Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 8, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819010329
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8819010329.7

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov
JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 08.07.2020 v trestnej veci obžalovaného P. L. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa §
323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona a iné, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 06.05.2020, sp. zn.

1T/75/2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného P. L.Á..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 06.05.2020, sp. zn. 1T/75/2019 bol obžalovaný
P. L. uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. c) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, v bode 2/ pre prečin porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138
písm. a) Tr. zákona, v bode 3/ prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona,
ods. 3 písm. c) Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona a § 123 ods. 3 písmeno
i) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 24.01.2019 asi 0 13.30 hod., v opitom stave, na chodbe budovy Mestského úradu vo Vranove
nad Topľou na ul. Dr. C. Daxnera 87, sa domáhal vstupu do kancelárie primátora mesta, pritom
sa hrubo a vulgárne vyjadroval, v dôsledku čoho bol príslušníkom Mestskej polície vo Vranove nad
Topľou, poškodeným G. Z. požiadaný, aby opustil budovu, kedy obžalovaný pri vychádzaní z budovy,
pred vchodovými dverami, aktivoval paralyzér, zn. POLICE, a týmto zasiahol poškodeného G. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X. O. Z., G. XXXX/XXA, raz do oblasti brucha a následne obžalovaný

sa ešte niekoľkokrát pokúsil paralyzérom zasiahnuť poškodeného, kedy poškodený G. Z. použil proti
obžalovanému donucovacie prostriedky a pri zneškodnení obžalovaného utrpel ľahké podvrtnutie
základného kĺbu palca ľavej ruky, ľavého lakťa, ľavého ramena a pravého kývača hlavy s dobou liečenia
do 30.01.2019,

2/ dňa 22.11.2018 asi o 17.00 hod., v opitom stave, vošiel do dvora rodinného domu č. XXXX/XX na ulici

B. X. D. B., D.. X. O. Z.Ľ. a cez chodbu vošiel do kuchyne rodinného domu, kde vošla aj obyvateľka domu
poškodená R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, B., ktorej obžalovaný hrubo a vulgárne
nadával, chytil ju, potiahol a roztrhal jej oblečenie a keď do miestnosti vošiel manžel poškodenej X. V.
a vyzval obžalovaného, aby opustil rodinný dom, obžalovaný aj tomuto vulgárne nadával, vyhrážal sa
mu, že ho zabije, následne držal obžalovaný v rukách skrutkovač, s ktorým sa oháňal pred poškodeným
X. V., a taktiež sa vyhrážal, že „ich podpáli“, pričom obaja poškodení mali obavu, že obžalovaný svoje

vyhrážky uskutoční a poškodenej R. V. vznikla škoda poškodením oblečenia vo výške 10,- eur,3/ dňa 04.12.2018, asi o asi 09.45 hod., v opitom stave, vo dvore rodinného domu č. 63 v obci M.,
D.. X. O. Z., hrubo a vulgárne nadával poškodenému Š. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom KG. XX,
D.. X. O. Z., o ktorom vedel, že je osobou vyššieho veku, udrel poškodeného do hlavy, v dôsledku

čoho poškodený spadol, kedy obžalovaný viackrát kopol a udrel poškodeného do oblasti hlavy, tváre a
hrudníka, pričom poškodený utrpel úrazové čiastočné vykĺbenie šošovky ľavého oka a následne vznik
úrazového zákalu šošovky ľavého oka, pomliaždenie tváre v okolí ľavého oka, pomliaždenie očnej
gule vľavo so zavracaním do sklovca ľavého oka, pomliaždenie nosa, ľavej temenno-spánkovej oblasti,
ľavého ramenného kĺbu a ľavej strany hrudníka s dobou liečenia v trvaní najmenej dvoch mesiacov.

Za uvedené skutky mu súd uložil podľa § 323 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 37 písm.
m) Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 8 mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného Mesto Vranov nad Topľou s nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Š. M. škodu vo
výške 3.434,40 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodeného Š. M. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na
civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a. s. škodu v sume 185,84 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú R. V. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces,
prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Podľa§60ods.1písm. a)Tr.zákonaobžalovanémuuložiltrestprepadnutiavecielektrickéhoparalyzéra
so svietidlom zn. Police čiernej farby.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení odôvodnení a poučení o opravnom

prostriedku, odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajcu, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 04.06.2020. Namietal, že napadnutý rozsudok je nezákonný pre nedostatočne
zistený skutkový stav, zmätočný pre nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov. Mestský úrad je priestor verejnosti prístupný v pracovnej dobe, nevie o tom, aby bolo
nutné objednávať sa u primátora Mesta Vranov nad Topľou. Nikdy nepoprel, že 24.01.2019 prišiel do

priestorov Mestského úradu vo Vranove nad Topľou v popoludňajších hodinách s úmyslom opýtať sa
priamo primátora na možnosť získania práce na opravách, či úpravách elektroinštalácií na základných
školách v meste Vranov nad Topľou a jeho úmyslom bolo získať prácu. Pracovníčka tam prítomná mu
sľúbila, že ho ohlási u primátora, no namiesto toho prišiel mestský policajt, aby ho z budovy vyviedol
vonku. Do uvedeného momentu sa nič zlé, ani podozrivé neudialo. V rámci dokazovania na hlavných

pojednávaniach ostala nevysvetlená základná otázka, z akého dôvodu bol k nemu privolaný mestský
policajt a za akým účelom, keď do tej doby nič zvláštne, ani zlé nevykonal. Navyše, svedkovia M.
R. Č. zhodne tvrdia, že mal spať na chodbe na 1. poschodí pred kanceláriou primátora, hoci o tom
neexistuje žiadny relevantný, ani iný dôkaz. Po príchode mestského policajta G. Z. bol vyzvaný na
opustenie budovy, čomu sa podrobil a dobrovoľne v sprievode mestského policajta odchádzal z budovy.

Až po príchode pred vchodové dvere došlo medzi ním a mestským policajtom k incidentu. Incident
vyprovokovaný mestským policajtom spočíval v tom, že keď sa blížili k východu z budovy, policajt mu
povedal: „o chvíľu ty ch... sa váľaš pod schodmi a na chodníku a tam zdochneš!“ Zľakol sa, a tak mu
chcel priložiť paralyzér, aby po schodoch zišiel sám. Osobne si myslí a je presvedčený, že mestského
policajta vôbec nezasiahol, pretože jeho reakcia bola rýchla a ak by bol zasiahnutý, spadol by na podlahu

a nestihol by ho napadnúť. Aký by mal dôvod a pohnútku na použitie paralyzéra bez príčiny, navyše,
súd mal vyhodnotiť túto dôkaznú situáciu v kontexte celého vykonaného dokazovania. Svojím konaním
nenaplnil skutkovú podstatu žalovaného zločinu, pretože z celkového deja vyplynulo, že dobrovoľne
opúšťal priestory mestského úradu a nebyť nevhodnej poznámky mestského policajta o jeho zhodení zoschodov, nebolo by k tomu došlo. K skutku 2/ udáva, že bolo preukázané jeho výpoveďou a výpoveďou
X. V., že na jeho požiadanie vykonával elektroinštalačné práce na rekonštrukcii bytu vo Vranove nad
Topľou. Za uvedenú prácu mu mala byť vyplatená odmena 300,- eur, v skutočnosti však dostali 33,-

eur. Bolo preukázané, že, keďže sa poznajú dlhšiu dobu a vie, kde X.. V. býva, navštívil ho 22.11.2018
dvakrát.Prvýkráthodomanenašiel,pretodojehoobydliaaninevošiel,nadruhýkráthouždomazastihol,
vysvetlil mu, po čo prišiel a keďže sa nedohodli, pohádali sa. V. ho za súčinnosti svojich synov vytlačil
z predsiene a navyše, na dvore ho aj zbili. Jeho úmyslom nebolo porušiť domovú slobodu X.. V. a jeho
rodiny, ale požiadať ho o doplatenie za vykonanú prácu. Ak povedal poznámku, že zabiť Ťa je málo,

neznamená to žiadnu vyhrážku na skutočné zabitie. K skutku 3/ uvádza, že nebola zachovaná totožnosť
skutku, keďže k nedorozumeniu medzi poškodeným a ním došlo pred iným domom v M. a nie pred
domom č. XX. Okrem toho, v tomto prípade bol prvým napadnutým on, keďže prvý ho udrel M.. On sa
iba bránil. M. udrel iba preto, aby odvrátil útok z jeho strany. Konal v nutnej obrane, a to nie je trestné.
Medzi ním a svedkom M. pretrváva dlhoročná nevraživosť až nepriateľstvo. Navrhuje preto, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a aby ho oslobodil v celom rozsahu spod obžaloby

okresného prokurátora.
Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil samostatným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa
12.05.2020 a odstúpeným súdu prvého stupňa dňa 15.05.2020. Namietal, že žiadal, aby súd vyžiadal
kamerový záznam z 24.01.2019 z priestorov Mestského úradu vo Vranove nad Topľou za časovo širšie
obdobie, t.j. od 11.00 hod., prípadne skôr. Jeho údajný prvý príchod na mestský úrad a spanie na 1.

poschodí vo foteli a vyvedenie vonku pred budovu veliteľom mestskej polície Č., potom opätovný návrat.
Preto žiada krajský súd o vyžiadanie tohto kamerového záznamu, ako aj toho z času o 13.30 hod.,
kedy bol jeho ďalší príchod. Podľa vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctva mal vtedy v dychu 3,15
miligramu na liter alkoholu, to by bolo 6,2 promile, čo znamená istú smrť. Prokuratúra sama žiadala
zaistenie videozáznamu, ale keď zistili, že je v jeho prospech, už sa svojej požiadavky vzdali. Svedkyňa,

zamestnankyňa mestského úradu, vypovedala pod prísahou krivo a privodila mu trestné stíhanie a
odsúdenie. Aj záznam o 13.30 hod. je zostrihaný, bolo do neho jedenásťkrát kopnuté, ale vidno iba
jedenkrát od vchodových dverí, pričom nevie identifikovať mestského policajta.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.

poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že výpoveď obžalovaného ku všetkým trom

skutkom, pre ktoré je obžaloba podaná, považuje za tendenčnú, v snahe vyhnúť sa trestnoprávnym
následkom svojho konania. Vo vzťahu k skutku 1/ súd udáva, že výpovedi poškodeného G. Z. uveril,
nakoľko, podľa názoru súdu, táto korešponduje s prehratým kamerovým záznamom a výpoveďami
svedkov, a to Š. M. o nevhodnom správaní obžalovaného v daný deň na mestskom úrade, P. Č., ktorý
mal na jej žiadosť obžalovaného požiadať, aby odtiaľ odišiel, pričom podľa svedka bol obžalovaný

opitý. Tieto výpovede sú v súlade s lekárskou správou obžalovaného, podľa ktorej mal mať na základe
biochemického rozboru dňa 24.01.2019 v krvi 3,13 miligramu na liter alkoholu v krvi. Uvedené dôkazy sú
v súlade aj s výpoveďami ďalších príslušníkov mestskej polície, ktorí síce priamo pri skutku neboli, ale
viedli súd k tomu, že výpovedi poškodeného G. Z. uveril, pričom ide o výpovede svedkov E. B. R. P. G.. Z
potvrdenia Mesta Vranov nad Topľou vyplýva, že poškodený G. Z. je od 16.05.2002 policajtom mestskej

polície, pričom v súlade s ustanovením § 128 ods. 1 Tr. zákona je verejným činiteľom a je zamestnanec
územnej správy, ktorý sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá
mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie úloh zverená. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplýva,
že poškodený G. Z. pri skutku konal v rámci výkonu svojich služobných povinností, kedy ako mestský
policajt vykonával služobný zákrok, pričom obžalovaný v danom prípade zaútočil na poškodeného G.

Z., ktorý bol mestský policajt, pri jeho služobnom zákroku práve z dôvodu výkonu jeho právomoci tým,
že vyvádzal obžalovaného z budovy mestského úradu pre jeho nevhodné správanie sa. K skutku 2/ je
obžalovaný usvedčovaný výpoveďou poškodenej R. V., ktoré korešponduje s výpoveďou poškodeného
X. V. a svedkyne E. V., preto im súd uveril a neuveril tvrdeniu obžalovaného, že v dome poškodených
V.N. nebol. Poškodená R. V. vypovedala ohľadom správania sa obžalovaného v ich dome totožne ako

aj svedkyňa E. V. a poškodený X. V., pričom všetci zhodne popísali, ako obžalovaný kričal a nadával, bol
vulgárny, so šrubovákom v ruke, o ktorom si mysleli, že je to nôž, sa vyhrážal. Obaja poškodení zhodne
popísali napadnutie poškodenej R. V. ako jej obžalovaný potrhal tričko, keď sa ho pokúšali vytlačiť z
domu von. Svedkyňa E. V. zároveň potvrdzuje tvrdenia poškodenej R. V. o tom, ako sa obžalovanývyhrážal, že ich podpáli, pričom poškodení zhodne uviedli, že obžalovaný bol v čase skutku pod vplyvom
alkoholu, aj keď táto skutočnosť nie je objektivizovaná dychovou skúškou. Poškodený X. V. popísal, že
mal z vyhrážok obžalovaného strach, že ho zabije a poukázal aj na výstrahu zo strany jeho manželky,

poškodenej R.Z. V., o nožíku v rukách obžalovaného, ktorý bol nakoniec šrubovák, pričom strach o
manžela popísala aj poškodená R. V., nakoľko obžalovaný sa v jej dome správal vulgárne a nadával
jej. Pri hádke v dome kričal, vytiahol šrubovák a pri fyzickej potýčke napadol aj ju. Vo vzťahu k skutku
3/ napadnutého rozsudku súd uvádza, že výpovedi obžalovaného, že poškodeného M. udrel len raz,
ten spadol, nechal ho tam, viac ho už nebil ani nekopal, súd neuveril, nakoľko táto jeho výpoveď bola

spochybnená výpoveďou poškodeného M., ktorá vyznieva zhodne so znaleckým dokazovaním, a to
výsluchom znalcov U.. X., U.. U. R. U.. P.. Zároveň súd asi ťažko nadobudne presvedčenie o tom, že
poškodený, ktorý mal čase skutku 81 rokov, by zaútočil na obžalovaného, ktorý bol v tom čase o 20 rokov
mladší. Zranenie oka poškodeného bolo popisované všetkými troma znalcami, pričom súd vychádzal
zo znaleckého posudku znalkyne oftalmologičky U.. L. U., ktorá to hodnotila, rovnako ako znalec U.. P.
P., ako zranenie ťažké, pričom aj znalec U.. P. X. sa vyjadril, že plne akceptuje znalecký posudok U..

U.. Zároveň z vykonaného znaleckého dokazovania vyplýva, že vzhľadom na zranenia poškodeného
je vylúčené, aby tieto vznikli len jedným úderom, pričom aj poškodený sám uvádzal, že obžalovaný
ho opakovane bil a kopal. Zároveň zo znaleckého dokazovania vyplýva, že zranenie, ktoré poškodený
utrpel, je zranenie ťažké, nakoľko si vyžiadalo dobu liečenia viac ako 42 dní, čo je možné charakterizovať
ako ťažkú ujmu na zdraví.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu, odvolací súd v
prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutkov, ktoré boli posúdené ako zločin útoku
na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm.
a) Tr. zákona v bode 1/, prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zákona, s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.

1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona v bode 2/ a prečin ublíženia na
zdravípodľa§156ods.1,ods.2písm.a),ods.3písm.c)Tr.zákona,spoukazomna§139ods.1písm.e)
Tr. zákona a § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona v bode 3/. Vo vzťahu k týmto skutkom boli vykonané dôkazy
pred súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu
veci, a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil

skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové
okolnosti považuje krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia podrobne a rozsiahle rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového
stavu vychádzal, odvolací súd na toto jeho rozhodnutie z dôvodu neopakovania tých istých okolností a
skutočností v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo

vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom
podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu, a to aj s
prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán.
Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj
nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný P. L.

spáchal skutky, ktoré sú mu obžalobou kladené za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov
vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení
dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku na vytvorenie záveru o tom, či došlo k
spáchaniu skutkov, ak áno, ako a k akým. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zároveň
vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

V zhode s uvedeným je preto možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného vo
vzťahu k skutku 1/ ustáliť predovšetkým na základe výpovede svedka poškodeného G. Z., ktorý popísal,
ako dňa 24.01.2019, keď vstúpil do budovy s náčelníkom Č., ich oslovila právnička, že pred dverami
primátora mesta je jeden pán, ktorý sa vulgárne správa a je pod vplyvom alkoholu a domáha sa za

primátorom. S náčelníkom túto osobu vyzvali, aby priestor opustila, načo táto sa aj naďalej vulgárne
správala a odišla až po tretej alebo štvrtej výzve. Sprevádzal obžalovaného dolu schodmi, kde tento pri
vchodových dverách vytiahol paralyzér a zasiahol ho do oblasti brucha, kde následne on obžalovaného
spacifikoval, pričom tento si pri páde spôsobil ranu na hlave úderom o roh dverí. Jemu došlo k vyvrtnutiu
palca na ľavej ruke, ľavého predlaktia a ľavého pleca. Následne došli aj kolegovia, ktorí volali RZP. Ku

kontaktu medzi ním a paralyzérom došlo, zacítil výboj do brucha, išlo o nárazový dotyk za menej ako 1
sekundu. Obžalovaného nenapadol, zaútočil na neho až po použití paralyzéra.Uvedené tvrdenie svedka je v zhode s výpoveďou svedkyne L.. Š. M., ktorá potvrdila, že keď sa
24.01.2019 vracala z obeda, na 1. poschodí spal neznámy muž, preto zašla za náčelníkom p. Č. a
požiadala ho, aby túto osobu vyviedol a okolo 14. hodiny opäť videla, že na chodbe ten istý muž stojí a

bol pri ňom náčelník mestskej polície a príslušník G. Z., aj keď skutok samotný nevidela.
Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedka E. B. vyplýva, že keď išli s kolegom G., videli, že vo vchode
mestského úradu sa niečo deje, na zemi sedel neznámy muž a kolega Z. ho držal rukami, pričom
neznámy muž mal rozbitú hlavu a neskôr mu kolega E. B. poskytol pomoc.

Rovnako svedok P. Č. potvrdil, že ho požiadala právnička, že na úrade na 1. poschodí, kde sedí aj
primátor, spí opitý chlap, preto mu pomáhal po schodoch, lebo sa motal. Po chvíli sa tento chlap vrátil
a dožadoval sa, že chce ísť za primátorom. Kolega G. Z. ho išiel vyprevadiť z budovy a on stál hore
a sledoval ich, ako išli po schodoch, kde následne išiel do kancelárie, odkiaľ počul hluk, krik a buchot,
preto zbehol dole a videl, ako Z. má toho pána spacifikovaného, pričom tento mal ranu na čele.

Taktiež svedok E. B. potvrdil, že keď končil zmenu, išiel odniesť zbraň na mestský úrad a keď išiel
do budovy mestského úradu, videl poškodeného Z., obžalovaného L. R. P. G., pričom videl, že L. má
zranenie na hlave, preto zobral lekárničku a ošetril ho.

Z prečítanej výpovede svedka P. G. zároveň vyplýva, že keď prichádzal na mestský úrad, videl kolegu Z.,

ako drží nejakého muža na zemi, ktorý sa naťahoval po baterku, o ktorej neskôr zistil, že to je paralyzér,
preto mu pribehol na pomoc, pričom tento muž mal ranu na hlave, s ktorej mu tiekla krv.
Uvedené výpovede svedkov sú potvrdzované aj kamerovým záznamom, z ktorého vyplýva priebeh
skutku, pričom je z neho zrejmé, ako obžalovaný L. paralyzérom napadol poškodeného Z..

Vo vzťahu k skutku 2/ je obžalovaný, aj podľa názoru krajského súdu, usvedčovaný najmä výpoveďou
svedkyne poškodenej R. V.E., ktorá uviedla, že obžalovaný prišiel k nim a pýtal sa, kde je manžel, na
čo mu povedala, že nie je doma, potom išla do domu a obžalovaný vošiel dnu a manžela hľadal po
všetkých izbách a nadával. Ona vyšla z kúpeľne a začala na neho kričať, aby išiel von. Manžel, o ktorom
nevedela, že je doma, spal a následne vstal, lebo počul obžalovaného, kde následne obžalovaný na

neho kričal, naťahovali sa, ona ich odťahovala a obžalovaného drgala smerom vonku. Obžalovaný chytil
manžela spredu a vytiahol niečo z vrecka, na čo ona začala kričať, že je to nôž, ale nebol to nôž, ale veľký
šrubovák. Manžel obžalovaného vytlačil z miestnosti von a vykrútil mu šrubovák z ruky. Malá plakala
a vrieskala, nemohli ju ukľudniť. Keď sa naťahovali vonku, L. povedal, že ich podpáli, aj im nadával,
vravel, že ho manžel ojebal. Bola v strese, bála sa o malú. Keď obžalovaného driľala vonku, tak ju chytil

a roztrhal jej tričko. Obžalovaného poznala, občas prišiel za manželom. V ten deň bol pod vplyvom
alkoholu. Obžalovaný sa s jej manželom začali naťahovať v kuchyni, následne obžalovaný vybral z
vrecka šrubovák, o ktorom si myslela, že to je nôž. Ona sa postavila na stranu manžela, vytláčala L. von.
L. spadol na zem vonku na dvore, ale za tričko ju chytil ešte v kuchyni, kde sa naťahovali. Obžalovaný
vystrájal, ona cítila strach o manžela.

V zhode s jej výpoveďou vypovedal aj svedok poškodený X. V., ktorý uviedol, že manželka mu vravela,
že obžalovaný L. ho hľadal a odišiel, tak si išiel ľahnúť. Asi o pol hodinu prišiel L. naspäť, začal kričať a
hľadal ho po dome. Preto vyšiel von a vyšla aj manželka z kúpeľne, na čo mu obžalovaný povedal: „Ty
degeš, zabijem Ťa, lebo si ma ojebal“. Začal robiť rukami a vopchal ruku do svojho vrecka a manželka
kričala, že má nožík. On mu chytil ruku a driľal ho von, pričom spadli obaja. Následne zavolal políciu a

obžalovaný odišiel. Predtým sa obžalovaný chytil aj s manželkou, lebo jej roztrhol tričko. Na manželku
povedal obžalovaný, že je kurva a na neho, že ho zabije, lebo ho ojebal. Malá plakala, on pociťoval
strach a bál sa o manželku, nevestu, aj malú, aj o seba, že ho prepichne. On mu vravel, aby išiel preč.
Vnútri bol len on a manželka, nevesta a vnučka.

Rovnako z prečítanej výpovede svedkyne E. V. vyplýva, že prišiel obžalovaný k nim domov, začal kričať
a nadávať na svokra X. V., na to vyšla svokra aj svokor, ona zobrala dcéru, ktorá plakala, na ruky a išla
s ňou von. Z domu bolo počuť krik a že L. kričal, že ich podpáli. V ten deň bol L. u nich dvakrát. L. svokre
potrhal tričko, aj sa im vyhrážal.
Vo vzťahu k skutku 3/ je, aj podľa názoru krajského súdu, obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedka

poškodeného Š. M., ktorý uviedol, že čakal na mliekára od 9.30 do 10.30 hod. a išiel zhora opitý L., ktorý
mu povedal: „Ty starý chuju, co na mne patriš“. Na to prišiel k nemu, zvalil ho a začal do neho kopať,
čo bolo za bránou vo dvore. Potom sa postavil a išiel domov, kde dcéra a vnučka zavolali policajtov a
záchranku. On L. neudrel, iba mu povedal, aby išiel ďalej. Nevie o tom, aby niekedy mal s L. konflikt. Poskutku nevidel na oko, aj mu ho operovali, so strojčekom bol na kontrole. Barlu užíva asi rok a pol, ale
pri skutku ju nemal, pretože bol len štyri domy od seba. S obžalovaným nemal žiaden konflikt, nepamätá
sa, či sa v roku 1992 stretli na hubách, ani si nepamätá, aby bol za jeho rodičmi. Obžalovaného barlou

neudrel pri skutku, lebo ju nemal. Obžalovaný ho zhodil na zem a kopal do neho, do hlavy, udrel ho
veľakrát, či použil nejaký predmet, to nevie, kopal ho do tváre, do pleca. Brána do dvora bratranca bola
zatvorená. On L. neudrel.
Výpoveď svedka poškodeného M. je v súlade so znaleckými posudkami znalcov U.. P. P., U.. P. X. R. U..
L. U., ktorí popísali zranenia poškodeného, pričom uviedli, že k týmto mohlo dôjsť tak, ako ich uviedol

poškodený, zhodne vylúčili, aby tieto mohli vzniknúť jedným úderom alebo pádom, s tým, že v prípade
poranenia oka poškodeného Š. M. ide o poranenie ťažké, s dobou liečenia a PN nad 42 dní.
Uvedenými dôkazmi je zároveň vyvrátená účelová obrana obžalovaného, ktorý popisoval priebeh
jednotlivých skutkov inak, najmä, že poškodeného G. Z. paralyzérom nenapadol, len mu ho chcel priložiť
a bolo to z dôvodu, že poškodený Z. sa mu vyhrážal, že ho zhodí zo schodov, že poškodeným V. R.
V. sa nevyhrážal, len mu povedal, zabiť Ťa je málo a v ich obydlí nebol a zároveň, že poškodeného M.

udrel iba jedenkrát, a to z dôvodu, lebo poškodený ho udrel barlou po hlave.

Na základe uvedeného aj krajský súd dospel k záveru, že súhrn uvedených priamych, aj nepriamych
dôkazov preukazuje vinu obžalovaného P. L. a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa
doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z

jeho spáchania obžalovaného.
Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného v bode 1/ po právnej stránke kvalifikoval ako
zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zákona, s poukazom
na § 138 písm. a) Tr. zákona, v bode 2/ ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona, prečin nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona a v bode 3/ ako
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zákona, s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona, § 123 ods. 3 písmeno i) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný bode
1/ použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, skutok spáchal závažnejším
spôsobomkonaniasozbraňou,vbode2/obžalovanýneoprávnenevnikoldoobydliainého,neoprávnene

tam zotrval a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania, násilím alebo hrozbou inej ťažkej ujmy
a inému sa vyhrážal smrťou inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania, so zbraňou a v bode 3/ inému úmyselne ublížil na
zdraví a skutok spáchal na chránenej osobe, osobe vyššieho veku. Preto aj odvolací súd má za to,
že obžalovaný týmto svojím konaním naplnil tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke skutkové

podstaty žalovaných trestných činov.

Okresný súd sa pri rozhodovaní o treste obžalovaného zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, teda,
že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného nezistil žiadnu.

Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd udáva, že pochybil súd prvého stupňa, ak u obžalovaného
nekonštatoval aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, teda, že obžalovaný spáchal viac
trestných činov. Vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora, krajský súd už toto pochybenie napraviť
nemohol.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň
prihliadolajnaosobuobžalovaného,pričom,vzhľadomnaprevahupriťažujúcichokolnostíupraviltrestnú
sadzbu tak, že zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a zároveň,
vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných činov, z ktorých jeden bol
zločinom spáchaný dvoma alebo viacerými skutkami, zvýšil aj hornú hranicu trestnej sadzby trestného

činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu. S poukazom na odpis z registra trestov obžalovaného,
z ktorého vyplýva, že tento bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 18.03.2015, sp. zn. 12T/49/2015, právoplatným dňa
04.08.2016, pre trestný čin podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona a § 194 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu
súd uložil trest odňatia slobody nepodmienečne na 6 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 18.06.2018 so skúšobnou dobou 12
mesiacov do 18.06.2019, teda v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa dopustil ďalšej trestnej
činnosti, odvolací súd mal za to, že trest odňatia slobody v dolnej polovici zvýšenej trestnej sadzby jepre obžalovaného mierny, avšak vzhľadom na absenciu odvolania zo strany prokurátora, už uvedené
napraviť nemohol.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že v priestoroch mestského úradu bol v daný deň len
jedenkrát, odvolací súd udáva, že pre posúdenie spáchania skutku je daná skutočnosť irelevantná,
rovnako ako dôvod jeho návštevy mestského úradu.

K odvolacej námietke obžalovaného, že ostala nevysvetlená základná otázka, z akého dôvodu bol k

obžalovanému privolaný mestský policajt, keď nič zlého nevykonal, krajský súd udáva, že z vykonaného
dokazovania vyplýva, že obžalovaný sa v priestoroch Mestského úradu Vranov nad Topľou správal
nedôstojne, bol pod vplyvom alkoholu, vulgárny a vzhľadom na to, že dobrovoľne neodišiel, bolo
potrebné ho z budovy mestského úradu vyviesť. Z vykonaného dokazovania zároveň nie je preukázané,
aby bol incident vyprovokovaný mestským policajtom, tým, že mal obžalovanému uviesť, že „o chvíľku
sa ty chuju budeš váľať pod schodmi na chodníku a tam zdochneš“. Uvedené nevyplýva ani z výpovede

svedkov a ani zo zabezpečeného kamerového záznamu.
K tvrdeniu obžalovaného, že do domu poškodených X. V. a R. V. nevstúpil, odvolací súd udáva, že
dané tvrdenie je v rozpore s iným jeho tvrdením, keď vravel, že z domu poškodených V. ho mal vytlačiť
obžalovaný X. V. za súčinnosti svojich synov, ktorí ho navyše na dvore aj zbili. Zároveň toto tvrdenie
je vyvrátené výpoveďou svedka poškodeného X. V., svedkyne poškodenej R. V. a svedkyne E. V.. Bez

významu zostáva skutočnosť, z akého dôvodu do domu poškodených obžalovaný vstúpil a tvrdenie,
že iba utrúsil poznámku „zabiť Ťa je málo“, je rovnako vyvrátené výpoveďami svedkov poškodených a
svedkyne.
Ak obžalovaný k skutku 3/ namietal, že prvým napadnutým bol on zo strany poškodeného M., ktorý
ho mal napadnúť barlou, tak uvedené tvrdenie je, podľa názoru krajského súdu, vyvrátené výpoveďou

poškodeného M., ktorý potvrdil, že barlu v tom čase nemal a zároveň vierohodnosť svedka poškodeného
M., že k skutku malo dôjsť tak, ako to uviedol on, v rozpore s tým, čo uviedol obžalovaný, je potvrdená
aj výpoveďami znalcov a nimi podanými znaleckými posudkami v predmetnej trestnej veci.

Odvolací súd sa zároveň stotožňuje aj s názorom súdu prvého stupňa, že obžalovaného bolo potrebné

prevýkontrestuodňatiaslobodyzaradiťdoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňom
stráženia, nakoľko z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný v posledných 10
rokoch pred spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.
Krajskýsúdsarovnakostotožňujesnázoromsúduprvéhostupňavovýrokuoškodezdôvodu,ževšetky,

v tomto výroku uvedené osoby, si nárok na náhradu škody uplatnili riadne a včas, pričom súd vzhľadom
na výsledky dokazovania uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému Š. M. vo výške 3.434,40 eur,
tak, ako to vyplynulo zo znaleckého dokazovania a so zvyškom nároku na náhradu škody ho odkázal na
civilný proces. Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., si síce do skončenia vyšetrovania uplatnila škodu
v nižšej výške, avšak túto v priebehu hlavného pojednávania modifikovala a preukázala v dôsledku

ďalších výdavkov v súvislosti s liečebnými nákladmi. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania
súd prvého stupňa správne poškodeného Mesto Vranov nad Topľou, ako aj poškodenú R. V. s nárokmi
na náhradu škody podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal na civilný proces.
Za správny a zákonný krajský súd považuje aj rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o uložení trestu
prepadnutia veci, a to elektrického paralyzéra so svietidlom zn. Police čiernej farby.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a
zákonné a preto odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr.
poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.