Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/320/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615212702
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7615212702.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: I. T., L..

XX.X.XXXX, J. W. T. E., Ž. XX, právne zastúpenom Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom
Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves proti žalovaným: 1./ G. T., L.. X.X.XXXX, D. XXXX/XX, Y., právne
zastúpenom JUDr. Jánom Vrbom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, Humenné, 2./ K. T., L..
X.X.XXXX, J. M. XXX/XX, I., 3./ B. Š., L.. XX.X.XXXX, J. M. XXX/XX, I., žalovaní v 2. a 3. rade právne
zastúpení JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o., so sídlom Werferova 1, Košice, o neplatnosť kúpnej zmluvy a
určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.7.2015 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi ním a žalovaným v 1. rade, ktorou žalovaný v 1. rade mal nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie I. a to
rodinný dom súpisné č. XXX stojaci na parcele č. KN-C XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
127 m2, pozemok parcela č. KN-C XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2, parcela č.
KN-C XXX záhrady o výmere 424 m2 a určenia, že je výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností.

K uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy v žalobe uviedol, že dňa 14.5.2013 sa v obci I. stretol s
kamarátom I. B., ktorý ho zoznámil s troma mužmi, ktorí mu prisľúbili práci v Českej republike. Uviedli, že
kupujú byty, ktoré rekonštruujú a následne predávajú. Dohodli sa , že pôjdu do Prešova, kde dojednajú
prácu v Česku. V Prešove za ním prišla istá žena a pýtala sa ho, či nevie o nejakom byte, niečo jej
povedal že nie. V ten istý deň ho vzali tieto osoby do baru. Predať svoj dom vôbec nezamýšľal, ani nikdy
neprevzal kúpnu cenu. To, že predal dom sa dozvedel až na katastrálnom úrade v N.. V danom čase
veľa užíval alkohol. Keď manželka zistila, že predal dom, opustila ho. Následne odstúpil od zmluvy,

pričom žalovaný v 1. rade toto odstúpenie napadol na súde. Pojednávaní na sude na nezúčastňoval , v
tom čase veľa pil, opustila ho manželka. Kúpna cena v napadnutej zmluve bola dohodnutá vo výške 17
055,52 Eur, čo je približne štvrtina trhovej ceny. Je zjavné, že kupujúci zneužil to, že požil alkohol a jeho
psychický stav. Žalovaní v 2. a 3. rade sú súčasnými vlastníkmi nehnuteľností. Jeho vôľa predať jediné
obydlie, v ktorom žil s rodinou, nebola daná. Kupujúci zneužil jeho stav spojený s nadužívaním alkoholu
a uzatvoril s ním zmluvu s kúpnou cenou v hrubom nepomere k protiplneniu. Napadnutá kúpna zmluva
odporuje dobrým mravom a prejav vôle nebol urobený slobodne, vážne a zrozumiteľne.

2. Žalovaný v 1. rade v podaní zo dňa 29.10.2015 uviedol, že kúpnu zmluvu zo dňa 15.5.2013 so
žalobcom uzatvoril po ich vzájomnej dohode, za vopred dohodnutých podmienok. V čase uzatvorenia
zmluvy bol žalobca spôsobilý na právne úkony, zmluva svojím obsahom a účelom neodporuje zákonu,ani ho neobchádza, ani sa neprieči dobrým mravom. Dohodnutá kúpna cena zodpovedala stavu
nehnuteľnosti, zohľadňovala lokalitu, v ktorej sa nachádza a odrážala jej trhovú hodnotu. Kúpnu cenu
prevzal žalobca v plnej výške a potvrdil to svojim podpisom na zmluve a príjmovom doklade.

3. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.8.2015 žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že nemajú žiadne
priame vedomosti o udalostiach ohľadom kúpnej zmluvy zo dňa 15.5.2013 uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným v 1. rade. Pri kúpe nehnuteľnosti od žalovaných v 1. rade konali v dobrej viere, vychádzali
z informácií od žalovaného v 1 rade a najmä hodnovernosti údajov katastra. Z dôvodu právnej istota

kupovali nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej kancelárie, prostredníctvom ktorej zároveň v tom čase
spolu s rodičmi žalovaného v 2. rade predali dva byty v Košiciach. S týmito, ako aj sestrou žalovaného v
2. rade a jej maloletým dieťaťom sa následne do predmetného rodinného domu aj presťahovali. Pokiaľ
žalobca tvrdí, že mu nebola vyplatená kúpna cena, mal v danej veci podať žalobu o jej zaplatenie.
Žalobca sa po uzatvorení kúpnej zmluvy správal tak, ako keby bola zmluva riadne uzatvorená, keď od
kúpnej zmluvy odstupoval preto, že kúpna cena nebola riadne uhradená. Ďalej uviedli, že o tom, že

kúpna cena dohodnutá v zmluve zo dňa 15.5.2013 je neprimeraná, žalobca nepredložil žiadny dôkaz.
Taktiež nepredložil dôkaz o tom, aby pri uzatvorení zmluvy konal v duševnej poruche. Podľa zmluvy,
notársky kandidát osvedčil, že žalobca kúpnu zmluvu pre ním vlastnoručne podpísal, pričom ako osoba
znalá práva nesmie overiť pravosť podpisu, ak je osoba zjavne nespôsobilá na daný úkon.

4. V replike zo dňa 15.1.2016 žalobca uviedol, že žalovaní v 2. a 3. rade vo svojom vyjadrení neuviedli
žiadne vecné námietky, ktoré by spochybnili nárok žalobcu. Poukázal na zásadu, podľa ktorej nikto
nemôže previesť na druhého viac práv než má sám. Poukazujúc na ďalšie vyjadrenia žalovaných
navrhol znalecký skúmať výšku trhovej hodnoty predmetných nehnuteľností ku dňu uzatvorenia kúpnej
zmluvy a znalecky skúmať u žalobcu úroveň závislosti na alkohole ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy

spolu s vyjadrením k jeho duševnému stavu v uvedenom čase. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade
uviedol, že to, že kúpna cena nezodpovedala hodnote predmetu kúpy je podporené aj tým, že žalovaný
v 1. rade hľadal kupcov hneď po tom, ako nehnuteľnosti mal nadobudnúť od žalobcu a takto sa veci
rýchlo zbavil, pričom kúpna cena bola dohodnutá na sumu 40 000,- Eur.

5. V písomnom vyjadrení zo dňa 3.5.2016 žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že nehnuteľnosti kúpili za cenu
mierne vyššiu ako žalovaný v 1. rade s tým, že žalovaný nehnuteľnosti nadobudol v pôvodnom stave
a následne na dome vykonal rozsiahle úpravy. Poukázali tiež na to, že žalobca sa mohol zúčastňovať
pojednávaní v konaní vedenom pod sp. zn. 1C/213/2013, čím nemusela nastať situácia, v ktorej sa ocitli.
Zároveň sa vyjadrili k jednotlivým dôkazom predložený žalobcom v tomto konaní.

6. Súd vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu, svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a
to listami vlastníctva, kúpnymi zmluvami, príjmovým pokladničným dokladom, odstúpením od zmluvy,
rozsudkom sp. zn. 1C/213/2013, znaleckým posudkom, zápisnicou o výsluchu svedka I. B., lekárskymi
správami, fotografiami nehnuteľnosti, plnomocenstvom, hotovostným vkladom, uznesením č. ČVS: M.-

XXXX/OEK-G.-XXXX, správami exekučných úradov, výmenným lístkom - lekárskou správou, dokladom
o rezervácií leteniek, písomnou výpoveďou svedka, správou Inštitútu Krista Veľkňaza, lustráciami
Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, zápisnicou o výsluchu svedka C. T., zápisnicou o trestnom
oznámení, rozsudok sp. zn. 15P/219/2013, spisom Okresného úradu Gelnica, katastrálny odbor č. E.,
spisom tunajšieho súdu sp. zn. 15P/219/2013 a zistil nasledovné:

7. Na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie I. sú ako spoluvlastníci nehnuteľností - domu súpisné
č. XXX stojaci na parcele č. KN-C XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2, pozemkov
parcely č. KN-C XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2 a parcely č. KN-C XXX záhrady o
výmere 424 m2, zapísaní žalovaní v 2. a 3. rade, každý v podiele 1/2. Vlastnícke práva k nehnuteľnosti

nadobudli kúpnou zmluvou E. XXX/XXXX zo dňa 16.10.2014.

8. Dňa 15.5.2013 bola medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim
uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX
katastrálne územie I. a to dom súpisné č. XXX stojaci na parcele č. KN-C XXX/X zastavané plochy a

nádvoria o výmere 127 m2, pozemky parcela č. KN-Q. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
127 m2 a parcela č. KN-C XXX záhrady o výmere 424 m2. Podľa článku II. kúpnej zmluvy predávajúci
predal kupujúcemu predmet kúpy za dohodnutú kúpnu cenu 17 055,52 Eur. Podľa článku III. kúpna
cena vo výške 15 000,- Eur bude predávajúcemu vyplatená v hotovosti v deň podpísania zmluvy.Prevzatie kúpnej ceny predávajúci potvrdil svojim podpisom. Suma 2 055,52 Eur bude uhradená na účet
exekútorských úradov a to suma vo výške 771,44 Eur na účet JUDr. Blašku a suma vo výške 1 284,08
Eur na účet JUDr. Kršiaka. Podpis žalobcu ako predávajúceho na uvedenej zmluve bol overený dňa

15.5.2013 JUDr. Ivanou Čuchtovou notárskou kandidátkou poverenou notárom.

9. V ten istý deň t.j. 15.5.2013 žalobca podpísal splnomocnenie, ktorým udelil žalovanému v 1.
rade generálnu plnú moc na všetky právne úkony, ktorých dôsledkom bude zmena a zápis vlastníctva
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie I..

10. Žalobcapredložilsúdupríjmovýpokladničnýdokladzodňa15.5.2013,podľaktoréhoodžalovaného
v 1. rade prevzal žalobca sumu 15 000,- Eur za účelom úhrady kúpnej ceny LV XXX I..

11. Dňa 20.5.2013 bola na účet súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blašku poukázaná suma 771,44
Eur z účtu Mgr. C. N. z dôvodu úhrady vymáhanej pohľadávky od povinného I. T. v exekučnom konaní

vedenom pod č. EX XXX/XXXX.

12. Listom zo dňa 11.6.2013 adresovanom žalovanému v 1. rade žalobca odstúpil od vyššie uvedenej
kúpnej zmluvy zo dňa 15.5.2013, a to v zmysle článku V bod 1. V odstúpení od zmluvy uviedol, že podľa
článku III. zmluvy mu mal žalovaný dňom podpísania zmluvy zaplatiť kúpnu cenu vo výške 15 000,- Eur.

K zaplateniu kúpnej ceny nedošlo, čím došlo k porušeniu kúpnej zmluvy a preto nesúhlasil s povolením
vkladu v katastri nehnuteľnosti. Zároveň podľa textu odstúpenia od zmluvy, bol tento list zaslaný Správe
katastra v N. s návrhom na zastavenie konania o povolení vkladu z dôvodu odstúpenia od zmluvy.

13. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1C/213/2013-56 zo dňa 9.4.2014, súd

rozhodol o žalobe žalobcu G. T. podanej proti žalovanému I. T. tak, že určil, že odstúpenie zo dňa
11.6.2013 od kúpnej zmluvy zo dňa 15.5.201 uzatvorenej medzi stranami sporu, predmetom ktorej
sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie I. a to rodinný dom súpisné
č. XXX stojaci na parcele č. KN-C XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2, pozemok
parcela č. KN-C XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2, parcela č. KN-C XXX záhrady

o výmere 424 m2, je neplatné. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku bolo zistené, že súd rozhodol
v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa k žalobe nevyjadril a nič nenamietal. Z dokladov predložených
žalobcom, ktoré žalovaný nenamietal, mal za preukázané zaplatenie kúpnej ceny vo výške 15 000,-
Eur poukazujúc na príjmový pokladničný doklad vystavený žalovaným. V odstúpení od zmluvy žalovaný
namietal nezaplatenie kúpnej ceny, táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná. Uvedený rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2014.

14. V čase od 1.10.2014 do 6.10.2014 bol žalobca hospitalizovaný na neurologickom oddelení
Nemocnice Poprad, a.s.. Z lekárskej prepúšťacej správy bolo zistené, že okrem iného u žalobcu boli
zistené tieto diagnózy Casus socialis, abúzus etylu. Podľa výpisu zo zdravotnej dokumentácie žalobcu

u MUDr. Jozefa Vrabca z 2.5.2013, žalobcovi v marci 2013 bola doporučená úplná abstinencia, ktorú
menovaný nedodržal.

15. Podľa správy Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakarovciach, žalobca prišiel do tohto zariadenia dňa
29.9.2014 po dlhodobom túlaní a popíjaní, čo bolo na ňom fyzicky vidieť. V čase príchodu nafúkal 1,52

promile. Dňa 1.10.2014 bola k žalobcovi privolaná RZP z dôvodu silného epileptického záchvatu, načo
bol hospitalizovaný v nemocnici. Bolo zjavné, že tento stav je dôsledkom dlhodobého požívania alkoholu
a potulovania sa.

16. Zo žalobcom predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 25.9.2007 vypracovaného

znalkyňou z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Ing. I. T. za účelom stanovenia
všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností pre účel zriadenia záložného práva, bolo zistené, že
všeobecná hodnota rodinného domu súpisné číslo XXX na pozemku parcela č. XXX/X s pozemkami
parcelou č. XXX/X a XXX v katastrálnom území I. predstavovala 36 413,31 Eur (1 100 000,- Sk).

17. Žalovaný v 1. rade bol v období rokov 2011 - 2015 účastný viacerých prevodov nehnuteľnosti. Tieto
sa týkali najmä nehnuteľností v okrese Prešov, čo vyplýva zo správy Geodetického a kartografického
ústavu Bratislava.18. Dňa 14.10.2014 bola medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovanými v 2. a 3. rade ako
kupujúcimi uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva
č. XXX katastrálne územie I. a to dom súpisné č. XXX stojaci na parcele č. KN-C 255/1 zastavané plochy

a nádvoria o výmere 127 m2, pozemky parcela č. KN-C XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
127 m2 a parcela č. KN-C XXX záhrady o výmere 424 m2. Podľa článku II. kúpnej zmluvy predávajúci
predal kupujúcim predmet kúpy za dohodnutú kúpnu cenu 40 000,- Eur. Podľa článku III. kúpna cena
vo výške 40 000,- Eur bude uhradená z hypotekárneho úveru.

19. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade žalobca uviedol, že v I. náhodne cestou
do obchodu sa stretol so známym I. B., s ktorým boli 3 osoby, rómovia z ktorých najstarší sa volal I.,
u ostatných nevedel uviesť krstné mená ani priezviská. Tieto osoby hovorili o tom, že kupujú byty a
opravujú ich a že pracujú v Českej republike. Ponúkli mu, že môže pracovať s nimi, avšak musia ísť
spolu do Prešova niečo podpísať. Následne nasadli do auta a šli do Prešova. Cestou pili na benzínke a
v Prešove boli v bare. Mal dosť vypité, zaspal v aute. I. B. odišiel od nich ešte večer a viac ho nevidel.

Na druhý deň ráno znova niečo vypili, boli aj v krčme. Rozprávali sa o práci a následne boli v nejakej
kancelárii, kde niečo podpisoval. Myslel si, že ide o prácu, ktorú mu ponúkli. To, čo sa udialo v tejto
kancelárii si presne nepamätá, tiež si nepamätá, či v tejto kancelárii boli s ním všetci traja muži. Keď
prišiel domov, nemal pri sebe žiadane papiere. Asi po troch týždňoch ho tí traja muži opäť navštívili, kedy
hovorili, že kupujú nejaký byt v Košiciach, ktorý sa bude prerábať. Pýtali od neho 500,- Eur s tým, že

sa jedná o peniaze na kúpu bytu, čo povedal manželke a manželka mu dala 400,- Eur. Viac ich nevidel.
O tom, že podpísal kúpnu zmluvu sa dozvedel až po tom, čo mu prišiel papier z katastra. Na katastri
mu bola predložená kúpna zmluva, kde sa nachádzal jeho podpis. Na zmluve chýbal podpis p. T.. Hneď
na katastri povedal, že nič nepredal a následne sa bol poradiť s právnikom, na základe čoho podpísal
odstúpenie od zmluvy a zaslal ho p. T. a katastru. Z domu sa odsťahoval 24.6.2014. V ten deň bol doma s

kamarátmi a pili, načo prišli nejakí muži, ktorí ho z domu doslova vyhodili. Kúpna cena uvedená v kúpnej
zmluve mu vyplatená nebola. V dome býval s rodinou, dom zdedil po rodičoch v roku 1991. Následne
na dome robil nadstavbu. Pokiaľ v dome žil s rodinou, nikdy nemal v úmysle dom predať. Po tom, čo
manželka s deťmi od neho v roku 2014 odišla sa rozhodol, že dom predá. Oslovil realitnú kanceláriu,
kde po overení si údajov z katastra mu bolo povedané, že si má najprv vyporiadať záležitosti s p. T..

Záležitosti s domom začal riešiť na podnet jeho sestry.

20. Žalovaný v 1. rade, pokiaľ sa týka okolností uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalobcom uviedol, že
so žalobcom sa stretli náhodne v Prešove pred katastrálnym úradom. Žalobca ho oslovil s tým, či nemá
záujem kúpiť dom v Jaklovciach. So žalobcom boli aj nejaký iní muži, ktorých popísať nevie. Rozprával

sa však len so žalobcom, ktorého sa následne pýtal za koľko chce dom predať, na čo mu žalobca
povedal že aspoň za 15 000,- Eur. Na to prejavil záujem o nehnuteľnosť s tým, že si overí údaje v
katastri. Na druhom stretnutí so žalobcom sa dohodli na ďalších náležitostiach kúpnej zmluvy. Na treťom
stretnutí podpísali zmluvu u notára. V deň podpísania kúpnej zmluvy vyplatil žalobcovi kúpnu cenu.
Žalobca pri ich stretnutiach nebol pod vplyvom alkoholu, riadne s ním komunikoval. U notára žalobca

podpisoval aj plnomocenstvo z dôvodu, že na liste vlastníctva boli zapísané exekúcie vedené proti
žalobcovi, ktoré chcel vyplatiť. Kúpna cena dohodnutá v zmluve bola primeraná. Nehnuteľnosti v čase
kúpy boli v dezolátnom stave. Dom bol odpojený od elektriny, plynu, všade bol neporiadok a špina, v
dome neboli vodovodné batérie, chýbali nejaké káble, radiátory, kotol bol nefunkčný. Dom, ale i záhrada
boli v katastrofálnom stave. Dom pred kúpou nevidel z vnútra, bol si ho obzrieť len z vonku, pričom

najprv mal myšlienku, že ho celý zbúra a postaví nový, keďže dom bol už z vonku v značne schátralom
stave, opadávala omietka. Nehnuteľnosť v okolí Gelnice mal záujem kúpiť z dôvodu, že v tom čase mal v
Gelnici vážnu známosť. Do Gelnice často chodieval za priateľkou. Až v roku 2014 požiadal žalobcu, aby
sa z domu odsťahoval. Žalobca povedal, že z domu môže odísť hneď, čo aj urobil. Následne začal dom
prerábať. Vymenil okná, podlahy, batérie, svietidlá, káble, zaviedol znovu elektrinu, vodu, plyn, opravili

sa steny, vymaľoval sa dom. Tieto úpravy robil preto, aby dom bol funkčný na bývanie. Práce vykonával
asi 2-3 mesiace, a do domu investoval viac ako 20 000,- Eur. Dom následne chcel predať, keďže s
priateľkou z Gelnice sa rozišiel asi mesiac po tom, čo dom kúpil.

21. Žalovaní v 2. a 3. rade poukázali na to, že predmetnú nehnuteľnosť kúpili cez realitnú kanceláriu.

Predtým žili v 2-izbovom byte v Košiciach. Po porade s rodičmi žalovaného v 2. rade sa rozhodli
kúpiť dom v okolí Košíc. Mali záujem o väčší dom z dôvodu, že v dome by bývali s rodičmi a sestrou
žalovaného v 2. rade. V okolí Košíc nevedeli nájsť žiadnu vhodnú nehnuteľnosť a preto na podnet
žalovanej v 3. rade, ktorá má babku v Jaklovciach začali uvažovať aj o nehnuteľnosti v tejto obci. V tejtoobci sa ceny domov pohybovali okolo 40 000,- Eur. Pred kúpou si dom boli prezrieť, bol dostatočne veľký.
Predtým ešte predali byt a byt rodičov, z ktorých splatili hypotéku, ako aj rodičia svoje dlhy. Na kúpu
domu si vzali nový hypotekárny úver. Do domu sa nasťahovali krátko po uzatvorení zmluvy, keďže byty

už predali. V dome zistili závažné závady na elektroinštalácii a odkedy sa do domu nasťahovali tento
stále opravujú. Do domu kúpili nový kotol na tuhé palivo, dali vyvložkovať komíny. Opravovali strechu,
zatepľovali podkrovie, menili odpadové rúry. Na dome bolo a stále je veľa práce, keďže dom aj napriek
tomu, že na ňom boli vymenené okná a podlahy bol v katastrofálnom stave. Realitnou kanceláriou bolo
zistené, že dom nejaký čas „stál“, zistili, že ohľadom nehnuteľnosti prebehlo súdne konanie. Žalovaný

v 1. rade im povedal, že z jeho strany boli splnené všetky záväzky a povinnosti z kúpnej zmluvy, ktorou
nadobudol dom on a ukázal im tiež rozsudok súdu.

22. C. P., sestra žalobcu, sa o okolnostiach uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v
1 rade dozvedela v auguste 2013 sprostredkovane od švagrinej. Brat ju však uistil, že dom nepredáva.
Švagriná s deťmi sa odsťahovali z domu koncom novembra 2013. Brat odišiel z domu 24.6.2014,

následne sa na dome pracovalo, bolo vymenené okná. Chcela rozprávať s p. T., toho však nikdy
nestretla. Pán, ktorý ho zrejme zastupoval ju oslovil s tým, že chce kúpiť aj vedľajšie pozemky, ktoré sú
spoločné jej a bratove. Toto odmietla. Brat mal problémy s alkoholom, piť začal po smrti mamy v roku
2010. Nikdy jej nespomínal, že uvažuje o predaji domu. So žalovanými v 2. a 3. rade sa rozprávala keď
si boli prezrieť dom. Povedala im, že dom bol kúpený podvodom, že z neho boli vyhodené 3 deti, že sú

tam aj spoločné pozemky, a že to budú musieť zrejme vrátiť.

23. Mgr. G. P., neter žalobcu, ktorá žije v susedstve predmetného rodinného domu uviedla, že keď
žalovaní si boli obzrieť dom, jej mama s bratom prešli na pozemok nových majiteľov. Následne jej mama
povedala, že s týmto domom je problém, že jej bratovi neboli vyplatené peniaze, že brat nechcel dom

predať a že to bude riešiť súdnou cestou.

24. MVDr. E. P., synovec žalobcu uviedol, že prvý krát sa stretol s p. T. v čase keď prišiel navštíviť mamu
t.j. 13.10.2014. Jeho mama a on osoby, ktoré boli na ohliadke domu žalobcu upozornili na to, že chodia
po ich pozemku. Zároveň stručne im bolo povedané, že dom ktorý si ohliadajú bol získaný podvodným

spôsobom a že kúpna zmluva bude napadnutá na súde, aby teda radšej túto nehnuteľnosť nekupovali.

25. C. T., bývala manželka žalobcu odišla zo spoločnej domácnosti so žalobcom do 25.10.2013.
Dovtedy žili s rodinou v predmetnom rodinnom dome. K predmetu konania uviedla, že podľa nej čo
sa týka predaja domu, žalobca vedel čo robí, len sa mu to vymklo z rúk. S osobami, s ktorými sa

stretával na benzínke sa nestretával 2, 3 dni pred predajom, ale boli to možno 3 týždne až mesiac.
Tieto osoby následne za žalobcu vyplatili pôžičku zo Slovenskej sporiteľne a všetky jeho podlžnosti.
Dozvedela sa o tom od švagrinej C. P., ktorá jej vytýkala, že pôžička, kde bol ručiteľom jej manžel
vyplatená nebola. Jednalo sa o pôžičku na opravu strechy, novú dlažbu v hale a kúpeľni, kúpu sedacej
súpravy a obývačkovej steny, podlahy v obývačke. Doposiaľ túto pôžičku spláca ona. Keď sa dozvedela

o predaji domu, až vtedy sa dozvedela, že v dome nemá žiaden podiel. Od švagrinej C. P. vie, že rodina
dom chcela žalobcovi zobrať, neurobili to preto, že by zaplatili viac ak by im to daroval. Kým bývala
so žalobcom žiadala ho, aby dom predali a našli si bývanie v byte, takisto ho o to žiadal aj ich syn.
Žalobcovi bol darovaný tento dom ako prízemný dom. Za trvania manželstva čerpali spolu pôžičku,
za ktorú sa urobila nadstavba domu. V máji 2013 predmetný dom bol obývateľný, nebol zdevastovaný.

Žalobca nebol alkoholik, užíval síce alkohol, avšak nie každý deň. Na druhej strane je pravdou, že práve
pre alkohol ho nikdy nechceli prijať do zamestnania.

26. Svedkyňa E. T., sestra žalovaného v 2. rade uviedla, že pred nasťahovaním sa do domu v I.
bývala spolu s rodičmi v byte v Košiciach. Brat chcel predať svoj byt, a spoločne sa rozhodli predať aj

rodičovský byt a presťahovať sa do Jakloviec. Čo sa týka domu v Jaklovciach, boli tam aj na ohliadke.
Nie je pravdou, aby p. P. ich na niečo upozorňovala. Predtým než sa do domu nasťahovali, chodili dom
so žalovanou v 3. rade upratovať, pričom zo strany susedov ich nikto na nič neupozornil. V dome býva
aj spolu so svojou 10 ročnou dcérou E.. Dom si našli sami na internete, avšak ohľadom domu všetko
zisťoval pracovníka realitnej kancelárie.

27. Ing. C. P., konateľ realitnej kancelárie Impuls Real, s.r.o., Košice uviedol, že realitná kancelária
bola oslovená žalovaným v 2. rade za účelom predaja dvoch bytov v z dôvodu spoločného bývania
s jeho rodičmi. Už na prvom stretnutí mali byť oboznámení s tým, že žalovaní si našli nehnuteľnosť vobci Jaklovce Realitná pokiaľ sa týka kúpy nehnuteľnosti v Jaklovciach preverovala list vlastníctva a
taktiež text predloženej kúpnej zmluvy s tým, že všetko bolo v poriadku. Osobne sa rozprával pri podpise
kúpnej zmluvy aj so žalovaným v 1. rade, ktorý uvádzal, že túto nehnuteľnosť kupoval kvôli priateľke,

ale s tou sa neskôr rozišiel. O tom, že bolo vedené aj súdne konanie týkajúce sa tejto nehnuteľnosti mali
vedomosť, videl aj rozsudok v tejto veci, keďže chceli overiť, či tento rozsudok je právoplatný. Ohliadku
nehnuteľnosti, ktorú žalovaní kupovali, si riešili sami.

28. Š. Č., osobne jednal so žalobcom pokiaľ sa týka predaja jeho rodinného domu a to ako realitný

maklér realitnej kancelárie Rene agency. Pri ohliadke prešiel celý dom, videl v akom je stave. Dom
bol v dobrom stave a jeho odhad hodnoty nehnuteľnosti je okolo cca 30 000,- Eur. Na liste vlastníctva
týkajúceho sa nehnuteľnosti bola plomba. Z tohto dôvodu vysvetlil p. T.Š., že pokiaľ sa tieto vzťahy
neporiešia dom do predaja nevie zobrať. Následne ho už žalobca nekontaktoval.

29. B. K. uviedol, že pri prvom osobnom kontakte so žalovaným v 2. rade, tohto zaujímalo čo bolo na

predmetnom dome robené. Bavil sa s ním aj o tom, kto bol predchádzajúcim majiteľom domu. O tom,
že p. T. chce dom predať nevedel, osobne sa s ním o tom nerozprával.

30. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov zo dňa 22.9.2014
pod ČVS: ORP-XXXX/OEK-G.-XXXX bolo zastavené trestné stíhanie za prečin podvodu, ku ktorému

malo dôjsť tak, že v presne nezistenom čase dňa 15.5.2013 v Prešove nezistený páchateľ pod
zámienkou sprostredkovania práce I. T., menovaného zlákal na Notársky úrad JUDr. Vladimíra Čuchtu,
kde menovaný v domnení, že podpisuje pracovnú zmluvu podpísal ako predávajúci kúpnu zmluvu o
prevode nehnuteľnosti s kupujúcim G. T., týkajúcu sa nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č.
XXX katastrálne územie I., na základe ktorej maj I. T. prevziať časť kúpnej ceny vo výške 15 000,- Eur

v hotovosti, avšak uvedenú sumu neprevzal, čím mala byť I. T. spôsobená škoda vo výške najmenej 20
000,- Eur. Konanie bolo zastavené z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2014.

31. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia je zrejme, že konanie bolo začaté na základe trestného

oznámenia podaného C. T., ktorá v trestnom konaní uviedla, že koncom leta 2013 im domov prišiel list
od p. T., v ktorom uviedol, že je novým majiteľom domu a žiadal ich o jeho vypratanie. Na predaj domu
sa pýtala manžela, ktorý jej odpovedal, aby to neriešila, že to nie je jej vec nakoľko dom má vo výlučnom
vlastníctve on. Ďalej uviedla, že po jej odchode z domácnosti v novembri 2013 manžel dom zdevastoval,
všetko je porozbíjané, parkety vytrhané, aj zárubne, radiátory už nie sú, ani pec na ústredné kúrenie,

bojler, nábytok bol taktiež rozpredaný manželom, ktorý všetko prepil.

32. V trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-XXXX/OEK-G.-XXXX bol dňa 15.7.2014 vypočutý I.
B., ktorý uviedol, že v máji 2013 sa stretol v obci Jaklovce so žalobcom v tomto konaní. Žalobca mu
spomínal, že potrebuje pôžičku a bude ručiť domom. To počuli aj dvaja Rómovia, ktorí boli s ním a

povedali žalobcovi, že pôžičku mu vybavia. Spoločne šli do Prešova, kde došlo nad ránom. Následne
žalobca spolu s ostatnými odišli do mesta. On zaspal na lavičke a so žalobcom sa už nestretol. Žalobca
predtým požíval alkoholické nápoje, predaj domu nespomínal. Nebol pritom, aby žalobca podpísal
nejaké papiere, ani pritom, aby preberal nejaké peniaze.

33. Manželstvo žalobcu s C. T. bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 15P/219/2013 zo
dňa 29.4.2014. Na súdnom pojednávaní sa C. T. vyjadrila, že jej manžel je alkoholik. Zo správy obce
Jaklovce podanej v rozvodovom konaní dňa 14.4.2014 bolo zistené, že žalobca v tomto konaní, požíva
vo väčšom množstve alkoholické nápoje. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská
Nová Ves, pracovisko Gelnica zo dňa 23.4.2014 p. T. vedie záhaľčivý spôsob života, v nadmernej miere

požíva alkoholické nápoje, je agresívny až vulgárny.

34. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.35. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

36. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.

37. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

38. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

39. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

40. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a
žalovaným v 1. rade, ako aj určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej

zmluvy.

41. Pokiaľ sa týka nároku žalobcu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.5.2013, bolo v
prvom rade potrebné vyriešiť otázku, či žaloba je v požadovanom petite správnym prostriedkom ochrany
práv žalobcu, resp. či z procesného hľadiska je žaloba prípustná. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že

zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle
§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výroky o určení neplatnosti zmlúv sú určovacími výrokmi, pričom s
poukazom na novú procesnú úpravu od 1.7.2016 v Civilnom sporovom poriadku, ide o žalobu o určenie
právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku, v tomto prípade neplatnosti
právneho úkonu.

42. S poukazom na citované ustanovenie § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku, možnosť
žalobcu domáhať sa určenia právnej skutočnosti je za účinnosti Civilného sporového poriadku od
1.7.2016 daná iba vtedy, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu (napr. určenie neplatnosti výpovede z
nájmu bytu, určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, určenie neplatnosti dražby). Je tomu tak

z dôvodu, že určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svoje podstate zásade, že súd má určiť
aktuálny právny stav, avšak pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti,
nie však o tom, čo je v prítomnosti.

43. V prípade podanej žaloby v jej prvom výroku zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva

možnosť domáhania sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Zo žaloby, ako aj vyjadrenia právneho
zástupcu žalobcu je zrejme, že neplatnosti sa v danom prípade domáha na základe ustanovení § 37 a
§ 39 Občianskeho zákonníka, ktoré sú všeobecnými ustanoveniami. Súd pritom tieto skutočnosti môže
posudzovať ako predbežnú otázku v rámci inej určovacej žaloby. Pokiaľ teda ide o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy nemohla žaloba obstáť z dôvodu jej procesnej neprípustnosti, a preto súd v tejto časti

žalobu zamietol.

44. Žalobca sa podanou žalobou domáhal aj určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným
na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie I.. V tomto prípade ide o určovaciu žalobu, pri ktorej v
zmysle citovaného ustanovenia § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku súd v prvom rade skúma,

či na takejto určovacej žalobe je naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, že na určení právneho
vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu. Nepreukázanie naliehavého právneho
záujmu má za následok zamietnutie určovacej žaloby. Prípustnosť určovacej žaloby predpokladá
existenciu stavu právnej neistoty žalobcu v tom, či určitý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a
zároveň preukázanie, že túto neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom súdu. Určovacia žaloba

je prípustná spravidla v prípade spornosti vzťahov k nehnuteľnosti, keďže kladné rozhodnutie súdu
v týchto prípadoch je jedným z predpokladov zapísania žalobcu opätovne ako vlastníka predmetnej
nehnuteľnosti v príslušnej evidencii. Žalobca v predmetnej veci osvedčil naliehavý právny záujem na
podanejžalobevovzťahukurčeniuvlastníckehoprávaknehnuteľnosti.Takétorozhodnutiemádopadnajeho právne postavenie, keďže existujúci stav v evidencii vlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti
nemožno odstrániť inými prostriedkami. Jediným prostriedkom ako žalobca by dosiahol zápis svojho
tvrdeného vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, je predmetná určovacia žaloba.

45. Pre posúdenie nároku žalobcu na určenie vlastníckeho práva bolo nevyhnutné zaoberať sa
platnosťou kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 15.5.2013 a
následne žalovaným v 1. rade a žalovanými v 2. a 3. rade dňa 14.10.2014, predmetom ktorých boli
sporné nehnuteľnosti.

46. Pokiaľ sa týka prvej z uvádzaných kúpnych zmlúv t.j. zmluvy uzatvorenej dňa 15.5.2013 medzi
žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, žalobca neplatnosť tejto zmluvy
zdôvodňoval tým, že v čase jej uzatvorenia kupujúci zneužil jeho psychický stav spôsobený nadužívaním
alkoholu a uzatvoril s ním zmluvu s kúpnou cenou v hrubom nepomere k protiplneniu. Jeho prejav vôle
pri uzatvorení zmluvy nebol urobený slobodne, vážne a zrozumiteľne a dojednaná kúpna cena odporuje

dobrým mravom. Ide o absolútne neplatný právny úkon a teda následne žalovaní v 2. a 3. rade nemohli
nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka.

47. Kúpna zmluva uzatvorená dňa 14.10.2014 medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a
žalovanými v 2. a 3. rade ako kupujúcimi je, podľa vyjadrenia žalobcu, neplatná z dôvodu nadobudnutia

vlastníckych práv k nehnuteľnostiam od nevlastníka t.j. preto, že nikto nemôže previesť na iného
viac práv, než koľko má sám. V tomto smere súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 151/2016 zo dňa 3.5.2017, podľa ktorého z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí
postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej

kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej
viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t.j. nikto
nemôže previesť na iného viac práv, než koľko má sám). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z
obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať

všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho
rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože
tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list
vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.

48. Poukazujúc na uvedené rozhodnutie Ústavného súdu SR, ale aj rozhodnutie sp. zn. I.ÚS 549/2015
zo dňa 16.3.2016 sa súd v danej veci zaoberal najprv otázkou nadobudnutia vlastníckych práv k
predmetných nehnuteľnostiam žalovanými v 2. a 3. rade a to otázkou, či tieto nehnuteľnosti nadobudli v
dobrej viere t.j. či pri ich nadobudnutí boli dobromyseľní. Dokazovaním bolo zistené, že žalovaní v 2. a
3. rade pokiaľ sa týka týchto nehnuteľností reagovali na inzerát uverejnený na oficiálnej webovej stránke

týkajúcej sa predaja rôznych hnuteľných i nehnuteľných vecí. Skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností i
náležitosti kúpnej zmluvy, z dôvodu právnej istoty, si dali preveriť realitnou kanceláriou, prostredníctvom
ktorej predávali dva byty v Košiciach. Realitná kancelária teda nezabezpečovala samotný predaj a kúpu
predmetných nehnuteľností v Jaklovciach, ale na základe požiadavky žalovaného v 2. rade overila
údaje týkajúce sa kupovaných nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti. Taktiež bol realitnou kanceláriou

posúdený text kúpnej zmluvy, ktorú žalovaní následne uzatvorili so žalovaným v 1. rade. Podľa výpovede
pracovníka realitnej kancelárie, okrem uvedeného, kancelária mala k dispozícii aj kúpnu zmluvu, ktorou
nadobudol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam žalovaný v 1. rade a pracovník realitnej kancelárie aj
osobne bol v kontakte so žalovaným v 1. rade pri podpise kúpnej zmluvy so žalovanými v 2. a 3.
rade. Realitná kancelária mala taktiež vedomosť o tom, že ohľadom predmetných nehnuteľností bolo

vedené súdne konanie, a mala k dispozícií aj rozhodnutie súdu v tejto veci, ktoré bolo vydané v prospech
žalovaného v 1. rade. V neposlednom rade skutočnosti týkajúce sa kúpy predmetných nehnuteľností
posudzovala aj banka, keďže tieto boli žalovanými v 2. a 3. rade kupované za hypotekárny úver a ani
tou neboli zistené žiadne nezrovnalosti, keďže úver bol žalovaným aj poskytnutý.

49. Z uvedeného má súd za nepochybne preukázané, že žalovaní v 2. a 3. rade nadobudli
nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, v dobrej viere. Pri kúpe týchto nehnuteľností totiž mali
za to, kúpna zmluva uzatvorená medzi nimi a žalovaným v 1. rade je uzatvorená v súlade so stavom v
katastri nehnuteľnosti, aj v súlade s platnými právnymi predpismi. Je síce zrejme, že prostredníctvomrealitnej kancelárie mali vedomosť aj o súdnom konaní týkajúcom sa predmetných nehnuteľnosti, ktoré
mienili kúpiť, toto však bolo ukončené v prospech žalovaného v 1. rade ako predávajúceho. Vzhľadom
na uvedené, najmä na to, že štátne orgány a to súd, ako aj katastrálny úrad, posudzovali predchádzajúci

prevod týkajúci sa predmetných nehnuteľností a tento bol posúdený aj odborníkmi z realitnej kancelárie,
žalovaný v 1. rade bol riadne zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, nemôžu byť pochybnosti o
tom, že žalovaní v 2. a 3. rade pri kúpe nehnuteľností boli skutočne dobromyseľní.

50. Skutočnosť,žežalovanínadobudlivlastníckeprávaknehnuteľnostiamvdobrejvierebolažalobcom

v konaní spochybňovaná. V konaní boli vypočutí svedkovia na návrh žalobcu, výpoveďou ktorých malo
byť preukázané, že žalovaní v 2. a 3. rade pri kúpe nehnuteľností dobromyseľní neboli. Jedná sa o C.
P., C.. G. P. S. C.. E. P., Ide o blízkych príbuzných žalobcu (sestru, neter a synovca) a už vzhľadom na
to je možné považovať ich výpovede za účelné (aj žalobca označil výpoveď sestry žalovaného v 2. rade
poukazujúc na príbuzenský pomer medzi nimi za účelnú). Výpovede týchto svedkov súd vyhodnotil za
účelné aj z iného dôvodu a to, že z dokazovania je zrejme, že aj toto konanie je vedené na podnet C.

P. a na to, že menovaná mala a má záujem o predmetné nehnuteľnosti nie len z dôvodu, že sa jedná o
jej a žalobcov rodičovský dom, ale aj z dôvodu kúpy predmetných nehnuteľností pre svoje deti. Okrem
toho sporné nehnuteľností sa nachádzajú v bezprostrednom susedstve nehnuteľností patriacich C. P.
a medzi ňou a žalovanými v 2. a 3. rade sú spory ohľadom časti nehnuteľností resp. o určenie hranice
medzi pozemkami v jej vlastníctve a vo vlastníctve žalovaných v 2. a 3. rade. Ďalej v tomto smere súd

poukazuje na to, že podľa výpovedi menovaných svedkov v prvom rade boli žalovaní upozornení na
spornosť hraničiacich pozemkov a len stručne aj na to, že predmetný dom mal byť získaný podvodom a
vec bude riešená súdnou cestou. V tom čase však už žalovaní v 2. a 3. rade mali mať vedomosť o tom,
že bolo vedené súdne konanie ukončené v prospech žalovaného v 1. rade. Sporným tiež je, či okolnosti
popísané svedkami sa mali odohrať pred alebo po podpísaní kúpnej zmluvy. Zo žalobcom predloženého

listinného dôkazu (rezervácie letenky MVDr. E. P.) je zrejme sa jedná o obdobie od 10.10. do 15.10.2014.
To, že podľa tvrdení svedka MVDr. E. P. to bolo práve 13.10.2014 v konaní preukázané nebolo.

51. Z uvedených dôvodov napriek tvrdeniam menovaných svedkov, súd teda mal za to, že žalovaní
v 2. a 3. rade nadobudli predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere. Ústavný súd ČR v náleze III.

ÚS 247/2014, na ktorý poukazuje aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I.ÚS 151/2016, hovorí o
originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba
poskytnúťústavnoprávnuochranu,akodvodzovalsvojevlastníckeprávoknehnuteľnostiamevidovaným
v katastri nehnuteľnosti od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným.
Nevyhnutnýmpredpokladompretentooriginálnyspôsobnadobudnutiavlastníckehoprávajedobraviera

nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinne dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti
každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej
vlastníckemu právu.

52. Napriek tomu, že súd v tomto konaní dospel k záveru, že žalovaní v 2. a 3. rade nadobudli

nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva XXX katastrálneho územia I. dobromyseľne, zaoberal sa
aj okolnosťami uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 15.5.2014 medzi žalobcom ako predávajúcim a
žalovaným v 1. rade ako kupujúcim. Uvedenými okolnosťami sa zaoberal z dôvodu, že aj keď princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa v danom prípade žalovaných v 2. a 3. rade a princíp
ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka t.j. žalobcu z hľadiska ochrany je na rovnakej úrovni,

je potrebné dôsledne posúdiť všetky okolnosti danej veci, najmä to, či žalobcu ako pôvodného vlastníka
nehnuteľností možno skutočne považovať za nedbalého vlastníka.

53. Žalobca v konaní poukázal na to, že nebolo jeho vôľou predmetné nehnuteľnosti predať, keďže žil
v nich s rodinou a bolo to jeho jediné obydlie. Pri uzatvorení zmluvy bol zneužitý jeho stav spôsobený

požívaním alkoholických nápojov. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vo veci vykonať znalecké
dokazovanie za účelom zistenia jeho závislosti na alkohole a duševného stavu v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy. Súd uvedený návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Z vykonaného dokazovania je
zrejme, že žalobca dlhšie obdobie pred uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade v zvýšenej
miere požíval alkoholické nápoje, čo vyplýva z oboznámených listinných dôkazov, ako aj výsluchov

svedkov. Uvedená skutočnosť však sama osebe ešte nezakladá odôvodnenie, že takáto osoba nie
je schopná vykonávať právne úkony. Za účelom preukázania, či žalobca konal v duševnej poruche,
ktorá by ho robila pre daný právny úkon neschopným znaleckým dokazovaním, by bolo nevyhnutné
preukázať aspoň základné údaje o množstve a druhu alkoholických nápojov, ktoré pred týmto úkonomžalobca užil. Uvedené v konaní nebolo preukázané a nebolo ani preukázané, aby požil také množstvo
alkoholu, ktoré by ho robilo nespôsobilým uzavrieť zmluvu. V tomto smere súd poukazuje aj na rozpor
vo výpovedi žalobcu a I. B. v trestnom konaní. Hlavným dôvodom, pre ktorý súd nenariadil znalecké

dokazovanie okrem nepreukázania skutočnosti požívania alkoholických nápojov pred uzatvorením
zmluvy,jeskutočnosť,žepodpisžalobcuakopredávajúcehonakúpnejzmluveboloverenýnanotárskom
úrade. Podpis bol overený osobou znalou práva, ktorá pri overovaní podpisu je povinná postupovať s
odbornou starostlivosťou. Pokiaľ by žalobca bol v stave, v ktorom podľa jeho tvrdenia si ani nepamätá
kde, s kým bol a aké listiny podpisoval, pracovník notárskeho úradu by musel už len laickým posúdením

mať pochybnosti o spôsobilosti takejto osoby a odmietnuť overenie jej podpisu na kúpnej zmluve.

54. K nedostatku vôle žalobcu uzatvoriť kúpnu zmluvu súd uvádza, že každý právny úkon musí byť
urobený slobodne a vážne, inak ide o absolútne neplatný právny úkon. Slobodu vôle vylučuje fyzické
donútenie alebo psychický nátlak spočívajúci v tom, že na konajúceho pôsobí bezprávna vyhrážka. Ide
o vyhrážku, ktorou je vynucované niečo, čo vynucované byť nesmie. Právny úkon nie je urobený vážne

vtedy, ak podľa okolností konkrétneho prípadu je zrejme, že konajúci svojim prejavom nechcel spôsobiť
právne účinky, ktoré právne normy s takýmto prejavom spájajú. Zo strany žalobcu v konaní okrem
tvrdenia, že zmluva bola uzatvorená ním pod vplyvom alkoholu, neboli tvrdené, a ani preukázané žiadne
ďalšie skutočnosti vylučujúce jeho vôľu vykonať predmetný právny úkon. V procese dokazovania pritom
vo všeobecnosti platí, že strana sporu má povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkaznú povinnosť

(dôkazné bremeno). Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré dopadá na tú sporovú
stranu, v záujme ktorej je, aby určitá skutočnosť, rozhodná podľa hmotného práva a ňou tvrdená, bola
v konaní preukázaná. Súd tiež poukazuje na rozpor tvrdenia žalobcu o tom, že s osobami, ktoré mali
byť pri uzatvorení zmluvy sa bavil len o možnosti zamestnania s výpoveďou I. B. v trestnom konaní,
ktorý tvrdil, že žalobca hovoril o pôžičke a možnosti založenia jeho nehnuteľnosti. Taktiež je potrebné

poukázať na vyjadrenie bývalej manželky žalobcu, ktorá v tom čase žila s ním v jednej domácnosti, ktorá
uviedla, že podľa nej čo sa týka predaja domu, žalobca vedel čo robí, len sa mu to vymklo z rúk.

55. Nedostatkom slobody vôle je postihnutý aj právny úkon, ktorý konajúci urobil v stave tiesne,
ktorým sa chápe nielen objektívny hospodársky alebo sociálny stav, ale aj psychický stav spôsobený

psychickým pôsobením ďalšej osoby na vôľu konajúceho. V tomto prípade však už nejde o absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, ale je tu možnosť odstúpenia od zmluvy za predpokladu, že zmluva
bola súčasne uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobca listom zo dňa 11.6.2013 od
kúpnej zmluvy zo dňa 15.5.2013 odstúpil. Ako dôvod odstúpenia od zmluvy však neuviedol skutočnosti
nasvedčujúce tomu, aby zmluva bola uzatvorená v tiesni, ale to, že mu nebola vyplatená kúpna cena.

Podľa jeho samotného vyjadrenia sa pritom pred odstúpením od zmluvy poradil s právnikom.

56. Súd znova zdôrazňuje, že pokiaľ ide o nedostatok prejavu vôle alebo jej slobody, dôkazné
bremeno zaťažuje toho, kto konal bez tohto predpokladu platnosti právneho úkonu. Zo strany žalobcu,
okrem navrhovaného znaleckého dokazovania, neboli predložené žiadne ďalšie návrhy týkajúce sa

preukázania nedostatku jeho vôle žalobcu uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvy.

57. Dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.5.2013, podľa žalobcu, bola aj nízka kúpna
cena v porovnaní s jej trhovou hodnotou a teda kúpna cena mala byť v zmluve dojednaná v rozpore
s dobrými mravmi. Neprimerane nízka kúpna cena nemôže byť sama o sebe posudzovaná ako dôvod

neplatnosti kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva je súkromno-záväzkový právny vzťah, kde je ponechaná
voľnosť účastníkov tohto právneho úkonu pri určení výšky kúpnej ceny. Neplatnosť právneho úkonu
spôsobuje iba skutočnosť, že kúpna cena je v rozpore s cenovými predpismi, čo však v tomto prípade
nebolo preukázané. To, že výška kúpnej ceny nezodpovedá cene určenej znaleckým posudkom teda nie
je bez ďalšieho dôvodom neplatnosti zmluvy a preto súd zamietol aj návrh žalobcu na zistenie trhovej

hodnoty predmetných nehnuteľností v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi ním a žalovaným v 1. rade.
Pokiaľ podľa žalobcu trhová hodnota nehnuteľností bola vyššia, resp. kúpna cena mu nebola vôbec
vyplatená, nie je to teda dôvod na podanie určovacej žaloby, ale žaloby na plnenie.

58. Posudzujúc všetky vyššie uvedené skutočností súd dospel k záveru, že pri kolízií základných

práv žalobcu ako pôvodného vlastníka a žalovaných v 2. a 3. rade ako dobromyseľných nadobúdateľov
nehnuteľností, je potrebné prikloniť sa na stranu žalovaných v 2. a 3. rade a to v súlade s
princípom právnej istoty. Je totiž nemožné chrániť obe práva súčasne, pretože sa vzájomne vylučujú.
Buď bude poskytnutá ochrana právu dobromyseľným nadobúdateľom a uznaný zánik vlastníckehopráva pôvodného vlastníka, alebo bude uznané vlastnícke právo pôvodného vlastníka a právo
dobromyseľných nadobúdateľov na ochranu majetku bude musieť ustúpiť. V danom prípade súd
konanie žalobcu vyhodnotil ako konanie nedbalého vlastníka či už pred uzatvorením kúpnej zmluvy

zo dňa 15.5.2013, ako aj po jej uzatvorení. Žalobca totiž svojou vlastnou nedbanlivosťou (požívanie
alkoholických nápojov) zavinil stav, kedy v katastri nehnuteľnosti bol ako vlastník zapísaný žalovaný
v 1. rade. Po uzatvorení kúpnej zmluvy, pokiaľ sa radil s právnikom a tomuto by uviedol okolnosti
jej uzatvorenia, mohla byť z jeho strany podaná žaloba o neplatnosť právneho úkonu resp. určenie
vlastníckeho práva ešte predtým než nehnuteľností nadobudli žalovaní v 2. a 3. rade. Okrem toho sa

opakovanenezúčastňovalaninapojednávaniach,naktorébolriadneavčassúdompredvolanývkonaní,
v ktorom sa rozhodovalo o platnosti jeho odstúpenia od kúpnej zmluvy a ktoré napokon skončilo v jeho
neprospech. Napokon súd pri posudzovaní kolízie základných práv žalobcu ako pôvodného vlastníka
a žalovaných v 2. a 3. rade ako dobromyseľných nadobúdateľov nehnuteľností, prihliadal aj na to, že
žalobca predmetné nehnuteľností do budúcna nemieni využívať na bývanie, tieto chcel a aj v súčasnej
dobe chce predať. Na strane druhej žalovaní v 2. a 3. rade využívajú nehnuteľnosti na bývanie spolu

s ich maloletým dieťaťom, nehnuteľnosť okrem nich užívajú a rodičia žalovaného v 2. rade a tiež jeho
sestra s jej maloletým dieťaťom. Po nadobudnutí nehnuteľností do tejto investovali finančné prostriedky
a je tiež otázne, či tieto vrátane zaplatenej kúpnej ceny by im boli vrátené v prípade určenia vlastníckeho
práva v prospech žalobcu. Škoda, ktorá by im takýmto postupom vznikla by bola v hrubom nepomere
oproti zisku žalobcu, ktorý po uzatvorení kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade dom zdevastoval, čo

je zrejme z vykonaného dokazovania.

59. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že neexistuje titul, na základe ktorého
by bolo možné určiť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Pokiaľ by aj
kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola neplatným právnym úkonom je

potrebné opätovne zdôrazniť ústavný princíp a to princíp právnej istoty a z neho vychádzajúci princíp
dôvery v akty štátu a ochrany dobrej viery, kedy žalovaní v 2. a 3. rade nadobudli vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam zákonným spôsobom, o vlastníctve žalovaného v 1. rade ako predávajúceho nemali
dôvod pochybovať, nadobudli vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti dobromyseľne a nemali záujem
vstupovať do neistých vzťahov. Nehnuteľnosti kupovali na bývanie pre svoju rodinu, overili si údaje

zapísanévkatastrinehnuteľností,poradilisasodborníkmiasúvporadíďalšímivlastníkmiprevádzaných
nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu aj v časti určenia vlastníckeho práva
zamietol.

60. Podľa § 255 ods. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

62. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku o náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

63. Žalovaní v 1. až 3. rade boli v konaní úspešní a preto v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods.
1 Civilného sporového poriadku im vzniklo právo na náhradu trov konania. Napriek tomu im náhrada

trov nebola priznaná poukazujúc na § 257 Civilného sporového poriadku. Aplikácia tohto ustanovenia
prichádzadoúvahyvprípadoch,keďsúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonania,
avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná.
Uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, pričom výnimočnosť môže spočívať v
okolnostiachdanejveci,aleajvokolnostiachnastraneniektorejstranysporu.Podľanázorusúduvdanej

vecivýnimočnosťspočívavokolnostiachtýkajúcichsažalobcu,ktorýnemápríjemzpracovnéhopomeru,
nemá zabezpečené vlastné bývanie. Zohľadňujúc jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery súd
preto dospel k záveru, že priznanie trov úspešným žalovaným by sa neprimerane negatívnym spôsobom
odrazilo v pomeroch žalobcu, pričom majetková sféra žalovaných nepriznaním trov nebude neprimerane
negatívne dotknutá.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.