Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 12, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/123/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617205501
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4617205501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., J. XXXX/
XX, zastúpený: JUDr. Miriam Bieliková, advokátka so sídlom Topoľčany, Bernolákova 1652, IČO: 50 835
572, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4,
IČO: 00 151 700, o poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobcu a aj
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13. februára 2019 č. k. 6C/43/2017-162,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV. z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Topoľčany) rozsudkom zo dňa 13.02.2019 č. k. 6C/43/2017-162
pri právnom posúdení podľa § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP a § 11 ods. 6, 7, 8 zák. č. 381/2001 Z.
z., o povinnom zmluvnom poistení, konanie čo do istiny kvôli čiastočnému späťvzatiu žaloby po sumu
18 623 eur podľa § 146 ods. 1 CSP zastavil (výrok I. rozsudku). Vo zvyšku, v časti úroku z omeškania
žalobu zamietol (výrok II. rozsudku). Súd priznal znalcovi MUDr. Mariánovi Nosáľovi, Piešťany, Nám.

J. Kráľa 2 nárok na náhradu znalečného proti žalovanému v ostatnej časti (výrok III. rozsudku). Súd
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok IV.
rozsudku).

2. V priebehu konania po vykonaní znaleckého posudku došlo zo strany žalovaného k zaplateniu
istiny žalobcovi a k následnému zastaveniu konania, čo do sumy 18 623 eur, s ktorým späťvzatím

žalovaný súhlasil a v tejto časti konanie aj bolo zastavené (uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo
dňa 22.02.2018 č. k. 6C/43/2017-47.

3. Predmetom konania zostal následne nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania pôvodne vo
výške 5 % od 06.10.2016 zo sumy 11 479 eur a po zmene žaloby jej rozšírenia na sumu 18 623 eur
boli žalobcom uplatnené úroky z omeškania zo sumy 18 623 eur vo výške 5 % ročne od 01.11.2017 do
zaplatenia. Po čiastočnom späťvzatí žaloby si žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne

zo sumy 7 416 eur za obdobie od 22.10.2016 do 10.10.2017 a zo sumy 18 623 eur za obdobie od
11.10.2017 do 06.12.2018.4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd s poukazom na závery vykonaného
dokazovania uviedol, že dňa 11.02.2014 v Topoľčanoch na ul. Krušovská došlo k dopravnej nehode,
pri ktorej škodca E. P. zrazil žalobcu motorovým vozidlom U.:L pričom žalobca v dôsledku tejto nehody

utrpel dislokovanú zlomeninu píšťaly a pohmliaždenie predkolenia ťažkého stupňa s okamžitou potrebou
operácie. Škodca bol zmluvne poistený u žalovaného pod č. 148010-3035. Nárok na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej iba „SSU“) si žalobca u žalovaného uplatnil listom zo dňa
19.08.2016, ktorého prílohou bol lekársky posudok o bolestnom a SSU vypracovaný MUDr. Lakatom a
MUDr. Smolkom. Žalovaný listom zo dňa 06.10.2016 oznámil žalobcovi poukázanie poistného plnenia v

sume 2 231 eur titulom náhrady za SSU (130 bodov). V tejto súvislosti neuznal položky 403 paklb píšťaly
v počte 400 bodov, pretože táto uplatnená položka nebola preukázaná lekárskymi správami. Takisto aj
položky 397a kývavosť kolenného kĺbu a 405 poúrazové deformity kostí predkolenia.

5. Vo veci bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Mariánom Nosáľom, znalcom
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a ortopédia. Uvedený znalec vo svojom ZP

č. 25/2018 bodovo ohodnotil SSU žalobcu na 630 bodov s tým, že zvýšenie SSU na dvojnásobok podľa
§ 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z. považuje za opodstatnené. Z tohto ZP ďalej vyplýva, že v zmysle
predloženej zdravotnej dokumentácie žalobcom je možné považovať za deň ustálenia jeho zdravotného
stavu deň 07.07.2016, kedy bol kontrolným vyšetrením magnetickou rezonanciou u žalobcu zistený
rovnaký nález ako dňa 25.08.2015.

6. Žalovaný akceptujúc závery tohto znaleckého posudku dňom 05.12.2018 pristúpil k úhrade sumy 18
623 eur žalobcovi, pričom na účet žalobcu došla dňa 07.12.2018.

7. Pokiaľ ide o peňažnú sankciu v podobe úrokov z omeškania, táto je viazaná na nesplnenie

povinnosti zakotvenej v ust. § 11 ods. 6 písm. a) a b) zák. č. 381/2006 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a jej účelom je ochrana
poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na obsah rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/145/2017.

8. V danom prípade je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaný listom zo dňa 06.10.2016 odpovedal na list
žalobcu zo dňa 19.08.2016, t. j. v zákonnej lehote troch mesiacov oznámil poškodenému (žalobcovi)
spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Zákonodarca totiž v ust. § 11 ods. 8 cit. zák. jasne a zreteľne
formuluje podmienku, podľa ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania

podľa osobitného predpisu. V liste zo dňa 06.10.2016 žalovaný žalobcovi oznámil čiastočné plnenie za
uplatnený nárok z titulu SSU vo výške 2 231 eur a ďalej uviedol dôvody odmietnutia poistného plnenia
nad priznanú sumu 2 231 eur. Ak si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť, ktorá pre neho vyplýva z ust.
§ 11 ods. 6 cit. zák., poškodený má následne nárok na zaplatenie príslušných úrokov z omeškania.

9. Z obsahu listu žalovaného zo dňa 06.10.2016 adresovaného žalobcovi vyplýva, že žalovaný si vo
vzťahu k žalobcovi, resp. poškodenému v zmysle § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. splnil stanovenú
povinnosť, a preto žalobcovi nevznikol právny nárok domáhať sa voči žalovanému zaplatenia úrokov z
omeškania. Žalobcovi v predmetnom liste žalovaný vysvetlil dôvody, pre ktoré znížil požadované poistné
plneniežalobcomnaposkytnutých2231eur.Sprihliadnutímnatietodôvodypotomsúduplatnenýnárok,

čo do priznania úrokov z omeškania, ako nedôvodný zamietol.

10. Uznesením zo dňa 11.12.2018 č. k. 6C/43/2017-129 súd priznal znalcovi MUDr. Mariánovi Nosáľovi
odmenuzanímvypracovanýznaleckýposudokvcelkovejvýške571,14eurastým,žečasť300eurbude
znalcovi poukázaná po právoplatnosti tohto uznesenia zo zálohy vedenej pod položkou D14-18/2018,

pričom o náhrade priznanej znaleckej odmeny v sume 271,04 eura bude rozhodnuté v konečnom
rozhodnutí vo veci samej. Preto znalcovi bol priznaný nárok na náhradu znalečného v ostatnej časti,
ktorá mu zo zálohy nemohla byť priznaná (uhradená). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením.

11. Pokiaľ ide o výrok týkajúci sa náhrady trov konania, v tejto časti aplikoval súd prvej inštancie ust. §
256 ods. 1 CSP a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
plnej výške, pretože neúspech žalobcu v konaní bol iba v uplatnenom úroku z omeškania. Žalovaných
18 623 eur zaplatil žalovaný žalobcovi až po začatí konania, čo znamená, že v tejto časti žalovanýnesporne zavinil zastavenie konania, a preto je povinný znášať jeho trovy. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením.

12. Proti tomuto rozsudku vo výrokovej časti II. podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc odvolaciemu
súdu, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6C/43/2017-162 zo dňa 13.02.2019
v bode II. zmenil tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 7 416 eur za obdobie od 22.10.2016 do 10.10.2017 a zo sumy 18 623 eur za obdobie od
11.10.2017 do 06.12.2018 a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu

žalobcu. Podanie odvolania zdôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

13. Nemôže súhlasiť s konštatovaním prvoinštančného súdu, že poisťovateľ si splnil povinnosť podľa §
11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. Súd nebral na zreteľ tú skutočnosť, že poškodený mal v čase predmetnej
dopravnej nehody, pri ktorej bol zrazený motorovým vozidlom na prechode pre chodcov, súkromné
úrazové poistenie u žalovaného. Žalovaný po tejto škodovej udalosti posudzoval tú istú škodu a to isté

zdravotné poistenie dvakrát naraz, pričom zo súkromného úrazového poistenia túto škodu na zdraví
uznalapoškodenémuajuhradil.Avšakzároveňpoškodenémuohľadnetohoistéhopoškodeniaodmietal
uhradiť poistné plnenie ako poškodenému z povinného zmluvného poistenia, s tvrdením, že žalobcom
požadované nároky nevyplývajú z jeho zdravotnej dokumentácie. Z takéhoto dvojitého správania sa
žalovaného je zrejmé, že nešlo o to, že by nárok preukázaný nebol, ale že tento nárok žalovaný nechcel

neoprávnene a bezdôvodne poškodenému z dopravnej nehody priznať. Zákon neumožňuje to, aby
poisťovateľvprípadeakjenárokpreukázaný,postupovalpodľapísm.b)cit.zák.,atedaneplnilavysvetlil
dôvody neplnenia. V takom prípade aj keď dôvody napísal v zákonnej lehote, nesplnil povinnosť podľa
ods. 6. Preto nárok na úroky z omeškania podľa ods. 8 závisí aj od toho, či bol nárok preukázaný. Nárok
na úroky z omeškania vzniká vtedy, ak by bol preukázaný až v súdnom konaní.

14. Za splnenie povinnosti považoval súd to, že žalovaný poskytol žalobcovi ako poškodenému písomné
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol v ostatnej časti poistné plnenie poskytnúť. Pri posúdení tejto
otázky prvostupňový súd neprihliadal na skutkové okolnosti zistené v konaní, podľa ktorých sa dôvody
žalovaného preukázali ako nedôvodné. Vzhľadom k tomu, že podľa podaného znaleckého posudku sa

zdravotný stav ustálil až dňom 07.07.2016, argumenty žalovaného a ich správnosť boli týmto znaleckým
posudkom vyvrátené.

15. Formalistická argumentácia prvoinštančného súdu by následne znamenala, aby si poisťovateľ v
zákonnej lehote vymyslel akékoľvek dôvody na zamietnutie nároku a môže si potom byť istý, že nikdy a

nikomu nebude povinný platiť žiadne úroky z omeškania. Takéto formalistické posúdenie je aj v rozpore
so samotným zmyslom a aj znením predmetného zákona (zák. č. 381/2001 Z. z.).

Súd považoval za dôležité, že bolo v zákonnej lehote skočené prešetrenie škodovej udalosti, ale sa
nezaoberal kvalitou tohto prešetrenia. Zo súkromného úrazového poistenia žalovaný mal dostatok

vedomostí o rozsahu škody na zdraví žalobcu, a preto mu naozaj nič nebránilo v zistení skutočného
rozsahu jeho povinností.

16. Nárok na úrok z omeškania vznikol žalobcovi počnúc od 22.10.2016, pričom výška tohto nároku sa v
zmysle podaného znaleckého posudku zvýšila, z dôvodu navýšenia podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004

Z. z., o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia od 11.10.2017.

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s takýmto odvolaním nemôže v
žiadnom prípade súhlasiť. Do pozornosti odvolacieho súdu dal najaktuálnejšie rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo/145/2017, ktoré priznanie úrokov z omeškania v obdobných

prípadoch voči poisťovateľovi vylučuje. Z pôvodne uplatňovanej sumy 11 479 eur žalobcom bolo
nakoniec dôvodných iba 7 416 eur. V danom prípade išlo o medicínske otázky, ktoré boli sporné, a preto
jeho obrana bola relevantná a kvalifikovaná.

18. Žalobca v konečnom dôsledku nemôže žiadať úroky z omeškania len preto, že argumentácia

žalovaného pri riešení medicínskej otázky sa po vykonanom dokazovaní znalcom stala nesprávna.
Neposkytnutie plnenia v danom prípade bolo podložené stanoviskami dvoch posudkových lekárov a
rozhodne nebolo svojvoľné, ale naopak kvalifikované.19. Včas podaným odvolaním predmetný rozsudok v časti jeho výrokov III. a IV. napadol žalovaný, ktorý
navrhol prvostupňové rozhodnutie zmeniť tak, že pokiaľ ide o výrok III., nárok na náhradu znalečného
súd pomerne rozdelí tak, že žalobca uhradí 30,13 % a žalovaný 69,87 %. V prípade výroku IV. navrhuje

zmenu v tom smere, že súd žalobcovi voči žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania vo výške
39,74 %.

20. V danom spore žalobca spolu žaloval nedôvodne sumu 4 152 eur (3 532,89 + 531). Čistý pomer
úspechu žalobcu 4 152/18 623 = 55,41 %. Žalobca pôvodne uplatnil aj položku č. 397a nedôvodne,

pretože k jej priznaniu nebol žiaden dôvod. Ďalej zle vypočítal žalovanú sumu, keď si uplatnil o 89 eur
viac, po zohľadnení úhrady od žalovaného. Nakoniec v pôvodnej žalobe si uplatnil nesprávnu hodnotu
bodu, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že v časti 4 152 eur bol žalobný návrh uplatnený nesprávne
a obrana žalovaného bola dôvodná.

21. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, aj úroky z omeškania, resp. iné príslušenstvo je možné vyčísliť ku

dňu vyhlásenia rozhodnutia a toto sa rovnako podieľa na pomere úspechu žalobcu v konaní a má vplyv
na rozhodnutie o trovách konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.
k. 1MCdo 1/2004 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 10Co/26/2017. Spolu zamietnutý úrok
z omeškania predstavoval 1 458,66 eura.

22. Celkovo nesprávne uplatnená suma bola 5 160,66 eura (4 152,00 + 1 458,66), čo pri uplatnenej
čiastke 18 623 eur zodpovedá pomeru čistého úspechu žalobcu 39,74 %.

23. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v ďalšom zotrváva na
svojich doterajších prednesoch. K otázke posúdenia úspechu vo veci poukázal na obsah rozhodnutia

NajvyššiehosúduSRsp.zn.1MCdo1/2014,podľaktoréhoakmalúčastníkplnýúspechvoveci,priznáva
sa mu tiež celá náhrada nákladov konania. Na základe uvedeného platí, že žalobca má plný úspech, ak
výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech ak žaloba je v plnom
rozsahu voči nemu zamietnutá. Peňažná suma 18 632 eur, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal voči
žalovanému, bola po potvrdení znaleckého posudku žalovaným uhradená žalobcovi. Žalovaný si mýli

úspech vo veci s dokázaním každého tvrdenia žalobcu, čo je nesprávne.

24. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, o jeho priznaní v konečnom dôsledku bude rozhodovať
odvolací súd, pričom žalobca verí, že tento napraví chybu prvoinštančného súdu v nepriznaní týchto
úrokov. S poukazom na uvedený dôvod, žalobca nevidí príčinu, aby zdĺhavo právne odôvodňoval v

danej veci argumenty žalovaného, ktoré priznaním úroku z omeškania odpadnú. V danom prípade
zamietnuté úroky predstavujú 1 458,66 eura, čo predstavuje iba 7,8 % zo žalovanej istiny 18 632 eur
a ide potom o pomerne nepatrnú časť, ktorá bola zamietnutá (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
č. k. 10Co/26/2017).

25. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“) po zistení,
že odvolania boli podané oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté
rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní žalobcu a žalovaného (§ 279 a § 380
CSP) prejednal obidve podané odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario). Následne odvolací súd podané odvolanie žalobcu smerujúce voči výroku II. napadnutého

rozsudku vyhodnotil za nedôvodné, s rozhodnutím o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto
rozsudku.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného smerujúce voči výroku III. a IV. napadnutého rozsudku, odvolací
súd ho vyhodnotil za čiastočne opodstatnené, s rozhodnutím o tomto odvolaní tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti II. tohto rozsudku.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

27. V danom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu po pripustení

zmeny žalobného petitu (zaplatenie sumy 18 623 eur s príslušenstvom) v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav, ktorý aj následne pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov podľa § 191
ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti správne posúdil podľa ním odcitovaných
ustanovení všeobecného procesného predpisu (§ 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP)
a špeciálneho hmotnoprávneho predpisu (§ 11 ods. 6, 7 zák. č. 381/2001 o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov). Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok v
zamietajúcom výroku II., ktorým bola žaloba zamietnutá vo zvyšku a v časti úroku z omeškania, ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd poukazuje na rozsah a najmä
obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

28. Pokiaľ ide o zamietnutie podanej žaloby žalobcu v časti jej uplatneného príslušenstva, t. j. 5
% úroku z omeškania za príslušné obdobie, tak prvoinštančný súd vychádzajúc z dikcie ust. § 11
ods. 6 písm. a) a b) zák. č. 381/2001 Z. z., správne žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vôbec
nepriznal. V liste zo dňa 06.10.2016, čo bola vlastne reakcia a zároveň aj odpoveď žalovaného na

list žalobcu zo dňa 19.08.2016, žalovaný v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov riadne a s
náležitým odôvodnením uviedol prečo žalobcovi bolo poskytnuté čiastočné plnenie za SSU v sume 2
231 eur. Predmetný list obsahoval aj dôvody týkajúce sa odmietnutia poskytnúť plnenie právne nad
poskytnutých 2 231 eur. Žalovaný teda svojím konaním naplnil obsah ust. § 11 ods. 6 písm. a) a b) cit.
zák., keď v stanovenej lehote poskytol žalobcovi poistné plnenie a takisto aj v tej istej lehote tomuto

žalobcovi boli oznámené dôvody čiastočného a zároveň žalobcovi nevyplateného poistného plnenia.
Na nedôvodnosť nároku žalobcu ohľadne ním požadovaného príslušenstva nemá žiaden vplyv ani
súkromnépoisteniežalobcuužalovanéhonazákladeinejpoistnejzmluvy.Vdanomprípadejedôležitéaj
to, že neposkytnutie poistného plnenia v žalobcom požadovanej výške nebolo akýmsi nezdôvodneným
a svojvoľným aktom žalovaného, ale že bolo podporené názorom dvoch posudkových lekárov. Žalobca

nemá žiaden právny podklad k požadovaniu ním uplatnených úrokov z omeškania na tom skutkovom
základe, že argumentácia žalovaného ohľadne neposkytnutia požadovaného poistného plnenia vo
zvyšku bola vyvrátená nariadeným a vypracovaným znaleckým posudkom.

29. Pokiaľ ide o podané odvolanie žalobcu v časti výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) a zároveň aj

v súvisiacom výroku o náhrade trov znalečného (výrok III.), tak odvolací súd v týchto častiach napadnutý
rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie
konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu ustáliť predovšetkým to, čo bolo predmetom konania a v

akých pomeroch (percentách) boli úspešné jednotlivé strany sporu. Z obsahu spisu je zrejmé, že
procesne zavinil zastavenie konania ohľadne 18 623 eur žalovaný, pretože v tejto sume začal plniť
žalobcovi až po podaní žaloby, resp. vykonaní znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie rozhodnutie
o prvoinštančnej náhrade trov konania argumentoval iba ust. § 256 ods. 1 CSP a zavineným zastavenímkonania žalovaného ohľadne sumy 18 623 eur, čo znamenalo žalobcov plný úspech v konaní a jeho
neúspešnosť iba v požadovanom úroku z omeškania.

Súd prvej inštancie zistí matematickým prepočtom výšku požadovaného úroku z omeškania žalobcom
ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku, resp. k danému dátumu a po sčítaní týchto súm dostane
vo finančnom vyčíslení rozsah neúspechu žalobcu v tomto spore, ktorý určí zároveň v % a odčíta
ho od celkového úspechu žalobcu v spore, čo doposiaľ za účelom zistenia konečného a zároveň aj
percentuálneho výsledku v tomto spore realizované nebolo. Po zistení pomeru úspechu a neúspechu

strán tohto sporu, obdobným spôsobom bude postupovať súd aj v súvislosti s opätovným rozhodovaním
ovýrokuIII.napadnutéhorozsudku,ktorýsavzťahovalnapriznanienáhradytrovznalečnéhoavovzťahu
k výroku IV. je výrokom súvisiacim.

Odvolací súd zároveň k tejto problematike poznamenáva, že CSP účinný od 01.07.2016 ani v jednom
zo svojich ustanovení pojednávajúcich o náhrade trov konania neobsahuje slovné spojenie: „úspech

alebo neúspech v pomerne nepatrnej časti“, tak ako tomu bolo napr. v ust. § 142 ods. 3 OSP účinného
do 30.06.2016.

30. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie pri rešpektovaní právneho názoru odvolacieho
súdu obsiahnutého v tomto rozhodnutí (§ 391 ods. 2 CSP) rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).