Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/94/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112216177
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5112216177.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu:

O. J., L.. XX.XX.XXXX, J. Ž. - P., W. XXX/XX, právne zast. Advokátska kancelária Hagara-Hagarová,
s.r.o., D.Dlabača 35, 010 10 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému: G. T., L.. XX.XX.XXXX, J. O.
XXX, právne zast. Advokátska kancelária s.r.o., konateľ JUDr. Milan Chovanec, Vojtecha Tvrdého 17,
010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalobca je výlučným vlastníkom časti nehnuteľností parc. CKN č. XXXX/X v k.ú. O., vytvorený
geometrickým plánom č. XXX/XX, vyhotoveným W.. I. G., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto
rozhodnutia, a to ako parcelu CKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 v k.ú. O..

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

Štátu Slovenskej republike sa priznáva nárok na náhradu nákladov vynaložených za účelom
dokazovania, a to voči žalovanému v rozsahu 100%.

Znalcovi W.. I. G. sa priznáva nárok na náhradu znalečného voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom na začatie konania zo dňa 04.05.2012, doručeným Okresnému

súdu Žilina dňa 04.05.2012, následne zmeneným uznesením zo dňa 16.05.2014, domáhal určenia,
že je výlučným vlastníkom časti nehnuteľností parc. CKN č. XXXX/X v k.ú. O., ktorá je označená
geometrickým plánom č. XXX/XX, vyhotoveným W.. I. G., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto
rozhodnutia, a to ako parcela CKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 v k.ú. O. a zároveň žiadal
náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný je evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti
parc. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, k.ú. O. a ako nadobúdací titul má uvedené rozhodnutie
K., K., rozhodnutie o schválení ROEP Q., K.-XX/XXXX S. Z.. Žalovaný však nie je vlastníkom danej

nehnuteľnosti v celosti, nakoľko časť o výmere XXX m2 je jeho výlučným vlastníctvom, pričom hoci to
žalovaný uznáva, odmieta mimosúdne riešenie. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel vo výške 1
darovacou zmluvou L., L. a tieto nehnuteľnosti sú zapísané v reg. R. evidované na mape určeného
operátu parc.č. XXXX, orná pôda o výmere XXX m2 a parc.č. XXXX, orná pôda o výmere XXX m2.
VlastníckeprávojezapísanénazákladetitulovČ.XXX/XXXX,J.E..XXX,rozh.SKT.oschváleníregistra
obnovenej evidencie pozemkov Q., Č. XXX/XXXX J. vl.č. XXX a darovacej zmluvy č. E. X. XX.XX.XXXX.
Následne žalobca zistil, že jeho nehnuteľnosť v rozsahu XXX m2 bola zahrnutá do parc. KNC č. XXXX/

X, ktorej vlastníkom je žalovaný.

2. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranamivyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

3. Súd skúmal naliehavý právny záujem a posúdil, že s poukazom na predmet konania je daný naliehavý
záujem na takom určení, ako požaduje žalobca, keďže bez takého určenia by bolo ohrozené jeho právo
alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia
stalo neistým. Keďže nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu, usporiadať vzťahy je možné len súdnou

cestou.

4. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O. vyplýva, že výlučným vlastníkom parc. KNC č. XXXX/X, orná
pôda o výmere XXX m2, je žalovaný, pričom vlastníkom podielu vo výške 1 sa stal na základe titulov:
K.-XX/XXXX E. XX/XX X., Q., Z.-XXX/XX a podiel 1 titulom K. vz XXX/XX X., Q., Z.-XXX/XX. Zároveň
na LV č. XXXX je „v iných údajoch“ uvedené - G. XX pre parc. reg. R. T. XXXX. (l.č. 4 obsahu spisu)

5. Zo zápisu z priestupkového konania vyplýva, že žalovaný vyhlásil, že je vlastníkom parc.č. XXXX o
výmereXXXm2avskutočnostiobhospodarujeajpozemokovýmereXXXm2,čoječasťzparc.č.XXXX,
aj keď je vlastníkom iba XXX m2. Uviedol, že je ochotný sa s O..J. dohodnúť na vymeraní príslušných
parciel. (l.č. 5 obsahu spisu)

6. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom parc. T. Č.. XXXX,
orná pôda o výmere XXX m2 a parc. T. Č.. XXXX, orná pôda o výmere XXX m2, pričom z LV vyplýva
G. XXX pre parc. reg. R. T. XXXX, G. XXX pre parc. reg. R. XXXX. Pokiaľ žalovaný pôvodne namietal
vecnú legitimáciu z dôvodu, že by mal byť stranou konania aj Slovenský pozemkový fond, súd sa s tým

nestotožňuje, nakoľko na LV č. XXXX je SPF uvedený ako správca, avšak z listu vlastníctva je zrejmý
vlastník - žalobca, preto nebol dôvod pre označenie strany konania aj SPF. Svoju námietku však zobral
späť na pojednávaní konanom dňa 18.10.2012 a už nenamietal vecnú legitimáciu, ktorá je daná. (l.č. 59)

7. Súd mal zistené, že dňa 05.02.2010 bola uzavretá darovacia zmluva medzi C. J. ako darcom a

žalobcom ako obdarovaným a to vo forme notárskej zápisnice L., L. XXXX/XXXX. Predmetom darovacej
zmluvy bolo: 1 parc. T. Č.. XXXX, parc. KN č. XXXX, spoločné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
pod J., podiel XXX/XXXXXX k parc. T. Č.. XXX/XXX „. XXXXX m2, parc. T. Č.. XXX, Č.. XXX/X „. XXXX
m2, parc. KN č. XXX/X „. XXXX m2, parc. T. Č.. XXX/X „. XXXXX m2, parc. T. Č.. XXX/X „. XX m2, parc. T.
Č.. XXX/X „. XX m2, parc. T. Č.. XXXX „. XXXX m2, parc. T. Č.. XXXX „. XXXX m2, parc. T. Č.. XXXX orná

pôda XXXX m2, v k.ú. O.. V notárskej zápisnici je zároveň špecifikovaná výmera prevádzaných podielov.

8. Z predloženého rozhodnutia - uznesenia zo dňa 24.06.1997, č.k. XXD/XX/XX v dedičskej veci
po poručiteľke T. T., zomr. XX.XX.XXXX vyplýva schválenie dohody dedičov, podľa ktorej žalovaný
nadobudol podiel pkn parc.č. XXXX vo vl. XX pod J. v podiele 1 a vo vl.č. XXX pod J. v XXXX/

XXXXX-ín pkn p.č. XXX, XXXX totožná s KN parc.č. XXXX zastavané o výmere XX m2. Následne dňa
21.03.2002 bolo vydané notárom osvedčenie o dedičstve z dôvodu dodatočného prejednania dedičstva
po poručiteľke. - súd poznamenáva, že sporná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičského konania,
čo vyplýva aj z predloženej identifikácie parciel, nikde nie je uvedená PKV XXX S. XXX. Ak žalovaný
poukazuje na vl. XX a pkn parc. XXXX, táto nie je predmetom konania. (l.č. 20-34, 140)

9. Súd mal z protokolu o oprave chyby v kat. operáte zistené, že pôvodný údaj pri parc. KNE č. XXXX o
výmere XXX m2, orná pôda sa zmenil na opravený údaj parc. T. XXXX o výmere XXX m2, orná pôda,
nakoľko vraj bol zameraný skutočný stav a opravený nesúlad výmery parciel KNE pri vyhotovení GP č.
XX/XXXX vyhotoviteľom W.. D..

10. Právny zástupca žalobcu uviedol, že časť parcely žalovaného parc. T. Č.. XXXX/X tvorí R. parcelu,
ktorej vlastníkmi boli ešte právni predchodcovia žalobcu, ktorí si boli vedomí svojho vlastníctva a
opakovane vytýkali rodičom žalovaného, že si postupne priorávajú svoje nehnuteľnosti a aj spornú
časť. Žalovanému nesvedčí žiadna listina ako podklad pre jeho vlastníctvo, a preto je vylúčená aj

dobromyseľnosť pre prípad vydržania, ktorá je však vyvrátená aj neustálymi susedskými spormi.

11. Právny zástupca žalovaného uviedol, že nie parc. č. XXXX zasahuje do parc. č. XXXX/X, ale parc.č.
XXXX zasahuje do parc. T. Č.. XXXX/X. Zároveň uviedol, že trvá na dobromyseľnosti žalovanéhona základe nadobúdacích titulov zapísaných na LV a parc.č. XXXX/X užívali aj právni predchodcovia
žalovaného, čo preukázali aj platením dane. - Súd poznamenáva, že doklad o zaplatení dane
neznamená, že daň platil skutočný vlastník. Teda táto skutočnosť nepreukazuje skutočné vlastníctvo.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ by sa dnes mali prehodnocovať pôvodné hranice parciel
č. XXXX, XXXX, tak by žalovaný musel dať protinávrh na domáhanie sa určenia vlastníckeho práva
aj v časti parc.č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu, a to hraniciach pôvodnej parc.č. XXXX, lebo práve
tá výmera zostávajúcej pôvodnej parc.č. XXXX, ktorá je v súčasnosti v parc. žalobcu XXXX/X, je tá,
ktorá pripadla do parc. KNC č. XXXX/X, ktorú žalovaný užíva. Žiadny návrh taký nedal, iba návrhy na

dokazovanie toho, čo však pre toto konanie je irelevantné.

12. Súd s poukazom na tvrdenia právneho zástupcu žalovaného poukazuje na to, že tým vlastne
nepriamo potvrdil vlastníctvo žalobcu a pokiaľ poukazoval na možnosť vzájomného návrhu zo strany
žalovaného v takom prípade uznania, žiadny vzájomný návrh žalovaný počas celého konania nepodal.

13. Súd nariadil znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 04.03.2013, ktorého výsledkom bol znalecký
posudok č. XX/XXXX vyhotovený W.. I. G.. Znalec geometrickým plánom vyčlenil duplicitnú časť
pochádzajúcu z parc. T. evidovanej na mape určeného operátu parc.č. XXXX - orná pôda o výmere XXX
m2 ako parc. Q. Č.. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2. Zároveň označil a jednoznačne ohraničil
časť pozemku parc. Q. č. XXXX/X, ktorá pochádza z R. parc.č. XXXX ako parc. Q. Č.. XXXX/X, orná

pôda o výmere XXX m2. Znalec uviedol, že pôvodná parcela R. Č.. XXXX orná pôda o výmere XXX m2,
je identická s časťou parcely č. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2 a vydelená geometrickým plánom
ako parc. Q. Č.. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2. (l.č. 99)

14. Právny zástupca žalobcu voči znaleckému posudku nemal výhrady, avšak právny zástupca

žalovaného sa so závermi znaleckého posudku pochopiteľne nestotožnil, keďže vyplynul znalcovi iný
záver, než bolo tvrdené žalovaným. Žalovaný tak vzniesol námietky, ku ktorým sa znalec podrobne
vyjadril podaním zo dňa 17.11.2013, kde podrobne a dostatočne námietky vyvrátil a zotrval na záveroch
v znaleckom posudku. Uviedol, že identifikáciu vykonal na základe pôvodnej pkn mapy a novej mapy
KN a to na základe porovnania jednotlivých máp a na základe kartometrických meraní vykonaných v

pôvodnej pkn mape a tieto porovnal s údajmi evidovanými v novej mape a pokiaľ došlo k rozdielom, tieto
rozdiely zodpovedajú polohovej odchýlke danej vyhláškou ÚGKK SR č. 461/2009 Z.z. (l.č. 118 obsahu
spisu)

15. Žalovaný opakovane poukazoval na dedičské rozhodnutia po poručiteľke T. T. a na notársku

zápisnicu L. XXX/XX X. XX.XX.XXXX - osvedčenie o vlastníckom práve k nehnuteľnosti, avšak zo
žiadnej takej listiny nevyplýva predmetná nehnuteľnosť, ale parc.č. XXXX a vl. XX. Tieto sa však netýkajú
spornej nehnuteľnosti, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku. Z predloženej notárskej zápisnice L. XXX/
XX vyplýva prehlásenie R. J. a jeho manželky, že sú výluční užívatelia nehnuteľností vedených vo vl.
XXX ako časť pkn parc.č. XXXX vo vl. XXX ako časť pkn parc.č. XXXX, vo vl. XX ako časť pkn parc.č.

XXXX, ktoré sú totožné s T. G..Č.. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2 a T. parc.č. XXXX zastavaná
plocha domom č. XXX o výmere XXX m2. A tieto nehnuteľnosti užívajú od roku 1958, kedy časť, t.j.
parc.č. XXXX S. XXXX kúpili od Š..D. a pkn parc. č. XXXX vymenili od W. Č.R. a G. Č. zámennou
zmluvou č. Č. XXX/XX. V roku 1962 si tam postavili dom a odvtedy to užívajú dobromyseľne. Majú za
to, že vlastnícke právo nadobudli vydržaním.

16. Žalovaný pokiaľ uvádza vydržanie, nepreukázal žiadny nadobúdací titul. Žalobca preukázal
narušené susedské vzťahy a rušenie v užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Taktiež je potrebné zdôrazniť,
že sám žalovaný v priestupkovom konaní uviedol, že si je vedomý, že nie je vlastníkom predmetnej
výmery pozemku a chce to mimosúdne vyriešiť. K mimosúdnemu vyriešeniu však nedošlo a žalovaný

v konaní popiera nejakú takú vedomosť.

17. Podľa oznámenia OÚ T. L. C., odbor katastrálny zo dňa 23.07.2014, (opätovne 11.04.2016) vyplývajú
užívatelia pozemkov, čo však neznamená ich vlastníctvo. Taktiež dané vyjadrenie je rozporné, nakoľko
na jednotlivých pozemkoch v rôznych obdobiach uvádza raz ako užívateľov právnych predchodcov

žalovaného, potom zase žalobcu, a to bez uvedenia akéhokoľvek titulu a relevantnej listiny. Pokiaľ
predložil katastrálne mapy, z nich predsa nevyplývajú užívatelia, či vlastníci. Takéto vyjadrenie je
nutné posúdiť ako nehodnoverné bez preukázania daných konštatovaní. Súd nemôže akceptovať len
stručné vyjadrenie bez odkazu na relevantnú skutočnosť, či listinu. Pokiaľ daný úrad uviedol, z čohoboli jednotlivé pozemky vytvorené, toto je len konštatovanie bez relevantného preukázania. Znalec
jednoznačne určil a stanovil tieto skutočnosti na základe meraní, z ktorých vyplýva opodstatnenosť
nároku žalobcu. Potrebné je taktiež uviesť, že pokiaľ bol vykonaný zápis do KN na základe

geometrického plánu W.. V..D.Ý. na objednávku žalovaného, ktorý bol zakreslený do katastrálnej mapy,
bol zakreslený bez právnej listiny a bola zapísaná parc. R. evidovaná na mape určeného operátu parc.č.
XXXX, orná pôda o výmere XXX m2, avšak Ing. D. uvádza vo výkaze výmer výmeru R. parc.č. XXXX v
rozsahu XXX m2. Teda ak znalec tvrdil výmeru XXX m2, tá je podľa zápisu v KN odlišná - XXX m2.

18. Žalobca k danému oznámeniu OÚ T. uviedol, že namieta uvedené užívanie, nakoľko v skutočnosti
parc. T. Č.. XXXX/X užívali manželia R. J. S. C. a ohľadom parc. XXXX/X boli medzi stranami konania a
ichprávnymipredchodcamineustálespory.Zdôraznil,ženaparc.č.XXXX/Xbolpostavenýdomvužívaní
rodičov žalobcu, preto nemohol byť v užívaní T. T., ako tvrdí príslušný okresný úrad. Parc.č. XXXX/X
je výlučným vlastníctvom žalobcu a užívateľom parc.č. XXXX/X, k časti parc. č. XXXX/X sa vzťahuje
predmet sporu, pričom medzi pôvodnými parcelami XXXX S. XXXX neexistuje žiadne oplotenie, ani

nikdy neexistovalo.

19. Vzhľadom na opakované námietky súd nariadil doplňujúce znalecké dokazovanie, na základe
ktorého bolo súdom ustanoveným znalcom W.. I..G. vyhotovené Doplnenie č.X znaleckého posudku č.
XX/XXXXX - znalecký posudok č. X/XXXX, podľa ktorého parc. KN XXXX/X predstavujú parc. T. Č..

XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, a spolu predstavujú pôvodnú parcelu č. XXXX/X o výmere XXX m2. Táto
pôvodná parcela je identická s časťou pôvodnej parcely pkn č. XXXX evidovaná v pkv.č. XXX, s časťou
pôvodnej parc. pkn č. XXXX evidovaná v pkv č. XX a s pkv parc.č. XXXX evidovaná v pkv č. XXX. Teda
pôvodná parcela T. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2 je identická s parc. R. XXXX orná pôda o
výmere XXX m2 a s parc. R. Č.. XXXX o výmere XX m2, zvyšok parcely nie je v KN evidovaný ako

parcela R.. (l.č. 208)

20. V Dodatku č. X k znaleckému posudku č. XX/XXXX - znalecký posudok XX/XXXX (l.č. 251) znalec
sa podrobne vyjadril k oznámeniu OÚ T. L. C., odbor katastrálny z 23.07.2014 so záverom, že sa
s daným vyjadrením nestotožňuje, že parc. Q. XXXX/X je tvorená výlučne z parc. pkn XXXX. Svoje

stanovisko podrobne a hodnoverne zdôvodnil a súd nemal o jeho závere pochybnosti. Zároveň v danom
dodatku graficky a písomne zidentifikoval pôvodné parcely parc. pkn XXXX, XXXX S. XXXX podľa
pozemnoknižnej mapy a porovnal so súčasným stavom. Z uvedeného je zrejmé, že pkn parc.č. XXXX
je identická okrem iného aj s časťou parc. Q. Č.. XXXX/X, výmera ktorej pripadá na identickú časť XXX
m2. Aj parc. pkn č. XXXX je identická s časťou parc. Q. XXXX/X, výmera ktorej je identická v rozsahu

XXX m2. Parc. R. Č.. XXXX je podľa stavu z roku 1975 identická s parcelami CKN súčasného stavu s
časťou parc. Q. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Zároveň uviedol, že nie je potrebné vyhotovovať nový
geometrický plán, nakoľko sa stotožňuje s geometrickým plánom vyhotoveným v znaleckom posudku
č. XX/XXXX, nakoľko zvyšná časť (nevysporiadaná) parc.č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, je v
zmysle vyhotovenej identifikácie nevyporiadanou časťou parc. pkn č. XXXX.

21. Žalovaný opätovne nesúhlasil so závermi znalca a navrhoval ďalšie dokazovanie. Súd však posúdil,
že ďalšie dokazovanie je nehospodárne a nadbytočné a bolo by vhodné pre iné konanie, či prípadný
vzájomný návrh žalovaného (ako sa o tej možnosti vyjadril) a pod., ale nie pre predmet sporu. Predsa
v tomto konaní nerieši sa vlastníctvo žalovaného k iným nehnuteľnostiam. Sporná nehnuteľnosť je

nepochybná a sám žalovaný uviedol, že po takom doplnení dokazovania by zvážil vzájomný návrh.
Súd však poukazuje na hospodárnosť konania a ak žalovaný sa chce domáhať nejakých svojich práv,
má možnosť podať žalobu a pod., ale súd predsa nebude vykonávať dokazovanie za účelom, aby sa
žalovaný rozhodol pre prípadnú ochranu svojich ďalších práv k iným nehnuteľnostiam. Taktiež aj právna
zástupkyňa žalobcu správne poukázala, že návrhy žalovaného na ďalšie dokazovanie smerujú k inému

pozemku, než je predmetom sporu, pričom žalovaný zdôvodňuje svoje právo k pozemku, že užíval daný
pozemok a preukazuje to navrhovanými dôkazmi, avšak užívanie nie je dôvod pre vydržanie. Žalovaný
si bol plne vedomý, že užíva väčšiu časť, než mu prináleží a vlastnícky patrí. Ide o neoprávnenú držbu
a to vylučuje dobromyseľnosť vydržania.
- Pokiaľ žalovaný namietal, že pri ďalšom znaleckom dokazovaní neboli prizvaní, následne uviedli, že

zvážia, či budú trvať na zopakovaní úkonu v ich prítomnosti (l.č. 287) následne netrval na zopakovaní
daného úkonu znalcom.

22. Súd vypočul aj svedkov:Svedkyňa K. B., neter žalovaného, uviedla, že chodila na dané pole voziť vodu a stravu, pričom
naposledy tam bola pred 10-15 rokmi, lebo jej otec zomrel pred 20 rokmi, tak už nemala dôvod tam
chodiť. Bola presvedčená, že ide o nehnuteľnosť žalovaného, nemala vedomosť o žiadnych sporoch,

o spore sa dozvedela až z predvolania. Nemala vedomosť, nepamätala si, kto a ako užíval susedné
nehnuteľnosti, nevedela ani uviesť, či celú plochu užíval žalovaný alebo aj niekto iný. Ohľadom oplotenia
uviedla, že si pamätá, že tam bolo nejaké kolíky, ale nevedela viac uviesť. Následne však dodala, že bol
to nejaký kolíkový plot, takže nejaké súvislé oplotenie.
- svedkyňa si rozporovala v čase, keď uviedla, že 10-15 rokov tam nebola, následne že jej otec zomrel

pred 20 rokmi, tak nemala tam dôvod chodiť, zároveň nevedela nič o plote, následne uviedla, že tam
bol súvislý plot. Nemala vedomosť, kto susedné pozemky užíval a z jej výpovede nemožno určiť presnú
plochu užívania žalovaným a nemala ani vedomosť o vlastníctve.
Svedok I. T., brat žalovaného - uviedol, že chodil robiť na dané pole, zdalo sa mu menšie než predtým,
tvrdil,ženikdytonebolooplotené,ažotecžalobcupostavilplot,ktorýzasahovaldoichrole-hocipredtým
uviedol, že sa pýtal žalovaného, že sa mu zdá pole kratšie, avšak - súd poukazuje, že keby vedel, kade

presne prechádza hranica a pokiaľ je daný pozemok, tak by s určitosťou vedel dané skutočnosti a nie,
že sa mu niečo zdá.
Svedok G. T. - brat žalovaného, uviedol, že zabezpečoval dedičské konanie, na ktorom žalovaný zdedil
predmetnú nehnuteľnosť. Na jednej strane tvrdil, že robil na danej nehnuteľnosti, na druhej strane
uviedol, že keď tam prišiel a zistil, že pozemok je skrátený, tak sa pýtal, prečo, čo sa stalo, bolo

mu povedané, že ešte za života otca žalobcu sa to skrátilo, lebo si dal vyhotoviť geometrický plán. -
Súd poukazuje na to, že predsa keby vedel o rozsahu danej nehnuteľnosti, tak by vedel aj uvedenej
skutočnosti ohľadom geom.plánu. Potvrdil, že jeden pás mala jeho rodina a jeden pás žalobcova rodina.
Zároveň uviedol, že si pamätá rozdelenie,..., následne uviedol, že to bolo po vojne ešte pred jeho
narodením - teda nemohol si to pamätať. Uviedol, že oplotenie tam nebolo, až následne si žalobca oplotil

pri dome a následne po vyhotovení geometrického plánu.
Svedkyňa M. D., neter žalovaného, uviedla, že ako 5-ročná chodila na predmetný pozemok a keď sa
vydala,bývalablízkoažalovanéhovidelapracovaťnapredmetnompozemku.Nepamätalasi,čitambolo
oplotenie, a to aj napriek tomu, že tam chodila už od svojich 5 rokov. Taktiež uviedla, že nevšimla si, že
by došlo k zmene výmery, rozsahu danej nehnuteľnosti, ktorú užíval žalovaný, či jeho rodičia v minulosti.

Svedkyňa R. C. - sestra žalovaného, uviedla, že daný pozemok boli dva dlhé úzke pásy, predtým nebolo
oplotenie a teraz už vie, že žalobca si prihradil z pozemku - ale neuviedla, odkiaľ to vie. O prípadnej
zámene, či rozdelení nič bližšie nevedela uviesť. Videla rodinu žalobcu pracovať na svojej časti.
Svedkyňa I. C., neter žalovaného, uviedla, že vedomosť o predmetnej nehnuteľnosti získala od svojho
brata a na dané pole chodila so starou mamou, t.j. matkou žalovaného, už ako 8-ročná. J. nevidela tam

robiť, ale otec žalobcu sa vždy pristavil, keď tam boli a jej starí rodičia sa starali aj o medzu, ktorá tam
bola. Uviedla, že na konci ich pozemkov boli pozemky J., kde bola bránička, pletivo.
Svedok G. E. - synovec žalovaného. Mal vedomosť o tom, že žalobca prešiel autom žalovanému po
nasadených zemiakoch, ale iba o tom počul. Nevedel, kto obrábal pozemky vedľa pozemku žalovaného.
Vedel, že z jednej strany P., ale z druhej strany nevedel. Uviedol, že chodil tam veľmi málo, iba ako dieťa,

keď bolo treba niečo zobrať, ale na otázku právneho zástupcu žalovaného vedel uviesť, že pole bolo
8-10 m široké a dlhé 30-40 m. - Súd poznamenáva, že takéto vymedzenie pre niekoho, kto chodil na
predmetný pozemok zriedkavo, aj to ako dieťa, je nepravdepodobné.
Svedok I. P. hneď na začiatku výsluchu uviedol súdu, že pozná predmet sporu a predmetný pozemok
môže ukázať na mape, čo je dosť neobvyklý postup u svedka. Uviedol, že žalobca mal pozemok

ohradený a obrábal pozemok XXXX/X. A časť pod XXXX/X S. XXXX/X bola užívaná žalovaným,
pričom predtým ukázal na mape, že parc.č. XXXX/X S. XXXX/X boli rozdelené napoly. Na vysvetlenie
daného rozporu na opakovane položenú otázku svedok ukazoval parc.č. XXXX/X. Následne uviedol,
že so žalobcom nemá žiadny problém, ani nemal, avšak právna zástupkyňa žalobcu poukázala na
nepriateľský vzťah so žalobcom, čo preukázala potvrdením OR PZ Č.. Na to svedok zrazu uviedol, že

už si spomína a že zaplatil pokutu, ale že nemá to vplyv na jeho výpoveď.

23. Súd poukazuje na to, že svedkovia žalovaného zhodne uviedli, že by vedeli v teréne určiť, o ktorý
pozemok ide, ale predsa to neznamená, že vedia určiť jeho vlastnícke právo s presným vymedzením,
čo sa týka výmery, plochy, hranice. Svedkovia si rozporovali v existencii plotu, vedeli o skutočnostiach,

ako napr. o výmere, ktoré však bežne nevedia ani samotní vlastníci, či užívatelia. Nevedeli uviesť, kto
obrábal pole vedľa žalovaného.

24. Súd nariadil ohliadku na mieste samom za prítomnosti znalca, na ktorej boli vypočutí svedkovia:Svedkyňa C. uviedla, že býva blízko nehnuteľnosti už od narodenia, má 76 rokov a na ten pozemok
chodila pomáhať žalovanému, pričom na otázku súdu, na ktorú konkrétnu časť v teréne, uviedla, že na
celú a po zásahu žalovaného, ktorý povedal, že nie, tak svedkyňa uviedla - „iba toto napravo“. Nevedela

však uviesť, kto užíval tú vedľajšiu časť a vraj tam nikoho nevidela. Nevedela uviesť, či vôbec vedľajšiu
časť niekto užíval, či to bolo vôbec poorané. - Súd poznamenáva, že čo sa malo týkať nehnuteľnosti
žalovaného, to si podozrivo všetko pamätala.
Svedok Ľ. Y. - ukázal v teréne, na ktorej časti chodil žalovanému pomáhať, pričom žalovaný pred
ohliadkou vychodil na nehnuteľnostiach stopu, ktorá má podľa neho tvoriť hranicu a svedkovia následne

zhodne uvádzali, že po tú stopu bolo žalovaného. Pamätal si, že tie pozemky boli po dĺžkach a potom sa
vymenili, aby žalobca mohol stavať. Uviedol, že všetko vie, lebo tam bol prvý a on všetky tie pozemky
vymeriaval. /hoci nie je na to odborne spôsobilý/
Svedok C. uviedol, že chodil žalovanému orať a to vraj na tej časti po vychodenú stopu v snehu. Uviedol,
že ploty neboli. Na otázku, ako vie, pokiaľ oral a že práve tá vychodená stopa v snehu je hranica, uviedol,
že „tak orientačne tu bola pravdepodobne tá brázda“. A myslí si, že tak, ako je vychodené, pričom

naposledy tam oral pred 15 rokmi a bol tam asi 3x. - súd poukazuje na to, že svedok vzhľadom na svoj
vek napriek tomu si pamätá, kde bola hranica, hoci ukazoval na stopu v snehu vychodenú žalovaným
na začiatku ohliadky, pričom oral iba 3x a to pred 15 rokmi. Preto súd má za to, že je nepravdepodobné,
aby si svedok dokázal vzhľadom na uvedené okolnosti pamätať hranicu, resp. miesto, pokiaľ oral. - súd
poukazuje na to, že žalovaný uviedol, že p.C. mu tam oral do roku 1980, čo však nie je 15 rokov spätne,

ale 27 rokov, v čom je dosť veľký rozpor v časovom období tvrdenom svedkom a žalovaným.
Svedok C. - uviedol, že videl pozemok užívať iba žalovaným a to od jeho šopy až po vychodenú stopu
v snehu. Ale nevedel uviesť, kto užíval vedľajšiu časť, hoci tam býva od roku 1965, čo odôvodnil tým,
že tam málo chodil, lebo chodil do roboty a keď prišiel z roboty, išiel pomáhať súrodencom, tam sa málo
zdržiaval - napriek tomu však s istotou tvrdil, že predmetnú časť užíval žalovaný.

Svedkyňa J. - manželka žalobcu, tvrdila neustále susedské nezhody a plot bol postavený v roku 1987.
Uviedla, že chodila k svokrovcom, ale nepomáhala na poli, pričom bola tam brázda, ktorá sa menila
podľa toho, ako ju kto oboral. Uviedla, že svokrovci sa vždy sťažovali na problémy so susedmi. Potvrdila,
že pokiaľ si tam žalovaný niečo zasadil, tak mu to žalobca pochodil autom, keďže to bolo jeho a bolo
to riešené aj na priestupkovom konaní.

- zo svedeckých výpovedí vyplývajú rozpory tak, ako je uvedené v bode 24, svedkovia žalovaného až
podozrivo zhodne tvrdia hranicu - vychodenú stopu v snehu žalovaným pred začatím ohliadky za ich
prítomnosti. Nevedeli sa vyjadriť k užívaniu vedľajšieho pozemku, hoci poukazovali na to, že akú dlhú
dobu tam žijú, napriek tomu nevedeli, kto obrábal uvedený pozemok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
a rozpory súd ich výpovede nevyhodnotil ako hodnoverné.

25. Súd poznamenáva, že z nákresu počas ohliadky za prítomnosti znalca bola priamo na mieste
zakreslená hranica - čiarkovane, na parc. č. XXXX/X. (l.č. 402)

26. Znalec W.. I..G., ktorý bol prítomný na ohliadke, následne po jej vykonaní doručil súdu vyjadrenie s

nákresom, na ktorom je vyznačená nehnuteľnosť XXXX/X vo vlastníctve žalobcu a parc.č. XXXX/X vo
vlastníctve žalovaného s vyznačením v teréne parc. T. Č.. XXXX/X medzi uvedenými parcelami, a to v
šírke X,XX m. (l.č. 404-406) Pokiaľ žalovaný tvrdil, že znalec rozporne vykonal nákres na mieste samom
a potom následne doručenom, súd sa s týmto nestotožňuje, nakoľko znalec pripojil k nákresu písomné
vyjadrenie, kde opravil svoje stanovisko s relevantnými údajmi (čo aj výslovne uviedol) a z nákresov je

zrejmé, kde sa má nachádzať sporná nehnuteľnosť.

27. Na návrh žalovaného bol nariadený aj výsluch matky žalovaného, avšak na mieste samom - v
zariadení pre seniorov a domov sociálnych služieb bolo zistené, že navrhovaná svedkyňa nie je schopná
výsluchu pre jej zdravotný stav, s čím sa všetky strany stotožnili, pričom aj tesne pred vykonaním

výsluchu bolo riaditeľkou zariadené oznámené, že došlo k chybnému oznámeniu z ich strany voči súdu
ohľadom možnosti výsluchu menovanej. Súd preto tento dôkaz nemohol vykonať.

28. Súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný, či jeho právni predchodcovia užívali väčšiu plochu,
neznamená to, že užívali svoje vlastníctvo, ako ani to, že užívaním nadobudli k tomu vlastnícke právo.

Domnievanie sa, že nejaká časť výmery mu patrí, avšak bez relevantných skutočností, nezakladá
vlastnícke právo k tomu.29. Právny zástupca žalovaného tvrdil, že právni predchodcovia žalovaného spornú nehnuteľnosť
skutočne užívali, či už ako pôvodní pozemno-knižní vlastníci, tak aj na základe reálnej deľby, ktorá bola
uskutočnená medzi nimi a vlastníkmi susedných pozemkov, vrátane právnych predchodcov žalobcu,

a to od začiatku 40. rokov. Mal za to, že pokiaľ došlo k takejto reálnej deľbe, tak vlastnícke právo
právni predchodcovia žalovaného nadobudli ešte na základe uhorského práva v spojení so Stredným
občianskym zákonníkom, najneskôr 31.12.1960. Aj po tejto dobe však právni predchodcovia žalovaného
vraj užívali sporný pozemok ako svoj vlastný dobromyseľne a do výkonu ich vlastníckeho a užívacieho
práva nik nezasahoval. Preto po smrti I. T. nadobudla vlastnícke právo dedením k tomuto pozemku T.

T., ktorá práve v dedičskom konaní po svojom manželovi vstúpila ako nespochybniteľný vlastník a po
celý svoj život túto nehnuteľnosť takto užívala. Následne po smrti T. T. opäť na základe dedičského
rozhodnutia vstúpil ako vlastník do užívania tejto nehnuteľnosti samotný žalovaný a predtým, ako
žalobca svojím vozidlom zničil zasadenú úrodu zemiakov žalovaným, uplynula vydržacia doba.

30. Podľa § 129 Občianskeho zákonníka

(1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
(2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

31. Podľa § 130 Občianskeho zákonníka
(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je

držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo
na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po
dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé

náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

32. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

33. Podľa § 865 ods.1 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.

34. Podľa § 865 ods.3 Občianskeho zákonníka do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona

č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a
ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

35. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa

tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie
dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny
predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

36. Vydržanie patrí k originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje

nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K
zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú
vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach
desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do

vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie
vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s
vecouakososvojou.Pouplynutívydržacejdobysaoprávnenýdržiteľstávavlastníkomvecibezsplnenia
akýchkoľvek ďalších podmienok. Základnými podmienkami vydržania teda sú, po prvé oprávnená držba,po druhé uplynutie zákonom určenej lehoty vydržacej doby, po tretie spôsobilý predmet vydržania. Držba
je oprávnená vtedy, ak držiteľ nakladá s vecou (alebo právom) ako s vlastnou v dobrej viere, že mu
patrí. Dobrá viera držiteľa (vykonávateľa) práva je psychický stav (vnútorné presvedčenie, že nekoná

bezprávne), ktorý nemožno objektívne skúmať, je pre posúdenie splnenia tejto podmienky vydržania
potrebné dokazovať skutočnosti vonkajšieho sveta prostredníctvom, ktorých sa vnútorné presvedčenie
držiteľa prejavuje. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno
objektívne usúdiť, že je dôvodné. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých
vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda je k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok

vznik práva. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že
toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii
dobrej viery, sú spravidla okolnosti týkajúceho sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o
poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia
držby, napr. existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná). Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto
okolnosti pritom ťaží toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Nemožno

toto interpretovať tak, že k nadobudnutiu oprávnenej držby sa vyžaduje existujúci, aj neplatný právny
titul, alebo dokonca platný právny titul. Platné právo nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul, iba
mu ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, resp.
že je subjektom držaného práva. Držiteľ musí byť v dobrej viere, že je tu takýto právny titul, ktorý
podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva. Spravidla bude jednať v skutkovom omyle,

výnimočne môže ísť aj o omyl právny. Judikatúra žiada, aby držiteľ bol objektívne v dobrej viere, že
tu takýto titul je, i keď v skutočnosti tu žiadny titul nie je. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať
o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so
zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.

37. Súd dospel k záveru, že s poukazom na vykonané dokazovanie nemožno konštatovať vydržanie
žalovaným, resp. jeho právnymi predchodcami, nakoľko neboli splnené všetky podmienky pre vydržanie,
a to jednak titul, ako ani dobromyseľnosť. Pokiaľ žalovaný poukazoval na titul - dedičské rozhodnutie,
je nutné zdôrazniť, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že predmetná časť nehnuteľnosti nebola
predmetom dedičského konania a pokiaľ právni predchodcovia túto časť užívali, užívali to bez právneho

titulu a preto im nemôže svedčiť vlastnícke právo, a to ani z dôvodu vydržania. Svedkovia nepreukázali
tvrdenia žalovaného, dokonca súd ich výpovede nepovažoval za hodnoverné vzhľadom na rozpory v
ich výpovediach a na ich niektoré zhodné vyjadrenia možno ich považovať za pripravené. Na ohliadke
vedeli, o ktorú nehnuteľnosť ide, ale nevedeli, kto susedné nehnuteľnosti užíval. Zhodne tvrdili, že
hranica, resp. medza prechádzala po stope vychodenej v snehu žalovaným pred ohliadkou. Pamätali si

podrobne niektoré skutočnosti spred niekoľkých rokov, čo je dosť nepravdepodobné na časový odstup
a intenzitu návštev na predmetnej nehnuteľnosti, dokonca si pamätali výmeru, resp. dĺžku a šírku
nehnuteľnosti žalovaného, čo nie je bežné ani u samotných vlastníkov. Vedeli sa orientovať na mape a
ukázaťpredmetnénehnuteľnosti,kuktorýmnemajúžiadnyvzťah,pričomišloolaikov/nieogeodetov,.../.
Čo sa týka rozporov, resp. podrobných spochybnení, súd poukazuje na vyššie body odôvodnenia pri

jednotlivých uvedených výpovediach, kde to súd uvádzal vo vyššie uvedenom. Na základe toho súd
svedkov navrhnutých žalovaným spochybnil a vyhodnotil ich výpovede ako nehodnoverné.

38. Súd poukazuje na to, že naliehavý právny záujem a dôvodnosť žaloby žalobca preukázal dôkaznými
prostriedkami založenými v spise, z ktorých vyplýva, že k zmene výmery parc. T. Č.. XXXX/X došlo na

základe geometrického plánu, ktorý zabezpečil žalovaný, a ktorý bez akejkoľvek právnej relevantnej
listiny predložil na zápis do LV Okresnému úradu T. L. C., katastrálnemu odboru. Nesprávnosť postupu
pri zápise geometrického plánu do katastra nehnuteľností potvrdil aj Katastrálny úrad v Ž. vo svojom
vyjadrení k žiadosti žalobcu, ktoré je obsiahnuté v spise. Tvrdenie žalobcu o nedobromyseľnosti
žalovaného potvrdil aj sám žalovaný vo svojej výpovedi v priestupkovom konaní dňa 11.08.2011,

keď uviedol: „Som vlastníkom parc.č. XXXX o výmere XXX m2, na ktoré mám aj list vlastníctva.
V skutočnosti však obhospodarujem pozemok o výmere XXX m2, čo je časť z parc.č. XXXX. V
minulom roku som zasadil zemiaky a zeleninu, ktorú mi čiastočne poškodil sused O. J.. Je pravda,
že som vlastníkom iba XXX m2 a poškodená plocha bola vo výmere XXX m2.“ Takéto jednoznačné
prehlásenie žalovaného sa pokúsil vyvrátiť jeho právny zástupca, keď tvrdil, že žalovaný nemohol

rozoznať pojmy vlastníctvo a užívanie. Takéto tvrdenie je však len špekulatívnou snahou o zvrátenie
tohto významného dôkazného prostriedku v prospech žalovaného. Žalobca nepopieral žalovaným
tvrdené zápisy v pkn vl. č. XX, vzťahujúce sa ku skutočnej držbe nehnuteľností a rozdelenie pozemkov
medzi právnymi predchodcami strán sporu. Tieto zápisy však potvrdzujú, že právni predchodcoviažalovaného boli dobromyseľnými spoluvlastníkmi a užívateľmi parc.č. XXXX - roľa Š. o výmere XXX
m2, zapísaných v tejto pozemno-knižnej vložke č. XX pod číslom XX. Žalobca popiera žalovaným
tvrdenú reálnu deľbu zo začiatku vojny, ktorú mali uzavrieť so starými rodičmi žalobcu I. Š. S. S. Š..

Takéto tvrdenie žalovaný nepreukázal žiadnymi hodnovernými dôkaznými prostriedkami. Žalovaný a ani
jeho právni predchodcovia nedisponovali žiadnym nadobúdacím titulom ako jedným z elementárnych
podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Neexistenciu ďalšej podmienky, t.j.
nerušenú dobromyseľnú držbu pozemku, potvrdzuje aj sám žalovaný, keď vo svojom písomnom
vyjadrení zo dňa 22.02.2017 na str. 3 uvádza: „Oplotenie medzi T. XXXX/X S. XXXX/X postavil R. J.,

otec žalobcu, po r. 1989. Ja som už vtedy vzniesol námietku, že zasiahol plotom do nášho pozemku,
pretože podľa reálnej deľby by mal mne patriť aj pozemok XXXX/X, avšak my sme nemali dokončené
dedičstvo po matke, a preto som si myslel, že sa nemôžem domáhať ochrany vlastníctva na súde.
Následne som spoliehal, že zlá hranica sa odstráni v ZRPS, alebo v ROEPe. Nestalo sa tak. Ba naopak,
žalobca zneužíva moju dôveru a snaží sa získať aj to, čo mi z majetku po rodičoch zostalo. Po začatí
konfliktov so žalobcom som dal vyhotoviť geometrický plán. Ako vyplýva z geometrického plánu W.. V.

D. č. XXXXXXXX-XX/XXXX, číslo overovacie XXX/XX, X. XX.XX.XXXX, by mal do môjho vlastníctva
patriť aj pozemok dnes totožný s T. XXXX/X S. XXXX/X. Pravdou je teda fakt, že som to mal byť ja,
kto by mal žalovať, a nie žalobca.“ Vyššie citované tvrdenie žalovaného nemôže byť hodnotené inak,
než ako dôkaz nezhôd medzi stranami sporu, čo do užívania nehnuteľností, ktorým je vylúčená ďalšia
z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním na strane žalovaného, t.j. nikým nerušená

dobromyseľná držba.

39.ŽalovanýspochybňovalsúdomnariadenéznaleckédokazovanievykonanéznalcomIng.I.G..Znalec
W.. I. G. vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX, jeho doplnením zo dňa 02.03.2015 a následne
na výzvu súdu znaleckým posudkom č. XX/XXXX podal jednoznačnú grafickú a písomnú identifikáciu s

údajom výmer pôvodných parciel PKN XXXX, XXXX S. XXXX podľa pozemno-knižnej mapy v porovnaní
so súčasným stavom. Svojím kvalifikovaným stanoviskom zdôvodnil, prečo sa nemôže stotožniť so
stanoviskom Okresného úradu T. L. C., katastrálny odbor, operát pozemkovej knihy, operát evidencie
nehnuteľnostíasúčasnýoperátkatastranehnuteľností.Hocižalovanýsanegatívnevyjadrovalkpostupu
súdom nariadeného znalca, nevyužil možnosť zabezpečenia súkromného znaleckého posudku tak,

ako to pripúšťa ust. § 209 CSP. Nikým nerušenú a dobromyseľnú držbu predmetu určovacej žaloby
nepreukázalžalovaný,aninímnavrhovanýmivýsluchmisvedkov.Počassúdnejohliadkydňa19.01.2017
žalovaný v prítomnosti súdu, svedkov, znalca v zasneženom teréne bez výzvy súdu prekrokoval
časť pozemku, kde sa vykonával následne výsluch svedkov. Všetci svedkovia navrhnutí žalovaným
potvrdzovali užívanie žalobcov v ich prítomnosti ohraničenej časti zemského povrchu. Ich svedecké

výpovede vyzneli nedôveryhodne, keď skrátene opakovali tvrdenie žalovaného. Žiaden konkrétny
dôkaz potvrdzujúci skutkové tvrdenia žalovaného neposkytli ani svedkovia vypočutí na pojednávaní
05.08.2016. Všetci žalovaným navrhovaní svedkovia sú blízkymi príbuznými žalovaného. Zámeny v
zmluvách,vktorýchúčastníkmimalibyťpodľatvrdeniažalovanéhojehorodičia,nevedelisúduposkytnúť
žiadnu konkrétnu informáciu.

40. Čo sa týka návrhov na ďalšie dokazovanie, súd ich nevykonal, nakoľko ich považoval za
nehospodárne a neefektívne, pričom sám právny zástupca žalovaného uviedol, že od vykonania
daných dôkazov bude závisieť, či podá vzájomný návrh a pod. (viď zvukový záznam z pojednávania
z 25.05.2017) Avšak tento dôvod je neakceptovateľný pre vykonanie ďalšieho dokazovania. Žalovaný,

pokiaľ má potrebu, môže sa domáhať ochrany v inom konaní. V tomto konaní žiadny vzájomný návrh
nepodal a vykonávanie dokazovania pre také niečo je nehospodárne. Zároveň je nepochybné, že pokiaľ
navrhoval nejaké ďalšie dokazovanie, netýkalo sa to predmetu konania, ale prípadnej ochrany nejakých
práv žalovaného ohľadom inej nehnuteľnosti.

41. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov. Súd vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na uvedené skutočnosti súd
vykonaným dokazovaním posúdil, že žalovaný nepreukázal vydržanie. Nemožno konštatovať vydržanie
len z dôvodu domnievania sa, že žalovaný užíval nehnuteľnosť v správnej výmere, teda vo výmere

prislúchajúcej jeho vlastníckemu právu. Užíval celú časť napriek tomu, že nemal žiadny titul a nebolo
to ani predmetom dedičského konania. Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, znáša procesné
následky. Na rozdiel od žalobcu, ktorý svoje tvrdenia hodnoverne preukázal a ktoré boli podložené
relevantnými dôkazmi a jednoznačne potvrdené aj znaleckým dokazovaním.42. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Žalobca v konaní bol úspešný v celom rozsahu, preto súd mu priznal nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu, pričom o samotnej výške súd rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to
v zmysle CSP.

46.Vkonanívznikliajtrovyštátuakonákladyspojenésvykonanýmdokazovaním,pretosúdpriznalštátu
nárok na tieto náklady voči žalovanému ako neúspešnej strane konania, a to v rozsahu 100%, pričom
tieto náklady vznikli z dôvodu uhradenia trov z rozpočtových prostriedkov, keďže zložené preddavky
neboli postačujúce.

45. V konaní vznikli aj náklady znalcovi - znalečné, preto súd mu priznal nárok na náhradu znalečného
voči neúspešnej strane - žalovanému, a to v rozsahu 100%.

46. Súd nezistil dôvody nepriznať nárok žalobcovi, štátu, či znalcovi.

47. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd rozhodol o žalobnom návrhu tak,
ako bolo uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).