2011, t.j. i v období
po uzavretí zmluvy o pôžičke zaplatil žalobcovi celkovo 5.200 Eur. Mal za to, že predmetnou zmluvou o

pôžičke malo byť zabezpečené a pokryté zaplatenie nezaplatených úrokov z omeškania. Ďalej poukázal
na to, že zaplatením sumy 5.200 Eur žalobcovi má priamu súvislosť s podstatou sporu, čím sa súd
prvého stupňa s touto skutočnosťou nevyporiadal. Ďalej poukázal na to, že vzhľadom na vyhodnotenú
účelovú výpoveď svedka, ako aj nepravdivú výpoveď žalobcu sa nestotožňuje s názorom súdu prvého
stupňa o unesení dôkazného bremena žalobcom a má za to, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že
rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti je potrebné zrušiť.

V danej veci sa javí, že zo strany žalobcu ide o poskytovanie finančných prostriedkov opakovane,
pričom svedčí o tom aj samotná výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 31. 5. 2012, keď priznal
poskytovanie peňazí. Tým pádom vyvstáva otázka, ktorú súd nemôže nezodpovedať, a to či nešlo o
faktické podnikanie pri poskytovaní peňazí a či bolo oprávnené.

Súd z vlastnej činnosti konštatuje veľmi rozšírenú prax fyzických osôb v poskytovaní peňazí za odplatu
bez registrovania v príslušnom registri Centrálnej banky (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov,zákonč.455/1991oživnostenskompodnikaní).

Žalobca uvedením nepravdivých údajov zrelativizoval vlastné tvrdenia v súdnom konaní. Z tohto dôvodu

nemožno vylúčiť, že na strane žalobcu ide o nedovolenú činnosť. Nemožno prehliadnuť ust. § 26 Zákona
o ochrane spotrebiteľa aj pred nečestným podnikaním v oblasti úveroch. Súd sa nevyrovnal s uvedeným
ustanovením a dôvodnosťou aplikácie predpisov na ochranu spotrebiteľov.

Súd sa ďalej nevyrovnal s otázkou, či nejde o protispoločenské konanie pri poskytovaní úverov do takej

miery, či by naplňovalo skutkovú podstatu trestnoprávnej roviny, táto otázka je osobitne dôležitá, pretože
pri naplnení skutkovej podstaty trestnoprávnej normy by išlo o neplatnosti právneho úkonu buď pre
rozpor s trestným zákonom a pri nedostatku subjektívnej stránky pre rozpor s dobrými mravmi (rozsudok
NS ČR 21Cdo 1484/2004).

Súd nemôže rezignovať na princíp oficiality a oznamovaciu povinnosť orgánom činným v trestnom
konaní v prípade zistenia neoprávneného podnikania.

Bude preto nevyhnutné, aby prvostupňový súd zistil, v ktorých prípadoch žalobca poskytol peniaze
iným osobám, pričom súd využije evidenčné pomôcky súdov (registre) na zistenie, ktoré spory vedie

žalobca. Zároveň výsluchom žalobcu o týchto skutočnostiach doplní dokazovanie, javí sa pritom
nepravdepodobné, aby žalobca poskytoval peniaze bezodplatne, ak prinajmenšom musí mať výdavky
spojené s poskytovaním peňazí.

V prípade zistenia iných prípadov bude dôležité aj bez návrhu vyslúchnuť osoby, ktorým boli poskytnuté

pôžičky od žalobcu (najvhodnejšie osoby zo súdnych sporov), aby po poučení svedka popísali okolnosti,
za akých im boli poskytnuté finančné prostriedky.Z uvedených hľadísk potom rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, s výnimkou výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti je nepreskúmateľný a nepreskúmateľným rozhodnutím sa odníma
účastníkovi možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 221 ods.

1 písm. f) O.s.p.

Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok, okrem výroku o
zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou prvostupňového súdu bude v naznačenom smere doplniť dokazovanie a zistiť, okolnosti, či
žalobca poskytoval finančné prostriedky (pôžičky) aj iným osobám, ak áno, či na takúto činnosť mal
povolenie, teda či bol registrovaný v príslušnom registri Centrálnej banky a či bol registrovaný aj v
živnostenskom registri. Zároveň zistí prostredníctvom evidenčných pomôcok súdov, či existujú nejaké
osoby, ktorým žalobca poskytoval finančné prostriedky a s ktorým viedol alebo vedie súdne spory a
doplní výsluch žalobcu, hlavne na okolnosti, ak požičiaval finančné prostriedky aj iným osobám, či ich

požičiaval bezúročne a z akých dôvodov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.