Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417211967
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1417211967.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a
členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: U. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom mestská časť Bratislava-Dúbravka, zastúpenej JUDr. Luciou Danišovičovou,
advokátkou so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, IČO: 42 137 314, a manžela: Q.. Y. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX O., zastúpeného Mgr. Petrom Hargašom, advokátom so sídlom

Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 42 258 413, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom: K. J., nar. XX.XX.XXXX a E. J., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode,
zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom
Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manžela a manželky proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 04.06.2019, č.k. 13P/170/2017-152, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom, zo dňa 04.06.2019, č.k. 13P/170/2017-152, rozviedol
manželstvo U. J., rodenej W., nar. XX.XX.XXXX v J. Q. a Q.. Y. J., nar. XX.XX.XXXX v V., uzavreté dňa
XX.XX.XXXX na Matričnom úrade mestskej časti O.-S. B., zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu mestskej časti O.-S. B. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX. Na čas po

rozvode zveril maloleté deti K. J., nar. XX.XX.XXXX a E. J., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti
matky, právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok priznal obidvom rodičom, otcovi uložil
povinnosť platiť výživné na každé z maloletých detí po 200 eur mesačne, počínajúc dňom právoplatnosti
rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, otca oprávnil stretávať sa s maloletými deťmi
každý párny víkend v mesiaci od 16.00 hod. v piatok do 18.00 hod. nasledujúceho pondelka v nepárnom
kalendárnom týždni v mesiaci tak, že otec si v uvedený deň a hodinu maloleté deti prevezme od matky

pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu jej maloleté deti na tom istom mieste vráti. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1 až 3, § 25 ods.
1, 2, § 62 ods. 1 až 6, § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Pokiaľ
ide o konanie v časti o rozvod manželstva účastníkov, súd prvej inštancie mal na základe vykonaného

dokazovaniapreukázané,žeichmanželstvosidlhšiudobuneplnísvojefunkcievzmysleZákonaorodine
amanželiaspolunechcú,resp.aninedokážužiť.Manželpodľajehonázorunevyužilmožnosťnavedenie
usporiadaného rodinného života, ktorú mu ponúklo jeho druhé manželstvo, a to aj napriek tomu, že z
neho pochádzajú dve maloleté deti útleho veku. Konštatoval, že manželia spolu nevedia komunikovať
ani o svojich maloletých deťoch, z ktorého dôvodu im bolo v minulosti uložené výchovné opatrenie.
Uviedol, že maloleté deti zveril matke z dôvodov zistených v konaní o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva vedenom na tamojšom súde pod sp.zn.
13P/213/2017, ktoré prebiehalo súčasne s predmetným konaním a bolo v ňom meritórne rozhodnutérozsudkom zo dňa 04.06.2019, č.k. 13P/213/2017-464, t.j. v deň, keď bol vyhlásený aj napadnutý
rozsudok. Uviedol, že zohľadnil pritom odporúčanie znalca, ku ktorému sa pripojil aj kolízny opatrovník.
Takúto formu starostlivosti považoval v súčasnosti za vhodnú a v záujme zabezpečenia vývojových

potrieb maloletých detí, nevylučujúc prípadnú zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom v budúcnosti. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok ponechal na čas
po rozvode obidvom rodičom. Výživné pre maloleté deti na čas po rozvode manželstva určil vo výške po
200eurmesačnenakaždéznich,ktorépovažovalzakorešpondujúcetaksozárobkovýmischopnosťami
a možnosťami rodičov, ako aj s výdavkami maloletých detí v ich veku. Uviedol, že pri rozhodnutí o úprave

styku otca s maloletými deťmi vychádzal z preukázaného dobrého vzťahu maloletých detí k obidvom
rodičom a stretávaniu s otcom sa nebránia. Mal za to, že rozsah upraveného styku im dáva možnosť
stráviť s otcom dostatočne potrebný čas na prehlbovanie si ich vzájomného citového vzťahu. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

3. Proti tomuto rozsudku, v jeho časti o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode

podali v zákonnej lehote prostredníctvom zvolených právnych zástupcov odvolania obidvaja manželia.
Výrok rozsudku o rozvode manželstva, ktorý nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť dňa
09.08.2019. Vzhľadom na to, že odvolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
iba v časti týkajúcej sa úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, účastníkov
konania označoval ako matka a otec.

4. Otec svojím odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výrokov o zverení maloletých
detí, o výživnom pre maloleté deti a o úprave jeho styku s maloletými deťmi, navrhujúc odvolaciemu
súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že maloleté deti zverí do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a výživné neurčí, eventuálne ho zmeniť tak, že výživné na

každé z maloletých detí určí sumou 120 eur mesačne a úpravu jeho styku s maloletými deťmi rozšíri
a miesto ich odovzdávania zmení na školské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú. Súdu prvej
inštancie vytkol, že neboli splnené procesné podmienky [§ 365 ods. 1 písm. a) zákona 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP). Rozsudok súdu prvej inštancie pokladal za arbitrárny, nepreskúmateľný a v rozpore s jeho

právom na spravodlivé súdne konanie, keďže v ňom absentuje akékoľvek odôvodnenie. Namietal, že
z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, čo bolo jeho podkladom, ktoré dôkazy súd prvej inštancie
vykonal,akoichvyhodnotilakakýmzáveromdospel,pričomdoodôvodnenianezahrnulanisvojuprávnu
argumentáciu. Mal za to, že súd prvej inštancie viedol konanie zmätočne, nevenoval náležitú pozornosť
jeho vyjadreniam, nerozhodoval o jeho procesných návrhoch a návrhoch na vykonanie dôkazov. Súd

prvej inštancie podľa jeho názoru vôbec neposudzoval správanie matky k nemu a nezohľadnil, že
matka mu nie je ochotná ponechať maloleté deti dlhšie a znevažuje jeho rodičovskú rolu. Súdu prvej
inštancie ďalej vytkol, že vôbec neskúmal záujem maloletých detí na ich zverení do striedavej osobnej
starostlivostiobidvochrodičov,nevysvetlildôvodyjejnevhodnosti,modelstriedavejosobnejstarostlivosti
ani nevyskúšal, neumožnil mu tráviť s maloletými deťmi viac času za účelom vytvorenia si pevnejšieho

puta s nimi a maloleté deti bez skúmania pomerov zveril do výlučnej osobnej starostlivosti matky.
Zároveň namietal, že súd prvej inštancie neupravil režim jeho styku s maloletými deťmi počas letných
prázdnin a sviatkov, hoci o to spolu s matkou žiadali. O zníženie výživného pre maloleté deti žiadal s
poukazom na neadekvátnosť matkou deklarovanej výšky ich nákladov.

5. Matka svojím odvolaním napadla rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výrokov o výživnom pre
maloleté deti a o úprave styku otca s maloletými deťmi, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej K. 350
eur mesačne a na maloletého E. 300 eur mesačne, a styk otca s maloletými deťmi upraviť každý nepárny
kalendárny týždeň od soboty 09.00 hod. do nedele 18.00 hod., keď si otec maloleté deti prevezme a po

skončení styku ich odovzdá v mieste jej bydliska, tiež každý párny kalendárny týždeň v stredu od 15.00
hod. do 18.00 hod., keď si otec maloleté deti prevezme v ich školských zariadeniach a po skončení styku
ich odovzdá v mieste jej bydliska. Súdu prvej inštancie vytkla, že dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancievychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti považovala za zmätočný a nepreskúmateľný z dôvodu nedostatku riadneho
odôvodnenia, keď z neho nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s jednotlivými návrhmi,

tvrdeniami či námietkami účastníkov a ako dospel k napadnutým výrokom, absentuje v ňom zhrnutie
dokazovania a nie je z neho zrejmá ani dokazovaním zistená výška príjmov rodičov. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia jej tiež nebolo jasné, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že styk otca s
maloletým deťmi v stanovenom rozsahu je v ich najlepšom záujme. Namietala, že určený rozsah úpravy
styku otca s maloletými deťmi je pre tieto nevhodná, keďže otec nie je schopný ani ochotný im poskytnúť

nevyhnutnú starostlivosť prispôsobenú ich špeciálnym potrebám. Poukázala pritom na oneskorený vývin
maloletej K., ako aj výrazne oneskorený rečový prejav maloletého E. zapríčinený inou poruchou zrejme
neurologického charakteru a jeho skoliózu, ktoré poruchy a ochorenia otec spochybňuje. Určenú výšku
výživného pre maloleté deti pokladala za nepostačujúcu na uspokojovanie ich základných potrieb, a to
aj s prihliadnutím na špecifický vývin maloletého E.. Zdôraznila, že otec býva bezodplatne v byte svojej
matky a nemá žiadne úvery či záväzky. Mala za to, že určená výška výživného nezodpovedá zásade

primeranosti životnej úrovne detí k životnej úrovni rodičov ani zásade, že obidvaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností.

6. Otec vo svojich vyjadreniach k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
zotrval na svojich tvrdeniach a dôvodoch odvolania. Dňa 22.12.2019 doručil súdu prvej inštancie

podanie, v ktorom oznámil, že od 01.01.2020 bude nezamestnaný a má v úmysel nechať sa zaradiť do
evidencie uchádzačov o zamestnanie, v podaní zo dňa 13.02.2020 poukázal na problémy týkajúce sa
odovzdávania maloletých detí matkou za účelom realizácie styku.

7. Matka vo svojich vyjadreniach k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu trvala

na dôvodoch svojho odvolania a tvrdeniach v ňom uvedených.

8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.

9. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 CMP, keď nie je viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods.
1 CSP, dospejúc k záveru, že odvolania otca a matky sú dôvodné.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

13. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom.

Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej
inštancie. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý
má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov konania, ktoré im poskytujú
procesnoprávne predpisy. O procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi

a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Obsah práva na
spravodlivý proces (right to fair trail) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie oprocesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

14.VzmysleCivilnéhomimosporovéhoporiadkuaCivilnéhosporovéhoporiadkuúčastnícikonaniamajú
v konaní právo na to, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá (§ 30 CMP), právo
oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a vyjadriť k nim svoje stanovisko v rozsahu,

ktorý určí zákon (§ 167 CSP), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 33 ods. 1 CMP), právo
na doručenie predvolania na pojednávanie tak, aby mal účastník dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 33 ods. 2 CMP), právo zúčastniť sa
verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 CSP), právo na to, aby bol účastníkom rozsudok doručený do
vlastných rúk (§ 223 CSP), právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP).

15. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť závažnosť každého porušenia práva na spravodlivý proces,
pričommôžedospieťkriešeniu,ženiektorémenejzávažnépochybeniamôženapraviťsvojímpostupom.
Dôvodom na zrušenie rozhodnutia je preto taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom
na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom konaní napraviť a ktorý zásah odôvodní záver
o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

16. V danom posudzovanom prípade sa odvolací súd musel prioritne vysporiadať s otázkou, či
procesným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva účastníka na spravodlivý proces
tým, že svojej rozhodnutie v napadnutej časti dostatočne neodôvodnil, a to až do miery spôsobujúcej
jeho nepreskúmateľnosť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

musí podľa § 220 ods. 2 CSP vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť,
teda na to, aby jeho závery, ku ktorým dospel na základe zhodnotenia skutkového stavu veci, boli
prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé, ale najmä presvedčivé. Súd musí dať

odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre
vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací
súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nespĺňa vyššie uvedené
kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, keď jeho odôvodnenie spočíva iba v
zachytení podstatného obsahu návrhu matky a vyjadrení obidvoch rodičov, resp. kolízneho opatrovníka,

uvedení výrokovej časti uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 11.09.2017, č.k. 13P/170/2017-38
o ustanovení kolízneho opatrovníka a jeho uznesenia zo dňa 19.04.2018, č.k. 13P/170/201-24 o
prerušení predmetného konania, ako aj výrokovej časti rozsudku tamojšieho súdu zo dňa 04.06.2019,
č.k. 13P/213/2017-464 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do
rozvodu, citovaní relevantných ustanovení Zákona o rodine a odkaze na niektoré skutočnosti zistené v

konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu vedenom
na tamojšom súde pod sp.zn. 13P/213/2017, avšak vôbec z neho nie je zrejmé, ktoré dôkazy súd prvej
inštancie vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy. Pokiaľ súd prvej inštancie aj poukázal na odporúčanie znalca, nekonkretizoval, ktorého znalca
mal v danom prípade na mysli, pričom v spisovom materiáli nie je obsiahnutý žiadny znalecký posudok

ani vyjadrenie znalca. Je možné sa len domnievať, či súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného
dokazovania v konaní 13P/213/2017, keďže obe konania prebehali súbežne v tom istom časovom rámci
a pokiaľ áno, v prebiehajúcom konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým
deťom na čas po rozvode bol potom povinný zopakovať dokazovanie vykonané v konaní 13P/213/2017
a uviesť z ktorých dôkazov a preukázaných skutočností v otázke zverenia, určenia výživného a

úprave styku na čas po rozvode vychádzal. Vyššie popísané nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie v napadnutej časti sú natoľko závažné, že spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť, a teda
uvedeným postupom súd prvej inštancie znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým
čiastkovým právom je aj právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolací súd zároveň

ustálil, že v danom prípade ide o také pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré nebolo možné napraviť
v odvolacom konaní.17. Vzhľadom na to, že odvolací súd v prejednávanej veci zistil porušenie práva účastníka konania na
spravodlivý proces v miere zakladajúcej dôvod pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ďalšími
dôvodmi odvolaní otca a matky sa bližšie nezaoberal.

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti výrokov o zverení maloletých detí, o výživnom pre maloleté deti a o úprave styku otca
s maloletými deťmi zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP.

19. Úlohou súdu prvej inštancie, ktorý je v zmysle § 391 ods. 2 CMP viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, bude v ďalšom konaní nariadiť vo veci pojednávanie a po náležitom zistení
skutočného stavu veci opätovne rozhodnúť o otázke zverenia maloletých detí, o výživnom pre maloleté
deti a o úprave styku otca s maloletými deťmi s tým, že dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho
písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP. Zároveň je potrebné dať

do pozornosti súdu prvej inštancie, že v konaní o rozvod manželstva a úpravy pomerov manželov
k maloletým deťom na čas po rozvode povinnosť platiť výživné na maloleté deti vzniká odo dňa
právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva a nie právoplatnosťou rozsudku. Odvolací súd
tiež dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že výrok rozsudku o úprave styku otca s maloletými deťmi
pri jeho neurčitej formulácii, nemožno považovať za jasný, zrozumiteľný a vykonateľný.

20. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).