Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 28, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210836
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5717210836.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, spore žalobkyne: Z.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX I., zastúpená spoločnosťou AK JUDr. Repáň a partneri,
s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, proti žalovanému: N. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XXX, XXX XX W., zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária
MESSINGER & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 860 000, o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
7C/41/2017-295 zo dňa 8. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.) doručenú súdu dňa 28.08.2017
v znení jej úpravy, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 33.000 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z vyčíslenej sumy od 09.09.2017 do zaplatenia a
náhrady trov konania titulom bezdôvodného obohatenia, investovaním finančných prostriedkov, či už

z príjmu žalobkyne alebo získané formou úverov do výstavby rodinného domu vo výlučnom vlastníctve
žalovaného.
2. Z jeho odôvodnenia vyplynulo, že ťažisko argumentácie žalobkyne spočívalo v tom, že pred výstavbou
rodinného domu ako aj počas nej viedli so žalovaným spoločnú domácnosť a financovanie rodinného
domu prebiehalo združením spoločne zarobených prostriedkov, ktoré boli v spoločnej kase a tiež
prostredníctvom braných úverov, a to počas celej doby výstavby až do času, kedy sa do domu po
kolaudácii presťahovali. Popri spoločnom financovaní výstavby sa dohodli, že po skolaudovaní stavby

sa polovica rodinného domu prevedie na žalobkyňu a v prípade ich rozchodu jej bude vyplatená suma
vo výške polovice hodnoty rodinného domu a úprav okolo domu určenej ku dňu opustenia domácnosti
a odhlásenia sa z trvalého pobytu, jej vyplatenie prebehne najneskôr do 1 roka od týchto skutočností s
tým, že nehnuteľnosť zostane vo vlastníctve žalovaného (ďalej aj „Dohoda“). V roku 2015 sa spolužitie
medzi nimi zhoršilo, a preto požiadala o vyplatenie v zmysle dohody. K jej vyplateniu malo dôjsť
z refinancovaného úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý (žalobkyňa mala postavenie ručiteľky),
tieto finančné prostriedky nedostala, čo vyústilo do opakovaného dočasného odchodu zo spoločnej

domácnosti, z ktorej nakoniec definitívne odišla začiatkom septembra 2015, kedy si odsťahovala
všetky svoje veci a dňom 09.09.2015 sa odhlásila z trvalého pobytu a vrátila kľúče žalovanému. Do
času odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti boli vyplatené úvery a žalobkyňa sa podieľala na
financovaní výstavby domu v rovnakom rozsahu ako žalovaný. Žalovaný všetky tvrdenia žalovanejpoprel. Prvá výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia mu bola doručená až v júli 2017 od právneho
zástupcu žalobkyne, a preto vzniesol aj námietku premlčania nároku, pričom premlčaciu dobu je
potrebné počítať od opustenia domácnosti žalobkyňou v máji 2014.

3. Po vykonaní rozsiahleho dokazovania vo veci súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval
ust. § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v spojení s § 107 ods. 1, ods. 2
OZ. Východiskom pre rozhodnutie súdu bola počas celého sporu žalobkyňou tvrdená Dohoda. Vedenie
spoločnej domácnosti podľa názoru súdu nebolo právnym dôvodom pre plnenie, ktoré podľa tvrdenia

žalobkyne mala poskytnúť žalovanému na stavbu rodinného domu v jeho vlastníctve za situácie tvrdenej
dohody, ktorú súdu nepreukázala. Svedkovia o tejto dohode vedeli len sprostredkovane od žalobkyne.
Či už tvrdenia strán sporu alebo svedkov (na strane žalobkyne) boli len vo všeobecnej rovine a nebolo
preukázané, že tvrdená dohoda spĺňa náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ.

4. Preukázané plnenie (zhodnotenie nehnuteľnosti), ktoré mala žalobkyňa poskytnúť žalovanému

ako investíciu do nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve (skutočnosť nepoprel ani žalovaný) bez
preukázania tvrdenej dohody by súd kvalifikoval ako investovanie žalobkyne do cudzieho majetku bez
toho, aby mala na to právny dôvod. Rozsah práva na vydanie bezdôvodného obohatenia by bol potom
daný tým, aký majetkový prospech získal obohatený - vlastník nehnuteľnosti v čase jeho získania, lebo
predmetom bezdôvodného obohatenia bolo zhodnotenie vecí obohateného.

5. S ohľadom na vznesenú námietku premlčania súd neskúmal rozsah vložených investícií žalobkyňou
do nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, nakoľko bolo preukázané, že pokiaľ mala žalobkyňa použiť
finančné prostriedky z úverov ňou opísaných aj na výstavbu rodinného domu, išlo preukázateľne o úvery
čerpané v rokoch 2004, 2010, 2012, 2013. Úvery v roku 2014 a 2015 boli čerpané už za účelom splatenia

predchádzajúcich úverov (ich refinancovania). Pre začiatok plynutia 3-ročnej premlčacej doby v prípade
bezdôvodného obohatenia, keď od počiatku nebol právny dôvod plnenia, je relevantné, kedy skutočne k
obohateniu došlo, teda kedy boli najneskôr finančné prostriedky vložené ako investície do nehnuteľností
vo vlastníctve žalovaného. Tieto mohla žalobkyňa vložiť naposledy v roku 2013. Žaloba bola podaná zo
dňa 28.08.2017, t. j. po uplynutí 3-ročnej objektívnej premlčacej doby v zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ,

kedy sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí najneskôr. Objektívna premlčacia
lehota uplynula najneskoršie do konca roka 2016 (k zhodnoteniu nehnuteľností došlo najneskoršie do
konca roka 2013).

6. Osobitne súd zdôraznil, že žalobkyňa sa v zmysle tvrdenej dohody počas vzťahu so žalovaným

nedomáhala jej naplnenia. Netvrdila, že sa domáhala, aby bola zapísaná ako podielová spoluvlastníčka
po kolaudácii v období od roku 2006 (kolaudácia domu) do r. 2014 (rozchod strán sporu). Uvádzala,
že sa nechala len „odbiť“. Podľa názoru súdu práve táto skutočnosť dotvárala tvrdenie žalovaného, že
takáto dohoda, resp. sľub zo strany žalovaného nebol.

7.Prezačiatokplynutiapremlčacejdoby,boloirelevantné,kedysažalobkyňazpredmetnejnehnuteľnosti
odsťahovala, lebo tento termín bol rozhodný pri preukázaní Dohody opísanej v žalobe a tvrdenej počas
celého sporu, podľa ktorej mal byť žalobou uplatnený nárok splatný do 1 roka od rozchodu strán sporu.
Z tohto dôvodu nebol na vec aplikovateľný záveru rozhodnutia nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 548/2015. Pri
nepreukázaní tejto dohody pre začiatok plynutia premlčacej lehoty bolo rozhodujúce, kedy sa žalobkyňa

ako oprávnená z bezdôvodného obohatenia dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom
žalobkyňa mala túto vedomosť od začiatku financovania výstavby rodinného domu, pretože jej bolo
známe, že investuje do cudzieho vlastníctva a bolo jej známe aj, kto sa na jej úkor obohatil. Z tohto
dôvodu uplynula aj dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie plnenia z
bezdôvodnéhoobohateniavroku2015.Podanímžaloby(28.08.2017)jetotoprávopremlčanéuplynutím

dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ako aj trojročnej objektívnej premlčacej lehoty.

8. Vykonanie ďalšieho dokazovania z dôvodu úspešného vznesenia námietky premlčania žalovaným
bolo neúčelné a nehospodárne.

9. O trovách konania rozhodol súd pri aplikácii ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, ods.
2 CSP. Pri konštatovaní plného úspechu žalovaného vo veci mu priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %.10. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa
z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil uskutočniť jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci,namietaljehonezákonnosťanavrholnapadnutýrozsudokzrušiťavecvrátiť súdunaďalšiekonania
a rozhodnutie, vykonal dokazovanie v pôvodne navrhnutom smere ohľadom rozsahu investícií zo
zobratých úverov do spoločnej nehnuteľnosti a prejudiciálne sa vyporiadal s otázkou vzniku podielového

spoluvlastníctva k spoločne budovanej veci medzi účastníkmi konania.
Z vykonaného dokazovania podľa žalobkyne je možné ustáliť, že so žalovaným 10 rokov viedla
spoločnú domácnosť, bola bonitnejším klientom pre peňažné ústavy na poskytnutie úverov, mala lepšie
finančne ohodnotené zamestnanie, stály príjem a napriek tomu súdu z nevysvetliteľných dôvodov
uveril žalovanému, že realizoval výstavbu domu zo svojich prostriedkov, že iba čiastočne prispievala
na jeho výstavbu a zabávala sa. Ak súd konštatoval, že nepreukázala tieto skutočnosti, ktoré boli

základ pre uzavretú dohodu o výstavbe domu, takto prijatý záver odporuje vykonanému dokazovaniu,
je neodôvodnený a teda nepreskúmateľný. Súd bezdôvodne ustálil záver, že neexistovala dohoda
účastníkov pred začatím výstavby i napriek tomu, že predložené dôkazy a svedecké výpovede, tvoria
jednu ucelenú reťaz, z ktorých vyplýva záver o spoločnom započatí výstavby rodinného domu, o
spoločnom realizovaní a financovaní tejto výstavby počas obdobia niekoľkých rokov o logickej a časovej

nadväznosti bratia úverov na financovanie výstavby. Je potom logické, že sa rozhodla pomôcť získať
žalovanému finančné prostriedky na refinancovanie úverov a na jej vyplatenie. Všetky tieto skutočnosti,
ako je spolužitie, trvalý pracovný pomer žalobkyne od roku 2001 v spoločnosti Billa, s.r.o., sú podkladom,
že súd nesprávne vyhodnotil takto preukázaný a skutkový stav a prijal nesprávny záver. Dôkazná
sila dôkazov na strane žalovaného nebola silnejšia, vierohodnejšia a aj napriek tomu si súd osvojil

tvrdenia žalovaného ako pravdivé. Súd nie je viazaný právnym posúdením nároku uvedeným v žalobe
a ak aj žalobkyňa žiadala zaplatenie sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, súd znalý práva takto
uplatnený nárok mohol vyhodnotiť inak. V konaní bolo preukázané, ako bolo k stavbe a jej financovaniu
pristupované, z čoho podľa žalobkyne bol daný základ pre vznik podielového spoluvlastníctva k
rodinnému domu v prospech obidvoch. Súd mal tento nárok posúdiť ako nárok z titulu vyporiadania

podielového spoluvlastníctva.
V priebehu dokazovania bolo ustálené, že nadobudnutie nehnuteľností malo atribúty vzniku podielového
spoluvlastníctva, preto žalobkyňa žiadala o zmenu žaloby, ktorú súd odmietol a teda nepostupoval
zákonne. Ak žalobkyňa nenadobudla vlastníctvo originálnym spôsobom, potom ho nadobudla
vydržaním. Súd mal uplatnený nárok žalobkyni priznať podľa vlastného uváženia buď z titulu

bezdôvodného obohatenia alebo z titulu zrušenia podielového spoluvlastníctva. Jedine takýto výklad
možno považovať za spravodlivý. Napadnutý rozsudok extrémnym spôsobom zvýhodňuje žalovaného,
ktorý po 14-ročnej známosti získal celý rodinný dom bez povinnosti vyplatiť hocijaký nárok žalobkyni.
Ak sa súd prvej inštancie priklonil na stranu žalovaného, takýto prijatý záver nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Ak by sa odvolací súd nestotožnil s právnou argumentáciou vzniknutého podielového

spoluvlastníctva, bolo nutné venovať sa nároku z niektorých dôvodov podľa § 451 ods. 2 OZ. Súhlasila
s hodnotením prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, nesúhlasila však s premlčaním
nároku. Namietala, že nebol zachovaný princíp rovnosti zbraní, keď súd odmietol vykonať dokazovanie
výsluchom matky žalovaného, ktorá žila v spoločnej domácnosti s účastníkmi niekoľko rokov počas
výstavby rodinného domu iba s odôvodnením, že má lekárske potvrdenie o zdravotnom stave tejto

svedkyne, ktorá sa nemôže zúčastniť pojednávania. Ust. § 196 ods. 3 CSP, na ktoré sa odvolal
súd, je možné použiť iba vo výnimočných prípadoch. Takýmto spôsobom bola žalobkyňa dotknutá
na svojich právach a postupom súdu poškodená na práve spravodlivého a rýchleho prejednania veci
a zvolený procesný postup viedol k nízkej efektivite. Je nepochybné, že žalovaný získal majetkový
prospech buď na základe plnenia bez právneho dôvodu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol,

pričom začala lehota na vrátenie plnenia plynúť v roku 2015 a nie ako uvádza súd, v roku 2013.
Poukázala, že súd posudzoval aj možnú platnosť uzavretia dohody popisovanej žalobkyňou v žalobe,
pričom sám túto dohodu vyhodnotil ako neplatnú pre jej nejednoznačnosť, neurčitosť, čo evokuje
záver, že ak takáto dohoda podľa súdu bola uzavretá, ale nebola jednoznačne špecifikovaná, tak je
neplatná. Táto neplatnosť by potom odôvodňovala plnenie z druhého dôvodu § 451 ods. 2 OZ, nakoľko

bolo nesporne preukázané zo strany žalobkyne plnenie finančných prostriedkov na výstavbu podľa
neplatnej dohody o združení investícií a ich vysporiadaní medzi účastníkmi. Ak súd vyhodnotil žalobu
ako plnenie bez právneho dôvodu (to znamená, že odpadol právny dôvod stanovený v dohode), tak ten
stav mohol nastať dňom nastatia tejto podmienky a nárok mal byť priznaný. Je nesporné, že rodinnýdom bol vybudovaný zo spoločných prostriedkov združených účastníkmi konania podľa dohody, ktorá
nevyžaduje písomnú formu, a teda jeho vybudovaním vzniklo vlastníctvo pre obidvoch účastníkov, u
každého v 1,nakoľko nebol dohodnutý iný spôsob určenia podielov. Ak sa súd v rámci napadnutého

rozsudku vysporiadal iba s otázkou bezdôvodného obohatenia ako nároku na vyplatenie sumy 33.000
eur, tak pochybil, lebo vec nesprávne právne posúdil. Mal ju posúdiť v širších súvislostiach, a to aj vo
vzťahu k vlastníctvu domu a rozsahu investovaných finančných prostriedkov, preto odmietnutý návrh
na dokazovanie o rozsahu použitých finančných prostriedkov mal súd vykonať. Ak žalobkyňa tvrdila,
že bola podielovou spoluvlastníčkou tohto rodinného domu, tak nemohlo dôjsť k investícii do cudzej

veci. V odôvodnení rozsudku sa súd žiadnym spôsobom nezmienil o podstatných skutočnostiach,
neuviedol, prečo nepripustil zmenu žaloby z titulu zrušenia podielového spoluvlastníctva, aj preto je
jeho odôvodnenie nedostatočné, nepreskúmateľné a nezákonné. Žalobkyňa bola ukrátená na svojich
právach na riadne konanie i z dôvodu nevykonaných navrhovaných dôkazov, ktoré by prispeli k
zisteniu skutočného stavu veci. Odvolateľka nikdy neakceptovala vlastníctvo žalovaného k rodinnému
domu, preto takýto záver súdu je nesprávny a nezdôvodnený. Pokiaľ otázku vlastníctva neriešil

a v čase započatia združenia finančných prostriedkov vec neexistovala, nie je opodstatnené ani
konštatovanie súdu, že išlo o investovanie finančných prostriedkov do cudzieho majetku bez toho, aby
ako investujúca mala na to právny dôvod. Tento záver by bolo možné akceptovať, ak by sa jednalo
o jednorazovú investíciu, ale nie o niekoľkonásobné bratie úverov a budovanie vecí zo spoločných
finančných prostriedkov od základu. Preto aj ďalšia argumentácia súdu je neprijateľná, lebo je potrebné

prejudiciálne posúdiť otázku vlastníctva a právne vyhodnotiť, či dohoda existovala, alebo neexistovala v
zmysle predložených dôkazov. Uviedla, z akých dôvodov nemožno podľa obsahu SMS považovať deň
08.05.2014 za rozhodný pre plynutie premlčacej doby. Uvedený dôkaz namietala, nakoľko obsah správy
len dokumentuje, že v tomto období vznikali nedorozumenia na strane účastníkov konania v spolužití.
Súd ani v tomto smere neodôvodnil, prečo uveril pri danom dôkaznom stave tvrdeniam svedkov zo

strany žalovaného a neuveril tvrdeniam svedkov zo strany žalobkyne a neakceptoval niekoľkonásobné
odídenie žalobkyne zo spoločnej domácnosti (v období rokov 2014 a 2015) a ňou zrušený trvalý
pobyt v septembri 2015. Preto nie je možné tento dôkaz brať za rozhodný. Podporným pre záver, že
žalobkyňa bola tá, ktorá vzťah ukončila a odhlásila sa z trvalého pobytu, je aj emailová komunikácia
zo strany žalovaného, ktorá bola súdu predložená a ktorú súd nezobral do úvahy. Všetky kroky, ktoré

žalobkyňa činila po opustení spoločného domu, boli s úmyslom zabezpečiť finančné prostriedky pre
vysporiadanie ňou zobratých úverov na stavbu rodinného domu, preto bola ochotná pre zlepšenie
bonitnosti žalovaného po rozchode spolupôsobiť pri poskytnutí úverov žalovanému, ako vyviaznutie
z uzatvorených úverových zmlúv. Takýto postup rešpektoval aj žalovaný (bratie úverov v SLSP, a.s.,
VÚB, a.s. a ČSOB, a.s.), čo tiež podporuje záver o uzavretej dohode. Bez ďalšej argumentácie pojal

súd za preukázanú dohodu o tom, že po rozchode strán sporu si žalovaná z rodinného domu odnesie
všetky hnuteľné veci okrem kuchyne. Takéto vyhodnotenie odporuje logickým súvislostiam a tvrdeným
skutočnostiam. Z vyššie uvedených dôvodov napadla aj výrok o trovách konania. Súčasne požiadala o
oslobodenie od súdneho poplatku v odvolacom konaní, nakoľko jej majetkové a zárobkové pomery sa
žiadnym spôsobom oproti rozhodnutiu, kedy bola oslobodená od súdnych poplatkov okresným súdom,

nezmenili.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť,
nesúhlasiac s dôvodmi podaného odvolania. Poukázal najmä na nepreukázanie existencie dohody,
že po skolaudovaní stavby rodinného domu sa polovica rodinného domu prevedie na žalobkyňu,

ako i dohody o tom, že v prípade rozchodu bude žalobkyňa vyplatená vo výške 1/2-ice hodnoty
rodinného domu určenej ku dňu opustenia domácnosti. Ide o vykonštruované tvrdenia žalobkyne.
Rovnako žalobkyňa nepreukázala, že financovanie výstavby rodinného domu prebiehalo združením
spoločne zarobených prostriedkov, zo spoločnej kasy a tiež prostredníctvom úverov na účely bývania.
Zotrval na tom, že financovanie výstavby bolo v podstatnej miere riešené z finančných prostriedkov a

úverov žalovaného, nakoľko žalobkyňa mala nízky príjem, čo pretrváva až do súčasnosti, keďže žiada
o oslobodenie od súdnych poplatkov. Úvery, na ktoré žalobkyňa odkazovala v priebehu konania, boli
spotrebného charakteru a väčšina z týchto finančných prostriedkov bola použitá predovšetkým na výdaje
a spotrebu žalobkyne, nakoľko nemala stabilné zamestnanie a dostatok finančných prostriedkov na
jej nadštandardný spôsob života v tom čase vedený. Z tohto dôvodu bol žalovaný na predmetných

úveroch vedený ako spoludlžník, aby banka žalobkyni predmetný úver schválila. Nepreukázala, že by
tieto finančné prostriedky získané z poskytnutých úverov boli použité na výstavbu rodinného domu,
nepredložila o tom platby z jej bankových účtov, ktoré by preukazovali použitie týchto finančných
prostriedkov. Len preukazovala zdroj finančných prostriedkov. Pred kolaudáciou rodinného domužalobkyňa preukázala, že zobrala len dva úvery, a to na Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10.02.2004
uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. na sumu vo výške 190.000,- Sk a na základe Zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 11.11.2004 na sumu vo výške 350.000,- Sk, čo

nasvedčuje, že výstavbu rodinného domu v podstatnej miere financoval samotný žalovaný, ktorý do
dnešného dňa spláca úver od ČSOB, a.s. v celkovej výške 129.400 eur a právom je jeho výlučným
vlastníkom. Poukázal na vzájomné vysporiadanie medzi sebou tým, že žalobkyňa pri sťahovaní z
rodinného domu zobrala so sebou všetky veci, ktoré do neho vniesla a ktoré zakúpila zo svojich
prostriedkov. Zopakoval, že vzťah so žalobkyňou ukončil v novembri 2013, kedy sa dozvedel o tretej

nevere zo strany žalobkyne a po rozchode sa dohodli o vysporiadaní hnuteľných vecí zakúpených zo
spoločných prostriedkov. Žalobkyňa sa definitívne odsťahovala z rodinného domu v máji 2014 a nie až v
septembri2015.Trvalýpobytjejponechalnajejžiadosť,ažkýmsinezabezpečínáhradnébývanie.Svoje
tvrdenia pred súdom riadne preukázal svedeckými výpoveďami, ako aj výpisom z SMS správy odoslanej
žalobkyňou svedkovi. Z uvedených dôvodov nemožno súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že rodinný dom
je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a že ho strany sporu nadobudli vybudovaním od základu.

Preto sa nemožno domnievať, že by boli podielovými spoluvlastníkmi predmetného rodinného domu a
mal za to, že súd postupoval správne. V žiadnom prípade neboli porušené procesné práva žalobkyne,
ktorá sa v priebehu celého konania k predmetnej veci vyjadrovala, navrhovala dôkazy, ktoré súd prvej
inštancie všetky riadne vykonal v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na ich
základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie takisto správne právne vyhodnotil.

12. Pri dodržaní procesného postupu súdom prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 374 ods. 1 CSP
žalobkyňa vo veci nepodala odvolaciu repliku a s ďalšími podaniami strán sporu odvolací súd v priebehu
odvolacieho konania nedisponoval.

13. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie priznal žalobkyni oslobodenie od súdneho
poplatku za podané odvolanie v rozsahu 80 % uznesením č. k. 7C/41/2017-359 zo dňa 19.02.2019.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z
dôvodov (§ 379 CSP a § 380 CSP) podaného odvolania a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa

§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie v
zamietajúcom výroku, ako aj v závislom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd (§ 387 ods. 2 CSP).
Takýto postup je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej odôvodnenia rozhodnutí

prvoištančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (pozri napríklad III. ÚS 78/05, II. ÚS
264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09).

16. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobkyne uvedené v jej opravnom prostriedku a po ich

preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

17. S ohľadom k obsahu podaného odvolania je zrejmé, že odvolateľka sa nestotožnila s rozsahom
vykonaného dokazovania a následne skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie tak, ako boli
prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

18. Sporové konanie je vybudované na princípe aktivity sporových strán a ich povinnosti tvrdenia, z
ktorého má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku. Uvedením skutkových okolností, na základe
ktorých si žalobca uplatňuje svoj nárok súčasne vymedzí predmet konania po skutkovej stránke.
Skutkové odôvodnenie uplatneného nároku spolu s vymedzením žalobným návrhom (petitom žaloby) vo

vzájomných súvislostiach vymedzujú predmet konania. Žalobca nie je povinný uplatnený nárok právne
kvalifikovať. V súdenej veci si žalobkyňa splnila uvedenú procesnú povinnosť, t.j. uviedla podstatné
skutkové okolnosti (viď vyššia časť tohto odôvodnenia ods. 2.), ktoré zhrnula v žalobnom návrhu
- a vyčíslený peňažný nárok si uplatnila titulom bezdôvodného obohatenia. V rozsahu uvedenýchskutkových okolností žalobkyňou súd vykonal dokazovanie vo veci so zameraním predovšetkým
na existenciu tvrdenej dohody a následne požadovaných investovaných finančných prostriedkov do
rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Na pojednávaní dňa 21.06.2018 navrhla žalobkyňa

zmenu žaloby (§139 CSP), ktorou sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
strán sporu k rodinnému domu a na vysporiadanie nárokov zo zrušeného podielového spoluvlastníctva
sa od žalovaného domáhala zaplatenia sumu 33.000,- eur. O tomto procesnom návrhu rozhodol súd
podľa§143ods.1,3CSPuznesenímč.k.7C/41/2017-216zodňa28.06.2018tak,ženavrhovanúzmenu
nepripustilapokračovalvkonaníopôvodnejžalobe,pričomsvojerozhodnutiezodpovedajúcoodôvodnil.

V podstate poukázal na diametrálne odlišné nároky vyžadujúce preukázanie odlišných skutočností, na
výsledky doteraz vedeného dokazovania k posúdeniu nároku z bezdôvodného obohatenia ako aj štádia
konania a povinnosť súdu postupovať v súlade s čl. 17 CSP - postup súdu bez zbytočných prieťahov
a hospodárne. S takýmto procesným postupom sa stotožnil aj odvolací súd. Z uvedeného vyplýva, že
okresný súd túto otázku procesne správne vyriešil a pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe, ktorým
bol jasne daný predmet sporu - uplatnený nárok z bezdôvodného obohatenia, čomu nasvedčovali aj v

žalobe uvedené skutkové okolnosti. Pretože časť odvolacích námietok žalobkyne smerovala k tomu, že
sa súd nezaoberal vznikom podielového spoluvlastníctva k spoločne postavenému domu, hoci podľa
žalobkyne k takémuto záveru mohol dospieť, odvolací súd uvádza, že smerodajné pre posúdenie, ale
aj rozhodnutie veci súdom bola žalobkyňou ťažiskovo tvrdená Dohoda.

19. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou
činnosťou viacerých osôb (tu stranami sporu) je rozhodujúca dohoda medzi nimi uzavretá o založení
spoluvlastníckych vzťahoch. Na uzavretie takejto dohody sa vzťahujú všeobecné ust. § 34 a nasl. OZ
o právnych úkonoch. Zákon nepredpisuje na jej uzavretie žiadnu konkrétnu formu, preto môže byť
dohoda uskutočnená buď výslovne (ústnou formou) alebo písomne alebo tiež iným než výslovným

spôsobom (konkludentne), ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Bez
ohľadu na zvolenú formu právneho úkonu sa na jeho platnosť vyžaduje splnenie požiadaviek určitosti
a zrozumiteľnosti (§37 OZ). Z obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto
právneho úkonu sa aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred (pred jeho výstavbou) dohodli na
založení podielového spoluvlastníctva k domu. Ak sa účastníci dohodli na uvedenej podstate tohto

úkonu, prípadná absencia ostatných dojednaní pravidelne sa vyskytujúcich v takýchto dohodách -
napr. výška spoluvlastníckeho podielu - nemá za následok neplatnosť predmetnej dohody. Dohoda o
podstatnej náležitosti - nadobudnutí rodinného domu do podielového spoluvlastníctva pred začatím
výstavby vopred neobsahuje ani znenie dohody tvrdené žalobkyňou (po skolaudovaní stavby sa
polovica rodinného domu prevedie na žalobkyňu). Preto vzhľadom na procesný postup okresného

súdu (nepripustil zmenu žaloby) ako aj právnu argumentáciu doplnenú odvolacím súdom, pokiaľ
okresný súd takúto úvahu, t.j. o nadobudnutí spoločnej veci do vlastníctva strán sporu v rozhodnutí
neposkytol, nebolo to na ujmu správnosti jeho rozhodnutia ani nedostatku odôvodnenia. Naviac pokiaľ
následne zhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala ani
existenciu Dohody a nároku z nej uplatneného. Aj podľa názoru odvolacieho súdu jej existencia nebola

v konaní preukázaná. Žalovaný existenciu tvrdenej dohody poprel a svedkovia poskytli len neurčité
sprostredkované tvrdenia. Ak teda nebola preukázaná existencia tejto dohody, nemohol byť na jej
základe priznaný nárok uplatnený žalobkyňou.

20. Odvolací súd uzatvára, že poskytnutie peňažných prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie

nehnuteľnosti, prípadne zhodnocovanie nehnuteľnosti tretej osoby je zásadne považované za investíciu
do cudzieho majetku a môže byť právnym titulom na prípadné vymáhanie poskytnutých prostriedkov
ako bezdôvodné obohatenie, zásadne však samo o sebe nepredstavuje právny titul na nadobudnutie
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.

21. Prijatie názoru žalobkyne na vznik vlastníckeho práva by v konečnom dôsledku znamenalo,
že ktokoľvek by poskytol tretej osobe peňažné prostriedky (darom, úverom, pôžičkou, prípadne
spolupôsobením pri poskytnutí úveru a to aj opakovane) by sa mohol domáhať vydania rozhodnutia o
jeho spoluvlastníctve k tejto nehnuteľnosti len z tohto dôvodu bez ohľadu na zákonom stanovený spôsob
nadobúdania vlastníctva zákonom.

22. Zhodnotením všetkých skutočností zistených z vykonaného dokazovania v rámci zásad pre
hodnotenie dôkazov, každého zvlášť ako aj vo vzájomných súvislostiach, aj odvolací súd dospel k
záveru, že žalobkyňa nedisponovala v zmysle práva relevantnou dohodou o nadobudnutí vlastníctva krodinnému domu (originálnym spôsobom), v konaní nebola preukázaná žalobkyňou tvrdená dohoda a
ani správanie žalobkyne (od kolaudácie rodinného domu, t.j. od roku 2006 do preukázaného rozchodu
k 08.05.2014) nenasvedčovalo, že by sa reálne domáhala splnenia sľubu daného žalovaným, následne

postupné zbavovanie úverového zaťaženia žalobkyne (ako spoludlžníčky resp. ručiteľky) ako aj výška
konečného dlhu prevzatého žalovaným ako jediným dlžníkom (vo výške 129.400 eur) a vzájomné
vysporiadanie zariadenia rodinného domu nasvedčuje, že okresný súd dôvodne uveril hodnovernosti
výpovede žalovaného ako aj dôkazom získaným z dôkazných prostriedkov navrhnutých žalovaným.
Všetky tieto okolnosti, ktoré vzišli z vykonaného dokazovania vo svojom súhrne viedli nielen okresný

súd, ale aj odvolací súd k presvedčeniu, že tvrdenia žalovaného a dôkazy ním predložené boli logické
a presvedčivé.

23. Súd je subjektom, ktorý určuje čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré
skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy
navrhnuté stranou sporu. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na

súde(§185ods.1CSP).Súdjepovinnýsúčasne dbaťnato,abynevylúčiltakýdôkaz,ktorýmápotenciál
preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou, ak tento poznatok nebude preukazovať iným
dôkazom. O vykonaní alebo nevykonaní navrhnutého dôkazu súd rozhoduje priebežne počas konania,
pričom svoje rozhodnutie o nevykonaní dôkazu je povinný uviesť v odôvodnení meritórneho rozhodnutia
(§220 ods. 2 CSP). Vo vzťahu k nevykonaniu výsluchu navrhovanej svedkyne - sa okresný súd odvolal

na ust. § 196 ods. 3 CSP. Inštitút písomnej výpovede svedka zákon pripúšťa a je len na úvahe súdu
v tomto prípade limitovanú len zásadou hospodárnosti, či k nemu pristúpi alebo nie. Pokiaľ žalobkyňa,
ktorá zotrvala na výsluchu tejto svedkyne nepredložila na výzvu súdu otázky pre svedkyňu v písomnej
podobe, nemôže hľadať nedostatok v nevykonaní tohto dôkazu v stanovenom spôsobe jeho vykonania.
Zásade voľného hodnotenia dôkazov nezodpovedá taký spôsob hodnotenia, kedy je (vopred) označená

za nespôsobilý dôkazný prostriedok svedecká výpoveď len preto, že svedok je v blízkom vzťahu k
žalovanému. Táto skutočnosť sama o sebe neodôvodňuje záver o nepravdivosti (nevieryhodnosti)
svedeckej výpovede tejto osoby. Tento záver nemusí byť nevyhnutne logickým dôsledkom uvedenej
premisy.Hodnotiacizáveronepravdivosti(nevierohodnosti)údajov,oktorýchsvedeckávýpoveďpodáva
správu, je možné v zmysle § 191 CSP urobiť len na základe tých konkrétnych skutočností, ktoré boli v

konaní zistené s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Ak
bola žalobkyňa presvedčená, že výpoveď matky žalovaného bude neobjektívna, je otázne prečo na nej
zotrvala. Nevykonanie ďalšieho dokazovania bolo rovnako dôvodné vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania. Odvolací súd v postupe okresného súdu pri vykonávaní dokazovania (jeho rozsahu a
spôsobu) nevzhliadol žiadny nedostatok.

24. V súvislostiach prejednávanej veci vzhľadom na okolnosti vyhodnotené okresným súdom stanovený
obsah a rozsah dokazovania boli správne aj právne úvahy okresného súdu prichádzajúce do úvahy ako
nárok z bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 OZ získaný bez právneho dôvodu.
Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti investovania finančných prostriedkov z úverov prevzatých

žalobkyňou do nehnuteľnosti žalovaného a vznesenú námietku premlčania dospel okresný súdu k
správnemu záveru o premlčaní uplatneného nároku a správne stanovil aj počiatok plynutia premlčacej
doby ako moment najneskoršej možnej investície finančných prostriedkov do nehnuteľnosti vo
vlastníctvežalovaného.Vtomtosmereodvolacísúdodkazujevplnomrozsahunatútočasťodôvodnenia
napadnutého rozhodnutia.

25. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a

práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1
CSP), a nie strán sporu. Okresný súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci náležitým spôsobom a v

potrebnomrozsahusohľadomnaprocesnýstavveciaspôsobomplnezodpovedajúcimkontradiktórnosti
sporového konania, umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným
spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci.26. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu súd prvej
inštancie vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až
§ 222 CSP, aj správne a presvedčivo odôvodnil. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania (teraz strany sporu - poznámka odvolacieho súdu), ale iba na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenierozhodnutiavšeobecnéhosúdu(prvostupňového,aleajodvolacieho),ktoréstručneajasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. III. ÚS 115/2003). Námietka žalobcu
o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia je preto nedôvodná.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady úspechu žalovanej v rade 2/ aj v odvolacom

konaní, ktorej priznal proti žalobcovi nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3

(za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).