Rozsudok – Trestné činy proti republike ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, October 5, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/99/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220010506
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2220010506.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného Q. P., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 19. augusta 2020, č. k. 18T/67/2020-223,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. októbra 2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný Q. P., nar. XX. W. XXXX v O., trvalé bydlisko O. č. XX, B., okres Dunajská Streda, t.
č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,

o d s u d z u j e

podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno j/, § 36 písmeno l/, §
37 písmeno h/, 38 odsek 3, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to

- 1 ks krátka strelná zbraň - revolver striebornej farby s rukoväťou tmavomodrej farby zn. SMITH &
WESSON, kal. 9 mm, v. č. R012 9399, s bubnovým zásobníkom

-1kskrátkastrelnázbraň-revolverčiernejfarbysdrevenourukoväťousvetlohnedejfarby,v.č.0008393,
kal. 6 mm, ME - FLOBERT SHORT 38 MAGNUM s bubnovým zásobníkom.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 19. augusta 2020, č. k. 18T/67/2020-223, bol
obžalovaný Q. P. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, žedňa 18.4.2020 o 23.30 hod. v B., časť O., na ulici pred rodinným domom č. XX sediac v osobnom
motorovom vozidle zn. Renault Laguna, EČ: DS 959 FM, z vozidla začal vulgárne nadávať na I. P., nar.
XX.X.XXXX a P. S., nar. XX.X.XXXX, a v čase keď sa poškodení nachádzali v blízkosti vozidla začal

na nich tasiť revolver značky Smith&Wesson č. R012 9399, uspôsobený na streľbu s nábojkami 9 mm,
následne cez stiahnuté okno začal strieľať smerom na poškodených I. P. a P. S., kričal, že ich postrieľa a
keď sa podarilo I. P. a P. S. odzbrojiť ho, vytiahol revolver značky Flobert Short 38 Magnum č. 0008393
uspôsobený na streľbu s nábojmi 6 mm, opakovane z nej vystrelil a opäť kričal, že ich postrieľa, čím u
poškodených vzbudil strach a obavu o život a zdravie.

Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno j/,
písmeno l/, § 37 písmeno h/, 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) mesiacov, ktorého výkon mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne
odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.
Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuokresnýsúdskonštatoval,žeobžalovanýnahlavnompojednávaní

realizoval vyhlásenie o vine, ktoré okresný súd prijal, preto vykonal dokazovanie len čo do výroku o
treste. Následne okresný súd v odôvodnení zrekapituloval výsledky dokazovania týkajúce sa trestu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu okresný súd poukázal na kritéria upravené v ust. § 34 odsek 4
Trestného zákona. Obligatórne tiež skúmal u obžalovaného pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom zistil dve poľahčujúce okolnosti, konkrétne že pred spáchaním trestnej činnosti viedol

riadny život a tiež, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie oľutoval. Zároveň zistil
aj jednu priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Pri ukladaní trestu potom
okresný súd postupoval podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona vzhľadom na prevahu poľahčujúcich
okolností a v rámci trestnej sadzby 6 mesiacov až 26 mesiacov vymeral obžalovanému podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý považoval za dostatočný jednak vzhľadom na osobu

obžalovaného, spôsob a okolnosti spáchania trestného činu i vzhľadom na jeho predchádzajúci život a
s poukazom na generálnu i individuálnu prevenciu.
Okresný súd úvahy o treste rozviedol v tom smere, že obžalovaný je 60-ročný invalidný dôchodca, k
spáchanej trestnej činnosti zaujal sebakritický postoj, ktorý vyjadril svojím vyhlásením o vine a tým, že
svoje konanie úprimne oľutoval. Označil ho ako skrat s tým, že sa domnieval, že koná v nutnej obrane,

či krajnej núdzi, keďže sa cítil konaním poškodených priamo ohrozený. Konaním obžalovaného nedošlo
k vzniku žiadnej škody. Do času skutku obžalovaný nebol súdne trestaný, spáchal jeden priestupok,
rovnako v apríli 2020 - verbálny útok, ktorý zjavne súvisí s prejednávanou vecou, bolo mu zaňho uložené
pokarhanie. V osobe obžalovaného teda podľa okresného súdu nejde o notorického páchateľa, trestnej
činnosti sa dopustil prvýkrát.

Z hľadiska tzv. materiálneho korektívu vyhodnotil okresný súd stupeň závažnosti činu vyšší ako len
nepatrný všeobecným poukazom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol
čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa.
Svoje úvahy ohľadom trestu okresný súd uzavrel konštatovaním, že za danej situácie na naplnenie účelu
trestu z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie postačuje uloženie podmienečného trestu odňatia

slobody s určením primeranej skúšobnej doby, ktorá bude pre obžalovaného dostatočne odradzujúcou
hrozbou pre prípad pokračovania v hocijakej trestnej činnosti. Takýto trest je dostatočný aj na nápravu
obžalovaného, do jeho osobnej slobody nie je potrebné zasahovať intenzívnejšou sankciou.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný vzdal práva na podanie odvolania a
prokurátor zahlásil odvolanie v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste.

Odvolanie odôvodnil osobitným písomným podaním, doručeným okresnému súdu 27.
augusta 2020. V odvolaní prokurátor poukázal na relevantné ustanovenia Trestného zákona vzťahujúce
sa k trestaniu a dodal, že podľa jeho názoru sa okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému týmito
ustanoveniami neriadil dostatočne, následkom čoho obžalovanému uložil neprimerane mierny trest a
súčasne mu opomenul uložiť aj trest prepadnutia veci.

Prokurátor je toho názoru, že s prihliadnutím na okolnosti prípadu nebolo na mieste uložiť obžalovanému
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, lebo tento nedostatočne vystihuje spôsob
spáchania trestného činu, motív a okolnosti jeho spáchania. Prokurátor zdôraznil, že obžalovaný
spáchal dva trestné činy za použitia zbrane spôsobom, ktorý nasvedčuje vysokému stupňu agresivity.
Motívom jeho konania boli stupňujúce sa konflikty s poškodenými osobami týkajúce sa dedičstva.

Poškodení a svedkyňa sa podrobným spôsobom vyjadrili aj ku konfliktnej povahe obvineného a k jeho
správaniu, z ktorého vyplynulo, že už dlhšiu dobu z dôvodu častých hádok o dedičstvo prichádza
ku konfliktom, o čom svedčia aj záznamy o podaní oznámenia zo strany B. S., U. S.. Zo záznamu
hliadku PZ vyplýva agresívne správanie obvineného nielen voči susede, ale aj voči príslušníkom polície.Z bezprostrednej blízkosti strieľal z revolverov uspôsobených na streľbu s plynovými nábojnicami na
poškodených, z ktorých I. P. utrpel aj zranenie nohy. Jeho agresivita pokračovala aj po spáchaní skutku,
keď kričal na poškodených, že po návrate s väzenia si toto odskáču a všetkých postrieľa, čo nasvedčuje

tomu, že strach z konania obvineného naďalej u poškodených pretrváva.
Podľa názoru prokurátora okresným súdom uložený trest neumocní vedomie obžalovaného o jeho
protiprávnom konaní, lebo páchateľ trestného činu má trest pociťovať ako ujmu a nie len ako formálne
odsudzujúce vyjadrenie súdu nad jeho protiprávnym konaním. Je toho názoru, že obžalovanému je
potrebné uložiť prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody. Len takýto trestu bude primeraný a

spravodlivý, spôsobilý odradiť obžalovaného od ďalšieho páchania trestnej činnosti.
V ďalšej časti odvolania prokurátor okresnému súdu vytkol, že obžalovanému neuložil trestu prepadnutia
veci, konkrétne zaistených revolverom, ktoré sú vo vlastníctve obžalovaného a ktoré použil na spáchanie
trestných činov, hoci boli splnené všetky podmienky uvedené v ust. § 60 Trestného zákona. Prokurátor
dodal, že podstata trestu prepadnutia veci spočíva v prechode vlastníctva k určitej veci patriacej
odsúdenému na štát úradným výrokom dňom právoplatnosti rozsudku, kde účelom je zneškodniť vec,

ktorá by mohla slúžiť na ďalšie páchanie trestných činov, predovšetkým ako prostriedok na páchanie
trestných činov. Zo spisu vyplývajú poznatky, že obžalovaný pravidelne nosil pri sebe uvedené revolvery,
o čom mali vedomosť aj poškodení.
Z prezentovaných dôvodov prokurátor navrhol, aby Krajský súd Trnava v zmysle ust. § 321 odsek 1
písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a v zmysle ust.

§ 322 odsek 3 Trestného poriadku uložil obžalovanému zákonný trest.
Obhajcaobžalovanéhosavyjadrilkodvolaniuprokurátoradozápisniceovýsluchu z2.septembra
2020 tak, že sa s odvolaním prokurátora nestotožňuje a trest uložený obžalovanému považuje za
primeraný. Zdôraznil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, ide o osobu vyššieho veku, ktorá
je plne invalidná, má strojček na srdce, ktoré mu pracuje na 20% a trpí ďalšími závažnými ochoreniami,

ktoré boli dokladované v spise. Je toho názoru, že doposiaľ vykonaná väzba je dostatočným nápravno-
výchovným prostriedkom v jeho prípade. Pokiaľ by sa poškodení cítili naďalej ohrození, majú možnosť
opäť privolať hliadku polície ako to doposiaľ aj často robili, toto však budú už iné prípady a budú sa
riešiť následne.
K otázke prepadnutia vecí uviedol, že trestné konanie vedené na súde bolo v prípravnom konaní vedené

pod sp. zn. ORP-230/1-VYS-DS-2020. Znalecké skúmanie revolverov bolo na OR PZ Dunajská Streda
vedené pod číslom ORP-217/1-VYS-DS-2020. Keďže obhajoba nemá vedomosť o spojení týchto dvoch
trestných konaní a na súde neboli počas pojednávania prezentované žiadne predmety, ktoré by mali
byť prepadnuté a dokonca ani v obžalobe sa nenachádza o nich zmienka, považujú návrh prokurátora
za nedôvodný.

Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie
11. septembra 2020.
Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 6. októbra 2020.
Na verejné zasadnutie sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného. Výsluch
obžalovaného bol v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 vykonaný

z ÚVV a ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa § 61b Trestného
poriadku, pričom obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady.
Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, lebo žiadne návrhy
procesných strán v tomto smere prednesené neboli.
Po prednesení správy o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba na verejnom zasadnutí riešiť,

sa pristúpilo ku konečným návrhom. Prokurátor v rámci neho žiadal odvolaniu vyhovieť a rozhodnúť
v zmysle konečného návrhu uvedeného v písomnom odôvodení odvolania. Obhajca obžalovaného
uviedol, že obhajoba zmenila postoj a súhlasí s uložením nepodmienečného trestu odňatia v zmysle
návrhu prokurátora, avšak na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obžalovaný sa
pridržal vyjadrenia obhajcu.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa§316odsek1 Trestnéhoporiadku,odvolacísúdzamietneodvolanie,akbolopodanéoneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.
Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil,
že odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 odsek
1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné, čiastočne však
z iných ako ním prezentovaných dôvodov.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, prokurátor v odvolaní žiadne chyby
nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom žiadne pochybenia nezistil. Zo zápisnice z
hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie ohľadom výroku o treste procesne

správne a v rozsahu dostatočnom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, krajský súd považuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré
teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má

zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému

činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu

a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľaa ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný

zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a

spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa

trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery

trestu musí súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal okresný súd do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Správne u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, že pred

spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písmeno j) Trestného zákona) a že sa k spáchaniu
trestnéhočinupriznalaúprimnehooľutoval(§36písmenol)Trestnéhozákona).Správneobžalovanému
nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, že napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, lebo jej priznanie predpokladá aktívne napomáhanie
od začiatku trestného konania, čo v tomto prípade zo strany obžalovaného splnené nebolo, nakoľko

tento najprv trestnú činnosť popieral resp. predostieral vlastnú (inú) verziu skutkového deja. Pokiaľ ide
o priťažujúce okolnosti, tieto ani krajský súd nezistil. Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností
v zmysle ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona mal okresný súd ukladať trest podľa § 360 odsek 2
Trestného zákona v rozpätí trestnej sadzby od 6 mesiacov do 26 mesiacov.
Okresný súd však pochybil, keď obžalovanému neukladal trest úhrnný s použitím ust. § 41 odsek 1

Trestného zákona, hoci je z výrok o vine evidentné, že obžalovaný bol odsúdený za dva trestné činy. V
dôsledku neaplikácie cit. ust. bol porušený Trestný zákon, čo nutne muselo viesť krajský súd k postupu
podľa ust. § 321 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona. Podľa názoru krajského súdu ide o takú chybu
výroku o treste, na ktorú musel krajský súd prihliadať aj vtedy, ak ju prokurátor v odvolaní výslovne
nenamietal.

Pokiaľ ide o druh trestu, krajský súd sa stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora, že pokiaľ
obžalovaný namiesto právnou cestou riešil stupňujúce sa konflikty s poškodenými ohľadom dedičstva
spáchaním hneď dvoch trestných činov za použitia dvoch zbraní spôsobom, ktorý vykazuje vysoký
stupeň agresivity, pričom poškodenému I. P. aj spôsobil zranenie nohy, je potrebné na obžalovaného
dôsledne pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ale ide o výmeru trestu, tu sa krajský súd s názorom prokurátora, že obžalovanému je potrebné
ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody v strede modifikovanej trestnej sadzby nestotožnil.
Dôvodomjefakt,žeobžalovaný,ktorýjeosobouvyššiehovekusťažkýmzdravotnýmpostihnutím,dosiaľ
žil bezúhonný život a od spáchania skutku sa nachádza vo väzbe, ktorá podľa jeho vyjadrení na neho
pôsobila dostatočne odstrašujúco na to, aby sa v budúcnosti trestnej činnosti vyvaroval. Počas výkonu

väzby sa správal vzorne, ktorý záver potvrdzuje aj hodnotenie z ÚVV Leopoldov. Za daných okolností
dospel krajský súd k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonného
rozpätia, t. j. vo výmere 6 mesiacov, bude pre obžalovaného trestom primeraným a spravodlivým, ktorý
plne rešpektuje pravidlá pre ukladanie trestov rozvedené vyššie v texte tohto rozsudku.
Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, krajský súd

obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný dosiaľ nikdy nebol vo výkone trestu odňatia slobody.Pokiaľ ide o neuloženie trestu prepadnutia veci, tu okresný súd jednoznačne pochybil, nakoľko boli
splnené všetky zákonné predpoklady pre uloženie tohto druhu trestu obžalovanému. V tomto smere bolo
odvolanie prokurátora plne dôvodné.

V konaní totiž nebolo sporné, že oba revolvery boli vo vlastníctve obžalovaného. Sporné nebolo ani to,
že oba boli použité na spáchanie súdenej trestnej činnosti, keďže to exaktne vyplýva zo skutkovej vety
výroku o vine rozsudku, ktorý výrok je právoplatný.
Ust. § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona pritom jednoznačne súdu ukladá povinnosť (nie
možnosť, povinnosť - viď „súd uloží“) trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného

činu. Neuložením trestu prepadnutia oboch revolverov tak okresný súd porušil Trestný zákon v prospech
obžalovaného, čo bolo dôvodom na postup krajského súdu podľa ust. § 321 odsek 1 písmeno d)
Trestného zákona.
K odvolacej námietke obžalovaného, že prokurátor v obžalobe revolvery nespomínal a nenavrhoval ich
prepadnutie, krajský súd uvádza, že síce ide o pochybenie, no prokurátor tento nedostatok zhojil tým,
že v záverečnej reči navrhol aj tento druh trestu, čo je evidentné zo zápisnice z hlavného pojednávania.

Tomuto návrhu prokurátora zodpovedala povinnosť súdu sa ním zaoberať, avšak ten naň nereflektoval
a ani v odôvodnení napadnutého rozsudku sa ním nezaoberal.
Pokiaľ obžalovaný namietal, že oba revolvery boli zaistené v rámci iného trestného konania, táto
námietka je síce trefná, ale v konečnom dôsledku nedôvodná. Je totiž pravdou, že revolvery boli zaistené
v rámci iného trestného konania, ktoré sa súbežne viedlo na Okresnom riaditeľstve PZ v Dunajskej

Strede pod ČVS:ORP-217/1-VYS-DS-2020 vo veci zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona, avšak následne boli obe zbrane odovzdané ako
vecné dôkazy do tohto trestného konania (vedeného v prípravnom konaní pod ČVS: ORP-230/1-VYS-
DS-2020), o čom svedčí listina (vo vyšetrovacom spise na č. l. 123) z 3. júla 2020, ktorou si vyšetrovatelia
tieto vecné dôkazy vzájomne odovzdali. Nakoniec aj vyšetrovateľ v návrhu na podanie obžaloby, ktorým

ukončil toto vyšetrovanie, konštatuje, že zbrane sú uložené na oddelení zbraní a streliva na Okresnom
riaditeľstve PZ v Dunajskej Strede. Krajský súd preto nemal žiadne pochybnosti o tom, že zbrane ako
doličné veci boli súčasťou práve tohto trestného konania. V opačnom prípade by o nich nebolo možné
rozhodnúť, na čo správne poukazovala obhajoba.
Možno preto uzavrieť, že podľa názoru krajského súdu práve kombinácia týchto druhov trestov u

obžalovaného splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň
morálne odsúdi konanie obžalovaného.
Vychádzajúc z prezentovaných úvah krajský súd na podklade odvolania prokurátora podaného
v neprospech obžalovaného, keďže dospel k záveru, že ním uplatňované námietky mali svoje
opodstatnenie, postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e), odsek 2 Trestného

poriadku zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a na základe § 322 odsek
3 Trestného poriadku vo veci rozhodol sám spôsobom uvedeným vo výroku (enunciáte) tohto rozsudku,
pretože skutkové zistenia plynúce z dokazovania vykonaného pred okresným súdom to umožňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.