Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118200915
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118200915.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne Z. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XX, právne zastúpenej Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom Hlavná 50, 080 01
Prešov, proti žalovanému S. Z., nar. 01.XX.XXXX, bytom so sídlom N. XXX, právne zastúpenému
JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 32C/3/2018-279 zo dňa 11.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku III. o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej aj len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol:

,,I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že
do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje:
- byt č. X nachádzajúci sa v kat. území N., obec N., okres K. zapísaný v katastri nehnuteľnosti na LV č.
XXXX ako rodinný dom s bytom, súp. č. XXX postavený na parcele H. XXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2,
- osobné motorové vozidlo P. Y. EČ: K. XXX P. v zostatkovej hodnote 5 500 eur,

- elektrické spotrebiče v zostatkovej hodnote 925 eur
- notebook v zostatkovej hodnote 100 eur
- nábytok v zostatkovej hodnote 250 eur
- finančné prostriedky na bankovom účte žalovaného vo výške 298,03 eura
- záväzok zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej so I. B.,
a.s. v roku 2013 v pôvodnej výške 11 300 eur

- záväzok zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX
uzatvorenej so I., a.s. dňa 11.04.2016 v pôvodnej výške 8 350 eur
do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e :
- peňažné prostriedky z predaja motorového vozidla U. G. vo výške 300 eur,
- motocykel E. EČ: K. XXX M. v zostatkovej hodnote 700 eur,
- peňažné prostriedky na bankovom účte žalobkyne v K., a.s. vo výške 365,35 eura.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 3 239,30 eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.“Svoje rozhodnutie pokiaľ sa týka trov konania odôvodnil tým, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania
v rámci vyporiadania BSM prihliadol na to, že strany sporu sa zhodli tak na predmete vyporiadania BSM
a na jeho hodnotách, pričom spornou skutočnosťou bolo započítanie vnosu zo strany žalovaného pokiaľ

ide o byt č. X a jeho podielu, ktorý mu patril pred vznikom BSM.
Mal za to, že nie je viazaný návrhom na spôsob vyporiadania BSM pre charakter sporu, čo v praxi
znamená, že súd bez ohľadu na návrhy strán sporu postupuje ex offo.
Ďalej uviedol, že konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú strany na oboch stranách
postavenie žalobcu ako aj postavenie žalovaného. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním

žaloby je uplatnené i právo žalovaného na vyporiadanie BSM súdom. Podľa súdnej praxe preto zásada
úspechu a neúspechu v konaní o vyporiadanie BSM v zásade neplatí, a je potrebné aplikovať ust. § 255
ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Z uvedeného dôvodu vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalovaný, v ktorom okrem iného namietal, že o náhrade trov konania mal súd prvej inštancie rozhodnúť
podľa § 255 ods. 1 a nie podľa 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol vo výroku o trovách v neprospech žalovaného, a to aj
napriek jednoznačnému a nepopierateľnému úspechu v konaní. Mal za to, že je absolútne irelevantná
skutočnosť, že ktorákoľvek zo strán sporu mohla podať návrh na začatie konania. Je podstatné

to, ktorá zo strán mala úspech v konaní. Ani v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva súd neaplikuje názor, že ktorákoľvek zo strán mohla podať návrh, pričom konanie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v zásade takmer rovnakým konaním ako
konanie o vyporiadanie BSM. V konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
uplatnenie zásady úspechu v súdnom konaní pravidlom, a to najmä vtedy, keď pomer úspechu žalobcu

by predstavoval 9,5 % a úspech žalovaného 90,5 %. Žalobca mal v spore úspech 90,5%, čím mu malo
byť priznané právo na náhradu trov voči neúspešnej žalobkyni.
Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 81 % a na odvolacom súde v rozsahu 100%,
alternatívne rozhodnutie vo výroku III. zrušiť a vrátiť na opätovné konanie.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „len odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

je dôvodné.

4. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

5. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

6. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jedným z konaní, v ktorých z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu. Hoci platná právna
úprava civilného procesu určité osobitosti konaní v ktorých z (hmotnoprávneho) právneho predpisu

vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu zohľadňuje, keď ustanovuje, že súd
nie je žalobným návrhom v týchto prípadoch viazaný (viď § 216 ods. 2 CSP), vo vzťahu k trovám konania
žiaden osobitný postup neponúka. Možno teda uzavrieť, že aj v týchto konaniach je pri rozhodovaní
o trovách konania, ktoré nebolo zastavené, s poukazom na § 255 CSP nutné vychádzať zo zásady
úspechu.

7. Rozhodnutie o trovách konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov má svoje
špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstva
je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium duplex (žalobu môžu

podať obidve strany, súd však nie je viazaný žalobou).

8. Pri stanovení úspechu s poukazom na § 255 ods. 1 CSP nie je možné vychádzať z toho, kto podal
žalobu, kto sa ako v konaní bránil, ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sakomu dostane. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex
offo, preto spravidla, ak sa dodrží základná parita podielov (čo však nie je daný prípad), je na mieste,
aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie za takejto situácie k aplikácii ust. § 255

ods. 2 CSP.

9. Odvolací súd má za to, že pri rozhodovaní o nákladoch konania o vyporiadanie BSM je treba preto
prihliadať k výške požadovaného a skutočne priznaného podielu, k spôsobu, akým strany sporu navrhli
BSM vyporiadať a ako túto otázku posúdil konajúci súd a zohľadniť i výsledok sporu medzi stranami o

to, ktoré vecí (majetkové položky) do BSM prináležia a ktoré nie.

10. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nevychádzal z parity podielov oboch strán, teda zo záveru, že každej z nich
by sa mal dostať rovnaký podiel vo finančnom vyjadrení, preto v danom prípade nebol dôvod na aplikáciu
ust. § 255 od. 2 CSP.

11. Uvedeným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalovaného na
spravodlivý proces.

12. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v časti výroku III. o náhrade trov konania podľa ust. § 389

ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

13. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.