Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/675/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315224011
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2315224011.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom 010 11 Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti
žalovanému: Z. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX K., L. XXX/XX, o zaplatenie 2914,13 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2640,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne od 20. 8. 2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,94 %; o výške náhrady trov konania súd
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 2. 11. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy nezaplatenej istiny vo výške 2914,13 eura, nezaplatených poplatkov poistenia 2,66 eura, úrokov
171,04 eura, úrokov z omeškania 1,29 eura, úroku 17,9 % p.a. zo sumy 2933,53 eura od 20. 8. 2015
do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % p.a. zo sumy 2933,53 eura a zo sumy úrokov 171,04 eura od 20.
8. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 22. 10. 2014 Úverovú zmluvu
číslo XXXXXX (ďalej len ÚZ), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3000,- eur.
Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v pravidelných mesačných splátkach v
termíne splatnosti do 15. 10. 2024.

3. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a preto bol listom zo dňa 19. 8. 2015 vyzvaný na predčasné

splatenie úveru najneskôr do 29. 8. 2015.

4. Dlh žalovaného predstavuje ku dňu zosplatnenia sumu 3168,52 eura - nezaplatená istina úveru
2933,53 eura, úroky 171,04 eura, úroky z omeškania 1,29 eura, poplatky za upomienky a výzvu
na predčasné splatenie úveru 60,- eur, nezaplatené poplatky za poistenie 2,66 eura. Žalovaný po
zosplatnení úveru uhradil 19,40 eura.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. Súd na deň 28. 2. 2017 vytýčil termín pojednávania, na ktoré sa strany nedostavili. Žalobca tak
nevyužil svoje právo pred súdom spresniť a objasniť skutočnosti tvrdené v žalobe.7. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej

straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky
listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na

dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať.

8. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013

súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so

stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

9. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

10. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

11. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Úverová zmluva

číslo 164154 (ÚZ), sadzobník poplatkov, výzva na predčasné splatenie úveru, upomienka, všeobecné
obchodné podmienky (VOP), prehľad vykonaných úhrad žalovaného a zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

12. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná.

13. V úvode súd poznamenáva, že priložené VOP žalobcu súd nemohol preskúmať, nakoľko boli
predložené v kópii s minimálnou výškou písma. Dôkazné prostriedky majú byť súdu predkladané tak,
aby dokazovanie súd mohol aj reálne vykonať (v danom prípade oboznámením sa ich prečítaním),
predloženie listinných dôkazov nemôže byť len formálne (všeobecné podmienky sú absolútne

nečitateľné z dôvodu veľkosti zvoleného písma). Uvedené je potom na ťarchu žalobcu, ktorý si sám
zvolil predloženie takto vytlačeného dôkazu.

14. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho
občianskeho zákonníka ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. Žalobca nepreukázal, že žalovaný vystupoval

ako podnikateľ, zmluva ani neuvádza údaje svedčiace takémuto záveru (napr. žalovaný je na nej
identifikovaný rodným číslom). Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade
spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka
(NS SR v rozsudku zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, ustálil, že ako § 5b zákona č. 250/2007Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak aj § 52 ods. 2 veta tretia občianskeho zákonníka, nadobudli účinnosť 1.
mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od
ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom).

15. Dňa 22. 10. 2014 uzatvoril žalobca so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXX, v zmysle ktorej, bola
žalovanému schválená pôžička - bezúčelový úver vo výške 3000,- eur. Podľa úverovej zmluvy úver bol
dohodnutý so splatnosťou 120 mesiacov, vždy k 15. dňu v mesiaci po 54,20 eura mesačne, pričom zo
zmluvy nevyplýva splatnosť istiny, úrokov a poplatkov, konečná splatnosť úveru 15. 10. 2024, RPMN

úveru 21,5 %, ročná úroková sadzba 17,9 %, celková čiastka, ktorú má odporca uhradiť navrhovateľovi
je 6654,- eur. Žalobca súdu preukázal, žalovaný ku dňu rozhodnutia súdu uhradil celkovo 359,80 eura.

16. Jedná sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné pri posudzovaní vzájomných práv a povinností
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami

spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ. K uvedenému smeruje aj doterajšia
súdna prax, ako aj zmena Občianskeho zákonníka, ktorá síce bola pôvodne účinná od 12. 6. 2014
(ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je účinnosť odložená na 1. 4. 2015), avšak je len potvrdením zámeru
zákonodarcu pri ochrane práv spotrebiteľa. Navyše zák. č. 129/2010 Z.z. vo svojom ustanovení §-u 1
ods. 2 jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, nie úveru podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka.

17. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný k 22. 10. 2014), ((1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53b ods. 1 OZ, Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinný od 1. 4. 2015, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu NS SR, sp. zn. 3MCdo
14/2014 z 21. 4. 2015, ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia OZ sa použije aj na vzťahy založené pred
účinnosťou tohto ustanovenia.

19. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný k 22. 10. 2014, Tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. k/ cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až

k), r) a y).

20. Vzhľadom na citovaný § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. predloženú ÚZ súd považuje za
bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko v nej absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmeno k.

21. Povinnosťou žalovaného je potom vrátiť žalobcovi úver v takej výške, ako mu bol vyplatený, t.j.

v danom prípade vo výške 3000,- eur po zohľadnení uhradených splátok. Keďže úver je bezúročný a
bez poplatkov, súd zarátal všetky platby žalovaného, t.j. aj tie, ktoré boli zarátané na úhradu úroku.
Žalovaný celkovo uhradil sumu 359,80 eura a teda je povinný zaplatiť žalobcovi ešte sumu 2640,20
eura. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel len v uvedenej časti.

22. Vo zvyšnej časti istiny súd potom žalobu zamietol spolu s príslušenstvom (príslušenstvo nasleduje
osud svojej pohľadávky) z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

23.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené

a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím

času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

25. Právo na úroky z omeškania vzniklo síce skôr, odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých
splátok, avšak žalobca si uplatnil žalobou úrok z omeškania až od 20. 8. 2015, t.j. deň po vyhlásení

predčasnej splatnosti úveru faktúry a to vo výške 5 % p.a., súd mu preto priznal takto uplatnenú výšku
príslušenstva s poukazom na § 216 CSP. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola
stanovená pre dané obdobie omeškania vo výške 0,05 % p.a., potom úrok z omeškania je 5,05 % p.a.
(pre spotrebiteľa je jednoznačne výhodnejšie takéto uplatnenie príslušenstva, nakoľko bol v omeškaní
už skôr, a zároveň výška úroku z omeškania bola podľa zákona vyššia). Výška úrokov z omeškania

je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný od 1. 2. 2013).

26. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku, nakoľko žaloba bola
podaná čiastočne dôvodne.

27. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá
plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti

úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn.
8 Sžo 215/2010). Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca sa svojoužalobou na žalovanom domáhal zaplatenia sumy istiny 3089,12 eura (istina 2914,13 eura, nezaplatené
poplatky poistenia 2,66 eura, úroky 171,04 eura, úroky z omeškania 1,29 eura). V časti o zaplatenie
sumy 2640,20 eura bola žaloba žalobcu dôvodná a v tejto časti súd žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti súd

žalobu žalobcu zamietol. Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP určil pomer
úspechu a neúspechu strán sporu. Žalobca bol teda úspešný v časti 85,47 % (2640,20/3089,12 x 100)
a žalovaný v časti 14,53 %. Žalobcovi prináleží po pomernom rozdelení náhrada trov konania vo výške
70,94 % uplatnených trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.