Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210836
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717210836.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: Z. Q., nar. XX.X.XXXX,

bytom Y. XX, I. XXX XX, právne zastúpená: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., sídlo: M. R. Štefánika 25,
Martin 036 01, IČO: 50 711 776 proti žalovanému: N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XXX, W., PSČ:
XXX XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária MESSINGER & Partners, s.r.o., sídlo: Skuteckého
13, Banská Bystrica 974 01, IČO: 36 860 000, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne

Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 11. 8. 2017, upravenou podaním zo dňa 5.9.2017 (č.l. 12) žiadala, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 33.000,- Eur, s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy
33.000,- Eur od 9.9.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. V žalobe uviedla, že so žalovaným sa spoznala v r. 2000, po niekoľkomesačnej známosti začali
viesť spoločnú domácnosť. Najskôr u matky žalovaného, neskôr sa rozhodli riešiť bytovú otázku
stavbou nového domu. U rodičov žalovaného žili počas celého obdobia výstavby rodinného domu, ktorý

spoločne financovali. Financovanie prebiehalo združením spoločne zarobených prostriedkov, ktoré boli
v spoločnej kase a tiež prostredníctvom braných úverov. Takýto spôsob financovania bol počas celej
výstavby až do času, kedy sa do domu po kolaudácii presťahovali.

3. Počas celého obdobia spoločne hospodárili a spoločne sa podieľali na výdajoch na stavbu rodinného
domu, ktorý bol stavaný za účelom vyriešenia ich bytovej otázky a pokračovania v spolužití.

4. Pred začatím výstavby pri dohode o spoločnom financovaní stavby bola riešená aj otázka podielu
žalobkyne pri jej investovaní do domu, ako i otázka možného rozchodu z dôvodu krízy spolužitia.
Dohodli sa, že po skolaudovaní stavby sa polovica rodinného domu prevedie na žalobkyňu a pre prípad
rozchodu bola dohoda, že bude vyplatená vo výške polovice hodnoty rodinného domu a úprav okolo
domu, určenej ku dňu opustenia domácnosti a odhlásenia sa z trvalého pobytu, vyplatenie vnesených
finančných prostriedkov prebehne najneskôr do 1 roka od týchto skutočností. Uvedené bolo takto
riešené, pretože dom stál iba na pozemku žalovaného. Takto sa dohodli, že nehnuteľnosť zostane vo

vlastníctve žalovaného, ktorý žalobkyňu vyplatí do 1 roka po definitívnom opustení nehnuteľnosti a
odhlásení sa z trvalého pobytu vo výške jednej polovice hodnoty domu a v lehote uvedenej. Po tejto
dohode pokračovali vo financovaní stavby a všetky finančné prostriedky, ktoré zarobili, dávali do stavbydomu a nedostatok prostriedkov bol dotovaný braním úverov. Tento stav pokračoval až do času vzniku
problémov v spolužití.

5. V čase usporiadaného spolužitia a enormnej snahy dokončiť dom niekoľkokrát nastolila žalobkyňa
otázku vyriešenia jej podielu v dome, ale nechala sa odbiť s tým, že sa nemusí báť, že dohoda platí, že
ju žalovaný vyplatí podľa dohody, z hodnoty domu a úprav okolo domu.

6. Celý čas v priebehu výstavby rodinného domu žalobkyňa so žalovaným viedli spoločnú domácnosť.

Celý čas, čo bola zamestnaná, všetky finančné prostriedky smerovali do stavby a tomuto podriaďovali
celý svoj život. Aj uzavretie manželstva, založenie rodiny, uskutočnenie prevodu na žalobkyňu, odkladali
po dostavbe domu.

7. Týmtoargumentomsvedčíajchronológiabratýchúverov.Žalobkyňasožalovanýmnevedeliutiahnuť
náklady, ktoré si dom vyžadoval. Žalobkyňa v čase rozostavanosti domu na svoje meno zobrala niekoľko

úverov, z ktorých bola väčšina vedených na jej meno a žalovaný na zmluve vôbec nebol, alebo ako
spoludlžníkaleboručiteľ.Všetkyúverysasplácalizúčtužalobkyne.Uviedlaúvery:Slovenskásporiteľňa,
a.s., č. 0351834402 zo dňa 10.2.2004 vo výške, v tom čase platnej mene, 190.000.- Sk, t. j. 6.306,84
Eur; PSS, a.s. č. 2437809602 zo dňa 11.11.2004 na sumu 350.000 Sk, t. j. 11.617,- Eur; Štátny fond
rozvoja bývania v r. 2005, 600.000,- Sk, t. j. 19.916,- Eur; Slovenská sporiteľňa a.s., č. 0352505686

zo dňa 17.10.2006, vo výške 100.000,- Sk, t j. 3.319,- Eur; Poštová banka a.s. č. 3048792789 zo dňa
28.4.2010 vo výške 7.000.- Eur a č. 8993755486 zo dňa 18.10. 2013 vo výške 6.000.- Eur.

8. Celková suma, zaplatená žalobkyňou na úvery, je 23.982,- Eur. Do toho nie sú zahrnuté priame
platby na práce a materiál, dávané počas výstavby domu zo strany spoločne vedenej domácnosti, a

teda aj žalobkyne, do domu. Žalobkyňa vložila do domu podstatne viac finančných prostriedkov a jej
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu zaplatených úverov a ďalších priamych platieb
stanovuje hodnotu zhodnotenia stavby žalovaného, a teda bezdôvodného obohatenie na 33.000,- Eur.
Obohatenie by malo byť stanovené odborným posudkom s prihliadnutím na cenu nehnuteľnosti. Táto
je min. štvornásobne vyššia. Podporou tejto cenovej úrovne je aj skutočnosť, že peňažné ústavy boli

schopné poskytnúť na nehnuteľnosť žalovaného úver v r. 2010 pre účely dostavby, SLSP, a.s. 109.000,-
Eur, ktorý bol v r. 2015 refinancovaný úverom z VUB a.s., kde bol ako dlžník žalovaný a žalobkyňa ručiteľ.
Tento úver mal byť použitý na vyplatenie všetkých zostatkov úverov, ktoré neboli zaplatené a mal slúžiť
aj na vyplatenie žalobkyne. Doteraz sa tak nestalo.

9. Žalovaný skutočnosť, že žalobkyňa, keď žila so žalovaným v jeho rodinnom dome 15 rokov a počas
tejto doby spoločne financovala jeho výstavbu, popiera a nereaguje na výzvy žalobkyne a jej právneho
zástupcu (ďalej len „PZ“) zo dňa 10.7.2017.

10. Nie je pochybné, že počas budovania domu účastníci zobrali niekoľko úverov. Tieto spoločne

splácali a na strane žalobkyne bol daný dôvod investovania do výstavby, lebo dom následne aj reálne
užívala, teda mala právny dôvod plnenia, t. j. investovať do domu svojho spolubývajúceho. Tento
dôvod dosiahnutím času opustenia spoločnej domácnosti a odhlásenia sa z trvalého pobytu odpadol,
čo bolo dňom 9.9.2015. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil týmto momentom, lebo lehota na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa ustálenej súdnej praxe sa odvíja nie od poskytnutia bezdôvodného

obohatenia, ale od času, kedy právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Táto skutočnosť, ako i plynutie
lehoty a času, sú jasným dôkazom toho, že žalovaný zámerne a účelovo oddiaľuje vyplatenie sumy
požadovanej žalobkyňou.

11. V r. 2015 sa spolužitie medzi žalobkyňou a žalovaným zhoršilo. Žalobkyňa nebola ochotná znášať

nedorozumenia medzi nimi, preto vzniesla požiadavku na vyplatenie v znení uzavretej dohody, čo viedlo
k ešte väčšiemu zhoršeniu spolužitia a k hľadaniu riešení, ako uspokojiť nárok žalobkyne. Toto je možné
vidieť aj z postupu refinancovania úverov, v snahe vysporiadať požiadavky žalobkyne. I napriek tomu, že
úver bol žalovanému za ručenia žalobkyne poskytnutý, táto finančné prostriedky nedostala a správanie
žalovaného sa stalo neúnosným. Preto sa žalobkyňa niekoľkokrát dočasne z nehnuteľnosti vzdialila.

Odchod bol motivovaný snahou žalobkyne, aby si žalovaný uvedomil stav vážnosti situácie, avšak tento
úmysel pôsobiť na správanie žalovaného nebol dosiahnutý, neuvedomil si vážnosť situácie, hroziaceho
skončenia vzťahu. Toto sa párkrát zopakovalo bez nápravy, čo viedlo k tomu, že žalobkyňa definitívneodišla zo spoločne budovanej nehnuteľnosti začiatkom septembra 2015, kedy si odsťahovala všetky
svoje veci a dňom 9.9.2015 sa odhlásila z trvalého pobytu a žalovanému vrátila kľúče.

12. Prebiehajúce nedorozumenia a žiadosť žalobkyne na výplatu vnesených finančných prostriedkov
viedli k tomu, že žalovaný refinancoval úver v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa, a.s. vo výške
109.000,- Eur, úverom z peňažného ústavu VUB, a.s., vo výške 110.000,- Eur. V oboch prípadoch bola
žalobkyňa ručiteľkou, lebo mala dostať plnenie. Žalovaný refinancoval v r. 2016 i tento úver, úverom z
ČSOB, a.s. Poskytnutie úveru podliehalo spracovaniu znaleckého posudku na nehnuteľnosť, ktorý je

základom pre stanovenie ceny a výšky úveru, ceny nehnuteľnosti a zriadenia záložného práva na túto
nehnuteľnosť v prospech tohto peňažného ústavu, vyznačené na LV č. XXX, v k. ú. Lipovec.

13. V znení vyššie uvedeného je nesporné, že do času odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti
boli splatené úvery, ktoré boli zobraté v spomínaných peňažných ústavoch a žalobkyňa sa podieľala
na financovaní výstavby domu v rovnakom rozsahu ako žalovaný. Žalobkyňa berie na vedomie,

že bezdôvodné obohatenie nie je možné žiadať vo výške splatených úverov a investovaných
finančných súm, ale vo výške, v akej sa nehnuteľnosť žalovaného zhodnotila poskytnutými finančnými
prostriedkami. Vychádzajúc zo zaplatených splátok úveru a inak vnesených hodnôt do výstavby
domu si žiada iba sumu 33.000,- Eur. Žalovaná má nárok na finančné plnenie, ktoré je zhodnotením
nehnuteľnosti žalovaného poskytnutým finančným plnením, ktoré pri výstavbe novej nehnuteľnosti

by malo byť vo výške 1 hodnoty tejto nehnuteľnosti. Požadovaný nárok predstavuje 1 ceny tejto
nehnuteľnosti a preto ho považuje za obojstranne výhodný. Finančné prostriedky, ktoré boli z peňažných
ústavov na výstavbu, úpravu okolia, záhrady použité a ňou zaplatené, sú bezdôvodným obohatením sa
žalovaného.

14. Žalobkyňa všetky zobraté úvery investovala do výstavby rodinného domu, ktorého výlučným
vlastníkom je žalovaný. Tieto splácala počas spolužitia so žalovaným i po opustení spoločnej
domácnosti, prispievala i finančnými prostriedkami mimo splátok, na základe čoho sa žalovaný na jej
úkor bezdôvodne obohatil, žiada toto bezdôvodné obohatenie vydať.

15. Plynutie premlčacej lehoty odvodzuje od definitívneho opustenia spoločnej domácnosti a odhlásenia
sa z trvalého pobytu v zmysle dohody, ako i v zmysle Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 548/2015,
ktorý rozoberá problematiku hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť. Lehota na vrátenie tohto
plnenia sa odvíja nie od jeho poskytnutia, ale od času, kedy právny dôvod plnenia odpadol. Žalobkyňa
opustila spoločnú domácnosť definitívne dňa 9.9.2015 a tento dátum je nutné považovať za čas, kedy

právny dôvod jej poskytnutého plnenia do cudzej nehnuteľnosti odpadol. Na určenie začiatku plynutia
premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia tak bol okamih, kedy žalobkyňa definitívne
opustila spoločnú domácnosť a odhlásila sa z trvalého pobytu. Účelom vynaloženia financií zo strany
žalobkyne do cudzej nehnuteľnosti bolo spolunažívanie a vedenie spoločnej domácnosti so žalovaným.

16. Žalobkyňa uviedla citáciu ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 456 OZ.

17. Úrok z omeškania uplatňuje podľa § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z.

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 67 a nasl.) uviedol, že žaloba sa zakladá na mnohých

nepravdách. Žalobkyňa a žalovaný sa spoznali až v r. 2001 a nie v r. 2000. V tom čase neviedli
spoločnú domácnosť. Občas v tom čase prespala u rodičov žalovaného. Nemali žiadne združenie
spoločných finančných prostriedkov. Každý si uhrádzal zo svojich príjmov vlastné náklady. Otázku
bývania riešil žalovaný sám, ešte pred spoznaním sa so žalobkyňou, o čom svedčí aj to, že ešte v r.
2001 získal pozemok, na ktorom je postavený predmetný rodinný dom. Počas výstavby rodinného domu

sa žalobkyňa na jeho výstavbe takmer vôbec nepodieľala a väčšinu času trávila so svojimi kamarátkami
alebo so svojou mamou a všetko okolo stavby zabezpečoval žalovaný so svojimi rodičmi.

19. Vyjadrenia, že pred začatím výstavby rodinného domu sa so žalovaným dohodla na spoločnom
financovaní domu ako aj vyplatenia vo výške polovice hodnoty domu v prípade možného rozchodu, sa

vôbec nezakladajú na pravde a sú zo strany žalobkyne vykonštruované. Medzi žalobkyňou a žalovaným
nebola nikdy uzatvorená žiadna písomná alebo ústna dohoda, týkajúca sa finančného vysporiadania
v prípade rozchodu. Financovanie výstavby bolo riešené v podstatnej miere z finančných prostriedkova úverov žalovaného, nakoľko v tom čase mala žalobkyňa nízky príjem. Aj samotnú výstavbu začal
žalovaný realizovať sám.

20.Úvery,ktorévžalobespomínažalobkyňa,bolispotrebnéhocharakteru.Finančnéprostriedkyzískané
z týchto úverov boli len sčasti použité na financovanie stavby rodinného domu, ale predovšetkým na
výdaje a spotrebu žalobkyne. nakoľko nemala stabilné zamestnanie a dostatok finančných prostriedkov
na v tom čase jej nadštandardný spôsob života. Preto bol žalobca na predmetných úveroch vedený ako
spoludlžník, aby banka žalobkyni úver schválila a poskytla finančné prostriedky, nakoľko žalobca mal

stabilné zamestnanie, v ktorom zotrváva dodnes.

21. Spolužitie žalobkyne a žalovaného nebolo počas výstavby rodinného domu ideálne. Žalobkyňa
neprejavovala záujem o výstavbu rodinného domu, nemala snahu viesť spoločný rodinný život a po
väčšinu času sa stretávala s kamarátkami v baroch a na diskotékach. Súčasne sa v tom čase žalovaný
dozvedelajoneverách,ktorésasnažilautajiť.Potretejneverežalovanývzťahsožalobkyňouvnovembri

2013 ukončil.

22. Finančné prostriedky z úverov opísaných žalobkyňou boli sčasti použité aj na výstavbu rodinného
domu, avšak v každom jednom prípade dochádzalo zo strany žalovaného k splácaniu splátok
jednotlivých úverov a v konečnom prípade aj k ich úplnému vyplateniu prostredníctvom následných

úverov, ktoré na seba bral výlučne žalovaný a na ktorých žalobkyňa postupne nefigurovala už ani ako
spoludlžníčka.

23. Úver zo SLSP, a.s. vo výške 109.000,- Eur, refinancovaný úverom poskytnutým od VÚB, a.s.,
slúžil predovšetkým na vyplatenie všetkých nevyplatených úverov žalobkyne a na dokončenie výstavby

rodinného domu. Práve z dôvodu, že predmetným úverom boli vyplácané spotrebné úvery žalobkyne,
bola v tom čase žalobkyňa vedená ako spoludlžník. Tento úver bol refinancovaný úverom z ČSOB, ktorý
už bol poskytnutý výlučne žalovanému a slúžil na dokončenie výstavby rodinného domu. Nie je pravda,
ako uvádza žalobkyňa, že mal slúžiť aj na vyplatenie žalobkyne, na takejto možnosti sa so žalovaným
nikdy nedohodli.

24. Žalobkyňa so žalovaným počas vzťahu nikdy netvorili spoločnú domácnosť. Každý si uhrádzal
samostatne náklady na svoju potrebu. Žalovaný vzťah so žalobkyňou ukončil v novembri 2013, keď sa
dozvedel o tretej nevere žalobkyne. Po rozchode sa so žalobkyňou dohodli, že žalobkyňa si z rodinného
domu zoberie všetko zariadenie a elektroniku, zakúpenú zo spoločných prostriedkov, osobné veci a

auto. Tieto veci zodpovedali hodnote, o ktorú by sa žalovaný reálne obohatil. Žalobkyňa sa definitívne
odsťahovala z rodinného domu v máji 2014,nie až v septembri 2015, ako uvádza v návrhu. Trvalý pobyt
jej bol ponechaný na jej žiadosť do doby, kým si nezabezpečila náhradné bývanie.

25. Zdôraznil opakovane, že medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo pred výstavbou a počas výstavby

rodinného domu k dohode o prípadnom finančnom vysporiadaní z dôvodu ich následného rozchodu. Po
odsťahovaní žalobkyňa nevyzývala žalovaného ani osobne ani telefonicky na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Prvá výzva súvisiaca s predmetnou vecou bola žalovanému doručená v júli 2017 od PZ
žalobkyne.

26. Výslovne popiera, že všetky finančné prostriedky z úverov boli investované do rodinného domu.
Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by finančné prostriedky získané z poskytnutých úverov
jej osobe, boli použité na výstavbu rodinného domu. Jedná sa len o jej tvrdenia a do dnešného dňa
nepredložila žiadne doklady o platbách z jej bankových účtov, ktoré by preukazovali použitie ňou
získaných finančných prostriedkov.

27. Žalobkyňa nepreukázala použitie svojich ako aj spoločných finančných prostriedkov do výstavby
rodinného domu, preto k bezdôvodnému obohateniu žalovaného nedošlo.

28. V prípade, ak by sa počas súdneho konania preukázalo, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil, nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný. Právny dôvod, na základe ktorého sa poskytlo
plnenie do rodinného domu, dodatočne po rozchode žalobkyne so žalovaným odpadol, žalovaný by sa
v tomto prípade bezdôvodne obohatil momentom rozchodu a odchodu žalobkyne z rodinného domu, čo
bolo v máji 2014. Plynutie premlčacej lehoty žalobkyne by sa odvodzovalo tak, ako sama uvádza, odopustenia domácnosti, čo bolo v máji 2014, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je
premlčané. Navrhuje, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu náhradou trov konania žalovanému.

29. Žalobkyňa v písomnom (č.l. 97) poprela tvrdenie žalovaného, že otázku bývania riešil sám ešte
predtým, ako sa so žalobkyňou spoznali, napr. sa zúčastnila sedení u projektanta. Žalovaný vo vyjadrení
na niekoľkých miestach pripúšťa, že žalobkyňa finančné prostriedky z poskytnutých úverov použila na
výstavbu rodinného domu, čo je možné vidieť tiež z poskytnutých úverov. V Zmluve o splátkovom úvere
SLSP, a. s. č. 0351834402 zo dňa 10.2.2014, je účel úveru „dostavba rodinného domu“, ručiteľom je

žalovaný.

30. Na výstavbu rodinného domu bol zobratý úver na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere zo dňa 11.11.2004, ďalší úver z Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., dlžník je
žalobkyňa a spoludlžník žalovaný. Tento bol vyplatený žalobkyňou dňa 28.7.2015 vo výške 3.108,99 Eur
prostredníctvom Zmluvy o spotrebiteľskom úveru zo dňa 9.7.2015 z OTP Banka Slovensko, a.s. Preto

nemôže byť pravdivé tvrdenie žalovaného, že v každom jednom prípade malo z jeho strany dochádzať k
splácaniu úverov a následne k ich úplnému vyplateniu prostredníctvom úverov, ktoré mal na seba brať
výlučne žalovaný. Vzhľadom na to, že použitie poskytnutých finančných prostriedkov z Prvej stavebnej
sporiteľne, a.s. musí byť podľa zmluvných podmienok zdokladované, žalobkyňa všetky pokladničné
doklady a faktúry za materiál použitý na stavbu rodinného domu odovzdala na pobočke tohto peňažného

ústavu, týmito nedisponuje a nie je z jej strany možné tieto zabezpečiť. Preto žiada o súčinnosť pri
zabezpečení týchto dokladov.

31. Úverom na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9.7.2015 z OTP Banka Slovensko, a.s.
bol dňa 27.7.2015 vyplatený aj úver v Poštovej banke, a.s. č. 8993755486 vo výške 4.687,- Eur, kde

dlžníkom bola žalobkyňa a spoludlžníkom žalovaný.

32. Spoločnú domácnosť viedla so žalovaným najskôr v domácnosti matky žalovaného, neskôr v
predmetnom rodinnom dome. Dôkazom o vedení spoločnej domácnosti sú - Zmluva o úvere s Poštovou
bankou, a.s. č. 3048792789 zo dňa 28.4.2010, č. 2253208087 zo dňa 7.5.2012, č. 6980838887 zo

dňa 11.10.2012, č. 9454818286 zo dňa 4.2.2013, kde sú žalobkyňa a žalovaný označený ako druh/
družka a na margo tvrdenia, že žalobkyňa nemala stabilné zamestnanie, sú z uvedených zmlúv zrejmé
- zamestnávateľ a platové pomery účastníkov konania. Žalobkyňa disponuje 30 ks SIPO dokladov, z
ktorých je zrejmé, že práve ona uhrádzala tieto platby a že sa na vedení spoločnej domácnosti podieľala.
V prípade potreby tieto predloží súdu na pojednávaní.

33. Na výstavbe rodinného domu sa podieľali bratia žalobkyne a nevlastný otec. Títo majú vedomosť,
že medzi účastníkmi konania existovala ústna dohoda, týkajúca sa finančného vysporiadania v prípade
rozchodu. Žalobkyňu a žalovaného počas ich spolužitia navštevovali.

34. Akú logiku by malo konanie žalovaného, že bol uvedený ako spoludlžník na úverových zmluvách,
ak by mali byť použité na nadštandardný spôsob života žalobkyne (len sčasti na financovanie stavby).
Žalovaný klame ohľadom nestabilného zamestnania žalobkyne. Z pracovnej zmluvy žalobkyne ako i z
vyššie doložených listín je zrejmé, že táto je od 1.6.2001 zamestnaná v spol. Billa, s.r.o.

35. Spolužitie žalobkyne so žalovaným nebolo ideálne nie kvôli údajným neverám žalobkyne, ale
žiarlivosti žalovaného. Žalobkyňu neustále upodozrieval z nevery, preto nikam s priateľmi nechodila.
Nie je pravda, že vzťah so žalobkyňou ukončil v novembri 2013, spolužitie sa zhoršilo v r. 2015,
kedy žalobkyňa nedokázala znášať žiarlivostné scény žalovaného. Opustila spoločnú domácnosť až v
septembri 2015. Podporným dôkazom je potvrdenie o zaplatení miestneho poplatku za r. 2015 z Obce

Lipovec, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa sa v nehnuteľnosti zdržiavala aj v r. 2015, o tom navrhla
vypočuť svedkov.

36. Poprela tvrdenie žalovaného, že úver zo SLSP, a.s. mal slúžiť na vyplatenie všetkých nevyplatených
úverov žalobkyne. Tento bol refinancovaný úverom z VÚB, a.s., Žiada zabezpečiť výpis z úverového

účtu VUB, a.s. za účelom zdokumentovania použitia finančných prostriedkov z daného úveru. Jediný
úver, kde figuroval iba žalovaný, bol úver poskytnutý v ČSOB, a.s. a tento mal slúžiť aj na vyplatenie
žalobkyne.37. Žalovaný klame, že sa so žalobkyňou dohodli na tom, že si z rodinného domu žalobkyňa zoberie
všetku elektroniku, ktorá bola zakúpená zo spoločných prostriedkov ako aj osobné veci a auto.
Žalobkyňa si z rodinného domu odniesla len chladničku a matrac. Ostatné zariadenie rodinného domu

zostalo v rodinnom dome.

38. Počas budovania rodinného domu strany sporu spoločne hospodárili, viedli spoločnú domácnosť.
Žalobkyňa mala dôvod investovať do výstavby rodinného domu, nakoľko jej bolo prisľúbené, že sa stane
podielovou spoluvlastníčkou, resp., v prípade rozpadu vzťahu jej budú investované finančné prostriedky

navrátené. Nestalo sa tak. Žalobkyňa trvá na tom, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil momentom
opustenia spoločnej domácnosti a odhlásenia sa žalobkyne z trvalého pobytu, čo bolo dňom 9.9.2015,
kedy právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Preto nemôže platiť záver žalovaného, že k opusteniu
spoločnej domácnosti došlo v máji 2014 a že nárok žalobkyne je premlčaný.

39. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, výsluchom

svedkov, listinami doloženými do spisu, vypočul PZ strán sporu a zistil:
Podľa výpisu z LV č. XXX Okresného úradu I., katastrálny odbor pre okres I., Obec W., k.ú. W., žalovaný
je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - trvalé trávne porasty,
parc. č. XXXX/XX o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2
- ostatné plochy - stavby, rodinného domu so súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXXX/XX v podiele

1, titulom nadobudnutia je kúpna zmluva D. XXXX/XXXX - T. XXX/XXXX a rozhodnutie č. 266/2006 o
určení súpisného čísla - F. XXXX/XXXX - D..XX/XX. Druhou spoluvlastníčkou je Y. F., rod. Y., v podiele
1, titul nadobudnutia D.-XXXX/XXXX darovacia zmluva č. NZ XXXXX/XXXX, vklad zo dňa 27.7.2017 -
D. XXX/XX. V časti C sú zapísané ťarchy, záložné právo v prospech záložného veriteľa ČSOB, rodinný
dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/XX - D. XXX/XX - Zmluva o zriadení záložného práva,

vklad zo dňa 22.3.2016 - VZ XX/XX Z. D. XXXX/XXXX - D. XXX/XX.

40. V úverovej zmluve z 28.10.2013 od Poštová banka (č.l. 7) je dlžník žalobkyňa, spoludlžník žalovaný,
úver 5.000,- Eur na osobný účet - uvedené číslo účtu 19911429, dlžník žiada o splatenie úveru v spol.
CETELEM, poskytnutý v r. 2010, odhadovaný zostatok úveru 2.400,- Eur. Žalobkyňa na pojednávaní

dňa 8.11.2018 vypovedala, že zvyšok išiel do rodinného domu, žalovaný túto skutočnosť poprel.

41. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 4.11.2004 (kópia na č.l. 105,
originál predložený na poj. 8.11.2018) - dlžník žalobkyňa a spoludlžník žalovaný, ručiteľ C. Y., veriteľ
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004. Na pojednávaní 8.11.2018 žalovaný namietal, že

žalobkyňanepreukázala,akobolireálnefinančnéprostriedkypoužitéatiež,akobolisplatené.Žalobkyňa
vypovedala, že po vyplatení na jej účet, ku ktorému nemal dispozičné oprávnenie žalovaný, boli čerpané
na dostavbu rodinného domu. Žalovaný vypovedal, že tento úver splácala žalobkyňa, avšak nemal
s týmto jej účtom nič spoločné, nemal dispozičné právo a trval na tom, že tieto finančné prostriedky
žalovanému neposkytla.

42. Dňa 28.3.2007 podpísaný I. V., bytom Martin, vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa - Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s. v plnej výške, ak dlžníci, žalobkyňa a žalovaný, nesplnia záväzky zo o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2437809 6 02 a č. 2437809 9 01.

43. Podľa výpisu z účtu za r. 2015, Prvá stavebná sporiteľňa, uvedená žalobkyňa, vložená dňa 28.7.2015
suma 3.108,99 Eur na splatenie úveru, predtým sú splátky za mesiace január až júl 2015, každá splátka
vo výške 116,18 Eur od Q. Z..

44. Prvá stavebná sporiteľňa listom zo dňa 30.7.2015 oznámila žalobkyni splatenie úveru ku dňu

28.7.2015 (č.l. 110).

45. Dňa 9.7.2015 žalobkyňa ako dlžník uzatvorila s OTP Banka Slovensko, a.s. Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 133/4006/15SU, úver 13.000,- Eur, časť úveru vo výške 4.017,06 Eur mala byť
prevedená bezúčelovo na bežný účet dlžníka a časť na účet veriteľa Poštová banka, a.s. na základe

písomného potvrdenia tohto veriteľa o aktuálnom zostatku pohľadávky tohto veriteľa s príslušenstvom zo
zmluvyč.8993755486(úverč.l.7)anazákladepísomnéhopotvrdeniaveriteľaPrvástavebnásporiteľňa,
a.s. o aktuálnom zostatku pohľadávky tohto veriteľa zo zmluvy č. 2437809602/2437809901.46 Dňa 8.4.2010 žalobkyňa a žalovaný ako spoludlžníci podpísali s veriteľom Poštová banka, zmluvu o
úvere - pôžička na bývanie vo výške 7.000,- Eur, vyplatené na účet v inej banke, uvedené je číslo účtu.
Podľa výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 8.11.2018 išlo o jej účet, ku ktorému nemal žalovaný

dispozičné právo. PZ žalobkyne vypovedal, že boli tieto finančné prostriedky použité na účel ako je
uvedený v zmluve, žalovaný uvedené poprel. Uviedol, že účel uvedený v tejto zmluve ako pôžička na
bývanie bol uvedený z dôvodu, že pre tento účel banka poskytovala nižšie úrokové sadzby. Žalobkyňa
sa k tomu nevyjadrila

47. Dňa 7.5.2012 žalobkyňa a žalovaný ako spoludlžníci uzatvorili s veriteľom Poštová banka, zmluvu o
úvere/pôžička na bývanie, poskytnutá suma 10.000,- Eur so žiadosťou o zriadenie osobného účtu. PZ
žalobkyne na pojednávaní dňa 8.11.2018 uviedol, že boli čerpané za účelom dostavby rodinného domu,
o čom svedčí permanentný súhlas žalovaného s pozíciou spoludlžníka. Žalovaný uvedené tvrdenie na
tomto pojednávaní poprel s námietkou, že neexistuje žiadny dôkaz, že takto skutočne boli použité.

48. Dňa 15.10.2012 žalobkyňa so žalovaným ako spoludlžníci uzatvorili Zmluvu o úvere/pôžička na
bývanie s veriteľom Poštová banka (č.l. 123), podľa ktorej bola poskytnutá suma 6.000,- Eur na osobný
účet - žalobkyňa vypovedala, že išlo o jej účet, ku ktorému žalovaný nemal dispozičné oprávnenie.
Tvrdenie žalobkyne, že boli finančné prostriedky vyčerpané do rodinného domu, žalovaný poprel, že boli
použité výlučne na osobné potreby žalobkyne, žalovaný ani nemal dispozičné oprávnenie k tomuto účtu.

49. Dňa 6.2.2013 žalobkyňa a žalovaný ako spoludlžníci uzatvorili s veriteľom Poštová banka, zmluvu
o úvere/pôžička na bývanie, bolo poskytnutých 11.000,- Eur na osobný účet, ktorý podľa vyjadrenia
žalobkyne patril žalobkyni bez dispozičného oprávnenia žalovaného. Žalobkyňa trvala na tom, že tieto
úvery boli splácané z jej účtu, ku dnešnému dňu sú všetky splatené. Na otázku PZ žalovaného, z akých

prostriedkov boli splácané, vypovedala, že si nepamätá, akým spôsobom to bolo splatené.

50. Spoločnosť Billa, s.r.o. listom zo dňa 28.2.2018 potvrdila, že žalobkyňa je zamestnancom spoločnosti
od 1.6.2011 a pracovný pomer naďalej trvá.

51. Listom zo dňa 28.12.2016 Obec W. vydala potvrdenie (č.l. 129), že žalobkyňa, poplatník miestneho
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v Obci W., ako užívateľ nehnuteľnosti -
rodinný dom na adrese R. XXX, W., uhradila Obci W. poplatok na zdaňované obdobie r. 2015 vo výške
17,95 Eur dňa 9.4.2015.

52. Dňa 25.9.2014 žalobkyňa a žalovaný ako dlžníci podpísali Zmluvu o poskytnutí Flexihypotéky na
refinancovanie, reg. č. 001/218388/14-001/000, s veriteľom VÚB, a.s., poskytnutý úver 110.139,20 Eur
na účel splatenia skôr poskytnutého úveru, predmetom zabezpečenia je rodinný dom - označený rodinný
dom vo vlastníctve žalovaného, zapísaný na LV č. XXX k.ú. W., Okresného úradu I., katastrálny odbor
plus pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/XX Z. XXXX/XX, v označenej výmere, zapísané na LV č. XXX,

všetky vo vlastníctve žalovaného. K tomu žalovaný vypovedal, že bol braný na splatenie hypotekárneho
úveru v SLSP, kde bol dlžník a žalobkyňa ručiteľom, čo žalobkyňa potvrdila.

53 Dňa 4.9.2015 bola podaná žiadosť vo VÚB o zmenu zmluvných podmienok - vypustenie spoludlžníka
- žalobkyne na úverovej zmluve reg. č. 001/218388/14-0001-000 zo dňa 25.9.2014. PZ žalobkyne trval

na tom, že tento bol braný nielen na vyplatenie úveru v SLSP, ale aj žalobkyne z právneho titulu, ktorý
tvrdí žalobkyňa, teda na vyrovnanie spolufinancovania stavby. Žalovaný uvedené poprel. Poukázal na
skutočnosť, že sama žalobkyňa potvrdila, že bolo cca 110.000,- Eur aj reálne vyplatených na úver v
SLSP. PZ žalobkyne poukázal na žiadosť do VÚB o zmenu - vypustenie spoludlžníka datovaný 4.9.2015,
čo podľa PZ žalobkyne koriguje s tvrdeným dátumom 9.9.2015 ako odchod žalobkyne zo spoločnej

domácnosti, odhlásenie sa z trvalého pobytu. PZ žalovaného poprel, že ide o dátum rozchodu strán
sporu.

54. Dňa 24.2.2016 bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí úveru na bývanie, reg. č. 339107, ktorú uzatvoril
žalovaný ako dlžník s veriteľom ČSOB, a.s., na základe ktorej poskytla banka dlžníkovi úver vo výške

129.400,- Eur na splatenie skôr poskytnutého úveru v inej banke a rekonštrukcia nehnuteľnosti, pričom
objekt úveru je opísaný rodinný dom súp. č. XXX, na parcele CKN č. XXXX/XX a parc. X. XXXX/X Z.
XXXX/XX, s uvedením druhu úveru a výmery jednotlivých parciel podľa výpisu z LV zo dňa 15.2.2016,
ktorý vydal Okresný úrad I. v k.ú. W.. PZ žalobkyne trval na tom, že bol čerpaný nad rámec sumy, ktorábola potrebná na splatenie predchádzajúceho úveru a trval na tom, že bola čerpaná suma úveru aj z
toho dôvodu navýšená na vyplatenie žalobkyne. Žalovaný uvedený poprel, vypovedal, že potreboval
vyplatiť veci, lebo sa dostal do dlhov a dokončiť aj nejaké veci na dome.

55. Dňa 2.5.2011 žalovaný a žalobkyňa ako spoludlžníci uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere, veriteľ
SLSP, a.s. (č.l. 194), poskytnutý úver 110.000,- Eur na bývanie.

56. Na pojednávaní dňa 29.3.2018 (záp, o poj. č.l. 150 a nasl.) žalobkyňa vypovedala, že keď dom

stavali, rozprávali sa so žalovaným, že bude spoločný, polovicu domu časom žalovaný na žalobkyňu
prepíše. Dátum nestanovili. Situáciu ohľadne rozchodu a spôsobu vyplatenia riešili niekedy v r. 2015 a
v tejto súvislosti bol zobraný aj úver. Tiež riešili v priebehu budovania, že ak sa náhodou rozídu, jedna
polovica domu bude žalobkyne a jedna žalovaného. Žalovaný pred žalobkyňou aj pred jej kolegyňami
prezentoval, že čo je jeho, to je aj žalobkyne.

57. Žalovaný vypovedal, že tvrdenia žalobkyne sú sčasti klamstvo. Žalobkyňa opustila rodinný dom
v r. 2014 po tom, keď v r. 2013 zistil jej neveru. Potom jej umožnil bývať v dome, kým si nájde nejaké
bývanie, ale každý býval v inej miestnosti. Definitívne odišla v r. 2014 k nejakej kamarátke. Nechal jej
trvalý pobyt z dôvodu, aby jej mala kde chodiť pošta. V skutočnosti definitívne odišla v r. 2014. K obsahu
tvrdenej dohody žalobkyňou vypovedal, že „Pokiaľ ide o výstavbu rodinného domu, vedel som, že do

tejto stavby idem sám.“

58. Vypovedal, že boli brané úvery, t.č. zostal jediný, ktorý sám spláca, cca vo výške 123.000,- Eur.
Posledný úver si zobral na refinancovanie úveru, na ktorom bola uvedená žalobkyňa ako spoludlžník,
lebo sa dohodli, že tento úver vyplatí, aby žalobkyňa nefigurovala ako dlžník, resp. spoludlžník, aby si

sama mohla zobrať úver. Od r. 2013, keď prišiel žalobkyni na neveru, od žalobkyne nedostal žiadne
peniaze, ani na náklady v súvislosti so spoločnými bývaním (elektrina a i). Šek za smeti v r. 2015 jej dal
zaplatiť z dôvodu, keďže stále mala prihlásený trvalý pobyt u žalovaného, aby zaplatila aspoň smeti.

59. Žalobkyňa datovala rozchod v r. 2015, poprela, že sa rozišli v roku 2013, aj tvrdenie žalovaného, že

po r. 2013 bývali každý v inej miestnosti.

60. Žalovaný na pojednávaní dňa 29.3.2018 tvrdil dohodu, že v r. 2016 zobral úver z ČSOB, aby
refinancoval úver, kde bola ako spoludlžníčka žalobkyňa, aby na ňom nefigurovala ako spoludlžníčka,
že žalobkyňa si z rodinného domu zoberie to, čo bude sama chcieť - hnuteľné veci. Žiadna iná dohoda

medzi nimi nebola. Jediná podmienka od žalobkyne bola, že si zoberie zo zariadenia domu, čo bude
chcieť s tým, aby ju zbavil spoludlžníctva na úvere.

61. Na pojednávaní dňa 16.5.2018 svedok N. Q. vypovedal, že žalobkyňa je jeho sestra, pomáhal na
stavbe žalovanému - montoval drevené okná, ktoré si žalovaný objednal aj zaplatil u zamestnávateľa

svedka. Obaja mu hovorili, že to, čo postavia, si rozdelia na polovicu a dom bude patriť každému v
jednej polovici. Toto mu hovoril tak žalovaný ako aj jeho sestra, stále prezentovali pred svedkom, že idú
spoločne stavať rodinný dom. Žalobkyňa bude mať jednu polovicu a žalovaný jednu polovicu. Nevedel,
prečo sa tak nestalo. Sestru bol sťahovať niekedy v septembri 2015, presný dátum nevedel. Svedok
vedel, že si brali úvery, presnejšie sa k týmto nevedel vyjadriť. Sestra mu povedala po rozchode, že

ju žalovaný vyplatí, keď si vybaví úver. Toto mu žalovaný priamo nepovedal, iba sestra. V čase, keď
ešte bývala sestra u žalovaného, ale neboli „zadobre“, prišiel do domu, žalovaný býval v ich spoločnej
spálni, ale s inou priateľkou, sestra bývala v detskej izbe na druhom konci domu. Na otázku svedka,
prečo to robí, mu žalovaný povedal, že má jednu polovicu domu, tak nech je v druhej polovici. O dohode,
že dom bude patriť na polovicu žalobkyni a žalovanému, sa dozvedel počas doby výstavby. Hovorili to

žalobkyňa aj žalovaný, aj pred svedkom. K financovaniu stavby vypovedal, že si brali úvery, hovorila mu
to sestra. Sám v banke s nimi nebol, nevedel, aké účty mal žalovaný. Zo sestrinho účtu išli financie na
úvery, domnieval sa uvedené na základe skutočnosti, že mu to povedala sestra, následne vypovedal,
že nevie, či to išlo priamo z jej účtu. Svedok nevedel, kedy sa presne rozišli, bývala tam aj potom. Sama
svedkovi povedala, že to už nevydrží, lebo tam má žalovaný frajerku.

62. Svedok M. S. vypovedal, že žalobkyňa je jeho sestra. Nestaral sa o to, ako si mali vysporiadať
nehnuteľnosť, na ktorú chodil pomáhať, ani ako budú financovať stavbu. Vo finálnej fáze sa pýtali,
komu to vlastne bude patriť, keby sa náhodou rozišli. Bolo im povedané, že to bude napoly. Toto predsvedkom povedala žalobkyňa aj žalovaný. Keď bol vysťahovať sestru, asi v septembri 2015, zobrali
chladničku a iné veci. Následne na výzvu súdu doplnil: sedačky, kreslo, chladničku, šatstvo, nepamätal
si presne, čo všetko zobrali. Obrátil sa na žalovaného, aby potvrdil, že pred svedkom povedal, že

dom bude na polovicu. Žalovaný poprel, že toto pred svedkom povedal, uviedol, že celá chalupa bola
zaúverovaná a nemal by ju ani z čoho vyplatiť, nič také nepovedal. Žalovaný pred svedkom poprel, že
sa ho na túto skutočnosť mal svedok pýtať. Svedok trval na tom, že sa žalovaného na uvedené pýtal
počas sťahovania. Žalovaný opakovane uvedené poprel. Žalovaný vypovedal, že obaja svedkovia boli
sťahovať žalobkyňu, ale v apríli 2014, dátum september 2015 si vymysleli. Svedok trval na tom, že to bol

september2015.Pamätásitovsúvislostistým,žebrat,sktorýmsestrusťahovali:„...bratsirobilsrandu,
keď sme všetky tie veci sťahovali, že Jojovi tu nič nezostane, že zostane len medzi holými stenami, kým
sa vec nevyrieši ohľadne chalupy.“ Svedok vypovedal, že pri sťahovaní bol ešte jeho brat Q. a spolu
tam boli s nejakými chalanmi, ale nevie, kto. Žalovaný trval na tom, že tam bol jeho otec a jeho kamarát,
poprel, že tam bol ďalší kamarát svedka, ako to tvrdil svedok. K dátumu rozchodu sa svedok nevedel
presne vyjadriť, lebo boli také situácie, že odišla od neho na dva týždne, ale či sa rozišli, to nevie. Keď

mu volala, že ju treba vysťahovať, vtedy vedel, že je to už oficiálne. K dohode, ktorú tvrdila žalobkyňa,
vypovedal, že už počas stavby, keď chodil pomáhať, sa pýtal, ako to bude a bolo im tvrdené, že to bude
na polovicu. Povedal to aj žalovaný. Nepovedal to konkrétne, ale tak to pre svedka vyznelo. Ako boli
splácané úvery na stavbu, presne nevedel. Mal za to, že ich splácala aj sestra. Usúdil tak na základe
skutočnosti, že žili v spoločnej domácnosti.

63. Svedkyňa F. H. na pojednávaní dňa 16.5.2018 vypovedala, že so žalobkyňou sa poznajú cca 10
rokov. Boli kolegyne, žalovaného poznala ako jej partnera. Už rok nie sú so žalobkyňou kolegyne.
So žalovaným žili 15 rokov, stavali spolu dom a spolu do neho investovali, aj cez úvery, aj keď sama
sa do úverov nevyzná. Žalobkyňa jej rozprávala, aký úver si berú, alebo, že si berú ďalší úver na

prefinancovanieinéhoúveru.Zvýplatydávalapeniazedodomácnostiajdostavby,vieotomtak,ženapr.
kupovala obliečky alebo zariadenie. Žalobkyňa jej napr. povedala, že ide do banky prefinancovať nejaký
úver, viac sa o to nestarala. Nevedela, či sama žalobkyňa splácala zo svojej výplaty úvery. Keď pili spolu
kávu so žalobkyňou a so žalovaným, vždy hovoril „čo je moje to je aj tvoje“ a tiež, že tento dom stavajú
spoločne a že všetko je spoločné, že keby sa náhodou niečo stalo, aby sa nebála, že polovica bude jej.

Buď jej dá polovicu domu alebo ju vyplatí. Nevedela o výške spoluvlastníckeho podielu, prípadne o výške
sumy,ktorúmážalobkynivyplatiť.Odžalobkynesaporozchodesožalovanýmdozvedela,žejužalovaný
vyplatí, že jej dá polovicu, konkrétnu sumu nepovedala. Vždy hovorila len o polovičke. Konkrétny dátum
vyplatenia nepovedala. K dátumu rozchodu vypovedala, že to bolo v septembri, dokedy aj bývala v tejto
nehnuteľnosti. Detaily dohody medzi žalobkyňou a žalovaným nevedela, boli to vždy také prezentácie,

„čo je moje to je aj jej“.

64. Na pojednávaní dňa 8.11.2018 svedok N. I. vypovedal, že je otcom žalovaného. Nerozumie tomu,
akú výplatu z domu žalobkyňa žiada. S manželkou dali do tohto domu peniaze a syn si zobral pôžičku.
Žalobkyňa neplatila ani elektriku, smeti, všetko bolo vedené na meno žalovaného. Predložil svoj mobilný

telefón, z ktorého citoval: „Dobrý deň. Nechcem vás otravovať, len aby ste vedeli, Jojo ma vyhodil, ruší
mi trvalý pobyt, nezaujíma ho, že 14 rokov sme investovali spolu. Ďakujem mu za to všetko pekné. Viem,
že vás to nezaujíma, ale chcela som, aby ste vedeli.“, podľa detailu správy bola správa poslaná od
žalobkyne z tam uvedeného tel. čísla, dátum 8.5.2014. Telefónne číslo žalobkyňa potvrdila, že patrí jej. K
výstavbe rodinného domu vypovedal, že sa so synom dohodli, že idú stavať dom. Sám mal pochybnosti

o budúcnosti vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. Spolu so synom pracovali, rozprávali sa a vedel,
že spoločne nehospodária, pretože každý mal svoj vlastný účet. Vlastnícke vzťahy k budúcej stavbe
neriešli so žalobkyňou. Išli stavať pre syna. Nepamätal si, že by syn povedal žalobkyni, že dom bude pre
obidvoch. Pripustil, že možno takúto možnosť niekedy spomenuli: „...že ak budú spolu dobre vychádzať
a že ak to ďalej pôjde, že potom pôžičky, aj ten dom možno, že potom prejdú na obidvoch. Možno som to

spomínal, ale netvrdil som to“. Svedok vypovedal, že do domu investovali sumu zo stavebného sporenia,
aj z ceny za byt, ktorý s manželkou predali. Svedok nevedel presne, kedy a akým spôsobom odovzdal
spomínané fin. prostriedky synovi. Trval na tom, že dom stavali pre syna a nie pre žalobkyňu. Priamo do
diktafónuvypovedal:„Mysmejejnesľubovalidoočí,žebysomjejboltvrdilniečo,veďpočkaj,veďbudeš,
veď toto. Nie, sme sa rozprávali rodinne. Pred ňou sme sa o takýchto veciach ani nerozprávali.“ a na

vysvetlenie k svojej predchádzajúcej výpovedi priamo do diktafónu vypovedal: „Ešte raz vám hovorím,
v rodine sme sa rozprávali o takýchto veciach, ale nič potvrdené nebolo. Nebolo prisahané, nebolo
napísané na zmluve, nebolo nič uvedené, že niečo sa bude deliť, niečo sa bude“. Trval na tom, že
žalobkyňa nemá žiadny nárok, lebo syn má na účte 100.000,- Eur úver, ktorý musí splácať, tiež, žežalobkyňa z domu vybrala všetko, čo nebolo pribité a priklincované, okrem kuchyne, ktorá bola na mieru.
Vysťahovala sa za prítomnosti syna. Syn jej to umožnil. Povedal jej, že nech si zoberie všetky veci,
ktoré mieni. Syn svedkovi neprezentoval svoje stanovisko ohľadne uplatneného nároku žalobkyne voči

žalovanému. O dohode, ktorú tvrdí žalobkyňa v zmysle žaloby, na otázku PZ žalobkyne vypovedal, že o
takejto dohode nič nevie s dôvetkom, že si zobrala všetko, čo nebolo priklincované, ako už uviedol. Na
otázku PZ žalobkyne, či po SMS, datovanej 8.5.2014, žalobkyňa chodila do domu žalovaného, svedok
vypovedal, že áno, chodila kŕmiť psa, lebo tam bol jej pes a syn jej dovolil, aby tam mala prístup, lebo
nemala kde psa nechať. Nevedel, kedy sa odhlásila z trvalého pobytu.

65. Svedok J. W. na pojednávaní dňa 8.11.2018 vypovedal, že sú bývalí kolegovia so žalovaným.
Nie sú kolegovia už asi dva roky. So žalovaným vyrastali, poznajú sa od malička. Otec žalovaného
oslovil svedka, aby im pomohol so stavbou. K vlastníckym vzťahom k stavbe sa nevedel vyjadriť.
Prichádzal pomáhať, keď bola hrubá stavba hotová. Neskôr sa o stavbe rozprával aj so žalovaným, keď
sa zamestnal v elektrárňach a so žalovaným sa stali kolegovia. O vlastníckych vzťahoch k stavbe sa so

žalovaným nerozprávali. Rozprávali sa o tom, čo sa bude na stavbe robiť. O predmete prejednávanej
veci, na otázku PZ žalobkyne, vypovedal, že vie o tom, lebo je to „celodedinská“ vec. Vie sa, že prebieha
súd ohľadne vymáhania nejakých peňazí z domu. K financovaniu stavby sa svedok nevedel vyjadriť. Z
počutia vedel, že si vybavoval úver, chodil tam aj p. Y., aj p. I. I. aj p. I. st., toto vedel z počutia, keď v
práci sedeli na káve, na obede, od žalovaného. Ako sa čerpali úvery a ako sa splácali, k tomu sa svedok

nevedel vyjadriť. Žalovanému radil, čo má robiť, keď zistil, že ho priateľka asi podvádza. Svedok vedel,
že spolu žili asi 13 rokov. K vedeniu domácnosti sa nevedel vyjadriť. Sám vnímal, že chalupu stavia p.
Muráň st., že to stavali pre p. I. ml. Na otázku PZ žalobkyne, kedy sa žalobkyňa odsťahovala z domu,
vypovedal, že v r. 2013 alebo 2014, následne upresnil 2014. Pamätal si to preto, lebo s p. Y. sa bavili,
že trinásty rok má žalovaný nešťastný rok. Sám sa rozvádzal po trinástich rokoch manželstva. Bol pri

sťahovaní žalobkyne prítomný, bol tam p. I. ml., p. I. st. a dvaja bratia p. Q., P. Q. tam nebola. Veci
sťahovali pre žalobkyňu jej bratia. Pri argumentácii žalobkyne, že pri sťahovaní tam bol iba žalovaný a
jej dvaja bratia, nik iný, svedok povedal, že nemá k tomu čo dodať, doplnil, že nevie, koľkokrát sa p. Q.
sťahovala, ale keď tam bol svedok, bol tam p. I. ml., z auta vyšli dvaja páni - jej dvaja bratia a p. I. st. Sám
pomáhal dávať dole matrace, v obytnej časti a nejaké zariadenie, gauč, nejaké komody, skrine, písací

stôl a také. Pomáhal to nosiť dolu schodmi s p. I.. Bolo to v lete 2013, v decembri sa bavili v práci, že
majú trinásty rok, čo sú spolu a ani nie do pol roka sa sťahovala. Upresnil, že sa sťahovala v roku 2014, k
mesiacu sa presne nevedel vyjadriť, že to mohol byť apríl, máj, jún, usudzoval tak podľa oblečenia, ktoré
mal. Stavbu podľa svedka pripravoval starý p. I., pôvodne si myslel, že to inde sám stavať. K rozsahu
sťahovania svedok vypovedal, že v dome zostali skrine, ktoré boli zabudované v stene. Do auta veci

nenosil, to nosili dvaja páni - ukázal na žalobkyňu, majúc na mysli bratov žalobkyne. Po tomto sťahovaní
mal informáciu, že ešte bola pre psa alebo ho bola venčiť.

66. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

67. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

68. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

69. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

70. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobou uplatnený nárok vyhodnotil ako bezdôvodné
obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 2 OZ, podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

71. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia o prvý konkrétny prípad bezdôvodného obohatenia
ide, ak sa niekomu poskytlo plnenie bez právneho dôvodu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jeden z účastníkov dostalmajetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený
dôvod, ktorým môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúce zo zákona či z právnej
skutočnosti a pod. Plnenie bez právneho dôvodu teda spočíva v tom, že bolo poskytnuté plnenie bez

toho, aby na to existoval právny titul, napr. zmluva, a tým došlo na strane toho, kto majetkový prospech
nadobudol, k zväčšeniu majetku oproti stavu pred týmto plnením.

72. Žalobkyňa žalobou žiada plnenie od žalovaného na základe ňou tvrdenej dohody, ktorú uviedla
v žalobe a na ktorej trvala počas celého sporu. (viď odsek 4). Nejde v danej sporovej veci o skutkovú

podstatu bezdôvodného obohatenia, ako to uviedla žalobkyňa v ďalšej časti žaloby (ods. 15) - že opustila
spoločnú domácnosť, ktorá skutočnosť podľa žalobkyne napĺňala skutkovú podstatu bezdôvodného
obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 2 OZ, tretí dôvod „plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol“:
Bolo dôvodné vychádzať z tvrdenej dohody (ods. 4), na ktorej žalobkyňa trvala počas celého sporu,
na preukázanie ktorej bolo vykonané dokazovanie podľa návrhu strán sporu. Z uvedeného dôvodu
nebola relevantná argumentácia žalobkyne prostredníctvom jej PZ, že opustením spoločnej domácnosti

odpadol právny dôvod. Vedenie spoločnej domácnosti, podľa názoru súdu, nie je právnym dôvodom
pre plnenie, ktoré podľa tvrdenia žalobkyne mala poskytnúť žalovanému na stavbu rodinného domu
v jeho vlastníctve, osobitne za situácie, keď žalobkyňa sama tvrdila dohodu (ods. 4), ktorú však
súdu nepreukázala. Plnenie, ktoré podľa žalobkyne mala poskytnúť žalovanému ako investíciu do
nehnuteľnosti v jeho osobnom vlastníctve, bez preukázania tvrdenej dohody (spoločné investovanie,

prepísanie 1 domu po kolaudácii na žalobkyňu, príp. vyplatenie 1 hodnoty domu do 1 roka od rozchodu)
je investovanie do cudzieho majetku, bez toho, aby ako investujúca mala na to právny dôvod. Ide o
typický prípad plnenia bez právneho dôvodu. Ak by sa preukázalo, že došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného bez predchádzajúcej dohody, by toto bolo možné kvalifikovať ako získanie
bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu a obohatenou osobou a teda povinnou na

vydanie bezdôvodného obohatenia by v takomto prípade bol ten, kto sa na úkor iného obohatil, t. j.
vlastník nehnuteľnosti - žalovaný. Rozsah práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potom daný
tým, aký majetkový prospech získal obohatený v čase jeho získania, lebo predmetom bezdôvodného
obohatenia nie je hodnota vynaložených prostriedkov, ale zhodnotenie vecí obohateného.

73. Za situácie, keď žalobkyňa súdu nepreukázala tvrdenú dohodu - spoločné financovanie stavby
a nadobudnutie 1 domu, príp. vyplatenie polovice hodnoty rodinného domu pre prípad rozchodu, potom
finančné prostriedky, ktorými čiastočne (sčasti) financovala rodinný dom, ktorú skutočnosť nepoprel ani
žalovaný vo svojom vyjadrení (ods. 20), v tomto čiastočnom rozsahu žalobkyňa investovala do cudzieho
majetku, plnila bez právneho dôvodu do cudzej nehnuteľnosti. Investovanie do cudzieho majetku patrí

medzi typické plnenia bez právneho dôvodu, t. j. bez toho, aby mala na to právny dôvod.

74. Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 548/2015, na ktorý odkázala žalobkyňa, že lehota na
vrátenie bezdôvodného obohatenia sa odvíja nie od poskytnutia týchto fin. prostriedkov, ale od času,
kedy právny dôvod plnenia odpadol, keď podľa žalobkyne to malo byť opustenie spoločnej domácnosti

a odhlásenie sa z trvalého pobytu na adrese nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného - súd sa s touto
argumentáciou nestotožňuje. V súdenej veci nejde o totožnú situáciu ako v uvedenom Náleze ÚS SR.
Žalobkyňa sama tvrdila právny dôvod plnenia, dohodu, ktorú opísala v žalobe, ktorú nepreukázala. V
konajúcej veci teda od počiatku právny dôvod na plnenie neexistoval. Nález ÚS rieši situáciu plynutia
lehoty na vrátenie plnenia bezdôvodného obohatenia, keď právny dôvod plnenia dodatočne odpadol, čo

nie je daný prípad (viď ods. 72). Pri vznesenej námietke premlčania preto nebolo dôvodné vychádzať pri
počítaní lehôt na vrátenie plnenia podľa právneho názoru, vysloveného v predmetnom Náleze ÚS (viď
prvá veta odseku). Na určenie začiatku plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia
bol okamih zhodnotenia predmetnej nehnuteľnosti, lebo prospech z plnenia bez právneho dôvodu vzniká
prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod plnenia od začiatku chýbal. Nesporne plnením bez právneho

dôvodu je investícia vynaložená na cudziu vec, keď nejestvoval právny dôvod na to, aby do veci
investoval niekto iný, než vlastník veci, čo je daný prípad.

75. Žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti pri preukázaní investícií žalobkyňou do jeho
nehnuteľnosti by vznikol prospech v rozsahu, v akom by sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou oproti

prechádzajúcemustavuzhodnotila.Sohľadomnavznesenúnámietkupremlčania,súdneskúmalrozsah
vložených investícií žalobkyňou do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, nakoľko bolo preukázané,
že pokiaľ mala žalobkyňa použiť finančné prostriedky z úverov opísaných žalobkyňou, sčasti aj na
výstavbu rodinného domu žalovaného, bolo to preukázateľne z úverov, ktoré žalobkyňa čerpala v rokoch2004 (ods. 41), v r. 2010 (ods. 46), v r 2012 (ods. 47, 48), v r. 2013 (ods. 49). Úvery v r. 2014 (ods. 52),
v r. 2015 (ods. 45) už boli čerpané za účelom splatenia predchádzajúcich úverov. Preto nebolo dôvodné,
pri spornosti, v akom rozsahu žalobkyňa vložila investičné prostriedky do rodinného domu vo vlastníctve

žalovaného a v akom rozsahu sa žalovaný podieľal na splácaní týchto úverov, preukazovať rozsah
bezdôvodného obohatenia, lebo žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania proti uplatnenému
nároku.

76. Žalobkyňa mohla finančné prostriedky z úverov, ktoré čerpala, investovať do nehnuteľnosti vo

vlastníctve žalovaného naposledy v r. 2013 (viď predch. odsek). Každý úver bol vyplatený na osobný
účet žalobkyne, ku ktorému žalovaný nemal dispozičné oprávnenie. Podstatné bolo, že žalovaný uplatnil
námietkupremlčania. Vzmysle§107ods.2OZ,najneskôrsaprávonavydanieplneniazbezdôvodného
obohateniapremlčízatriroky,aakideoúmyselnébezdôvodnéobohatenie,zadesaťrokovododňa,keď
k nemu došlo. Pre začiatok plynutia trojročnej premlčacej lehoty v prípade bezdôvodného obohatenia,
keď od počiatku nebol právny dôvod, je relevantné, kedy skutočne k obohateniu došlo, teda, kedy boli

najneskôr finančné prostriedky vložené ako investície do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Tieto
mohla žalobkyňa vložiť naposledy v roku 20123, čo preukázalo vykonané dokazovanie (ods. 40 a nasl.,
ods. 75) a potvrdil aj PZ žalobkyne na pojednávaní dňa 8.11.2018. Neskôr čerpané úvery už neboli
použité ako investícia do nehnuteľnosti žalovaného, ale na splatenie skôr čerpaných úverov.

77. Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 OZ je teda
rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. Toto v súdenej veci vzniklo najneskôr v roku
2013, žaloba bola podaná na súd dňa 28.8.2017, t. j. po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej
lehoty v zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ, kedy sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí najneskôr. K zhodnoteniu nehnuteľnosti teda došlo najneskoršie do konca roka 2013, objektívna

premlčacia lehota uplynula najneskoršie do konca roka 2016.

78. Žalobkyňa, ktorá tvrdila dohodu (viď ods. 4), túto dôkazmi, ktoré navrhla, nepreukázala. Svedkovia
o tejto tvrdenej dohode vedeli len sprostredkovane, od žalobkyne. Svedkovia, bratia žalobkyne, ako aj
bývalá kolegyňa žalobkyne, len všeobecne tvrdili skutočnosti, ktoré v spore uvádzala sama žalobkyňa:

„čo je tvoje to je aj moje“ alebo spôsobom, že žalovaný sa mal vyjadriť, že: „čo je jeho je aj žalobkyne“ pri
rozhovoroch, ktoré sa viedli na návšteve u žalovaného a žalobkyne na terase rodinného domu. Takéto
rozhovory nie sú takým prejavom vôle na oboch stranách tvrdenej dohody, ktorý zodpovedá ust. § 34 OZ,
podľa ktorého, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Všetky tvrdenia žalobkyne a svedkov boli

lenvovšeobecnejrovine,nebolopreukázané,žetvrdenádohodaspĺňanáležitostiprávnehoúkonupodľa
§ 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný. Súd konštatuje aj, že pri výsluchu svedkov - bratov žalobkyne a kolegyne žalobkyne,
vnímal určité subjektívne faktory, vplývajúce na obsah ich svedeckej výpovede tak, aby táto výpoveď
smerovala v prospech žalobkyne. Napriek uvedenému však tieto výpovede, pokiaľ išlo o samotný obsah

dohody, nepreukázali takú dohodu, taký prejav vôle, ktorý by smeroval k vzniku tých práv a povinnosti,
ako ich prezentovala žalobkyňa.

79. Svedkovia, ktorých navrhol vypočuť žalovaný, dohodu, tvrdenú žalobkyňou, nepotvrdili. Otec
žalovaného túto výslovne poprel a ostatní svedkovi, ktorých navrhol žalovaný, o tejto dohode nič

nevedeli.

80. Súd v tejto súvislosti poukazuje na okolnosti danej veci, že žalobkyňa sa v zmysle tvrdenej dohody
počasvzťahusožalovanýmnetvrdila,žežiadala,abydošloknaplneniutejtodohodyabolazapísanáako
podielováspoluvlastníčkapokolaudácii,ktorábolaužvroku2006.Aždorozchoduvr.2014,t.j.niekoľko

rokov, nedošlo k úkonu smerujúcemu k zápisu spoluvlastníckeho podielu pre žalobkyňu na príslušnom
katastrálnom odbore v zmysle ňou tvrdenej dohody. K tomu uviedla len, že sa nechala „odbiť“, bližšie sa
nevyjadrila. Pitom od kolaudácie do času, kedy došlo k rozchodu medzi stranami sporu (8.5.2014), bol
na to dostatočný časový priestor. Táto skutočnosť podľa názoru súdu dotvrdzuje tvrdenie žalovaného,
že žalobkyňa sa nedomáhala zápisu do katastra nehnuteľností ako podielová spoluvlastníčka práve z

toho dôvodu, že takáto dohoda, resp. sľub zo strany žalovaného nebol.

81. Žalobkyňa si bola od počiatku vedomá, že investície z úverov - sčasti - vynakladá na cudzí
majetok, nie na svoj. Preto uplynula aj dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva navydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, v roku 2015. Podaním žaloby na súd dňa 28.8.2017 je
toto právo premlčané dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty (§ 107 ods. 1 OZ), ako aj trojročnej
objektívnej premlčacej lehoty (§ 107 ods. 2 OZ), lebo žalovaný sa premlčania žalobkyňou uplatneného

práva relevantne dovolal. Na vznesenú námietku premlčania súd musel prihliadať a premlčané právo
žalobkyni nemohol priznať v súlade ust. § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého, právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

82. Pre začiatok plynutia premlčacej doby, keď žalobkyňa nepreukázala tvrdenú dohodu, bolo
irelevantné, kedy sa žalobkyňa z predmetnej nehnuteľnosti odsťahovala; pre začiatok plynutia
premlčacej doby bolo rozhodujúce, kedy sa žalobkyňa ako oprávnená z bezdôvodného obohatenia
dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom žalobkyňa mala túto vedomosť od začiatku
financovania výstavby rodinného domu, pretože jej bolo známe, že investuje do cudzieho vlastníctva a
bolojejznámeaj,ktosanajejúkorobohatil.Žalobkyňaodpočiatkuvedela,žeinvestujedonehnuteľnosti

vo vlastníctve žalovaného.

83. Pokiaľ PZ žalobkyne navrhol vykonať dokazovanie dokladmi, ktoré žalobkyňa musela v súvislosti s
čerpaním stavebného úveru predložiť veriteľovi zo stavebného úveru, ako aj iné dôkazy na preukázanie
rozsahu vložených investícií, súd v tomto smere dokazovanie nevykonal z dôvodu, že žalovaný úspešne

vzniesol námietku premlčania a takéto dokazovanie by bolo neúčelné a teda aj nehospodárne.

84. Pokiaľ PZ žalobkyne trval na tom, že splatenie úveru v Prvej stavebnej sporiteľni, kde bol
spoludlžníkom žalovaný, nasvedčuje tvrdeniu žalobkyne, že mala záujem vyrovnať tento úver, aby si
žalovaný mohol zobrať úver vo VÚB za účelom vyplatenia žalobkyne na jej nároky, ktoré sú uplatnené

v tomto spore, súd uvádza, že toto tvrdenie zostalo nepreukázané. Nebolo zrejmé, ktorá skutočnosť,
ktorý dôkaz má uvedené preukázať. Žalovaný sám toto poprel a na pojednávaní dňa 8.11.2018 PZ
žalovaného vyslovene uviedol, že skutočnosť splatenia stavebného úveru v Prvej stavebnej sporiteľni
potvrdzuje tvrdenie žalovaného o dohode medzi stranami sporu, že žalobkyňa si zobrala sama úver, aby
svoj záväzok, ktorý použila pre seba, sama splatila, za účelom, aby si žalovaný mohol zobrať úver vo

VÚB - čo sa následne aj stalo. Žalovaný vypovedal, že zobral úver z VÚB za účelom splatenia úveru v
SLSP, ako to aj z tejto zmluvy vyplýva, lebo tam mal vysoké úroky, nakoľko skončila splatnosť fixácie
úrokov a mal vysoké splátky a žalobkyňa okrem svojho tvrdenia opak nepreukázala. Z úveru VÚB,
č. 001/218388/14/0001/000, tvrdený účel zmluvy nevyplýva. Odporuje tomu aj tvrdenie žalobkyne na
pojednávaní dňa 8.11.2018, že na základe tohto úveru bol refinancovaný úver v SLSP, sama uviedla

výšku 109.000,- Eur, výška tohto úveru bola 110.139,20 Eur. Uvedená skutočnosť odporuje tvrdeniu
žalobkyne o tom, že tento úver mal byť čerpaný aj na vyplatenie žalobkyňou uplatneného nároku a
dotvrdzuje tvrdenie žalovaného, že bol braný len na refinancovanie úveru v SLSP. Preukazuje to aj účel
úveru VÚB.

85. Pokiaľ PZ žalobkyne žiadosť o vypustenie spoludlžníka zo Zmluvy o úvere zo dňa 25.9.2014,
veriteľa VÚB, má preukazovať podpísanie tejto žiadosti dňa 4.9.2015 aj dátum rozchodu, uvedená listina
túto skutočnosť nepreukazuje s ohľadom na ďalšie vykonané dokazovanie. Rozhodným, podľa názoru
súdu, bol dôkaz - výsluch svedka, otca žalovaného, ktorý predložil SMS správu od žalobkyne s textom
„Dobrý deň. Nechcem vás otravovať, len aby ste vedeli, Jojo ma vyhodil, ruší mi trvalý pobyt...“, ktorá

bola zaslaná žalobkyňou 8. 5. 2014.

86. Žalobkyňa nepreukázala ani, že úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému od ČSOB, a.s. na
základe zmluvy zo dňa 24.2.2016 (č.l. 188), že z tejto čerpanej sumy úveru mal žalovaný podľa dohody
vyplatiť žalobkyňu - z titulu vyplatenia na základe tvrdenej dohody v zmysle žaloby. Žalovaný uvedené

poprel a vysvetlil na pojednávaní dňa 8.11.2018, že čerpaná suma úveru 129.400,- Eur, prevyšujúca
sumu úveru, ktorý mal byť splatený, čerpal z dôvodu vyplatiť svoje dlhy a dokončiť práce na dome;
tomuto tvrdeniu zodpovedá aj účel úveru v zmysle predmetnej zmluvy o úvere (č.l. 188), t. j. splatenie
skôr poskytnutého úveru v inej banke a rekonštrukcia nehnuteľnosti. Tvrdenie PZ žalobkyne, že branie
týchto úverov je základným účelom pre ne - vysporiadať a vyplatiť nároky žalobkyne v zmysle uzavretej

dohody, toto tvrdenie zostalo nepreukázané. Okrem vlastného tvrdenia žalobkyňa o tom žiadny dôkaz
nepredložila. Pokiaľ PZ žalobcu žiadal, aby žalovaný preukázal, kde použil sumu 20.000,- Eur z úveru,
ktorý poskytla ČSOB žalovanému, uvedené dokazovanie nebolo relevantné pre posúdenie žalobouuplatneného nároku, tvrdenej dohody. PZ žalobkyne nevysvetlil, ako má skutočnosť použitia uvedených
finančných prostriedkov preukázať existenciu dohody.

87. Žalovaný nečerpal úvery v SLSP, VUB a ČSOB za účelom vysporiadania nárokov žalobkyne z
titulu ňou tvrdenej dohody v zmysle žaloby. Zmluva o splátkovom úvere, ktorú uzatvorili so SLSP, a.s.
zo dňa 2.5.2011, ktorý bol splatený úverom od VUB, a.s. na základe úverovej zmluvy zo dňa 25.9.2014,
tento úver bol splatený úverom od ČSOB, a.s., kde jediným dlžníkom je už žalovaný, úver 129.400,-
Eur, ktorý úver doteraz žalovaný spláca. Úvery boli poskytnuté na splatenie skôr poskytnutého úveru a

rekonštrukciu nehnuteľnosti.

88. Vychádzajúc z chronológie čerpania úverov od SLSP, VÚB a ČSOB, časové súvislosti potvrdzujú
tvrdenie žalovaného o dohode medzi žalobkyňou a žalovaným po rozchode (ods. 60), že vyplatí
predchádzajúce úvery, aby žalobkyňa nefigurovala ako dlžník, prípadne spoludlžník, aby si mohla sama
zobrať úver. Nesporne posledný úver spláca sám žalovaný, nakoľko sám žalovaný je v poslednej

úverovej zmluve (ČSOB, a.s.) uvedený ako dlžník.

89. V spore bola preukázaná dohoda, a to po rozchode strán sporu, ako ju prezentoval žalovaný
na pojednávaní dňa 29.3.2018 (ods. 60.), túto preukázali svedecké výpovede svedkov, podľa ktorej si
žalovaná skutočne, ako to uviedol žalovaný, z rodinného domu odniesla všetky hnuteľné veci, okrem

kuchyne - preukazuje výpoveď brata žalobkyne, otca žalovaného a svedka J. W..

90. PZ žalobkyne trval na vykonaní dokazovania výsluchom matky žalovaného. Súd uvádza, že
žalobkyňa nereagovala na výzvu súdu prostredníctvom jej PZ, aby doložili otázky, ktoré treba položiť
matke žalovaného ako svedkyni. Žalovaný preukázal potvrdením od lekára, že matka žalovaného sa

pre svoj zdravotný stav nemôže zúčastniť na pojednávaní. Pokiaľ PZ žalobkyne namietal neobjektívnosť
takto vykonaného dokazovania, súd uvádza, že dokazovanie možno vyhodnotiť až po jeho vykonaní.
Dopredu nemožno predpokladať, ako dokazovanie dopadne. Súd odkazuje na ust. § 196 ods. 3 CSP,
podľa ktorého súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti svedkovi uložiť, aby na otázky odpovedal
písomne; tým nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 2. Zároveň svedka poučí o jeho povinnosti

vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve
odoprieťvýpoveď.Právnaúpravanevylučujeaniinštitútpísomnejvýpovedesvedkavzmysleuvedeného
zákonnéhoustanovenia.Ktejtoformevýsluchusúdpristúpilnazákladevlastnejúvahy,keďpodľanázoru
súdu, okrem naplnenia požiadavky hospodárnosti bolo preukázané lekárskym potvrdením, že matka
žalovanéhosazozdravotnýchdôvodovnemôžepojednávaniazúčastniť,pričomajpripísomnejvýpovedi

svedka platia ustanovenia o poučovacej povinnosti, vrátane poučenia o trestnoprávnych následkoch
krivej výpovede.

91. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku

na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný
mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

92. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.