Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 19, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219203909
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2219203909.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobcu : N. Z., P.. R., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXXX/XX, XXX XX W., zast.: HAÁR & Partners, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: T. R., G..
XX.XX.XXXX, K. K. XXXX/XX, XXX XX W., zast. JUDr. Zsolt Hodosi, advokát, so sídlom Veľkoblahovská
6750, 929 01 Dunajská Streda, o žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 10.10.2019 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcich sa Z. U. W.C., C. Ú. W., J. G. L. Č.. XXXX, vedenom
Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, a to nehnuteľnosti vedené ako: parcely registra

"C" evidované na katastrálnej mape: O.. Č.. XXXX U. Z. XXXmX - J. O. Q. G. O.. Č.. XXXX U. Z. XXmX
- J. O., O. P. „. O.. Č.. XXXX U. Z. XXXmX, J. Q. G. A.: P. V. A. A. Č. XXXX, O. G. O. Č.. XXXX , C. B.
O. Č. X/X Q. Ž. X/X, stanovená trhová cena nehnuteľnosti P. P., A..P..U.. vo výške 52.000,-€, s tým, že
podiel žalovaného prevezme za náhradu v sume 8.667,-€, ktoré vyplatí do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

2. Žalovaný so zrušením podielového spoluvlastníctva nesúhlasil. Na nehnuteľnosti býva od narodenia,

ktorú nehnuteľnosti nadobudli jeho rodičia, kde obaja dožili a o ktorých sa on postaral. Za posledných
desať rokov do nehnuteľnosti investoval, keď vymenil okná, dvere. Výlučne on zabezpečuje údržbu
nehnuteľnosti. Spochybnil spôsob nadobudnutia väčšieho podielu žalobkyňou. Tvrdil, že bol uvedený
do omylu žalobkyňou, keď on prenechal jej podiel na nezastavanom pozemku, bez náhrady s tým, že
predmetnú nehnuteľnosť nadobudne on do výlučného vlastníctva. Na nehnuteľnosti býva s družkou a
malol. 17 ročným synom, ktorý tam rovnako býva od narodenia.

3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
DokladomostanovenítrhovejcenynehnuteľnostirealitnoukanceláriouP.P.,A..P..U..V.Ň.XX.XX.XXXX,
L. Č.. XXXX, C.. Ú. W., O. M. Ú. W. V. XX.XX.XXXX, predžalobná výzva dňa 17.01.2019, návratka,
ponuka nehnuteľností realitnými kanceláriami v mieste a čase konania sporu v meste Gabčíkovo .4.Medzistranamisporunebolosporné,žesúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostinachádzajúcich
sa v obci Gabčíkovo, katastrálne územie Gabčíkovo, zapísané na L. Č.. XXXX. vedenom Okresným

úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, a to nehnuteľnosti vedené ako: parcely registra "C"
evidované na katastrálnej mape: O.. Č.. XXXX U. Z. XXX M. - J. O. Q. G.V. O.. Č.. XXXX U. Z. XXmX - J.
O., O. P. „. O.. Č.. XXXX U. Z. XXXmX, J. Q. G. A.: P. V. A. A.. Č.. XXXX, O. G. O. Č.. XXXX , C. B. O. Č.
X/X a žalovaného 1/6. Sporná ostala hodnota nehnuteľnosti prezentovaná žalobkyňou, odvolávajúc sa
na stanovenie trhovej ceny realitnou kanceláriou, požadujúc žalovaným stanovenie všeobecnej hodnoty

nehnuteľnosti odborným posudkom, poukazujúc na ponuku nehnuteľností v katastri obce Gabčíkovo na
internetovej stránke realitných kancelárii.

5. Žalovaný na pojednávaní dňa 20.08.2020 potvrdil, že na nehnuteľnosti býva od narodenia, ktorú
nehnuteľnosť postavili jeho rodičia. Na nehnuteľnosti s ním býva 25 rokov družka, s ktorou vychovávajú
malol. syna, ktorý v apríli tohto roku dovŕšil 16 rokov a pokračuje v štúdiu na strednej škole v Dunajskej

Strede. Do nehnuteľnosti investoval, vymenil 10 okien a troje dverí na plastové, zaviedol plyn,
namiesto tuhého vykurovania, postavil garáž. Matka mu zomrela v roku 1994 a otca posledné štyri roky
doopatrovala žalobkyňa, inak dovtedy býval na nehnuteľnosti. Inú možnosť bývania jeho rodina nemala.
V roku 2011 mal súhlasiť s prevodom podielov na stavebných pozemkoch na žalobkyňu, bez náhrady, čo
by kompenzovalo jeho podiel na stavebných pozemkoch. Spochybnil príčetnosť právneho predchodcu v

čase uzavretia darovacej zmluvy so žalobkyňou, na základe, ktorej previedol podiel, rovnako spochybnil
pokrvné príbuzenstvo so žalobkyňou. Tvrdil, že v tomto smere podnikne právne úkony.

6. Z potvrdenia Mestského úradu v Gabčíkove dňa 10.11.2017 vyplynulo, že nehnuteľnosť sa nachádza
G. K.A.N. F. Z. W., kde užívacie povolenie bolo vydané dňa 06.12.1961 pod. Č.. XX/XX.

7. Žalobkyňa vyzvala žalovaného dňom 17.01.2019 na mimosúdnu dohodu, ktorú podľa podmienok
stanovených žalobkyňou, žalovaný v odpovedi dňa 04.02.2019 nesúhlasil.

8. Podľa § 136 ods.1 a 2 Obč. zák., vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

9. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

10. Podľa § 141 ods.1 Obč. zákona, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o

vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

11. Podľa § 142 ods.1 Obč. zákona ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12.Podľa§151ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovne

nepoprela, sa považujú za nesporné.

13. Podľa § 220 ods.2 veta druhá Civilného sporového poriadku , súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňujezamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.

15. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj
funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu. Ak nie je

rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým
je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o
zrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvasúdom,atonielenrozdelenímveci,aleajprikázaním
doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za
primeranú náhradu, s prihliadnutím na tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné
využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel).
Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov.
Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala
byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť
mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda

cena určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu,
využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ
čo iné možno predať za vyššiu cenu.

16. ustanovení § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka je vyjadrená jedna zo základných

zásad inštitútu podielového spoluvlastníctva - zásada, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Pokiaľ sa spoluvlastníci sami nedohodnú ako sa ich spoluvlastníctvo
zruší a ako si ho vyporiadajú, resp. ak sa nemôžu dohodnúť ani inak, môže sa ktorýkoľvek z nich
domáhať zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva na súde. Z pravidla kladného rozhodnutia súdu
však existuje výnimka obsiahnutá v citovanom ustanovení § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Ak totiž nie je dobre možné, aby súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal reálnym rozdelením veci
podľa rozsahu spoluvlastníckych podielov, môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa návrh na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť, a to aj v prípade, kedy je možné,
aby vec bola prikázaná za náhradu jedenému alebo niekoľkým spoluvlastníkom, alebo kedy je možné,
aby vec bola predaná a výťažok predaja bol rozdelený podľa veľkosti podielov. Pritom dôvod hodný

osobitnéhozreteľaposudzujevždykonkrétne,najmävzhľadomnasubjektívnepodmienkyžalobcualebo
žalovaného, či oboch z nich, ako aj na existujúce objektívne okolnosti. Nie je však vylúčené, aby na
základe podstatných zmien okolností konkrétneho prípadu, ktoré by znamenali odpadnutie dôvodov
pre zamietavé rozhodnutie, sa spoluvlastník neskôr znovu domáhal, aby súd vyhovel jeho návrhu na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zamietavé rozhodnutie je totiž rozhodnutím iba

pre "pre tento krát", to znamená dovtedy, kým trvajú okolnosti (pomery), pre ktoré došlo k vydaniu
takéhoto rozhodnutia.

17. Súdna prax už dospela k názoru (viď R 100/1999), podľa ktorého dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa, so zreteľom na ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142

ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane
žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie
v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na
nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide iba o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom
otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo, že vec má v úmysle predať).

18. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje súdna prax nielen bytové záujmy podielových
spoluvlastníkov samotných, ale aj ich rodinných príslušníkov (P. X/XXXX).

19. Najvyšší súd v danom prípade dospel k názoru, že súdmi zistený skutkový stav umožňoval záver

o existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Týmto dôvodom je skutočnosť, že tento návrh sa týka bytu, v ktorom majú
dcéry účastníkov konania vytvorený domov, v byte žijú od svojho narodenia a zostali v ňom bývať po
rozvode manželstva ich rodičov spolu so svojou matkou - žalovanou. So zreteľom na tieto skutkovéokolnosti bolo potrebné ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka interpretovať a aplikovať s
prihliadnutím na ochranu práva na domov zaručovanú medzinárodnými zmluvami, ktoré sú v zmysle čl.
154c Ústavy Slovenskej republiky súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku.

20. Takouto medzinárodnou zmluvou je Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú
Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 6. februára 1991 a bol publikovaný v Oznámení Federálneho
ministerstva zahraničných vecí O. Č.. XXX/XXXX Zb. Článok 16 tohto dohovoru zaručuje maloletému
dieťaťu právo na ochranu domova, pričom v zmysle článku 3 tejto právnej normy záujem (blaho) dieťaťa

musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, teda aj pri rozhodovacej činnosti
súdov. Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému
zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju
česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu
o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu, uznávajú

právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú
výživu, šatstvo, byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Oba tieto pakty boli publikované
ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. a pre bývalú Československú republiku
nadobudli platnosť 23. marca 1976. Napokon je právo na ochranu domova zaručené aj článkom
8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú

Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 18. marca 1992 (pre Slovenskú republiku záväzný od
1. januára 1993) a bol uverejnený v Oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č.
209/1992 Zb. V zmysle tohto článku každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia (domova) a korešpondencie.

21. Európsky súd pre ľudské práva definuje domov ako miesto, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život
(porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář.
1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 874). Domov je jednou zo základných ľudských (životných)
potrieb, bez ktorej nemožno spokojne žiť. V prípade detí, ktorých rodičia prestali spolu žiť, domov aspoň
čiastočne nahrádza kompletnú rodinu a zostáva ako istota, ktorá je predpokladom pre ich zdravý telesný

a duševný vývoj.

22. Ak predmet spoluvlastníctva predstavuje pre deti spoluvlastníkov miesto, v ktorom majú vybudovaný
svoj domov, v ktorom žijú od narodenia, ochrana ich práva na domov je so zreteľom na vyššie
uvedené významnou okolnosťou, ktorú musí súd vziať do úvahy pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zachovanie domova detí je v takom prípade dôvodom
hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd pre tento čas (pre čas, po ktorý predmet spoluvlastníctva plní
túto funkciu) podielové spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada ( viď. rozsudok NS SR zo dňa 14.11.2013
č. sp.zn. 6Cdo 279/2012).

23. So zreteľom na uvedené súd žalobu na zrušenie podielového spoluvlastníctva zamietol, keď v
čase rozhodnutia vo veci na nehnuteľnosti býva syn žalovaného, ktorý v apríly 2020 dovŕšil 16 rokov,
ktorú skutočnosť žalobkyňa nepoprela, čím táto skutočnosť bola preukázaná. Dieťaťa tam má domov
od narodenia, čo zodpovedá posúdeniu nároku v zmysle odôvodnenia ako vyššie. Súd podielové
spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa ako hore, žalobu zamietol.

24. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25. Súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)