Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 7, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119213481
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119213481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu E. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XX, XXX XX P., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Igora Šafranka, advokáta
so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v spore o primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 192 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
7Csp/175/2019 - 49 zo dňa 04.12.2019, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku II., ktorým súd 1.inštancie v prevyšujúcej

časti žalobný návrh žalobcu zamietol.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
150,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu
zamietol. III. Vyslovil, že žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % z prisúdenej sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanovením § 1, § 2 písm. a/, § 3 ods. 3 a
5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd 1. inštancie konštatoval, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobný návrh žalobcu
je v celom rozsahu dôvodným. Žalobca úspešným uplatnením nároku na určenie neprijateľnej zmluvnej

podmienky z titulu porušenia jeho práv žalovaným v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde
pod spisovou značkou 15C 274/2014, splnil zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia, a to v znení zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

4. Priznanú sumu vo výške 150,- Eur žalobcovi titulom primeraného finančného zadosťučinenia
považoval súd prvej inštancie v celom rozsahu za dôvodnú. Uviedol, že cieľom finančného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon
teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje,ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Čo sa týka výšky primeraného finančného
zadosťučinenia súd prvého stupňa priznanú sumu 150,- Eur považuje za primeranú za stavu,
že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne

odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv.
Suma finančného zadosťučinenia priznaná súdom je plne opodstatnená. Priznaná suma primeraného
finančného zadosťučinenia vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a
neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Je potrebné poukázať
aj na prvotné konanie 15C 274/2014, v ktorom sa žalobca úspešne domáhal určenia neprijateľnej

zmluvnej podmienky a v spore bol aj úspešný. Súd priznanú sumu považoval v celom rozsahu za
dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v takejto výške a
v prevyšujúcej časti bol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý.

5.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilsúdprvejinštancieustanovením§255ods.2C.s.p.stým,žeúvaha
súdu sa týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia,

nie čo do základu uplatneného nároku. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie aj v súčasnosti § 255
ods. 2 C.s.p. v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 C.s.p. zakladá možnosť priznať náhradu trov konania v
plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Preto priznal
žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy s tým, že o výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením s postupom podľa § 262 C.s.p.

6.Protitomutorozsudkuvčaspodalodvolaniežalovaný.Citovalust.§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.o
ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že predmetné ustanovenie síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa
primeraného finančného zadosťučinenia, avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Pri
rozhodovaní o tom, či sa prizná primerané finančné zadosťučinenie a v akej výške je potrebne zohľadniť

nielen úspešnosť toho, ktorého účastníka, ale i iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad.
Primerané finančné zadosťučinenie je potrebné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu
vyjadrenú v rôznych formách. Prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je už
možnénapraviťinak. Cieľomprimeranéhofinančnéhozadosťučineniajedovŕšenieochranyporušeného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie

vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení. Má za to, že rozsudok Okresného súdu Prešov
(sp.zn. 15C/274/2014) má dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie.
Žalovaný považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu priznanú náhradu finančného
zadosťučinenia za neprimerane prísnu a založenú na svojvoľnom arbitrárnom výklade práva. Ďalej
poukázal na gramatický výklad slova primerane, v zmysle Krátkeho slovníka slovenského jazyka,

štvrté doplnkové a upravené vydanie. Podľa názoru žalovaného porušenie práva by nebolo možné
napraviť inak, napríklad v tom prípade, že by žalobcovo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
bolo premlčané. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany, nielen jeho deklaráciu. Žalovaný má za to, že opätovné sankcionovanie by

bolo vzhľadom na predchádzajúce konanie neprimerane prísne. Žalovaný zároveň je toho názoru,
že žalobcovi žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
nevznikla, a preto jeho priznanie malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami
a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Primerané finančné
zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych

formách. Predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené
finančnéplneniealeboprípadnúnáhraduškody.Žalovanýžiadaposudzovaťkonkrétneokolnostiprípadu
vzťahu žalobcu a žalovaného. Žalobca sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu,
že sám konal v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojím podpisom vyhlásil, že súhlasí s
obsahom zmluvy, bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k ním žiadne

výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Za spornú považuje žalovaný aj výšku požadovanej náhrady
finančného zadosťučinenia. Žalobca nejako relevantne neodôvodnil výšku požadovaného finančného
zadosťučinenia, ktoré určite nie je primerané, čo teda považuje za primeranosť. Predpokladmi priznania
finančného zadosťučinenia sú porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane
spotrebiteľa osobitnými predpismi, úspešne uplatnenie porušeného práva alebo povinnosti, primeranosť

zadosťučineniaazodpovednáosoba.Všetkypredpokladymusiabyťnaplnenékumulatívne,nepostačuje
naplnenie len niektorých z nich. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že sa úspešne domáhal svojich
spotrebiteľských práv, na druhej strane je potrebné uviesť, že to bol žalobca kto žiadal o úver. V
danom prípade nie je priznaním finančného zadosťučinenia naplnená jeho preventívna funkcia ani ztoho dôvodu, že žalovaný v novovzniknutých spotrebiteľských vzťahoch už niekoľko rokov nepoužíva
vytýkane nedostatky. V prípade ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma sa do popredia dostáva
kompenzačná funkcia (restitutio in integrum), t.j. navrátenie do predošlého stavu. V danom prípade

bolo žalobcovi priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda niečo kompenzovať.
Následne žalovaný poukázal na odbornú literatúru, konkrétne na Komentár VII. vydanie Obchodného
zákonníka C.h. Beck 2002, str. 148, zároveň na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
29Odo/652/2001 zo dňa 18.09.2002 a sp. zn. 30Cdo/1747/2014. Zároveň uviedol, že ako špecifikoval
Najvyšší súd Českej republiky nebezpečie vzniku ujmy musí byť reálne, nie vyšpekulované a zároveň

rozsah tejto ujmy by nemal byť zanedbateľný. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/139/2008 zo dňa 29.04.2008. Žalovaný ma za to, že domáhanie sa
žalobcuprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianezodpovedápožiadavkámvšeobecnejspravodlivosti.
Nebolo by vhodné ju priznať a nebola náležitým spôsobom odôvodnená. Preto navrhol, aby po
vykonanom dokazovaní odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolanie bolo zaslané žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Vyjadrenie k odvolaniu
podané nebolo.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, t.j. okrem výroku II., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamietol

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. C.s.p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas
vyhláseniarozsudkuoznámilodvolacísúdnaúradnejtabuliawebovejstránkeKrajskéhosúduvPrešove
dňa 02.09.2020 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistenej
skutočnosti vyvodil aj správne právne závery. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na uvedenom
nič nezmenilo. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom
rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje.

10. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací
súd uvádza, že nie je možné súhlasiť so žalovaným, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých
zákonných podmienok v zmysle § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. Podmienky ohľadom úspešného
uplatnenia porušenia práv alebo povinnosti splnené boli.

11. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 15C/274/2014 - 66 zo dňa
28.02.2017, ktorým súd žalobu žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 190 Eur
zamietol. Vo výroku číslo II. určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu
číslo 807500142 bod 12 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce náklady na vypracovanie
a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s ňou spojenou je neprijateľná zmluvná

podmienka. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vyplývajúci
z rozhodnutia súdu vo výroku číslo I. a žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % vyplývajúci z rozhodnutia súdu vo výroku II. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
27.12.2017.

Súd mal za to, že tretina poplatku, ktorý bol zmluvne dohodnutý vo výške 288 Eur predstavuje 2/3
administratívny poplatok. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore
s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný
hodnotový poriadok.

Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov. Dojednanie administratívneho poplatku je vágnym
ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide. Občiansky
zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, čo znamená, že

súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej
formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v Zmluve o úvere zo dňa 28.05.2010
nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom aspotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto
je v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka takáto podmienka porušením
princípu dobrých mravov a teda neprijateľná. Súd preto žalobe o vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej

podmienky v celom rozsahu vyhovel. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Prešove číslo konania 17Co/140/2017 - 256 zo dňa 14.11.2017.

12. Predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie
porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany

spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde.

13. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom

č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

14. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinností, ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinností žalobou proti dodávateľovi.

15. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo

vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo
povinností na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinností na súde vyplynie
až z právoplatného rozhodnutiu súdu vydaného vo veci samej.

16. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages

v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr
potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým
žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto
konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda

funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

17. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ
zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní

porušenie práva, alebo povinnosti stanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa má
právo aj na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva, alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom zodpovedá.

18. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie nebola ľubovoľná. Tento prihliadol na všetky okolnosti veci, a

najmä na to, či ide o vyrovnanie hrozby ujmy žalobcu tým, že tento znášal stav právnej neistoty. Priznanie
finančného zadosťučinenia vo výške 150,- Eur žalobcovi zo strany žalovaného sa javí odvolaciemu súdu
ako plne dôvodné. Odvolací súd nemal dôvod vstupovať do hodnotiacej úvahy súdu 1. inštancie. Podľa
názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie riadne odôvodnil prečo finančné zadosťučinenie a v akej
výške priznal.

19. Odvolací súd má za to, že žalovaný v odvolacom konaní nevzniesol žiadne námietky, s ktorými
by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie
neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovanie užvyčerpávajúceho zdôvodnenia, poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia tohto súdu.

20. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015
zo 17. marca 2016).

21. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,ktoréprimerane
vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

22. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (teraz strany
sporu), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania (strana) bol pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS

50/04).

23. Súd prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. okrem výroku II., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej
časti žalobný návrh žalobcu zamietol (tento výrok preskúmavaný nebol) správne rozhodol. Správny je i
výrok o trovách konania. Súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, že jeho úvaha sa týkala skutkových

okolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatneného
nároku. I odvolací súd má za to, že bolo zákonne priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % z prisúdenej sumy (§ 255 ods.2 C.s.p. v spojení s čl. 3 ods.1 a 2 C.s.p. Preto odvolací
súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd, postupom podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
spojení s ust. § 251 § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nebola priznaná
náhrada trov odvolacieho konania z dôvodu, že mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania
zo spisu nevyplývajú. Neúspešný žalovaný nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Preto

odvolací súd v súlade so zásadou hospodárnosti vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

25. Toto rozhodnutie bolo prijate senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.