Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220200572
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8220200572.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XX, XXX XX H., právne zastúpený advokátom JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD. s r.o., so
sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 52 858 774, proti žalovanej I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XX, XXX XX H., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu

Okresného súdu Bardejov, č.k. 9C/15/2020-27 zo dňa 15. apríla 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v celom rozsahu.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej ako podielovej spoluvlastníčke vo výške
podielu X ukladá povinnosť zdržať sa akéhokoľvek prevodu a zaťaženia nehnuteľností nachádzajúcich
sa v katastrálnom území D., obec D., okres D., zapísaných na LV č. XXX ako rodinný dom, súpisné číslo
XX, postavený na parcele P. č. XXX/X; parcely registra "C": parcela č. XXX o výmere XX m2, záhrada;
parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria; parcela č. XXX/X, o výmere XXX m4,
zastavené plochy a nádvoria; parcela č. XXX/X, o výmere XXX m4, záhrada; parcela č. XXX/X, o výmere

XXX m4, zastavené plochy a nádvoria; parcela č. XXX/X, o výmere XXX m4, záhrada, a nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, parcely registra "E": parcela č. XXXX/X o výmere XXXX m4, orná pôda;
parcela č. XXXX/X o výmere XXX m4, orná pôda; parcela č. XXXX/X o výmere XXXX m4, orná pôda;
parcela č. XXXX/X o výmere XXX m4, orná pôda.

II. Nariadené neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom

súde pod sp. zn. 2C/15/2020.

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia v
rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v konaní vedenom vo veci samej
pod sp. zn. 2C/15/2020.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1,
§ 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 324 ods. 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, § 44 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 30.03.2020 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba, ktorou
sa žalobca voči žalovanej domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností v podiele X/X k celkunachádzajúcich sa v k.ú. D., obec D., okres D., zapísaných na LV č. XXX a nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX. Toho istého dňa ako bola doručená žaloba, žalobca podal aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa prevodu alebo

zaťaženia nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. D., obec D., okres D., zapísaných na LV č. XXX a
LV č. XXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca návrh odôvodnil tým, že na
základe darovacej zmluvy zo dňa 13.09.2016 ako darca daroval žalovanej ako obdarovanej v ideálnych
spoluvlastníckych podieloch 1 označené nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o rodinný dom, tak dodal, že s jeho
vlastníctvom bolo spojené aj vlastníctvo chodníkov okolo domu, kanalizačnej, plynovej a vodovodnej

prípojky, predné oplotenie predzáhradky a oplotenie. Uviedol, že všetky tieto nehnuteľnosti nadobudol
darom od svojich rodičov a rozhodol sa ich darovať žalovanej z dôvodu, aby sa s ním nerozvádzala,
aby mu ostala verná a aby obnovili manželské spolužitie. Následne dňa 04.07.2019 sa žalovaná spolu s
maloletým synom H. odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Dar žiadal vrátiť od žalovanej listom zo dňa
19.02.2020, ktorý jej bol doručený dňa 21.02.2020. Uviedol, že vo veci samej žiadal nehnuteľnosti vrátiť
z dôvodu, že žalovaná sa k nemu a k jeho blízkym príbuzným správala v hrubom rozpore s dobrými

mravmi. Žalovaná na základe uvedenej výzvy darované nehnuteľnosti nevrátila, naopak, začala podiel,
ktorý je stále na ňu napísaný zaťažovať. V tejto súvislosti poukázal na plombu vyznačené na LV č. XXX,
k.ú. D., obec D., okres D., pod V-XXX/XXXX. Z uvedeného dôvodu žiadal nariadiť neodkladné opatrenie.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1

Cdo 147/2001, ako aj s prihliadnutím na skutočnosti tvrdené žalobcom podložené listinnými dôkazmi
dospel k záveru, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, čo znamená,
že súd vyhodnotil jeho návrh ako vhodný a nevyhnutný prostriedok na ochranu jeho práv. Súd zistil,
čo vyplýva z tvrdení žalobcu, z predložených listinných dôkazov, ako aj z pripojeného spisu súdu
prvej inštancie sp. zn. 2C/15/2020. Za situácie, keď si žalobca uplatňuje voči žalovanej svoje práva k

nehnuteľnostiam, ku ktorým podľa výpisu z listov vlastníctva svedčí vlastnícke právo žalovanej, a to v
podiele1,akoajsprihliadnutímnavyznačenieplombyV-XXX/XXXXnaLVč.XXX,jesúdtohonázoru,že
uloženie povinnosti žalovanej, aby sa zdržala akéhokoľvek nakladania s označenými nehnuteľnosťami,
má svoj význam. Súd ďalej považoval za potrebné, aby do právoplatného skončenia konania vo veci
samej boli upravené pomery medzi sporovými stranami takým spôsobom, že žalovanej bude uložená

povinnosť zdržať sa prevodu a zaťaženia svojho spoluvlastníckeho podielu o to viac, že vyznačenie
plomby má informatívny význam a znamená, že s nehnuteľnosťou, prípadne jej vlastníkom sa niečo
deje. Ak na liste vlastníctva je vyznačená plomba, údaje už nezodpovedajú skutočnému stavu, keďže
na zápis je predložená ďalšia listina, ktorá oznamuje, že právo je dotknuté zmenou. Záverom doplnil,
že podľa jeho zistení uvedená plomba bola vyznačená na základe návrhu na vklad záložného práva

do katastra nehnuteľností podaného dňa 19.02.2020 žalovanou, a to v spojení so zmluvou o záložnom
práve uzatvorenou medzi žalovanou a záložcom a treťou osobou ako záložným veriteľom. Na základe
uvedeného mal súd preukázané, že žalobca osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a
preto uložil žalovanej povinnosť, aby sa niečoho zdržala, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej vedeného pod sp. zn. 2C/15/2020.

5. O trovách konania rozhodol tak, že v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania o nariadení neodkladného opatrenia v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 2C/15/2020.

6. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to v celom rozsahu. Odvolanie
právne odôvodnila § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“). Namietala, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych skutkových tvrdení,
pričom jeho tvrdenia neboli akýmkoľvek spôsobom preukázané a samotné uznesenie súdu sa javí
ako predčasné a bez náležitého preskúmania skutkového stavu. Uviedla, že rozhodnutia považuje v

celom rozsahu za zavádzajúce, a to z dôvodu, že tvrdenia žalobcu sú nanajvýš v mnohých smeroch
nepravdivé a neúplné. Poukázala na to, ktoré konkrétne nehnuteľnosti jej boli darovacou zmluvou zo
dňa 13.09.2016 darované, pričom obaja sú manželmi a v týchto nehnuteľnostiach bývali viac ako 20
rokov, kde spolu vychovávali svoje 2 spoločné deti. Tvrdenia žalobcu o jej nevere označila ako v celom
rozsahu nepravdivé a podotkla, že počas celého trvania manželstva mu nebola nikdy neverná, pričom

k uvedeným nehnuteľnostiam má citový vzťah, nakoľko počas celého manželstva v nich vychovávala
obe deti a podľa svojich možností sa podieľala aj na ich zveľaďovaní. Poukázala na to, že vzťah sa
medzi nimi natoľko narušil, že ich spoločné fungovanie sa stalo nemožným, pričom zdôraznila, že je
to práve žalobca, kto má mimomanželský pomer, z ktorého sa v marci 2020 narodilo mimomanželskédieťa. Zdôraznila, že skutočnosťou je aj fakt, že žalobca bráni žalovanej v prístupe do nehnuteľností a v
možnosti jej pokojného užívania, kde prostredníctvom diaľkového prístupu cez mobilnú aplikáciu vypína
elektrickúenergiuvdome,kúrenie,ohrevvody,pripojeniekinternetuapodobne,čomázásadnýdopadaj

na maloletého H., ktorý je toho času chorý a nemá možnosť si v tejto ťažkej dobe pokojne plniť povinnosti
zadávané online. Poukázala tiež na to, že prebieha aj rozvodové konanie pod sp. zn. XP/XXX/XXXX, kde
ku dňu podania odvolania nebolo vydané právoplatné rozhodnutie. Uviedla, že žalobca ju opakovane
vyhadzuje z nehnuteľnosti, zabraňuje jej prístupu k majetku, osobným veciam, ktoré sa nachádzajú v
nehnuteľnosti, tiež uviedla žalobca ju fyzicky napádal, keď sa chcela vrátiť do nehnuteľnosti, pričom bola

z jej strany zavolaná policajná hliadka. Zdôraznila, že nemá kde bývať, nemá vyriešenú bytovú otázku,
napriek skutočnosti, že je polovičným vlastníkom uvedených nehnuteľností, pričom má strach o svoj
život a neustále žije v neistote, nakoľko jej žalobca spôsobuje psychické ťažkosti. K plombe pod č. V-
XXX/XXXX vyznačenej na LV č. XXX uviedla, že nemala a nemá záujem previesť svoj spoluvlastnícky
podiel na tretiu osobu, avšak z dôvodu, že jej finančná situácia je kritická aj pričinením žalobcu, bola
nútená na zabezpečenie svojich záväzkov riešiť danú situáciu formou záložnej zmluvy k svojmu podielu

na predmetných nehnuteľnostiach. Žiadala, aby odvolací súd zrušil predmetné uznesene a vrátil vec k
ďalšiemu konaniu, a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca tak, že s dôvodmi jej odvolania sa nemožno stotožniť a
ani súhlasiť, lebo sú v rozpore so zákonom, skutočnosťou a tvrdeniami uvádzanými v tomto súdnom

konaní. K tvrdeniu žalovanej, že k predmetným nehnuteľnostiam má citový vzťah poukázal na to, že dňa
03.07.2019 odišla zo spoločnej domácnosti, zobrala si veci a odsťahovala sa, pričom veci si odnášala
postupne už v máji a júni roku 2019, pričom dôkazom toho, že sa odsťahovala je aj to, že si v návrhu na
rozvod, ako aj v samom konaní o neodkladnom opatrení uviedla inú adresu. Poprel tvrdenia žalovanej,
že ju opakovane vyhadzuje z nehnuteľnosti, zabraňuje jej prístupu k majetku a jej osobným veciam.

Uviedol, že ona sama odišla zo spoločnej domácnosti, pričom keď sa dozvedela, že má s niekým iným
dieťa, tak to nevedela rozdýchať, pričom ona sama mala milencov a bola mu neverná, čo jej nevadilo a
ani neuviedla, že toto bolo príčinou rozvratu ich manželstva. Ďalej poprel tvrdenia, že ju fyzicky napádal,
pričom policajná hliadka bola privolaná z toho dôvodu, že ona fyzicky útočila na neho, spolu s jej mamou
a že mu vulgárne nadávala. Poukázal na to, že potom čo odišla zo spoločnej domácnosti ostal v dome

bývať sám, kde má aj svoje osobné a súkromné veci a zariadil si podľa toho aj svoj osobný život. K
tvrdeniu žalovanej, že neustále žije v neistote a k tvrdeniu, že jej zabraňuje v prístupe k spoločnému
majetku a nehnuteľnostiam uviedol, že on je tým, kto sa bojí o svoje psychické a rovnako aj o fyzické
zdravie, nakoľko žalovaná na neho viac krát fyzicky zaútočila, čím ohrozila jeho život a zdravie. Uviedol,
že nakoľko žalovaná sama opustila spoločnú domácnosť a v dome ostal bývať už len sám a sú tam jeho

osobné veci, tak nemá právo vstúpiť do obydlia bez jeho súhlasu, a zdôraznil, že počas jej pobytu v dome
zmizlo 10.000,- Eur, ktoré mal vo svojej spálni v nočnom stolíku. Uviedol, že žalovaná dňa 23.04.2020
o 19:00 prišla do domu, že tam bude bývať, pričom hneď bola privolaná policajná hliadka, a rovnako
aj nasledujúci deň ráno, nakoľko žalovaná už chcela meniť aj všetky zámky na dome a nasťahovať si
tam aj svoju rodinu (mamu, sestru). Poprel, že by žalovanú alebo deti fyzicky alebo psychicky napadol.

Uviedol, že nie je pravdivé ani tvrdenie o tom, že žalovaná nemá kde s dieťaťom ísť, pretože od júla
2019 do 24.04.2020 mala kde byť a zrazu nemá. Zdôraznil, že žalovanú nikdy nevyhnal z domu a ani
ju k tomu nedonútil svojím správaním. K maloletému H. uviedol, že až do doručenia neodkladného
opatrenia úmyselne a účelovo bránila akémukoľvek kontaktu s ním, a tak ho úplne vylúčila zo života
dieťaťa. Záverom poukázal na to, že 5 rokov chová zajace, pričom počas jej pobytu v dome uhynula

jedna chovná kotná samica, ktorá bola pravdepodobne otrávená a otrávených bolo aj ďalších 19 zajacov.
Na základe uvedeného mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, a preto žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastalsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením, neobstátim zisteného skutkového stavu a nesprávnym
právnymposúdením,tedato,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

12.Knámietkenesprávnychskutkovýchzisteníodvolacísúdpoznamenáva,žedokazovaniejeprocesný
postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom
zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých

súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne
aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,

ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Uvedená odvolacia
námietka naplnená nebola.

13. K námietke, že zistený skutkový stav neobstojí odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod
nemožno vnímať ako reálnu vadu rozhodnutia v zmysle nesprávneho procesného postupu súdu pri
zisťovaní skutkového stavu. V prípade, ak by odvolateľ videl naplnenie tohto odvolacieho dôvodu v
procesnom postupe súdu, tak by musel v podanom odvolaní zároveň argumentovať aj odvolacím
dôvodom upraveným pod písm. e) a/alebo aj pod písm. f). Zároveň však ide o stav, keď je možné

doteraz zistený skutkový stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac
priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého
rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm.
d), z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred
súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to,

že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

15. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.18. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

19. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže

súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak
je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu,
aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter
neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie

a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili
prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia
potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.

Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

20. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez

tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a
to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených
záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana

nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

22. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledoval zabránenie ďalšieho zaťaženia

a scudzenia v návrhu špecifikovaných nehnuteľností vo vzťahu ku ktorým sa domáhal v konaní vo
veci samej vrátenia, ako nehnuteľností darovaných žalovanej na základe darovacej zmluvy. Z obsahu
odôvodnenia napadnutého uznesenia, ako aj z obsahu spisu mal odvolací súd za to, že zo strany súdu
prvej inštancie boli dostatočne osvedčené skutočnosti na vydanie neodkladného opatrenia. Rovnako
ako súd prvej inštancie aj odvolací súd mal za osvedčené, že žalobca bol pôvodne výlučným vlastníkom

v návrhu špecifikovaných nehnuteľností, z ktorých 1 na základe darovacej zmluvy daroval žalovanej.
Rovnako z obsahu spisu (č.l. 12), ako aj z dopytu súdu prvej inštancie na kataster nehnuteľností
Okresného úradu Bardejov (č.l. 26) vyplýva, že na nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXX pre k.ú.
D., obec D., okres D. bola zaevidovaná plomba v dôsledku zriadenia záložného práva na dotknutú
nehnuteľnosť, pričom samotná žalovaná v podanom odvolaní potvrdila (č.l. 37), že záložné právo na

nehnuteľnosť bolo zriadené na základe k jej podielu na základe Záložnej zmluvy, ktorou bola nútená
podľa jej vyjadrenia riešiť zabezpečenie svojich záväzkov. Z uvedeného konania žalovanej tak žalobca,
podľa názoru odvolacieho súdu, oprávnene nadobudol pochybnosti a obavy z ďalšieho scudzenia v
návrhu špecifikovaných nehnuteľností a potrebe zamedzenia ich prípadného ďalšieho zaťaženia alebo
scudzenia. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak by súd prvej inštancie vo veci

samej dospel k záveru o naplnení podmienok pre vrátenie daru žalobcovi, prevod spoluvlastníckeho
podielu na inú osobu by tak žalobcovi pomerne sťažil vymožiteľnosť jeho práva. Na strane druhej,
ak by súd prvej inštancie dospel k nenaplneniu podmienok pre vrátenie daru, t.j. bolo by zachované
podielové spoluvlastníctvo medzi žalobcom a žalovanou, nariadenie tohto neodkladného opatrenia doskončenia konania vo veci samej by neprimeraným spôsobom nezasiahlo do práv žalovanej, nakoľko
by po právoplatnom skončení konania vo veci samej mohla ďalej pokračovať vo voľnom disponovaní
so svojím spoluvlastníckym podielom.

23. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch neodkladné opatrenie možno vnímať len
ako dočasné opatrenie, ktoré je limitované trvaním konania vo veci samej, t.j. v predmetnom prípade
konaním o vrátenie daru a určením vlastníckeho práva. Neodkladné opatrenie v takýchto prípadoch
zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán sporu a zaniká v zásade právoplatným rozhodnutím súdu

vo veci samej. Uvedený záver potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6 Cdo 171/2010 zo dňa 22.09.2010 podľa ktorého: „Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho

vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný,
a môže rozhodnúť inak.“

24. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnym výrokom I. a II. zodpovedá aj správny výrok III.
o trovách konania.

25. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd z obsahu spisu za dostatočne osvedčené, že v
predmetnom prípade existuje dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je potrebné do
rozhodnutia vo veci samej zakázať žalovanej nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami, preto podľa § 387
C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v celom rozsahu.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak že žalovaná v odvolacom konaní úspešná nebola, a preto
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí vo veci samej vedenej na súde prvej inštancie pod
sp. zn. 2C/15/2020 (§262 ods. 2 C.s.p.).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).