Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/257/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111211912
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6111211912.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej
veci žalobcu Ing. F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. Q. XX, Z. Z., zast.: Mgr. Štefanom Lišiakom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Robotnícka 8, Banská Bystrica, proti žalovanému:
AVION spol. s r. o., so sídlom Dedovec 1760/278, Považská Bystrica, IČO: 36309273, zast. JUDr.

Pavlom Gombíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Kukučínova 1, Martin, v konaní o
odstránenie reklamovaných vád, výmenu skorodovaného výfukového potrubia, odstránenie a ošetrenie
skorodovaných podvozkových častí na osobnom motorovom vozidle M. Y. S. Z. XXX H., o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/110/2011-318 zo dňa 31. mája 2017,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorou uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť štátu priznanú

náhradu trov konania vo výške 848,88 Eur v 1 na účet Okresného súdu Banská Bystrica do 3 dní od
právoplatnosti daného výroku uznesenia z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal štátu náhradu trov konania vo výške
848,88 Eur a uložil žalobcovi aj žalovanému povinnosť zaplatiť ju v pomere každý v 1, na účet Okresného
súdu Banská Bystrica, pripojeným príkazom na úhradu, a to do 3 dní od právoplatnosti daného výroku

uznesenia.

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu dňa 03. 06. 2011 domáhal voči žalovanému odstránenia reklamovaných vád na vozidle
M. Y. S. Z. XXX H.. Súd uznesením č. k. 14C/110/2011-156 zo dňa 12. 10. 2012 nariadil znalecké
dokazovanie. Znalec dňa 01. 12. 2014 doručil súdu znalecký posudok č. XXX/XXXX a následne dňa 13.

01. 2015 vyúčtovanie odmeny v sume 848,88 Eur, ktorá bola znalcovi vyplatená z pokladnice Okresného
súdu Banská Bystrica. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 08. 10. 2015 vzal žalobu
v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil z dôvodu, že medzi účastníkmi konania došlo
k mimosúdnemu vyriešeniu sporu. Právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu dňa 09. 11.
2015 so zastavením konania súhlasil. Súd prvej inštancie preto uznesením č. k. 14C/110/2011-282 zo
dňa 21. 12. 2015 konanie zastavil a účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie

v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/109/2016-301 zo dňa
31. 10. 2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 12. 2016.

3. Súd prvej inštancie mal za to, že nakoľko v dôsledku zmeny procesných predpisov od 01. 07. 2016
v danej veci už nebolo možné o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí, vydal o nároku štátu na náhradu trov konania toto samostatné rozhodnutie aplikujúc

v zmysle čl. 4 Civilného sporového poriadku už v tom čase neúčinné ust. § 151 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Keďže znalecké dokazovanie bolo hradené z pokladniceOkresného súdu Banská Bystrica a k zastaveniu konania došlo zavinením žalobcu aj žalovaného, súd
prvej inštancie ich oboch zaviazal na úhradu trov štátu každého v pomere v 1 v zmysle § 255 Civilného
sporového poriadku. Súd prvej inštancie dodal, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia o nároku na

náhradu trov konania, bude analogicky podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súdnym
úradníkom vydané samostatné uznesenie o výške náhrady trov prvostupňového konania.

4. Proti prvému a jedinému výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov štátu len v
časti zaväzujúcej žalobcu na náhradu trov štátu v 1/2 podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1
písm. a) a písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) s tvrdením, že neboli
splnené procesné podmienky a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súdu prvej inštancie vyčítal, že o trovách konania už bolo právoplatne rozhodnuté
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/110/2011-282 zo dňa 21. 12. 2015 v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/109/2016-301 zo dňa 31.

10. 2016, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 06. 12. 2016. Právoplatné rozhodnutie vo veci tvorí
v zmysle § 230 C. s. p. prekážku pre ďalšie rozhodovanie tej istej veci. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Mcdo 15/2013 zo dňa 18. 06. 2015, v ktorom sa
uvádza: „Pokiaľ súd prvého stupňa v rozsudku nerozhodol o trovách štátu a nerozhodol o nich bez
návrhu ani do právoplatnosti rozsudku, bolo vylúčené, aby o nich rozhodol neskôr mimoriadnym

dovolaním napadnutým uznesením, vydaným navyše takmer po uplynutí jedného roka od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.... ...nerešpektovanie ustanovenia § 166 ods. 1 O. s. p. súdom prvého stupňa
i odvolacím súdom malo za následok aj porušenie článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a tiež porušenie článku 13 ods. 1 písm. a) ústavy, podľa

ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní
základných práv a slobôd.“
5. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti výrok uznesenia súdu prvej inštancie zrušil
a súdne konanie voči nemu zastavil.
6. Okresný súd Banská Bystrica ako orgán konajúci v mene štátu v prípade rozhodnutia o nároku štátu

na náhradu trov sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p.
preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa
§ 380 ods. 1 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu,
že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý
verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku
v napadnutej časti zrušiť z nasledovných dôvodov:
8. Konanie na súde prvej inštancie sa začalo dňa 03.06.2011, t.j. ešte za účinnosti O. s. p. a

bolo skončené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/110/2011-282 zo dňa 21. 12.
2015, t.j. vydaným ešte za účinnosti O. s. p. a predmetné uznesenie v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/109/2016-301 zo dňa 31. 10. 2016 nadobudlo
právoplatnosť dňa 06. 12. 2016. V predmetnom uznesení, ako rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, súd
prvej inštancie v zmysle vtedy účinného § 151 ods. 1 O. s. p. rozhodol druhým výrokom aj o náhrade trov

účastníkov konania tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania z dôvodu mimosúdneho
vyriešenia veci. Súd prvej inštancie si teda nevyhradil rozhodnutie o náhrade trov konania (vrátane
trov štátu) na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. Aplikácia
ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p. by teda ani za predpokladu, že by Občiansky súdny poriadok s. p.
bol ešte stále v súčasnosti účinný, neprichádzala do úvahy. Jeho aplikácia by nebola prichádzala do

úvahy ani z dôvodu, že ak súd ukončí konanie vydaním procesného uznesenia o zastavení konania,
nejedná sa o meritórne rozhodnutie, v ktorom by sa súd musel vysporadúvať s vecou samou, a preto
nemožno argumentovať zložitosťou prípadu. Preto analogická aplikácia ustanovenia § 151 ods. 3 O.
s. p. v dôsledku neexistencie tohto ustanovenia v súčasnosti účinnom procesnom kódexe - Civilnom
sporovom poriadku v zmysle článku 4 C. s. p. nie je namieste.

9. Neobstojí však argument žalobcu uvedený v odvolaní, že súd prvej inštancie nemohol rozhodovať
o trovách štátu z dôvodu, že o trovách konania už bolo právoplatne rozhodnuté, a teda uznesenie č.
k. 14C/110/2011-282 zo dňa 21. 12. 2015 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 12Co/109/2016-301 zo dňa 31. 10. 2016 tvorí prekážku právoplatne rozhodnutejveci. Daným uznesením o trovách štátu totiž nebolo rozhodnuté vôbec, bolo rozhodnuté len o trovách
účastníkov - žalobcu a žalovaného. Uvedenú vadu však v zmysle vyššie uvedeného uznesenia
NajvyššiehosúduSRbolomožnébeznávrhuzhojiťlendoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonanie

skončilo a to v tomto prípade (dopĺňacím) uznesením (nakoľko by sa dopĺňalo uznesenie, nie rozsudok
aplikujúc v zmysle § 167 ods. 2 O. s. p. primerane ust. § 166 ods. 1 O. s. p.). Z tohto pohľadu sú
závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Mcdo 15/2013 zo dňa 18.
06. 2015 použiteľné aj na tento prípad, nakoľko uznesenie o zastavení konania ako rozhodnutie, ktorým
sa konanie skončilo, bolo vydané ešte za účinnosti O. s. p. Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie skončilo, vydaného ešte za účinnosti O. s. p. nemožno o nároku na náhradu trov štátu bez
návrhu už rozhodnúť. Márne dávno uplynula aj lehota daná účastníkom konania na podanie návrhu na
doplnenie uznesenia v zmysle § 166 ods. 1 O. s. p.
10. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách štátu teda naozaj vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Keďže sa nejedná o rozhodnutie vo veci samej a dôvody na jeho vydanie
neexistovali, odvolací súd výrok uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil podľa § 389

ods. 1 písm. d) C. s. p.
11. Odvolací súd podotýka, že týmto rozhodnutím nie je dotknutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie
č. k. 14C/110/2011-318 zo dňa 31. mája 2017 v časti, ktorou súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť štátu priznanú náhradu trov konania vo výške 848,88 Eur v 1 na účet Okresného súdu
Banská Bystrica do 3 dní od právoplatnosti daného výroku uznesenia, nakoľko súc viazaný rozsahom

odvolania v zmysle § 379 C. s. p. odvolací súd nemohol zrušiť výrok uznesenia v časti, v ktorej nebol
napadnutý.
12.Požiadavkežalobcuvodvolaní,abyodvolacísúdkonanieajzastavil,nemoholodvolacísúdvyhovieť,
pretože konanie už bolo právoplatne zastavené dňa 06. 12. 2016 uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 14C/110/2011-282 zo dňa 21. 12. 2015 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/109/2016-301 zo dňa 31. 10. 2016. O trovách štátu sa nerozhoduje
v samostatnom konaní.
13. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že dodatok súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
uznesenia, že po právoplatnosti uznesenia o nároku na náhradu trov konania, bude analogicky
podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súdnym úradníkom vydané samostatné uznesenie o výške náhrady trov

prvostupňového konania je nenáležitý, pretože súd prvej inštancie v rozpore s ust. § 262 C. s. p. rozhodol
napadnutým uznesením nielen o nároku štátu na náhradu trov konania, ale aj o jeho výške, ktorú vyčíslil
sumou 848,88 Eur a žalobcu a žalovaného zaviazal na ich úhradu po 1, z čoho vyplýva, že každý z
nich má zaplatiť po 424,44 Eur. Súdny úradník teda už nemá o čom rozhodovať. Správna výroková časť
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorá by zodpovedala zneniu ust. § 262 ods. 1 C. s. p., mala napríklad

znieť: „I. Žalobca je povinný nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 50 %. II. Žalovaný je povinný nahradiť
štátu trovy konania v rozsahu 50 %.“ Súc viazaný rozsahom odvolania nemohol odvolací súd ani pre
uvedenýnedostatokčasťvýrokuuzneseniasúduprvejinštancietýkajúcusažalovanéhozrušiť.Uvedenú
argumentáciu odvolací súd uvádza len pre úplnosť, pretože ako bolo už vyššie uvedené, uvedené
uznesenie už za vyššie popísanej situácie nemalo byť vydané.

14. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).